Dojem, že sme počas používania smartfónu (a mobilnej komunikácie prostredníctvom neho) nikým nerušení, je mylný. A hoci nám tento fakt o narúšaní súkromia predkladajú ako upozornenie, resp. varovanie experti na informačné a komunikačné technológie (IKT) i zodpovedné médiá, často ho ignorujeme. Lektor kritického myslenia, Ján Markoš, ktorý začiatkom októbra viedol v Bratislave prednášku pre členov CASD a ADRA Slovensko na tému dezinformácií na internete a potreby kritického myslenia, túto skutočnosť niekoľkokrát spomenul. Aby sme si naozaj uvedomili, že počas komunikovania cez mobilný telefón či osobný počítač, pripojený na internet, nikdy nie sme samy.
Na prednáške o dezinformáciach a potrebe kritického myslenia

Internetové aplikácie si o nás ukladajú príliš veľa informácií

Či chceme, alebo nie, všetky informácie, ktoré vyhľadávame a ktoré zdieľame s našimi známymi, sú zaznamenávané. Tvorcovia versus prijímatelia správ je vždy veľmi nerovný boj. Málokto číta rôzne upozornenia, ktoré na nás vyskočia, keď otvárame nové okná web-stránok. Zväčša bez dlhého uvažovania a prečítania si celého oznamu, odklikneme súhlas (napríklad s podmienkami spracovania osobných údajov či používania tzv. „cookies“). Nechceme byť zbytočne paranoidní a veríme, že naše kroky nebudú nikým ostro sledované a zneužité v náš neprospech. No mýlime sa.

V roku 2017 si istá novinárka od pracovníkov firmy, prevádzkujúcej populárnu zoznamovaciu aplikáciu, vyžiadala dáta, ktoré o nej zhromaždili a uchovávajú. Na to má (ako každý občan Európskej Únie) právo podľa zákona o ochrane údajov. Na jej prekvapenie obdržala osemsto strán, husto potlačených jej citlivými informáciami, tajnosťami a intímnosťami, ktoré si vymieňala s potenciálnymi partnermi v rámci „on-line“ zoznamovania a randenia. Počas celého obdobia, kedy bola novinárka v tejto zoznamke aktívna, aplikácia každý jeden detail z aktivity a komunikácie ukladala.

Ľudia sa vedia príliš ľahko otvoriť v prostredí zdanlivej anonymity internetu a zveriť sa so svojimi citlivými údajmi, túžbami či fotografiami – v záujme nájsť spoločnú reč a zaujať spriaznenú dušu. Zoznamovacie aplikácie zneužívajú tento fenoménom ľahkého odovzdávania informácií o sebe, pretože dáta nemožno cítiť. Namýšľame si, že všetko, čo o sebe naťukáme do klávesnice, sa časom kamsi vytratí, a že toho vlastne vôbec nie je tak veľa. Keď sa to však pred vami objaví vo vytlačenej podobe, jednoduchšie vás to vydesí. A možno poučí: viac si strážiť svoje súkromie.

Kyber-šikana aj ovplyvňovanie volieb na internete

Vo virtuálnom svete sa však dejú aj iné veci, nielen zbieranie citlivých údajov o nás všetkých. V anonymnom virtuálnom priestore sme odvážnejší, zapájame sa do rôznych diskusií (často smerujúcich až ku kyber-šikane) a vyjadrujeme sa viac útočne – myslíme si totiž, že nejde o nič vážne, že to nie je naozaj, a že po internete predsa nikomu nemôžeme ublížiť. V neposlednom rade sa na internete čoraz častejšie manipuluje s faktami a informáciami na stránkach, ktoré potom vedú napríklad k ovplyvňovaniu priebehu a výsledkov volieb.

V roku 2016 sa jeden študent z malého macedónskeho mesta Veles, poznačeného vysokou nezamestnanosťou a masovou emigráciou, obohacoval tým, že šíril pozmenené a nepravdivé informácie, teda dezinformácie na webe a vo Facebook-ových skupinách, ktoré sa venovali americkej politike. Príspevok bol zdieľaný osemstokrát a chlapec na základe tzv. „clickbaiting-u“ zarobil svoje prvé väčšie peniaze. Vykašlal sa na školu a vidina ľahko zarobených peňazí (z klikanosti a následnej reklamy) ho zlákala na cestu výroby a šírenia neprávd. S veľkou pravdepodobnosťou tým ovplyvnil aj výsledky volieb 45. prezidenta Spojených Štátov Amerických, keď po svojom upravoval a prispôsoboval údaje v desiatkach článkov, publikovaných na pravicových amerických stránkach. Ako neskôr priznal, netrápilo ho, že písal lživé výmysly a ovplyvnil tak volebné myslenie i konanie jednoduchých ľudí, ktorí ním zmanipulovaným informáciám verili (a podľa toho potom volili). Chcel jednoducho zarobiť.

Podobné veci sa dejú nielen v USA, ale aj v Európe. V predvolebnom období nás dostihnú tiež podobné, kompletne vyfabrikované články o konkrétnych kandidátoch a kandidátkach, obsahujúce chytľavé nadpisy – vraj „šokujúce odhalenia“ – s graficky upravenými fotkami, publikované na konšpiračných weboch a následne šírené na sociálnych sieťach. Chtiac či nechtiac na ne narazíme všetci, a nielen preto, že zavesení na internete trávime osem, desať aj viac hodín denne.

K internetu pristupujme ako k verejnému priestoru

Ako sa brániť proti takejto manipulácii a sledovaniu našich aktivít na internete? Počas prednášky Ján Markoš zmienil niekoľko krokov. Treba brať internet vážne a pristupovať k nemu ako k verejnému priestoru, kde sa čoraz viac stretávame a komunikujeme. Treba tiež odlišovať zábavu od samo-vzdelávania a pátrania po skutočných informáciách a správach v mienkotvorných médiách. Treba si tiež nastaviť v prehliadači dostatočnú ochranu súkromia formou blokovania reklamy a tzv. „trackovania“ aktivity na sieti. Treba sa vedieť postaviť za dôstojnosť každého človeka aj zoskupenia ľudí – neprizerať sa a neprispievať k ich lynču, či už ide o subkultúru, etnickú menšinu, diskriminovanú skupinu na okraji spoločnosti, ale aj investigatívnym novinárom či aktivistom z mimovládneho sektoru. Ak natrafíte na správu, ktorá je vnútorne rozporuplná a očividne nadáva na nejakého človeka či skupinu, celkom iste ide o konšpiráciu.

Okrem týchto piatich krokov je tiež dôležité zostať pánom svojho času – vedieť svoj čas, strávený „on-line“ aktivitami, správne manažovať a udržať v rozumnej miere. Je zároveň dôležité, no čoraz zložitejšie, vedieť obmedziť tento čas pripojenia na sieť a venovať sa namiesto toho iným, viac zmysluplným činnostiam v „off-line“ priestore. Čítanie kníh, turistiku, beh, plávanie alebo cvičenie jogy pestujú len tí najviac sebadisciplínovaní. Pritom voľnočasové (telo i ducha zoceľujúce) aktivity, ďalej dobrovoľníctvo v komunite a čas, trávený rozhovorom s blízkymi či v kruhu rodiny, by nemali byť výnimočnosťou, ale skôr pravidelnosťou a dobrým návykom.

Vo virtuálnom svete hľadáme viac zábavy a menej poznania

Najdôležitejšie je však priznať si závislosť na komunikácii vo virtuálnom prostredí. Pripojenie na internet cez dáta a všadeprítomnú „wi-fi“ nás láka takmer nepretržite kontrolovať stav svojich účtov na sieti a vybaviť e-maily či (často nepodstatné) správy takmer okamžite. Na internete trávime čas vyhľadávaním zábavy, nie poznania. Namiesto športových aktivít či komunikácie z očí do očí sa utiekame k hraniu počítačových hier, sledovaniu videí „influencerov“ na internete a k četovaniu so známymi (i neznámymi) na sociálnych sieťach.

Sme zahltení informáciami, ktoré nestíhame triediť. Denne rozdáme desiatky až stovky lajkov pod fotkami takzvaných priateľov a svoj život potrebujeme pravidelne dokumentovať práve na Instagram-e či Facebook-u. No reálne ho zabúdame žiť a prežívať. Bez mobilu už nevieme spraviť ani krok, nikam vycestovať. V škole nedávame pozor na výklad – učiteľa by sme radšej sledovali na displeji mobilu, ako naživo pred tabuľou... Vo Francúzsku už používanie mobilov počas výučby deťom zakázali. Mimochodom, vedeli ste, že deti a mládež vo Veľkej Británii strávia viac hodín denne pred televíznymi obrazovkami alebo pred displejmi tabletov, ako spánkom?

Vypestovať z kritického myslenia životný štýl

Príprava na tzv. odvykačku od „on-line“ života môže vyznieť ako príliš silné či prehnané slovné spojenie, no účastníci a účastníčky Markošovej prednášky mu dali za pravdu. Potrebujeme si v sebe vybudovať schopnosť uniesť zložitosť sveta (uniesť vedomie, že nie všetko vieme) a schopnosť zdravo pochybovať; tiež sa vedieť pýtať, argumentovať a nachádzať odpovede v slušnej diskusii. Lektor zdôraznil, že v oblasti kritického myslenia je dôležité: používať matematiku (čísla, dáta, štatistiky) a pojmy, nie dojmy; overovať si zdroje rýchlo sa vynárajúcich sa informácií a sledovať iba pár zmysluplných novín; vedieť prepájať súvisloti.

Ján Markoš prítomných povzbudil k tomu, aby neverili lživým správam a klamstvám, hoci tie sa ľahšie, rýchlo a lacno vyrábajú (na mieru konkrétnym cieľovým skupinám prijímateľov), a tiež sa lepšie šíria sieťami. Odporučil im, aby si vytvorili z kritického myslenia návyk. Iba tak sa možno vyvarovať poslušnému prijímaniu poloprávd až úplných neprávd a ďalšiemu šíreniu neoverených informácií, poplašných falošných správ, dezinformácií. Markoš v rámci kurzov pre PDCS prednáša o kritickom myslení ako o životnom štýle. Možno to je tá správna cesta – ako nezísť z (virtuálnej) cesty a nenechať sa zlákať neetickými skratkami v podobe poplašných „hoax-ov“ a vyfabrikovaných „fake-news“ na internete.

Toto podujatie pomohol zorganizovať riaditeľ ADRA Slovensko, Daniel Kaba, aby tak spolu so svojimi kolegami posilnil kapacity v oblasti mediálnej výchovy, IKT gramotnosti a bránenia sa voči šíreniu lží, mýtov a mylných presvedčení. Lebo práve tie sa internetom šíria rýchlo a majú negatívny dosah na širokú verejnosť. V budúcnosti sa nepochybne opäť vrátime, resp. zameriame v plánovaní prednášok na podobné témy, keďže zvyšovanie povedomia verejnosti v tejto oblasti nie je krátka a jednorázová aktivita.

Autorky článku: Veronika Leitmanová a Boba M. Baluchová, ADRA Slovensko
Foto: CASD a ADRA tím