Aj tak by sme mohli neraz opísať realitu toho, na čo sa záchranná zdravotná služba a jej zamestnanci musia orientovať. Keď som bol ešte dieťa, ako nejeden malý zvedavec som si myslel, že vykonávať prácu záchranárov nie je vôbec jednoduché - samé ťažké stavy ako amputačné či trieštivé poranenia končatín, hlavy, zachraňovanie samovrahov z mostov, srdcové príhody, dusenie detí, topenie, oživovanie a podobné stavy. To všetko sa určite vynorí i nejednému dospelému človeku, keď počuje húkanie sanitky. Samozrejme, bez toho, aby som si niečo z týchto negatívnych zdravotných stavov prial, no bral som to jednoducho ako prácu plnú výziev a situácií, keď sa musí človek správne zachovať, rozhodnúť, odosobniť sa od danej situácie, filtrovať rôzne podnety okolia a naplno sa sústrediť. Vtedy som však ešte nevedel, že to vôbec nemá ďaleko od skutočnosti.
Blog používateľa Tadeáš Magula
Verzia pre tlačPonuka vzdelávania
Radi publikujete ale nemáte dobrú skúsenosť s inými časopismi? Publikujte články v časopise Prohuman a podcasty na Prohuman AI. Hľadáme práve Vás! |
 |
