SLADKAYOVÁ, M. 2019. Občianske vzdelávanie dospelých. Banská Bystrica: Belianum. 98 s. ISBN 978-80-557-1535-3.

Zmeny sú súčasťou existencie ľudskej spoločnosti a so zmenami prichádza aj nevyhnutnosť učiť sa stále niečomu novému. Jednou z oblasti vzdelávania dospelých, ktorá reflektuje prebiehajúce i nastávajúce zmeny, je občianske vzdelávanie. Rozhodli sme sa preto upriamiť pozornosť na publikáciu, ktorá tému občianskeho vzdelávania dospelých približuje a v slovenskom prostredí pomáha k lepšiemu terminologickému i teoretickému ukotveniu. Recenzovaná kniha je nielen dobrým východiskom pre študentov andragogiky a príbuzných odborov, vedecko-výskumných pracovníkov v oblasti humanitných vied, ale pomôže aj samotným lektorom či kultúrno-osvetovým pracovníkom.

V úvode diela autorka zdôrazňuje, že andragogika ako všeobecná teória edukácie dospelých, je úzko prepojená so spoločenskou praxou a navzájom sa dopĺňajú. Preto je potrebné, aby teória reagovala na aktuálne problémy spoločnosti. Tak je tomu aj pri občianskom vzdelávaní dospelých, ktoré sa stáva čoraz viac kľúčovou témou nielen z pohľadu angažovaného zapojenia sa do života miestnej komunity, v ktorej dospelí žijú, ale aj v kontexte aktívneho starnutia, ktoré je považované za prostriedok rozvoja starších dospelých ľudí a zodpovednej prípravy na odchod do dôchodku. Občianske vzdelávanie pomáha teda dospelým účastníkom zaujať postoj k mnohým novým situáciám spojeným s globalizáciou, ako sú napríklad migrácia, vojnové konflikty, terorizmus, extrémizmus, radikalizmus či šírenie dezinformácií.

V prvej kapitole publikácie autorka rozpracúva pomerne široký terminologický exkurz k téme občianskeho vzdelávania dospelých, ponúka jeho rozličné charakteristiky aj systémové ukotvenie a zasadzuje ho do kontextu celoživotného vzdelávania. Zaujímavou časťou je aj jeho porovnávanie so záujmovým vzdelávaním a poukázanie na jeho osobitosti a špecifiká, ktorými sa odlišuje od záujmového a iných druhov vzdelávania dospelých. Na základe uvedeného možno zhrnúť, že občianske vzdelávanie považujeme za samostatný druh vzdelávania dospelých, ktorý sa vyvíja popri tom záujmovom v subsystéme kultúrno-osvetovej andragogiky.

Druhá kapitola vedeckej práce sa zaoberá cieľmi občianskeho vzdelávania, ktoré autorka definuje aj na základe uznávaných medzinárodných dokumentov, čo podčiarkuje jeho význam a dokladuje potrebu jeho realizácie naprieč všetkými svetovými krajinami. V samostatnej podkapitole možno nájsť zoznam strategických európskych i slovenských dokumentov, ktoré udávajú smerovanie oblasti občianskeho vzdelávania dospelých v jednotlivých regiónoch.

Dôležitou časťou práce je tretia kapitola, ktorá hovorí o obsahu občianskeho vzdelávania dospelých. Je zrejmé, že jeho súčasťou je mnoho tém, ktoré však podľa autorky možno klasifikovať do týchto kategórií: 1) občianska participácia a angažovanosť, 2) ľudské práva, 3) podpora demokracie, 4) euroobčianstvo a Európska únia. Dopĺňa tiež pohľady slovenských autorov, ktorí pod občianskym vzdelávaním dospelých rozumejú aj výchovu k štátnemu občianstvu, výchovu k občianskemu životu, komunitné a obecné vzdelávanie a vzdelávanie vo veciach verejných.

Štvrtá kapitola ponúka neoddeliteľnú časť predmetnej problematiky, ktorou sú formy a metódy občianskeho vzdelávania dospelých. Autorka začína ich predstavovanie modelmi vzdelávania v miestnej kultúre, no pokračuje aj modernými formami realizácie občianskeho vzdelávania (spomína service learning, action civics, vzdelávanie prostredníctvom diskusie, koncepciu Johna Deweyho – škola ako komunita aj koncepciu Paula Freireho o liberálnej pedagogike). V závere kapitoly možno nájsť spomenutých aj pár príkladov dobrej praxe.

Autorka pristupovala k spracovaniu témy holisticky, a preto v piatej kapitole objavujeme práve tému inštitucionálneho zabezpečenia občianskeho vzdelávania dospelých. Tu popisuje realizáciu občianskeho vzdelávania v prostredí škôl, univerzít, organizácií vzdelávania dospelých, ale aj v podmienkach verejných či cirkevných subjektov. Kapitolu vhodne dopĺňajú príklady dobrej praxe zo zahraničia a predstavenie systému inštitucionálneho zabezpečenia v Nemecku, Rakúsku či Dánsku.

Vedecký ráz publikácie potvrdzuje aj záverečná, šiesta kapitola diela, ktorá sumarizuje viacero výskumných zistení o občianskom vzdelávaní dospelých. Nachádzame tu informácie o zahraničných výskumoch (Civic Education Study, International Civic and Citizenship Education Study a i.), čo zaujímavo dopĺňa časť práce zameranú na aktuálny stav občianskeho vzdelávania dospelých na Slovensku a nové trendy.

Siedmou kapitolou je slovník základných pojmov občianskeho vzdelávania, čo oceňujeme najmä z pohľadu začínajúcich vedecko-výskumných pracovníkov a študentov, ktorým práve tu uvedené definície môžu pomôcť lepšie sa zorientovať v danej problematike.

Z všetkého vyššie uvedeného je jasné, že táto publikácia má jedinečné miesto v súčasnom prostredí kultúrno-osvetovej andragogiky, keďže ponúka komplexný teoretický rámec pre jeden z druhov ďalšieho vzdelávania dospelých. Treba oceniť, že popri teóriách a definíciách autorka nezabudla ani na nové trendy a texty doplnila viacerými príkladmi z praxe. Celková štruktúra publikácie je prehľadná a logická, obsahové zameranie kapitol na seba nadväzuje alebo sa vhodne dopĺňa. Kniha tak môže byť prínosom pre vedecko-výskumných pracovníkov, vysokoškolských pedagógov či lektorov občianskeho vzdelávania z tretieho sektora, ktorí v nej môžu nájsť teoretické ukotvenie svojej činnosti.

Recenzovaná publikácia má potenciál byť kvalitnou pomôckou pre široké spektrum čitateľov a mnohých môže hlbšie voviesť do systému občianskeho vzdelávania dospelých. Otvoriť ju odporúčam každému, kto prichádza do kontaktu s cieľovou skupinou dospelých v rámci ich voľného času so zámerom vychovávať a vzdelávať.

Autor recenzie: Mgr. Michal Koricina