Abstrakt: V príspevku prezentujeme niektoré skúsenosti s použitím nástrojov na meranie psychologickej resiliencie, pričom sme sa zamerali na dve výskumné otázky – overovanie teoretického modelu, ktorý je v pozadí tej-ktorej metodiky a zisťovanie medzipohlavných rozdielov v skóre resiliencie, resp. špecifiká skóre resiliencie u kariérne úspešných žien.
Kľúčové slová: psychologická resiliencia, teoretický model, úspešné ženy, medzipohlavné rozdiely

Príspevok vznikol s čiastočnou podporou grantu VEGA číslo 2/0179/09.

Úvod

V príspevku prezentujeme niektoré skúsenosti s použitím nástrojov na meranie psychologickej resiliencie, pričom sme sa zamerali na dve výskumné otázky – overovanie teoretického modelu, ktorý je v pozadí tej-ktorej metodiky a zisťovanie medzipohlavných rozdielov v skóre resiliencie, resp. špecifiká skóre resiliencie u kariérne úspešných žien.

Z množstva definícií psychologickej resiliencie, ktoré nájdeme v odbornej literatúre (pozri napr. Davidson a spol., 2005, str. 43; Tugade a Fredrickson, 2004, str. 320; Luthar a Cicchetti, 2000, str. 858; Connor a Davidson, 2003, str. 76; Miller, 2003, str. 245), uprednostňujeme definíciu Mastena (2001): Resiliencia predstavuje skupinu javov, ktoré sú v pozadí dobrého výsledku, ktorý človek dosahuje napriek vážnemu ohrozeniu jeho adaptácie či vývoja. (Masten, 2001, str. 228). Konkrétny „obsah“ konceptu resiliencie však jednotliví autori operacionalizujú vo svojich meracích nástrojoch s väčšími či menšími vzájomnými odchýlkami.

V súčasnom teoretickom priestore, kde psychológia priebežne prichádza s novými konceptualizáciami osobnostných dimenzií, ktorými sa vystihujú rôzne aspekty výkonu a výkonnosti, je „diferenciálna diagnostika“ prinajmenšom taká dôležitá, ako samotná definícia. Preto je veľmi užitočné odlíšiť resilienciu od troch príbuzných konceptov, ktorými sú hardiness, thriving a posttraumatický rast. Hardiness (odolnosť; Kobasová, 1982) je tvorená troma zložkami - pocitom kontroly nad vlastným životom, uvedomovaním si zmyslu vlastného života a nazeraním na zmenu ako na výzvu; thriving (úspešnosť; Carver, 1998) predstavuje zníženie reaktivity na stresory a rast „zvládania“ stresorov; posttraumatický rast (Linley, Joseph, 2004; Tedeschi, Calhou 1996, 2004) je tvorený osobným rastom po absolvovanej traume.

Metóda

V štúdii sme použili dve metodiky na meranie resiliencie. Prvou bola Resilience Scale for Adults (ďalej len RSA) (Friborg, Hjemdal, Rosenvinge & Martinussen), ktorá operacionalizuje resilienciu v štyroch faktoroch:
- Skúsenosť so stresormi
- Adaptabilita osobnosti
- Podporné sociálne prostredie
- Skúsenosť a odhad schopnosti kompenzovať/vyriešiť problémy

Druhou metodikou bol The Baruth Protective Factors Inventory (ďalej len BPFI) (Baruth & Carroll) a tá operacionalizuje resilienciu v troch oblastiach, z ktorých prvá má štyri podoblasti:

• Dispozičné atribúty:
• presvedčenie o osobnej kompetencii
• životný optimizmus
• miera štruktúrovanosti v živote
• sociálna kompetencia
• Rodinná kohézia
• Externý sociálny podporný systém

Podrobné štúdium jednotlivých položiek týchto metodík nás viedlo k reflexii toho, že viaceré oblasti sa v týchto dvoch metodikách konceptuálne prekrývajú – označili sme ich v texte (vyššie) kurzívou. Okrem toho každá z metodík prezentuje niektoré oblasti, ktoré sú pre ňu jedinečné – v prípade RSA je to skúsenosť so stresormi a v prípade BPFI sú to životný optimizmus a miera štruktúrovanosti v živote.

Zaujímalo nás (1) či sa potvrdia teoretické modely (t. j. operacionalizované oblasti resiliencie), ktoré tieto dve metodiky reprezentujú a (2) či spoločná faktorová analýza výsledkov z oboch metodík ukáže prekrytie, t. j. teoretickú blízkosť jednotlivých oblastí resiliencie – najmä tých, pri ktorých sme porovnávaním položiek predpokladali konceptuálnu blízkosť. Okrem toho sme sa - vzhľadom na disponibilnosť údajov od špecifickej vzorky kariérne úspešných žien - zaujímali o to (3) či možno kariérne úspešné ženy, v porovnaní s reprezentatívnou vzorkou populácie, charakterizovať odlišnou mierou resiliencie (a v čom konkrétne). V tomto kontexte bolo však zaujímavé pozrieť sa aj na medzipohlavné rozdiely v resiliencii (na reprezentatívnej vzorke populácie).

Vzorka

Výskumnú vzorku tvorila kvázi reprezentatívna vzorka dospelej populácie v produktívnom veku 18 až 65 rokov (N 500) nitrianskeho kraja (zrovnocenie v pohlaví, veku a vzdelaní). Okrem toho sme mali k dispozícii dáta od 16 kariérne úspešných žien, ktoré boli súčasťou iného výskumného projektu (výskum determinánt ženskej kariéry – participantky boli topmanažérky vo verejnej aj súkromnej sfére, úspešné podnikateľky, úspešné umelkyne a pod.).

Výsledky

1. Overovanie teoretického modelu

Vypočítali sme index reliability (Cronbach Alfa) aj faktorovú analýzu pre každú metodiku. V prípade škály RSA sa vo faktorovej analýze potvrdili 4 faktory (vysvetľujúce spolu 61,4 % variance), avšak index reliability bol ledva na uspokojivej hranici (Cronbach Alfa 0.69). V prípade škály BPFI faktorová analýza priniesla 8 faktorov (vysvetľujúce spolu 58,4 % variancie) namiesto 6 dimenzií teoretického modelu; väčšina dimenzií však bola potvrdených, niektoré boli iba naznačené; index reliability bol uspokojivo vysoký (Cronbach Alfa 0.87). Naše empirické údaje teda do veľkej miery potvrdili jednotlivé teoretické modely za škálami reliability RSA a BPFI.

Keď sme však zrealizovali spoločnú faktorovú analýzu všetkých položiek (spolu 48) oboch metodík RSA aj BPFI, získali sme 12 faktorov (vysvetľujúcich spolu 61,8 % variancie) a neukázalo sa prakticky žiadne prekrytie príbuzných dimenzií zo škál RSA a BPFI – akoby neexistovala zhoda medzi tým, čo meria jedna a druhá metodika určené na zisťovanie miery resiliencie. Tento prekvapujúci poznatok je v tejto chvíli ťažko interpretovať a bude si vyžadovať ďalšie empirické zisťovanie.

2. Medzipohlavné rozdiely

Pri zisťovaní medzipohlavných rozdielov v reprezentatívnej vzorke populácie sa ukázali významné rozdiely, ktoré sú v prevažnej väčšine „v prospech“ mužov:

Môžeme teda konštatovať, že sa ukázalo, že v dimenziách resiliencie muži dominujú nad ženami v:

• adaptabilite osobnosti,
• skúsenosti/odhade schopností kompenzovať/riešiť problémy,
• presvedčení o osobnej kompetencii,
• životnom optimizme.

Ženy dominujú nad mužmi len v jednej dimenzii resiliencie, a to v

• externom podpornom sociálnom systéme.

3. Resiliencia „úspešných žien“

Vzhľadom na skutočnosť, že sme mali k dispozícii údaje o skóre v škálach resiliencie od extrémnej vzorky 16 kariérne veľmi úspešných žien, zaujímalo nás, či a nakoľko sa odlišujú v jednotlivých dimenziách resiliencie od reprezentatívnej ženskej populácie. Tabuľka ukazuje, že významné rozdiely v smere vyššieho skóre resiliencie boli v šiestich z ôsmich dimenzií. V jednej dimenzii (skúsenosť so stresormi) bolo skóre úspešných žien prekvapujúco nižšie ako u reprezentatívnej vzorky a iba v jedinej dimenzii nebol signifikantný rozdiel (externý sociálny podporný systém).

V čom sú „úspešné ženy“ iné? Úspešné ženy dominujú nad ženami v reprezentatívnej vzorke populácie v reflexii nasledujúcich dimenzií:

• adaptabilite osobnosti,
• skúsenosti/odhade schopností kompenzovať/riešiť problémy,
• presvedčení o osobnej kompetencii,
• životnom optimizme,
• rodinnej kohézii,
• podpornom sociálnom prostredí a
• nízkej skúsenosti so stresormi.

Diskusia

Získané údaje nás vedú k značnej opatrnosti pri nazeraní na psychologickú resilienciu ako na jednoznačne definovanú a ohraničenú psychologickú dimenziu. Zdá sa nám potrebné zdôrazniť, že aj keď meracie nástroje, ktoré sme použili (dotazníky RSA a BPFI v našom preklade) pomerne spoľahlivo reflektovali štvor- a šesť-dimenzionálny model jednotlivých teoreticky predpokladaných dimenzií resiliencie, nepodarilo sa nám ani v najmenšej miere preukázať akékoľvek teoretické prekrytie medzi ich dimenziami. A to napriek tomu, že pri konceptuálnom porovnaní viaceré dimenzie týchto metodík vychádzajú z obdobných teoretických predpokladov toho, čo by „za“ dimenziou psychologickej resiliencie malo byť. Overovanie konceptu psychologickej resiliencie, a najmä jej diferenciálno diagnostické odlíšenie od príbuzných konceptov, je teda ešte veľkou výzvou pre základný výskum.

Napriek tomu považujeme za pozoruhodné zistenia o medzipohlavných rozdieloch v postulovaných dimenziách resiliencie, ktoré hovoria o tom, že u mužov môžeme počítať s výrazne vyšším skóre v niektorých dimenziách, ktoré by mohli byť významné pri dosahovaní vynikajúceho výkonu a čelení rôznym bariéram na ceste dosahovania cieľov: adaptabilite osobnosti, skúsenosti/odhade schopností kompenzovať/riešiť problémy, presvedčení o osobnej kompetencii a životnom optimizme. Naopak, u žien v tom istom zmysle možno rátať s významne vyšším vplyvom uvedomovanej externej podpory v sociálnom systéme než u mužov.

Okrem toho je podnetné zistenie, ktoré je ďalším závažným argumentom do diskusií o možnostiach a spôsoboch dosahovania rodovej rovnosti, a to, že kariérne veľmi úspešné ženy disponujú sebaobrazom, ktorý z hľadiska konceptu resiliencie nie je akýmsi stotožnením sa so sebaobrazom mužského stereotypu (v zmysle „vyrovnania sa mužom“), ale predstavuje osobitú štruktúru. Tá je charakteristická signifikantnou dominanciou takmer vo všetkých dimenziách modelu psychologickej resiliencie (adaptabilita osobnosti, skúsenosť/odhad schopnosti kompenzovať/riešiť problémy, presvedčenie o osobnej kompetencii, životný optimizmus, rodinná kohézia, podporné sociálne prostredie) nad reprezentatívnou vzorkou žien, s dvoma výnimkami: jednou je znížená skúsenosť so stresormi v porovnaní s reprezentatívnou vzorkou žien a druhou je indiferentnosť externého sociálneho podporného systému pre resilienciu úspešných žien.

Autori: Gabriel Bianchi, Ivan Lukšík, Miroslav Popper
Centrum excelentnosti SAV pre výskum a rozvoj občianstva a demokracie a Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV
Literatúra:

Baruth, K. E., & Carroll, J. J. (2002). A formal assessment of resilience: The Baruth Protective Factors Inventory. Journal of Individual Psychology, 58, 235 - 244.

Carver, C. S. (1998). Resilience and thriving: Issues, models, and linkages. Journal of
Social Issues, 54, 245 -2 66.

Connor, K. M., & Davidson, J. R. T. (2003). Development of a new resilience scale:
The Connor-Davidson resilience scale (CD-RISC). Depression and Anxiety,
18, 76 - 82.
Davidson, J. R. T., Payne, V. M., Connor, K. M., Foa, E. B., Rothbaum, B. O.,
Hertzberg, M. A. et al. (2005). Trauma, resilience, and saliostasis: Effects of treatment in post-traumatic stress disorder. International Clinical Psychopharmacology, 20, 43 - 48.

Friborg, O., Hjemdal, O., Rosenvinge, J. H., & Martinussen, M. (2003). A new rating scale for adult resilience: what are the central protective resources behind healthy adjustment? International Journal of Methods in Psychiatric Research, 12, 65 - 76.

Kobasa, S. C. (1982) The hardy personality: Toward a social psychology of stress and health. In: Glenn S. Sanders, Jerry Suls (Eds.): Social PSychology of Health and Illness, LEA, str. 3 - 32.

Linley, P. A., & Joseph, S. (2004). Positive change following trauma and adversity: A
review. Journal of Traumatic Stress, 17, 11 - 21.

Luthar, S. S., & Cicchetti, D. (2000). The construct of resilience: Implications for
interventions and social policies. Development and Psychopathology, 12, 857 -
885.

Masten, A. (2001). Ordinary magic: Resilience processes in development. American
Psychologist, 56, 227 - 238.

Miller, E. D. (2003). Reconceptualizing the role of resiliency in coping and therapy.
Journal of Loss and Trauma, 8, 239 - 246.

Tedeschi, R., & Calhoun, L. (1996). The Posttraumatic growth inventory: Measuring
the positive legacy of trauma: Journal of Traumatic Stress, 9, 455 - 471.

Tedeschi, R., & Calhoun, L. (2004). Posttraumatic growth: Conceptual foundations
and empirical evidence. Psychological Inquiry, 15, 1 - 18.

Tugade, M. M., & Fredrickson, B. L. (2004). Resilient individuals use positive emotions to bounce back from negative emotional experiences. Journal of Personality and Social Psychology, 86, 320 - 333.

Wald, J., Taylor, S., Asmundson, G. J. G. , Jang, K. L., Stapleton, J., McCreary, D. (2006). Literature review of Concepts - Psychological Resiliency. Toronto, Defence R&D Canada

Zborník príspevkov z 5. konferencie psychológie zdravia, Bratislava, 2010 bol vydaný iba v elektronickej forme
Dostupnosť: http://www.prohuman.sk/psychologia/zbornik-prispevkov-z-konferencie-psychologia-zdravia-2010