Factors increasing the risk of violence against women

Abstrakt: Príspevok sa zaoberá problematikou domáceho násilia páchaného na ženách. Má množstvo podôb a foriem a to vo verejnom ako aj v súkromnom živote. Cieľom príspevku je poukázať na faktory zvyšujúce riziko násilia voči ženám.
Kľúčové slová: násilie páchané na ženách, obeť, agresor, rodina, faktory.

Abstract: The post deals with the issue of domestic violence against women. It has many shapes and forms, both in public and private life. The aim of the post is to point out the factors increasing the risk towards women.
Keywords: violence against women, victim, aggressor, family, factors.

Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2024)

Úvod

V súvislosti s problematikou násilia páchaného na ženách je potrebné sa zaoberať príčinami násilného správania. Sú to napríklad konflikty vo vzťahoch, stres, alkoholizmus, rodová nerovnosť, ktorá je kľúčovou príčinou pri násilí páchanom mužmi na ženách v heterosexuálnych partnerských vzťahoch. Vymenované faktory, ale stále nevypovedajú o samotných príčinách či pozadí násilia páchaného na ženách. Otázkou ostáva, prečo začnú byť niektorí ľudia pod tlakom problémov, každodenných konfliktov a rozdielnych názorov agresívni a iní nie? Prečo sú to prevažne muži? Zohrávajú tu úlohu biologické alebo genetické faktory? Aký význam tu majú psychické, sociálne a spoločenské vplyvy?

Faktory zvyšujúce riziko násilia

Štúdiom odbornej literatúry, výsledkov výskumov a porovnaním s našou praxou sme zaznamenali, že odpovede na tieto otázky boli posledné desaťročie rozdielne ba dokonca protichodné. Sme názoru, že v súčasnom období je isté iba to, že každý z nás je schopný byť násilný. Záleží iba na tom či a za akých podmienok k násiliu dôjde. Podľa profesora Mátela (2011) sa v súčasnosti opúšťajú tzv. jednofaktorové teórie, ktoré neúmerne akcentujú výhradne jednu príčinu vzniku násilia. Rovnako ako on preferujeme názor viacerých faktorov ovplyvňujúcich domáce násilie. Svetová zdravotnícka organizácia zverejnila prehľad rozličných faktorov zvyšujúcich riziko násilia voči ženám (Tabuľka č. 1).

Tabuľka 1 Faktory zvyšovania rizika násilia voči ženám

Tabuľka č. 1.: Faktory zvyšovania rizika násilia voči ženám (Krug et al. 2002 – prevzaté od MÁTEL, A., SCHAVEL, M. a kol. 2011. Aplikovaná sociálna patológia v sociálnej práci. Bratislava : VŠ ZaSP sv. Alžbety, 2011. s. 234-235.

Nasledujúce teórie nám poskytnú rôzne pohľady na problematiku vzniku násilia v násilníckom vzťahu. Rodinný systém reaguje na široké sociálno-štrukturálne podmienky, ktoré produkujú stres. Násilie ako reakcia na stres sa vyskytne najmä ak je v anamnéze prítomná agresívna socializácia a ak chýbajú mechanizmy sociálnej podpory. Násilie – fyzické formy násilia môžu byť legitimizované ako spôsob zvládania stresu (2011b). Teoretici moci sa na násilie dívajú ako na produkt systému sociálnych vzťahov. V asymetrických partnerských vzťahoch je vyšší výskyt stresu a konfliktov, čo zvyšuje pravdepodobnosť týrania. Členovia sociálnej skupiny sa pokúšajú žiť svoj život podľa svojich potrieb. Tie sa u každého z členov nevyhnutne odlišujú (2011c). Pôvod fyzických foriem násilia možno lokalizovať v sociálnej štruktúre a komplexnom systéme hodnôt, zvykov a povier týkajúcich sa rodovej nerovnosti. Obeťami násilia sú najčastejšie ženy a páchateľmi muži a štruktúry spoločnosti túto nerovnosť podporujú.

Fyzické formy násilia voči ženám sú reflexiou štruktúr sexuálnej a ekonomickej nerovnoprávnosti v spoločnosti, sú všeobecne akceptované, tolerované. Stali sa súčasťou role, ktorú spoločnosť prisudzuje mužom v ich osobnej sfére. „Na týranie žien je nahliadané ako na demonštráciu mužskej sily, ako na výsledok sociálnych vzťahov, v ktorých sú ženy udržiavané v pozícii podriadenej mužom, v ktorej nesú voči nim zodpovednosť a sú odkázané na ich ochranu. Podľa týchto teórií sociálna, politická a ekonomická závislosť žien od mužov poskytuje priestor na páchanie fyzického násilia na ženách mužmi“ (1999b). Muži–násilníci týrajú svoje partnerky preto, lebo im to spoločnosť umožňuje. Táto teoretická konštrukcia vychádza z dvoch teórií: z psychodynamickej a z teórie sociálneho učenia. Spája skúsenosti týrania, zneužívania muža v detstve s následným týraním ženy v dospelosti. Situácia, v ktorej dôjde k týraniu má nesledujúce fázy (1999c):

Vo fáze prehry – partner pociťuje frustráciu vychádzajúcu z neschopnosti partnera verbalizovať. Má nedostatok zručnosti nevyhnutných pri riešení problému – schopnosti sebapresadenia. Zneužívateľ sa cíti byť bezmocný. Tieto pocity spúšťajú hnev a túžbu po znovunastolení kontroly a moci. Pocit bezmocnosti vyvoláva explóziu hnevu, zúrivosti a používania hrozieb a sily. Fáza explózie napomôže tomu, aby zneužívateľ získal vytúžený efekt – dominanciu, ktorá je treťou fázou syndrómu.

Vo fáze získavania odpustenia a priazne sa u zneužívateľa objavujú pocity viny, strachu, že stratí náklonnosť partnerky a to výrazne ovplyvňuje jeho správanie. Je úspešná najmä v začiatkoch partnerského vzťahu. Tento koncept nie je všeobecne aplikovateľný na všetky prípady násilia.

Hľadanie skutočného pozadia a príčin násilia páchaného na ženách je veľmi zložité. Hádky, ostré diskusie a rozdielne názory sa vyskytujú občas v každom partnerstve. Čo všetko sa musí stať, aby tieto bežné konflikty prerástli v brutálne činy? Čo ovplyvňuje to, že sa obyčajné hádky stanú nekontrolovateľnými a takto sa vystupňujú? Manželia, či partneri sa často hádajú pre výchovu detí, vedenie domácnosti, rozdelenie povinnosti alebo pre iných rodinných príslušníkov a pod. Pre A. Buskotte (2008) je zaujímavé, že násilné správanie u mužov v rodine sa objavuje prevažne v tých prípadoch, kedy je postavenie manželov v rodine skôr asymetrické. To znamená, že manželka ostala doma a stará sa o deti a domácnosť, kým manžel chodí do práce a živý celú rodinu. To by, ale znamenalo, že tu skutočne hrá podstatnú rolu „moc a túžba po moci.“ Každopádne A. Buskotte (2008) poukazuje na to, že niektorí muži si dovoľujú byť agresívni voči svojej partnerke práve preto, že sú si svojím silnejším postavením úplne istí, ale niektoré terapeutické pozorovania poukazujú na pravý opak, viď tabuľka č.2.

Tabuľka 2 Podnety k domácemu násiliu z výskumu A. Buskotte (2008, s. 61)

Vedľa bežných každodenných konfliktov môže byť príčinou začiatku násilia vo vzťahu aj zlomový okamžik, udalosť, napr.: tehotenstvo svojej partnerky, narodenie dieťaťa, oznámenie rozvodu, rozchodu, neúspechy v práci, nezamestnanosť a pod.

Inštitút pre výskum práce a rodiny zrealizoval reprezentatívny výskum zameraný na skúsenosti žien s násilím na Slovensku v priebehu roku 2008. Zo záverov výskumu vypláva, že sa na „prvé miesto medzi činiteľmi či dôvodmi násilného správania partnera zaradila jeho žiarlivosť. Vyznačilo ju takmer 58% žien, ktoré majú skúsenosť s opakovaným výskytom niektorého z násilných skutkov od súčasného či bývalého partnera. Ako druhý v poradí sa s celkovým podielom blízkym 54% umiestnili osobnostné charakteristiky partnera, ako napríklad násilnícka povaha, egoizmus, panovačnosť a podobne. Viac ako polovicu hlasov 87 relevantných žien a tretie miesto v rebríčku získal alkoholizmus či opitosť partnera (celkové hodnotenie sa priblížilo k 51%). Nasledovala štvorica príčin, ktoré zostali tesne pod 50%-ným limitom – vyznačilo ich viac ako 40% relevantných žien, ale bolo to menej ako polovica. Patrili k nim tradičné názory na úlohu žien a mužov v rodine, ktoré dosiahli 49,8%; ďalej názor o vplyve zlej výchovy v detstve so 43,1%; presvedčenie o nízkom sebavedomí partnera ako dôvode násilného správania so 42,3%; a do štvorice to bol pocit určitej prevahy u partnera – za príčinu násilného správania ho považovalo 41,2 % žien“ (Bodnárová a kol., 2008).

Vzhľadom na význam a frekvenciu niektorých rizikových faktorov násilného správania sa im budeme bližšie venovať v nasledovných podkapitolách.

Žiarlivosť agresora ako faktor zvyšujúci riziko násilia páchaného na ženách

Žiarlivosť chápeme ako zvláštnu formu úzkosti, vznikajúcu z obáv pred stratou lásky partnera, ktorý by mohol svoje city preniesť na inú osobu. Je to emocionálny stav, stav afektívneho napätia, ktorý intenzívne rozrušuje a znepokojuje. Rizikom správania sa žiarlivca je neraz strata kontroly nad sebou samým a neschopnosť ovládať sa, s čím súvisí možnosť ublíženia na zdraví obete (Matějková, 2009). Rozlišujeme nasledovné typy žiarlivosti:

• situačná žiarlivosť - ide sa o nezvládnutú žiarliveckú reakciu na konkrétny podnet. Ten môže mať v jednotlivých prípadoch rôznu intenzitu a závažnosť. Pre niekoho je dôvodom na žiarlenie koketéria partnera, pre iného dvojhodinové posedenie s kolegom pri káve, tanec s cudzím človekom a podobne. Ak tento typ žiarlivosti nemá podnet, časom mizne sám, resp. ani nevzniká (2009b).
• konštitučná žiarlivosť - jedná o vrodené danosti k žiarleniu, prejavované obvykle už počas detstva, keď dieťa žiarli na súrodenca a vrstovníkov. Je tu prítomný aj dedičný komponent, čo je badateľné z toho, že podobné správanie býva v rodine žiarlivca obvyklé.
• žiarlivecká posadnutosť - takto postihnutí ľudia podliehajú bludom a ovládajúcim myšlienkam. Žiarlivec sa svojimi obavami neustále zaoberá a nedá si vyhovoriť svoje mylné presvedčenia. Hovorí sa tomu aj patologická žiarlivosť. Takýto človek je nekritický a reaguje neprimerane na akýkoľvek podnet. Nebezpečie tohto typu žiarlivosti je aj v tom, že takýto človek sa správa vo všetkých ostatných sférach života normálne, s výnimkou žiarlenia. Laik by bežne u neho nehľadal duševnú chorobu, ktorou patologická žiarlivosť je (2009c).

Prejavy žiarlivosti sa manifestujú u každej osoby rozličným spôsobom. Rozhodujú nielen biologické faktory, temperament, ale aj rozličné iné okolnosti, predovšetkým správanie sa milovanej osoby a oprávnenie žiarlivca. So žiarlivosťou sa stretávame u obidvoch pohlaví, vo všetkých spoločenských vrstvách a v každom veku. Žiarlivosť stupňujú také vlastnosti a faktory ako:

• pocity menejcennosti a nedostatok sebadôvery,
• túžba vlastniť a ovládať partnera a mať ho pod kontrolou,
• pocity menejcennosti a nedostatok sebadôvery,
• vzťahy rivality,
• temperament,
• zlý výber partnera (ak si muž kvôli prestíži vezme za manželku vysoko atraktívnu ženu, ktorá má u mužov úspech),
• závisť,
• alkoholizmus (ktorý žiarlivosť stupňuje).

Žiarlivosť dospelých osôb patrí k silným ľudským afektom, ktoré veľmi intenzívne zachvacujú celú osobnosť človeka. Žiarlivec stráca kontrolu nad sebou, nie je schopný ovládať sa. Stáva sa dokonca, že psychicky labilné osoby sa v žiarlivosti dopúšťajú aj trestných činov. Žiarlivosť vyvoláva manželské rozvraty, ľudské tragédie, nenávisť i závisť, ba i vraždy a samovraždy. Žiarlivá osoba je nekritická, nedá sa ničím presvedčiť, že jej práva sa neporušili, že dotyčná osoba sa nedopustila nevery a nesprávala sa tak, aby bol dôvod žiarliť. Žiarlivosť v dospelosti vzniká medzi manželmi i milencami. Veľmi nepriaznivo pôsobí na sebavedomie človeka, zasieva pocit nedôvery k jeho hodnotám, spôsobuje stratu sebaistoty a znižuje sebavedomie. Pritom vyvoláva u žiarlivej osoby úsilie získať možnosť kontrolovať osobu, ktorá je objektom žiarlivosti, a všetko o nej vedieť (2001b). Komplex menejcennosti na žiarlivca intenzívne dolieha, snaží sa prekonať ho ukazovaním svojich predností, dobrých spoločenských vlastností a kvalít. Často však volí vonkoncom zavrhnutiahodný spôsob: objekt žiarlivosti ponižuje, podceňuje, uráža, nespravodlivo hodnotí, kým seba, naopak, vyzdvihuje, ba chváli sa neexistujúcimi vlastnosťami. Drobné prejavy žiarlivosti sa vyskytujú spravidla u každého človeka. Ide o prirodzenú žiarlivosť, ktorá po vzájomnom vysvetlení a upevnení vzájomnej dôvery môže partnerov aj zblížiť a upevniť ich vzájomný vzťah. Prirodzená žiarlivosť sa často upraví sama od seba. Ak sa partneri majú skutočne radi, majú úprimné úsilie žiť spolu, napadnutý partner svoje konanie, ktoré dalo podnet na žiarlivosť, vysvetlí, odôvodní a usiluje sa správať tak, aby sa žiarlivá osoba mohla presvedčiť, že jej žiarlivosť je neopodstatnená. Ak je žiarlivosť odôvodnená, vyvíjajú sa vzájomné vzťahy podľa toho, aké plány má neverný partner a ako klamaný partner neveru znáša. Buď sa partneri obrátia na súd, aby ich rozvrátené manželstvo zrušil, alebo si svoje spolunažívanie upravia. Z našej praxe vyplýva, že patologická žiarlivosť má trvalý charakter, liečením sa veľmi ťažko ovplyvňuje a po prepustení z liečby sa obyčajne objaví znovu. Chorobná žiarlivosť sa obyčajne prejavuje bezdôvodným upodozrievaním z nevery partnera alebo partnerky, agresívnym správaním sa voči nemu, o to nebezpečnejším, že patologický žiarlivec ho neovláda, je schopný konať skratovo, bez uváženia (2011c).

Alkohol ako faktor ovplyvňujúci správanie agresora

Našu pozornosť sme upriamili aj úlohe alkoholu v násilí páchanom na ženách. V súčasných koncepciách je mu pripisovaná rola katalyzátora, či spúšťača, no nie príčiny násilného konania. Podľa niektorých autorov, osoby, ktoré potrebujú a chcú ventilovať svoje agresívne založenie, sa zámerne alkoholizujú, pretože stav opitosti môže neskôr poslúžiť k zníženiu ich zodpovednosti za spáchané násilie. Názory na tému vzťah alkoholu a domáceho násilia sa rôznia. Výskumné štúdie v Nemecku a vo Švajčiarsku uvádzajú, že pod vplyvom alkoholu má omnoho väčšie sklony k násiliu až 50% mužov (Buskotte, 2008). Bodnárová a kol. (2008) uvádza, že 51% opýtaných žien považuje alkohol za príčinu násilného správania mužov voči ženám. Z týchto údajov je teda zrejmé, že alkohol nie je jediným dôvodom a pozadím násilného správania, ale sme názoru, že alkohol násilie podporuje, stupňuje a zintenzívňuje.

Profesor Mátel (2009) realizoval výskum, kde sa orientoval aj na charakteristiky násilníka, ktoré ovplyvňujú násilné konanie. Obrázok č. 1 vyjadruje zistené charakteristiky ovplyvňujúce násilie agresora. Vo výskume „rozlíšil osem kategórií- charakteristík, ktoré negatívne ovplyvňovali správanie člena domácnosti smerom k agresii. Dve charakteristiky svojim výskytom značne prevyšovali ostatné. Boli nimi alkoholizmus 34,6% a nezamestnanosť 17,3%. Z ostatných závislostí a sociálno-patologických javov boli identifikované gemblerstvo 3,8% závislosť na drogách 2,2% a kriminalita 3,8%. Podiel psychiatricky liečených partnerov tvoril súbor 3% a žiarlivostný motív udávalo 2,2%. V jednom prípade bol násilníkom manžel profesionálny vojak“ ( Mátel, 2009, s.162-163).

Obr.1 Charakteristiky ovplyvňujúce násilie agresora

Zdroj: Mátel, A. 2009: Páchatelia domáceho násilia. In: Prevence úrazú, otrav a násilí. On – line časopis, 2/2009, roč. 10, s. 169, EISSN 1804-7858.

Ekonomická aktivita a jej vplyv na násilie páchané na ženách

Dôsledky ekonomickej transformácie spoločnosti sa prejavili na slovenskej rodine dosť negatívne. Mnoho rodín sa ocitlo na pokraji biedy v dôsledku nárastu nezamestnanosti, zvyšovania životných nákladov a iných negatívnych javov, ktoré sprevádzajú politickú a ekonomickú transformáciu spoločnosti. S prihliadnutím na dôležitosť významu práce v našej spoločnosti je viac ako pravdepodobné, že nezamestnanosť vo veľmi veľkej miere ovplyvňuje správanie nezamestnaného občana. Predovšetkým nejde len o pokles životnej úrovne, ktorý je spôsobený poklesom príjmov, ale aj o vážny zásah do spoločenských vzťahov a hodnôt. V najvšeobecnejšej rovine môžeme hovoriť o nasledujúcich dôsledkoch nezamestnanosti na človeka:

• napätie v rodine a v rodinných vzťahoch,
• nabúranie štruktúry režimu dňa,
• strata sebaúcty a strata statusu v spoločnosti,
• sociálna izolácia, ktorá vyplýva z obmedzenosti sociálnych kontaktov,
• strata hodnôt a rešpektu k verejným autoritám.

Nezamestnanosť má veľký dopad na rodinu a rodinné vzťahy nielen z hľadiska finančných ťažkostí, ale vo veľkej miere sú hlavnou príčinou narušenia vzťahov medzi jednotlivými jej členmi. V mnohých prípadoch to môže byť aj spúšťačom domáceho násilia. Človek sa stratou zamestnania v mnohých prípadoch dostáva do sociálnej izolácie. Tak ako nezamestnanosť môže u jednotlivca vyvolať chronickú dezorganizáciu jeho života, duševné depresie, kriminálne delikty, nadpriemerné pitie alkoholu či užívanie drog, domáce násilie, môže v spoločnosti vyvolať sociálno–patologické procesy v podobe krízy hodnôt, úpadku úcty k autoritám, rozkladu občianskej spoločnosti, krízy rodiny, kriminality. Negatívne dôsledky nezamestnanosti neovplyvňujú len rodinné a sociálne vzťahy, ale sa prejavujú aj na psychickom a fyzickom zdraví človeka. Spoločným menovateľom vzťahu medzi fyzickým zdravím a nezamestnanosťou je stres. Negatívny dopad nezamestnanosti na psychické zdravie človeka znamená vyššiu priemernú úroveň napätia negatívnych pocitov a nižšiu úroveň šťastia a životného uspokojenia (Mareš, 2002). Všeobecne je známe, že človek, ktorý stratil zamestnanie sa skôr či neskôr dostane do rozpoloženia a pocitov neužitočnosti, zbytočnosti, úzkosti, stratí sebadôveru a sebaúctu a stane sa neurotickejší. Nezamestnanosť môže znamenať pre postihnutého ťažkú psychickú záťaž. Pri dlhšom trvaní vedie k duševným a psychosomatickým chorobám, ako aj k trvalým zmenám v sociálnom živote.

Z výskumu profesora Mátela (2009), kde sa orientoval, aj na charakteristiky páchateľa je zrejme, že nezamestnanosť agresora je druhou charakteristikou, ktorá ovplyvňuje násilné konanie, hneď po alkohole. Bodnárová a kol. (2008) realizovala reprezentatívny výskum výskytu a skúsenosti žien s násilím páchaným na ženách. Z výskumu vyplýva, že „ekonomicky neaktívni agresori tvorili necelých 16%, z ekonomicky aktívnych boli najpočetnejší manuálni pracovníci s 38%, nasledovali odborní stredoškolskí pracovníci s 18% a riadiaci a samostatne ekonomicky činní pracovníci so 17%“ (Bodnárová a kol., 2008, s. 26). U vyhraneného násilného vzťahu mali najvyššie zastúpenie manuálni pracovníci s viac ako 48% a potom ekonomicky neaktívni partneri s 34,5 %, riadiaci či SEČ pracovníci tu dosiahli podiel nad 10%, na odborných a tvorivých pracovníkov pripadlo po 3,4% (2008a) Hoci sú v rámci vyhranených násilných vzťahov zastúpené medzi partnermi všetky druhy ekonomickej aktivity, častejšie sa tu vyskytovali manuálni pracovníci (kvalifikovaní a nekvalifikovaní robotníci) a ekonomicky neaktívni partneri (muži mimo trhu práce). Manuálni pracovníci prekračovali priemer približne o 10% a ekonomicky neaktívni dokonca o viac ako 18%. (2008b) Bodnárova a kol. (2008, s. 29) výskumom zistili, že „pri týchto ekonomických statusoch má výskyt násilného správania tendenciu narastať. Viac ako tretinu partnerov páchajúcich vyhranené násilie voči svojej partnerke predstavovali muži bez ekonomickej aktivity. Išlo najmä o starobných dôchodcov (takmer 14% zo všetkých prípadov vyhraneného násilia), a potom o nezamestnaných mužov a invalidných dôchodcov (obidve kategórie po 10,3%). U násilných vzťahov sa vyskytli aj partneri – študenti (2,7%). Zvýšený výskyt násilného správania zaznamenali muži vyššieho veku, nižšieho vzdelania a vylúčení z trhu práce alebo s nižším pracovným statusom.“ Ako je zrejmé z uvedených výskumov, nezamestnanosť, vylúčenie z trhu práce, nižší pracovný status môže znamenať pre postihnutý pár impulz, spúšťač alebo aj hlavnú príčinu násilia páchaného na ženách.

Stereotyp odlišnosti mužov a žien

Najnovšie teórie orientované na násilie páchané na ženách za hlavné príčiny považujú zneužitie moci zo strany muža, ako aj historicky a spoločensky podmienená nerovnováhu medzi mužmi a ženami. Maskulínna výchova, vnucovanie mužných vzorov i prejav demonštrácie mužskej sily spôsobujú, že niektorí muži si svoju moc potrebujú dokazovať, posilňovať a upevňovať. Násilie páchané na ženách sa považuje za výsledok sociálnych vzťahov, v ktorých ženy majú voči mužom podradenú pozíciu. V spoločnosti je násilie ešte stále tolerované, historicky je vytvorená sociálna, politická a ekonomická rodová nerovnosť a závislosť žien na mužoch, náboženské a kultúrne tradície, ktoré priamo či nepriamo určujú mužom právo pokladať ženu a deti za svoj majetok a rozhodovať o nich. Fixované rodové stereotypy sú dôležitým faktorom vzniku a pretrvávania nerovnováhy moci medzi ženami a mužmi v spoločnosti. Stávajú sa tak hlavnou príčinou páchania a tolerovania násilia na ženách, ktoré je vážnym porušovaním ľudských práv.

Rodové stereotypy, ktoré chápu ženu ako „prirodzene“ slabšiu, labilnejšiu, citovejšiu a muža ako silnejšieho, rozhodnejšieho, racionálnejšieho, ovplyvňujú deti už od narodenia. To, že tieto stereotypné predstavy sú zakomponované aj do učebníc či obsahov výchovy a vzdelávania, ich svojím spôsobom legitimizuje. Príčiny odborníci vidia v sociálnej štruktúre a celkovom systéme hodnôt, tradícií, zvykov, ale i mýtov týkajúcich sa rodovej či inej nerovnosti.

Záver

Z našej praxe vyplýva, že v súčasnosti stúpajúca agresivita v spoločnosti preniká do povedomia bežnej populácie. Najviac ohrozenými skupinami násilia v rodine sú ženy a deti. Násilie páchané na ženách je značne rozšírenou a zároveň najmenej kontrolovanou formou násilia. Zvýšenú citlivosť našej spoločnosti voči tomuto javu môžeme dosiahnuť oboznámením širokej verejnosti o špecifickej problematike uvedeného násilia. Násilie páchané na ženách by nemalo byť súkromnou záležitosťou, ktorá sa dotýka len obetí a agresorov, ale mal by to byť problém celej spoločnosti.

Autorka: kpt. PhDr. Ľudmila Húsková, PhD.
Autorka pôsobí ako referent špecialista skupiny prevencie, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Martine

Použitá literatúra

BEDNÁŘOVÁ, Z.: Specifika práce s oběťmi domácího násilí in Policista 1/2006, Ministerstvo vnitra České republiky.

BUSKOTTE, A. 2008. Z pekla ven. Žena v domácom násilí. 1. vyd. Brno: Computer Press,
2008. 176 s. ISBN 978-80-251-1786-6.

MAREŠ, P. 2002. Nezaměstnanost jako sociální problém. 1. vyd. Praha: Sociologické nakladatelství, 2002. 151 s. ISBN 80-901424-9-4.

MÁTEL, A. 2009. Deti ako nepriame obete násilia voči ženám. In Sme blog, Petit Press, 2008

MÁTEL, A., SCHAVEL, M. a kol. 2011. Aplikovaná sociálna patológia v sociálnej práci. Bratislava : VŠ ZaSP sv. Alžbety, 2011. 442 s. ISBN 978-80-8132-009-5.

MATĚJKOVÁ, E. 2009. Řešíme partnerské problémy. Praha: Grada Publishing, 2009. 144 s. ISBN 978-80-247-2338-9