Psychology and andragogy to help an adult man
Abstrakt: Obsahom príspevku je vymedzenie prienikov psychologických a andragogických poznatkov a prístupov v kontexte poskytovania pomoci dospelým osobám. Pozornosť sa venuje psychologickým aspektom dospelých vo vzdelávacom procese a poradenstvu v andragogickej praxi.
Kľúčové slová: Psychológia. Andragogika. Pomoc dospelým.

Abstract: The issue of paper is psychological and andragogical knowledges and the aproach in framework of the help for adult people. We pay attention also to psychological apects in the education process and counselling in the practice of andragogy.
Keywords: Psychology. Andragogy. Helping to adults.

Psychológia človeka ako veda o zákonitostiach vývinu a fungovania psychiky a ako veda o psychickej interakcii ľudských bytostí s okolitými zložkami prostredia, sa zameriava na poznanie psychických procesov, stavov, vlastností a ich prejavovanie sa v činnosti, správaní, konaní človeka. 'Fungovanie psychiky' je určované celým zložitým systémom, akým je človek. Telesný, sociálny a duchovný aspekt individuálneho života určuje psychiku konkrétneho človeka. A naopak . Všetky zložky sa ovplyvňujú vzájomne.
Psychologický prístup je založený na zdôrazňovaní javov individuálnej, osobnostnej úrovne skúmania. (M. Machalová, 2004, 2006.)

Andragogika je veda o výchove a vzdelávaní dospelého človeka. Výchova človeka v dospelom veku s ohľadom na úroveň psychickej a sociálnej zrelosti a na životné skúsenosti, sa skôr chápe ako sociálny a emocionálny vplyv na dospelých. Zdôrazňuje sa tiež význam malých skupín pre vývin a rozvoj jednotlivých osôb, ktorí sa vzdelávajú skupinovo. Psychické vlastnosti je možné spoznať, pozorovať a rozvíjať v priebehu výchovného a vzdelávacieho procesu počas celého života jednotlivca. Vo výchove a vzdelávaní sa zdôrazňuje psychická odlišnosť dospelých nachádzajúcich sa v určitom vývinovom štádiu svojej osobnosti, a rovnako sú dôležité aj individuálne osobitosti v súvislosti s učením sa.

Andragogiku chápeme ako vedu o spôsoboch ako pripraviť ľudí k pochopeniu, k prijatiu, k osvojeniu si a k realizácii vlastných životných vývinových a seba rozvíjajúcich (rozvojových) úloh. Andragóg -vzdelávateľ dospelých, resp. edukátor dospelých vo svojej profesijnej príprave by sa mal aktívne naučiť ako motivovať, aktivizovať, viesť a riadiť ľudí v plnení ich životných vývinových úloh (t.j. zoskupení súvisiacich úloh pre jednotlivé štádiá a etapy vývinu). (M.Machalová, 2004,2006.)

Opodstatnenosť psychologickej prípravy andragógov je zreteľnejšia, ak za hlavnú úlohu andragogiky budeme považovať skúmanie a koncipovanie spôsobov, ako uľahčiť dospelému človeku aby sa vyrovnal so zmenami vo svojom živote. Niektorí psychológovia tvrdia, že proces edukácie dospelých je možno vnímať ako synonymum pre ďalšie formy psychologickej intervencie.

Poznatky psychológie sú aplikované v praxi vzdelávania prostredníctvom koncepčnej, riadiacej, vzdelávacej, poradenskej i sociálnej činnosti andragógov. Práve andragogické poradenstvo sa dozaista bude naďalej rozširovať do celej oblasti vzdelávania dospelých.
Psychologické poznatky sú prezentované učiacim sa osobám prostredníctvom vzdelávateľov dospelých. Tí aj napriek svojej inej než psychologickej odbornosti vždy pôsobia psychologicky, čiže svojou osobnosťou.

Cieľ psychologickej prípravy vzdelávateľov dospelých a rovnako tak aj učiacich sa dospelých, sme zahrnuli do nasledujúcich procesov (M. Machalová, 2001, 2004, 2006):

• Proces rozvoja sebapoznania vzdelávateľov dospelých a učiacich sa dospelých (prostredníctvom poznatkov a zážitkov vo vzdelávacom procese).
• Proces formovania osobnosti vzdelávateľov dospelých a učiacich sa dospelých (prostredníctvom aktivizácie a participácie vo vzdelávacom procese).
• Proces rozvoja vnímavosti a všímavosti k svojej osobe a proces rozširovania si svojho sebauvedomenia u vzdelávateľov dospelých a učiacich sa dospelých,
• Proces motivácie a konania s cieľom optimálnej sebarealizácie vzdelávateľov dospelých a učiacich sa dospelých.
• Proces rozvoja psychologickej kultúry osobnosti vzdelávateľov dospelých a učiacich sa dospelých.
• Proces prepájania a synergie vyučovania dospelých a učenia sa dospelých (vzdelávateľov dospelých a učiacich sa dospelých), z hľadiska osobnostných potrieb, socializačných potrieb, životných plánov, cieľov a hodnotovej orientácie osobnosti zúčastnených.

Psychológia dospelého človeka v procese vzdelávania

Psychologické poznanie je súčasťou vzdelávacieho procesu už v etape získavania ľudí pre vzdelávanie. Pričom získavanie znamená nielen rozhodnutie zúčastniť sa vzdelávacieho podujatia, ale aj ochotu a vôľu zotrvať a ukončiť konkrétne vzdelávacie podujatie. V kontexte celoživotného vzdelávania je to pripravenosť osobnosti k opakovaným 'vstupom' do vzdelávacieho procesu, teda pripravenosť permanentne sa vzdelávať s konkrétnym cieľom a výsledkami počas celého života. (M. Machalová, 2004, 2006.)

Motivácia jednotlivcov k permanentnému vzdelávaniu sa, je ovplyvňovaná skúsenosťami z ich doterajšej kariéry učiaceho sa, najmä v nižších stupňoch vzdelávania. Ak sú tieto skúsenosti v prevažujúcej miere negatívne, je pravdepodobné, že rozhodovanie dospelého človeka bude ovplyvnené psychologickými prekážkami. To môže významne vplývať tak na rozhodnutie zúčastniť sa na vzdelávacom podujatí, ako aj na zotrvanie vo vzdelávaní.

Čoho sa dospelé osoby obávajú? (M. Machalová, 2001, 2004, 2006):

• Majú nízke seba hodnotenie na základe neúspechu vo svojom vzdelávaní a učení sa
  v detstve a mladosti.
• Obávajú sa novej situácie, napríklad skupiny neznámych ľudí, lektora, miesta konania podujatia.
• Obávajú sa náročnosti a požiadaviek vzdelávacieho podujatia, množstva a zložitosti informácií.
• Obávajú sa možného negatívneho prístupu k svojej osobe, kritiky, potláčania samostatnosti, dehonestovania, neakceptovania svojich názorov a vyjadrení, nerešpektovania osobného štýlu poznávania a učenia sa.

Vzdelávatelia dospelých majú povinnosť rešpektovať, že dospelý človek je, alebo smeruje k nezávislosti a autonómnosti. Doposiaľ akumuloval veľa rozmanitých skúseností, z ktorých vychádza a môže nimi obohatiť aj ostatných členov skupiny vzdelávania. Dospelý človek je motivovaný vtedy, ak má možnosť prepájať to, čo už vie, čo sa naučil, so zvládaním nových úloh . Potrebuje aplikovať svoje vedomosti a zručnosti aj svoje kompetencie v riešení nových úloh a problémov.

Vo vzdelávaní dospelých je žiadúce zohľadniť špecifiká psychológie dospelých ľudí (M. Tennant, 1988):

• Dospelí ľudia sú schopní premyslieť a regulovať vlastné správanie vzhľadom na vzdelávacie aktivity, nie sú teda len pešiakmi v hre rozličných vplyvov a podnetov prostredia.
• Dospelých treba vnímať v ich spoločenskom kontexte, t. j. v interakcii s ostatnými ľuďmi.
• Dospelí ľudia sú schopní vnímať seba a viac či menej posúdiť ako môžu fungovať v situácii vzdelávania.
• Dospelí ľudia sú pripravení zmeniť svoje poznanie a správanie týkajúce sa ich vzdelávania, ak očakávajú, že budú osobne efektívni, t. j. že sa splní ich očakávanie úspešnosti. To ich presvedčí, že sú schopní úspešne realizovať svoje vzdelávanie, ktoré sa vyžaduje pre dosiahnutie určitého cieľa.
• Dospelí ľudia predpokladajú, že sa splní ich očakávanie konkrétnych výsledkov vzdelávania a že získané poznanie bude užitočné pre ich život.

Súhlasíme s M. Tennantom. Vychádzame zo svojich skúseností z vlastnej dlhoročnej vzdelávacej činnosti v mnohých a veľmi rozmanitých skupinách vzdelávania dospelých na Slovensku a v zahraničí. Preto sme presvedčení o pravdivosti jeho tvrdení. Pripájame k nim súhrn psychologických základov vzdelávania dospelých, ktoré by mali mať vzdelávatelia dospelých vo veľkej pozornosti (M. Machalová 2004, 2006). Treba si uvedomiť, že na prvom mieste vo vzdelávaní dospelých je:

• Osobnosť dospelého človeka, ktorý myslí, prežíva, koná. (Systém osobnosti.)
• Poznanie toho, ako sa dospelý človek učí, štýl jeho poznávania a učenia sa.(Kognitívny podsystém osobnosti.)
• Poznanie subjektívnych predpokladov dospelého človeka k tomu, aby sa učil efektívne. (Schopnosti a celková spôsobilosť učiť sa. - Výkonový podsystém osobnosti.)
• Poznanie motivácie k učeniu sa a vzdelávaniu sa u dospelého človeka. ( Motivačný podsystém osobnosti.)
• Poznanie sociálnych okolností učenia sa a vzdelávania sa dospelého človeka. ( Sociálne prostredie človeka.)

V našich prácach o vzdelávaní dospelých, resp. prácach o edukácii čiže výchove a vzdelávaní dospelých (M. Machalová, 2004, 2006, 2010, 2013, 2014 a ďalšie) venujeme veľkú pozornosť biodromálnemu prístupu vo vzdelávaní (edukácii) dospelých. To preto, že poznatky biodromálnej psychológie bezosporu patria do základov vzdelávania dospelých. Charakteristiky psychického vývinu v jednotlivých životných štádiách a v tranzitných obdobiach života človeka, vrátane charakteristiky životných vývinových a rozvojových úloh, bytostne súvisia so zmyslom vzdelávania dospelých, s konkrétnymi cieľmi, obsahmi, metódami vzdelávania dospelých. Ak nepoznáme životnú cestu človeka a nerešpektujeme jedinečnú osobnú históriu dospelých účastníkov vzdelávania, budeme zrejme bezradní v posúdení ich možností a obmedzení v dosahovaní požadovaných výsledkov a v rešpektovaní ich psychickej výkonnosti. Vzdelávanie stojí a padá na spôsobilostiach dospelých k učeniu sa, na ich psychickej výkonnosti, na komplexnej schopnosti dospelého človeka k učeniu sa a vzdelávaniu sa. (M. Machalová, 2004, 2006, 2010, 2013, 2014 a ďalšie.)

Preto je vzdelávanie dospelých prioritne zacielené na osobnosť účastníkov vzdelávania, nie na procesy , metódy a hodnotenie dospelých vo vzdelávacom procese ( resp. v edukačnom procese - to znamená výchovno-vzdelávacom procese).

Skupina vzdelávania je modelom sociálneho a psychologického mikroprostredia a poskytuje nenahraditeľné podnety pre učiace sa dospelé osoby. Skupina má motivačný vplyv (snaha dospelých prezentovať sa, aj súťaživosť v skupine), aktivizujúci vplyv (kooperácia a skupinové učenie sa v skupine), socializačný vplyv (získavanie alebo zmena sociálnych vzorcov správania v skupine) , vplyv na sebapoznávanie a sebahodnotenie (spätná väzba počas vzdelávania medzi učiacimi sa a vzdelávateľmi navzájom).

Poradenstvo v andragogickej praxi

Súčasťou vzdelávania dospelých je aj poradenská činnosť. Ako odborná a špecializovaná, zároveň inštitucionalizovaná činnosť sa presadzuje aj vďaka mnohosti a mnohorakosti podnetov, možností volieb a obtiažností rozhodovania sa ľudí v podmienkach 'informačnej explózie' a rýchlych i permanentných zmien životných podmienok súčasníkov.

V rámci systému andragogickej praxe sa podľa nás (M. Machalová, 2004, 2006, 2013, 2014) andragogické poradenstvo môže uplatniť v týchto oblastiach oblasti :

• V oblasti profesionálneho života dospelých (andragogické poradenstvo v prieniku s profesijným poradenstvom - týka sa voľby, udržania a zmeny povolania a zamestnania).
• V oblasti sociálnych podmienok a situácií života dospelých (andragogické poradenstvo v prieniku so sociálnym poradenstvom a sociálnou prácou, edukačným sociálnym poradenstvom a edukačnou sociálnou prácou).
• V oblasti kultúrno - záujmovej oblasti realizácie dospelých (andragogické poradenstvo v prieniku s kultúrno - osvetovou prácou).

Psychologické poznatky o dospelom človeku majú byť zohľadnené v poradenskej činnosti v ktorejkoľvek z vyššie spomenutých oblastí života dospelých osôb. Preferovanie určitého druhu psychologických poznatkov sa odvíja od špecifického obsahu a druhu aktivít, ktoré sú dominantné pre oblasti života dospelých.

V poradenstve zameranom na ľudí je vždy prítomné interdisciplinárne spolupôsobenie. Ak máme na mysli andragogické poradenstvo, v jeho rámci sa uplatňujú mnohé z poznatkov, postupov a prístupov psychologického poradenstva, avšak odlišuje ich predmet poradenského pôsobenia. Pre andragogiku je dominantou poradenská činnosť zameraná na dospelého človeka v procese jeho vzdelávania a výchovy. Andragógovia pôsobia vo funkcii poradcov pre otázky spojené so vzdelávaním a výchovou dospelých. Pomáhajú dospelým klientom orientovať sa, rozhodovať sa, optimálne zvládať situácie a podmienky, projektovať svoje aktivity, formulovať ciele v oblasti profesionálneho vývinu, v oblasti sociálneho života, v oblasti sebarozvoja. V centre odbornej pozornosti andragógov sú podujatia a aktivity ďalšieho vzdelávania, celoživotného vzdelávania, oblasti profesijného, sociálneho a záujmového vzdelávania dospelých. (M. Machalová, 2004, 2006.)

Andragogické poradenstvo je poradenským vedením (usmerňovaním) ľudí, aby sa rozhodli vzdelávať, aby zotrvali vo vzdelávacom procese, aby sa učili ako sa učiť počas celého života, aby boli spôsobilí aplikovať výsledky svojho vzdelávania - vedomosti, zručnosti a spôsobilosti v dôležitých oblastiach svojho života a v rámci celoživotného profesionálneho a sociálneho rozvoja. (M. Machalová, 2004, 2006.)

Psychologické poradenstvo je poradenskou pomocou orientovanou na riešenie psychických problémov človeka. Je založené na presvedčení, že najlepšou terapiou pre klienta je hlboké ľudské porozumenie osoby klienta a účinný terapeutický vzťah medzi klientom a psychoterapeutom. V psychologickom poradenstve je klientom poskytnutá psychologická pomoc zameraná na osobné problémy súvisiace so životnými úlohami, adaptáciou, socializáciou a personalizáciou človeka. (M. Machalová, 2010.)

Tak v andragogickom poradenstve, ako aj psychologickom poradenstve je poradenské pôsobenie zamerané na celostného človeka, ktorý má v procese životného vývinu a rozvoja zvládnuť pre každé obdobie života špecifické vývinové a rozvojové úlohy. Hlavným cieľom poradenstva je viesť ľudí k zmysluplnému životu a k zdraviu človeka, v zmysle 'dobrého žitia'. (M. Machalová, 2010.)

Prioritou poradenstva v andragogike je vedenie ľudí k orientácii v ich v osobnej situácií spojenej s možnosťami ,potrebami, situáciou a podmienkami ich vzdelávania (resp. edukácie).
Andragogické poradenstvo sa realizuje spôsobom :

• Individuálneho poradenstva

, poradenským vzťahom poradca – klient.
Skupinového poradenstva, poradenskými aktivitami zameranými na skupinu a priamym poradenským vedením členov skupiny.

, poradenskými aktivitami zameranými na väčšie skupiny - komunity, prostredníctvom sprostredkujúcich osôb, masmédií, prieskumu, aj priamym poradenským vedením členov komunity.

Andragógovia plnia úlohu poradcov, konzultantov, socioterapeutov v riešení problémov dospelých, spätých s ich edukačnou, profesijnou a sociálnou oblasťou života. V andragogickom poradenstve sa požívajú prostriedky edukácie, to znamená prostriedky vzdelávania a výchovného pôsobenia. V poradenstve sú ľudia vedení k prekonávaniu bariér vo svojom vzdelávaní, a to informačných, situačných, inštitucionálnych aj psychologických bariér. Zároveň sa týmto poradenstvom podporuje osobná, sociálna, ekonomická aj edukačná motivácia dospelých ľudí k celoživotnému vzdelávaniu a celoživotnému učeniu sa dospelých. (M. Machalová, 2004, 2006.)

Autor: Prof. PhDr. Mária Machalová, CSc.
Literatúra

MACHALOVÁ, M. 1997. Biodromálny a celostný prístup v psychologickej príprave sociálnych pracovníkov. In A. Tokárová (ed.) Sociálna práca a ľudské práva. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, 1997, s. 191 - 194.
MACHALOVÁ, M.2002. The psychology of attracting new target groups in adult education.
In: MACHALOVÁ,M. – PRUSÁKOVÁ,V. (eds.) Attracting new target groups in adult education. Bratislava: Gerlach Print, 2002, s.66 - 74. ISBN 80-968564-5-6.
MACHALOVÁ, M. 2004.2006.Psychológia vo vzdelávaní dospelých. 1.vydanie. Bratislava: Rádio Print, 2004. 224 s. ISBN 80-969339-6-5. 2.vydanie. Bratislava: Gerlach Print, 2006. 224 s. ISBN 80-89142-07-9.
MACHALOVÁ,M.2010.Biodromálna psychológia pre pomáhajúce profesie (sociálnych pracovníkov, pedagógov a andragógov.). Brno: IMS, 2010. 222s. ISBN 978-80-87182-10-9.
MACHALOVÁ,M.2013. Preventívna sociálna práca – Edukačná paradigma v sociálnej práci. Prešov: Prešovská univerzita, 2014. 272 s. ISBN 978-80-555-0932-7.
MACHALOVÁ,M.2014. Edukačná sociálna práca. Prešov: Prešovská univerzita, 2014.
326 s. ISBN 978-80-555-1118-4.
TENNANT, M. 1988.Psychology and adult learning. London-New York: Routledge, 1988.
ISBN 0-415-05032-4.