Prečo som opustila rodinu a stala sa opatrovateľkou v cudzine?

Čo sa odohráva v hlavách a v srdciach a matiek, ktoré stoja pred rozhodnutím zostať na Slovensku bez práce, s nízkou mzdou, ktorou nepokryjú náklady na živobytie, alebo opustiť rodinu, ale začať finančne lepšie dýchať?

Čo sa odohráva v hlavách a v srdciach žien, manželiek a matiek, ktoré stoja pred rozhodnutím zostať na Slovensku bez práce, s nízkou mzdou, ktorou nepokryjú náklady na živobytie, alebo opustiť rodinu, ale začať finančne lepšie dýchať? Je ľahké pre matku opustiť rodinu? Koncom deväťdesiatych rokov a začiatkom roku dvetisíc odchádzali zo Slovenska manželia a otcovia za zárobkom do Anglicka, Írska, Švajčiarska, Nemecka a iných krajín. Tlak prežiť a uživiť rodiny začal rúcať stabilitu domova, vernosť vzťahov a istotu dieťaťa. Muži prinášali peniaze, stavali sa domy, platili sa úvery, ale predsa sa niečo zmenilo. Namiesto zabezpečenia rodiny sa pomaly, ticho, ale s určitosťou zvýšila rozvodovosť. Obeť mužov nestačila, dnes máme len v Rakúsku desiatky tisíc žien, ktoré odchádzajú za prácou. Koľko ich je v Nemecku, vo Švajčiarsku?

Foto: Peter Senko (2018)Foto: Peter Senko (2018)

Ak sa chcete vžiť do situácie takejto ženy, stačí ak sa raz vyberiete cestovať nočným rýchlikom z Kysaku do Bratislavy. V lôžkovom vozni stretnete ženy, ktoré necestujú autami agentúr, ale vlakom, z rôznych dôvodov. Možno, aby boli ešte dlhšie so svojimi blízkymi, možno kvôli spánku, ťažko povedať, ale ani raz sa mi nestalo, žeby som tam stretla ženu – matku, ktorá by si vydýchla a s radosťou nasadla do kupé. Naopak, len čo sa uložila na lôžku, počúvala som ich telefonáty s manželmi, či staršími deťmi. „Dávajte na seba pozor, ľúbim vás, učte sa, počúvajte ocina, babku...'

Čo prinúti matky opustiť rodinu, deti? Koľko obete prinesie žena za takýto dvojtýždňový, alebo trojtýždňový turnus v cudzine? Koľko eur prinesie žena za takúto obeť? Koľko tichého stresu? Čo povie pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny? Veľa? Málo? Dosť? Dosť na čo? A dosť pre koho? Dosť na zaplatenie úverov, školy, inkasa? Dosť pre koho? Deti, ktoré vychovávajú starí rodičia, alebo ulica?

V 21.storočí matky periodicky opúšťajú svoje deti, aby prežili. Táto dnešná, na pohľad moderná, a možno pre niekoho bezvýznamná situácia, mi pripomenula situáciu na Slovensku na prelome 19. a 20.storočia. Moje diakonické štúdium v Nemecku ovplyvnila história slovenskej diakonie sestier Márie a Kristíny Royovej. Kristína Royová zriadila v roku 1904 pre opustené deti „hauzírerov“ podomových obchodníkov v Starej Turej „Útulok“, v ktorom naši svoj domov aj ďalšie siroty, alebo opustené deti. Útulok bol pomenovaných pekným názvom „Chalúpka“. Možno mnohí so mnou nebudete súhlasiť, že deti mamičiek, ktoré sa vracajú po turnusoch domov z cudziny, sú sirotami. A máte pravdu, v právnom slova zmysle ani nie sú. Sú len na čas opustené, aby maminka zarobila peniažky. Chýbajú im mamy? Možno dnes nepociťujeme dôsledky opustenia, ale nevrátia sa nám ako bumerang v budúcnosti?

Prečo vlastne píšem tento blog? Preto, lebo sa nejako neviem, a vlastne ani nechcem zmieriť s tým, že tieto mamy, musia odchádzať od svojich detí, len preto, aby si zarobili 700 či 800 eur? Viem, že je to veľa peňazí za dva týždne, ale verte mi, že za viac ako 10 rokov som si vypočula veľmi veľa smutných príbehov, ktoré hovoria o slzách matiek, ktoré už nevedia vrátiť čas svojim blízkym. Mnohé z nich preplakali večere aj nocí, víkendy, aj sviatky. Zarábali pre rodinu, ktorá sa rozpadla. Obetovali sa z lásky. A prečo? Aby nakoniec nemali čas lásku dávať, ani ju prijímať?

A práve ústami týchto žien sa pýtam: „prečo nemôžu pracovať ako opatrovateľky doma, pri svojich rodinách, manželoch, deťoch, priateľoch?“ Nie je pravdou, že si doma nenájdu prácu opatrovateľky. Nájdu, ale za tak malý peniaz, ktorý im nezabezpečí náklady rodiny. Jedna opatrovateľka sa mi zverila, že viac zarábala ako ošetrovateľka koní, ako opatrovateľka v zariadení pre seniorov. A práca ošetrovateľky koní bola menej náročná. Milí spoluobčania. Viete koľko zarába opatrovateľka u nás? Ak nie, tak si to zistite skôr, ako na ňu budete v zariadení, alebo v domácej opatrovateľskej službe kričať.

A tak sa pýtam aj dnešných politikov, sú ľudia dnes menej ako zvieratá? Prečo sa práca opatrovateľky pri lôžku chorého, alebo starého človeka stala tak málo cenená. Koľko starých ľudí potrebuje dnes opatrovateľku doma?

Je ich skutočne dosť, vieme použiť aj čísla, ale sú nám zbytočné, lebo ten starý človek si ju aj tak nemôže zaplatiť a často krát ani jeho rodina. Dostali sme sa teda do začarovaného kruhu? Nie. Verte, že to nie je len o financiách, lebo keby to bolo len o financiách, tak Vás tým nezaťažujem. Je to o nás. O občianskej zodpovednosti, o tom, či sa mi ako občania spamätáme a začneme meniť hodnoty svojho spoločenského života a postavíme sa tvárou tvár dnešnému problému. Alebo sa pridáme k davu žien, ktoré opúšťajú svoje rodiny a deti?

Viem, že mnohé ženy sa vďaka práci pri lôžku v cudzine finančne osamostatnili, vydýchli si z finančného stresu dlhov. Mnohé sa postavili na vlastné nohy a mohli opustiť svojich partnerov tyranov, alebo alkoholikov, ktorí ich dostali do exekúcii. Niektoré a to nielen mladé ženy, sa stali emancipovanejšie a slobodnejšie. A tým to aj skutočne od srdca prajem. Ale tento článok nie je o nich.

Milí spoluobčania, všetci, ktorí máte svojich starých rodičov, alebo chorých blízkych, ale aj my, ktorých sa to zatiaľ nedotýka, netvárme sa, že na Slovensku nemáme problém. Zamyslime sa nad problémom opatrovania svojich blízkych, aj nad povolaním opatrovateľa/ky v zariadeniach sociálnych služieb aj v domácnosti. Tí, ktorí len troška poznáte život v zariadeniach pre seniorov, alebo v domovoch sociálnych služieb, viete, že nám chýbajú opatrovatelia a že zariadenia nemajú dosť peňazí, aby zaplatili tých, ktorí majú nielen vzdelanie, ale aj srdce pre túto prácu.

Dnes hovorím za matky, ktoré chcú byť opatrovateľkami doma a za manažment zariadení sociálnych služieb, ktorý sa každý rok snaží zabezpečiť bezpečnú a dobrú starostlivosť s nízkymi finančnými dotáciami a s nízkym príspevkom zo starobného, alebo invalidného dôchodku.

Prajem si, aby mamy, mohli byť so svojimi deťmi, videli ich rásť a boli im príkladom stability rodiny a pracovitosti.

Autor: PhDr. Mária Kovaľová, PhD. MHA
Autorka je teologička so zameraním na diakonickú sociálnu prácu a magisterka verejného zdravotníctva so zameraním na riadenú dokumentáciu a riadenie rizík . Od roku 1991 sa venuje opatrovateľskej starostlivosti so zameraním na seniorov. Je poradkyňou a audítorkou kvality v sociálnych službách. Od roku 2014 je prezidentkou Asociácie odborných pracovníkov v sociálnych službách a spoluzakladateľkou OZ Planéta malého prínca.
www.aopss.sk

Ponuka vzdelávania


Radi publikujete ale nemáte dobrú skúsenosť s inými časopismi? Publikujte články v časopise Prohuman a podcasty na Prohuman AI. Hľadáme práve Vás!