Reengagement of Personal Goals Disrupted by Serious Diagnosis

Abstrakt: Napriek tomu, že si človek ciele dáva, nie vždy ich aj dosahuje. Prekážky sú prirodzenou súčasťou dosahovania cieľov. Nahromadenie viacerých prekážok môže u jedinca vyvolať stav prežívania akčnej krízy, ako významný intrapsychický konflikt či zotrvať alebo odkloniť sa z cesty k cieľu. V prípade prekážok a akčnej krízy má jedinec viacero možností ako ich prekonať. Môže zvýšiť svoje úsilie a pokračovať v dosahovaní cieľa (goal engagement), alebo má možnosť úplne sa cieľa zrieknuť, upustiť (goal disengagement), ale aj ho pozmeniť do reálnejšej, dosiahnuteľnejšie podoby – redefinovanie cieľa (goal reengagement). Je rovnako adaptívne a zdravé, reagovať na prekážky tak, že jedinec svoje úsilie zvýši, ako aj že od takého cieľa upustí, alebo ho minimálne pozmení. Špecificky náročné situácie v podobe závažného ochorenia alebo zhoršenia zdravotného stavu sú časté interferujúce premenné na ceste za osobným cieľom. Práve možnosti zrieknutia alebo redefinovania cieľa sú v oblasti zdravia pomerne nové a ponúkajú nový pohľad na špecifiká dosahovania osobných cieľov narušených vážnou diagnózou.
Kľúčové slová: prekážky, cieľ, akčná kríza, zrieknutie sa cieľa, revidovanie cieľa

Abstact: Despite the fact that a person sets goals, he does not always achieve them. Obstacles are a natural part of achieving goal process. The accumulation of several obstacles can cause an individual to experience a state of action crisis, such as a significant intrapsychic conflict, or to persist or deviate from the path to the goal. In case of obstacles and action crisis, the individual has several options to overcome them. He can increase his efforts and continue in achieving the goal (goal engagement), or he has the option of completely disengage the goal, but also changing it into a more realistic, achievable form - goal reengagement strategy. It is equally adaptive and healthy to react to obstacles in such a way that the individual increases his efforts, as well as to disengage such a goal, or at least change it. Specifically challenging situations in the form of a serious illness or deteriorating health condition are frequent interfering variables on the way to a personal goal. It is the possibilities of renouncing or redefining a goal that are relatively new in the field of health and offer a new perspective on the specifics of achieving personal goals disrupted by a serious diagnosis.
Key words: obstacles, goals, action crisis, goal disengagement, goal reengagement
Grantová podpora: VEGA 1/0145/23, VEGA 1/0853/21, APVV-19-0284

Ilustrácia: vygenerované umelou inteligenciou (2024)

Úvod

Vplyv západnej kultúry nás učí ísť si za svojím cieľom, nech sa deje čokoľvek, a že takýmto prístupom, žiaden cieľ nie je nedosiahnuteľný. Naopak, o tých, ktorí upustia od cieľa, sa často hovorí ako o slabochoch a zbabelcoch. Avšak prekážky sú prirodzenou súčasťou dosahovania cieľov. Rôzne životné zmeny, špecificky náročné situácie v podobe závažného ochorenia alebo zhoršenia zdravotného stavu, sú časté zdroje cieľových prekážok. Tie môžu smerovať až k reakcii jedinca zmeniť alebo vzdať sa dosahovania osobného cieľa. Sociálno-psychologická teória revidovania cieľa ako adaptívna podoba reakcií na prekážky je v oblasti zdravia a zdravotníctva pomerne nová. Preto je cieľom tohto článku predstaviť alternatívy adaptívneho prekonávania prekážok, ktoré sú aktuálnym trendom v oblasti výskumu cieľov v sociálnej psychológii. Tým ponúknuť vysvetlenie špecifík dosahovania osobných cieľov narušených vážnou diagnózou.

Cieľové prekážky a koncept akčnej krízy

Napriek tomu, že si človek ciele dáva, nie vždy ich aj dosahuje. Za neúspechom v dosahovaní cieľov môžu stáť viaceré premenné. Jedným z nich môžu byť subjektívne prekážky, ktoré vstupujú do procesu sebaregulácie a vedú k tomu, že sa človeku nedarí dosahovať zvolené osobné ciele.

Margus, Forster, Vam Kleef (2011) definujú cieľové prekážky všeobecne, ako určité interferujúce sily, ktoré bránia človeku dosiahnuť stanovený cieľ, pričom môže ísť tak o situačné, sociálne, fyzické, alebo mentálne fenomény. Nás zaujímajú najmä posledné zmienené. Milyavskaya, Inzlicht, Hope a Koestner (2015) spresňujú, že je dôležité to, čo jedinec vníma a hodnotí ako prekážku a príčinu nezdaru. Teda okolnosti percipované jedincom v podobe subjektívnych ťažkostí, ako protiklad k tradičnému chápaniu prekážok v podobe objektívnych, externých zábran (Higgins et al., 1994). K najčastejšie meraným charakteristikám subjektívnych prekážok patrí frekvencia a miera vplyvu alebo zásahu do procesu dosahovania cieľa (Leduc-Cummings, Milyavskaya, Peetz, 2017). Objavuje sa aj snaha o istú kategorizáciu prekážok. Konkrétne Hofmann, Vohs, Baumeister (2012) poukázali na to, že ciele týkajúce sa zdravia oslabovali prekážky ako závislosti (tabak 47%, alkohol 29%), alebo znížená sebakontrola pri dodržiavaní zdravého stravovania (27%).

Nahromadenie viacerých prekážok, alebo vysoká intenzita aj jednej prekážky sa v psychológii zastrešuje pod koncept akčná kríza (action crisis), ktorej donedávna nebola venovanej veľká pozornosť (Holding et al, 2017). Akčná kríza je definovaná ako kritická fáza pri sledovaní cieľa v prípade, že sa cieľ javí ako ťažko dosiahnuteľný až nedosiahnuteľný v dôsledku cieľových prekážok (Brandstätter, Herrmann, Schueller, 2012). Kríza najčastejšie nastáva ak jedinec zažíva opakovaný neúspech pri dosahovaní cieľa alebo sa pri sledovaní cieľa stretáva so situáciami, ktoré nevie vyriešiť (napr. náhle zhoršenie zdravotného stavu) (Brandstätter, Herrmann, Schueller, 2012). Prežíva významný intrapsychický konflikt zotrvať alebo odkloniť sa z cesty k cieľu. Jedinec sa neustále v myšlienkach vracia k tomu, ako sa mu nedarí cieľ dosiahnuť. Napriek tomu, že by veľmi chcel dosiahnuť cieľ, často volí stratégie vyhýbania sa alebo odkladania aktivít smerujúcich k cieľu.

Vyššia miera akčnej krízy bola vo výskumnej literatúre spätá s faktormi, ako je nižšia miera subjektívnej pohody a zdravia (Brandstätter, Schueller, 2013). Z dlhodobého hľadiska však môže byť vnímaná aj pozitívne. Napríklad vďaka akčnej kríze človek rýchlejšie upustí od dosahovania nereálneho cieľa a presunie zvyšnú energiu na dosahovanie iných cieľov. Okrem toho, akčná kríza sprostredkúva zmenu v nastavení myslenia. V situácii kedy sa jedinec sústredí na dosahovanie cieľa má jeho myslenie implementačnú podobu (Golwitzer, 2013). To znamená, že je zúžene zamerané veľmi lokálne, len na informácie spojené so sledovaním cieľa. Naopak, akčná kríza aktivuje deliberačné myslenie, teda globálnejší „vtáčí“ pohľad na problémovú situáciu. To človeku umožní odstup a sprostredkuje možnosť vidieť širšiu komplexnosť problému (Margus, Foster, Van Kleff, 2011).

Stratégie prekonávania prekážok a akčnej krízy

V prípade prekážok a akčnej krízy má jedinec viacero možností. Môže zvýšiť svoje úsilie a pokračovať v jeho dosahovaní (goal engagement), alebo má možnosť úplne sa cieľa zrieknuť, upustiť (goal disengagement), ale aj ho pozmeniť do reálnejšej, dosiahnuteľnejšie podoby – redefinovanie cieľa (goal reengagement) (Wrosch et al, 2003). Práve redefinovanie cieľa a zrieknutie sa cieľa zastupujú proces revidovania cieľov a zvyknú sa označovať aj ako stratégie adaptívnej zmeny cieľa.

Revidovanie cieľov je proces, ktorý býva výsledkom sebaregulácie vtedy, keď je sledovaný cieľ ťažšie dosiahnuteľný, alebo sa vplyvom špecifických situačných podmienok v podobe prekážok stáva nereálny. Je ľahké prestať dosahovať alebo zmeniť ciele, ktoré pre nás nie sú až tak dôležité, ťažšie je to však pri cieľoch, na ktorých nám záleží, alebo sú osobné (Carver, Scheier, 2003).

Revidovanie cieľa má najčastejšie dve podoby. Prvou je stratégia revidovať zámery v podobe zrieknuť sa cieľa (goal disengagement), druhou stratégia vytvorenie novej, pozmenenej, reálnejšej alternatívy cez redefinovanie cieľa (goal reengagement) (Wrosch et al., 2003). Wrosch a Miller (2009) objasňujú, že adaptívnou zložkou sebaregulácie je nielen prispôsobenie sa cieľu, jeho aktívne sledovanie, ale aj možnosť adekvátne reagovať najmä na nereálny, nesplniteľný cieľ v podobe toho, že jedinec od takého cieľa upustí. Tým objaví nový zmysel (Boudrenghein, Frenay, Bourgeois, 2012). Zrieknutie sa, alebo redefinovanie cieľa, zahŕňa tri procesy. Po prvé sa jedinec musí vzdať energie, ktorú už vynaložil na dosahovanie cieľa, a minimalizovať záväzok voči nemu. Po druhé je potrebné, aby si sformuloval alternatívne ciele a presmeroval na ne svoju námahu a záväzok. Následne, aby začal s dosahovaním alternatívnych cieľov. Wrosch, Miller (2009) dodávajú, že zrieknutie sa a predefinovanie cieľa je individuálne, preto to môže byť pre niekoho jednoduché a samozrejmé, pre iného náročnejšie a pomalšie.

Revidovanie sledovaných cieľov sa spája s viacerými benefitmi:

• Jedinec neprežíva negatívne emocionálne dopady ako výsledok opakovaného zlyhania na ceste k cieľu (Wrosch, Miller, 2009).
• Znižuje sa výskyt depresívnych symptómov.
• Znižuje sa intenzita vnímaného stresu (Wrosch et al., 2003).
• Znižuje sa frekvencia a intenzita intruzívnych (vtieravých) myšlienok, ktoré sa týkajú problémového cieľa.
• Zvyšuje sa životná spokojnosť.
• Zlepšuje sa fyzický stav.
• Zlepšujú celkovú subjektívnu pohodu (Wrosch et al., 2003).

Wrosch a jeho spolupracovníci (2003) zistili, že študenti, ktorí sa ľahšie vzdali svojich nereálnych cieľov, prežívali nižší stres, mali menej intruzívnych myšlienok a naopak, dosahovali lepšiu kvalitu života. Duke et al. (2002) zistili, že stratégia vzdania sa cieľa viedla aj k lepšiemu fyzickému zdraviu. Pre porovnanie, tí respondenti, ktorí svoje ciele len mierne revidovali, mali nižšiu kvalitu života oproti tým, ktorí sa ich úplne vzdali a vytvorili si nové (Wrosch, Miller, 2009). Brandstätter, Herrmann, Schüler (2012) objasňujú, že v prípade, ak je cieľ náročný na dosiahnutie, jedinec stráca záujem pre nahromadenie problémových situácií, spojených s usilovaním sa o jeho naplnenie.

Pre porovnanie, Carver a Scheier (2003) navrhli rozšírené alternatívy ako môže jedinec vyriešiť situáciu, kedy sa cieľ vďaka prekážkam stáva nedosiahnuteľný (obrázok). Prvou možnosťou (A) je, že síce prestane vynakladať úsilie na dosiahnutie cieľa, avšak samotného cieľa sa nevzdá. Dôsledkom toho prežíva negatívne emócie v podobe stresu a bezmocnosti. Druhou cestou (B) je, že sa cieľa vzdá. Svoju snahu následne zameria na to, že dosahuje cieľ, ktorý je alternatívou k predošlému zámeru (B1), alebo si vytvorí a sleduje úplne nový cieľ (B2), prípadne si pôvodný cieľ uľahčí v zmysle hesla: „Lepší vrabec v hrsti, ako holub na streche.“ (B3). Alternatívy B1, B2 a B3 sú obyčajne sprevádzané pozitívnymi emóciami a reprezentujú adaptívne podoby sebaregulácie pri prekážkach na ceste k cieľu. Carver a Scheier (4) však ponúkajú ešte štvrtú možnosť zrieknutia sa cieľa (B4) v podobe, že si jedinec nevytvorí žiadny nový cieľ alebo jeho alternatívu, pretože nie je možná alebo ju nevie nájsť. Táto alternatíva je pre neho najhoršia, pretože prežíva pocity samoty, prázdnoty a bezcieľnosti. Nie je adaptívna lebo jedinec neobjavil nový zmysel. Reakcia na prekážky na ceste k cieľu B1, B2 a B3 sú synonymum stratégie redefinovanie cieľa podľa Wroscha a jeho spolupracovníkov (Wrosch et al, 2003). Carver, Scheier (2003) ešte dodávajú, že niekedy je adaptívne aj zotrvať na ceste k cieľu napriek prekážkam a vynaložiť zvýšené úsilie na dosiahnutie už sledovaného cieľa (goal engagement). Vhodné je to najmä v prípade, že je jedince naďalej presvedčený o tom, že má na to, aby cieľ dosiahol a verí v svoj budúci úspech (Carver, Scheier, 2003).

Obrázok Reakcie na prekážky na ceste k cieľu (Carver, Scheier, 2003)

Revidovanie osobných cieľov narušených vážnou diagnózou

Rôzne životné zmeny, napríklad aj náročné situácie v podobe ochorenia alebo zhoršenia zdravotného stavu, sú časté dôvody vzniku akčnej krízy a potreby revidovať ciele (Wrosch et al., 2003b). Možnosť zrieknutia sa cieľa je často v prípade zdravotných problémov, ako významnej stresujúcej udalosti, nevyhnutná. Ohrozenie zdravia môže z predtým reálnych cieľov urobiť nedosiahnuteľné, nakoľko reprezentuje prekážku na ceste k cieľu. Práve nútené lipnutie na nesplniteľnom cieli, napríklad prekonať ťažko vyliečiteľné ochorenie, môže u jedinca viesť k frustrácii a následnej strate motivácie v rámci liečby (Moskowitz et al, 1996). Vážna choroba si vyžaduje opakované návštevy lekárov a množstvo vyšetrení, čo je okrem jej dlhodobého charakteru, ďalším zdrojom stresu. Okrem toho pacienti prežívajú často pocity neistoty, strachu z budúcnosti, prípadne pocity izolácie alebo vylúčenia (Pollin, 1994). Práve stres môže vystupovať ako významná interferujúca premenná a prekážka na ceste za cieľom a robiť ho nedosiahnuteľným (Wrosch, Amir, Miller, 2013), Stres môžu zmierniť dobre zvolené stratégie zvládania stresu, ale aj naštartovať stratégie revidovania cieľa. Zdravotné ťažkosti často sprevádzajú dôvody vzniku potreby revidovať ciele v dôsledku nezdaru pri ich dosahovaní.

Wettstein, Wahl a Heylová (2019) uskutočnili štúdiu s dospelými so zmyslovým postihnutím a bez zmyslového postihnutia. Merania subjektívnej pohody odhalili, že zrakovo znevýhodnení participanti, ktorí poupravovali ich aktuálnu situáciu v súlade s osobnými cieľmi, vykazovali signifikantne vyšší negatívny afekt nameraný o 4 roky neskôr. Naopak jedinci, ktorí prispôsobili ciele novovzniknutým limitom, mali v budúcnosti dominantnú pozitívnu afektivitu. Pre porovnanie v inej štúdii, rodičia detí s rakovinou, ktorí sa vzdali svojich cieľov (napr. pozastavenie orientácie na kariérne ciele v prospech starostlivosti o dieťa) vykazovali menej symptómov depresie, dokonca viacerí boli v psychickom zdraví porovnateľní s rodičmi zdravých detí (Wrosch et al, 2003b).

Diskusia a záver

Snažiť sa dosahovať osobne zmysluplné ciele je nevyhnutnou podmienkou subjektívnej pohody a primeraného vývinu jedna v priebehu jeho života (Heckhausen, 1999). S ohľadom na teóriu celoživotného vývinu majú však jedinci obmedzené zdroje a čas na dosahovanie všetkých želaných cieľov, preto je potrebné, aby si vybrali, ktorým cieľom sa budú venovať. Okrem toho, proces dosahovania cieľa predstavuje cestu, v priebehu ktorej sa objavujú aj okolnosti alebo špecifické prekážky, vedúce k tomu, že sa vytýčený cieľ zmení alebo je nutné ho zmeniť. Niekedy je oveľa lepšie upustiť od nesplniteľných cieľov a zvyšnú energiu investovať do niečoho nového. To umožní optimálne zotavenie sa z akčnej krízy.

Autorky:

doc. Mgr. Monika Hricová, PhD.
Autorka pôsobí ako vedúca Katedry psychológie na Filozofickej fakulte, Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

MSc. Natália Sopková, PhD.
Autorka je externým vyučujúcim Výskumu v klinickej psychológii a Metodológie psychologického výskumu: kvalitatívny prístup na Katedre psychológie, Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Zoznam bibliografických údajov

BOUDRENGHIEN, G., FRENAY, M., BOURGEOIS, E. 2012. Unattainable educational goals: Disengagement, reengagement with alternative goals, and consequences for subjective well-being. European Review of Applied Psychology, 62, č. 3, s. 147-159.

BRANDSTÄTTER V., HERRMANN M., SCHÜLER J. 2012. The struggle of giving up personal goals: Affective, physiological, and cognitive consequences of an action crisis. Pers Soc Psychol Bull, 39, č. 12, s. 1668–1682.

BRANDSTÄTTER, V., SCHÜLER, J. 2013. Action crisis and cost–benefit thinking: A cognitive analysis of a goal-disengagement phase. J Exp Soc Psychol, 49, č. 3., s. 543-553.

CARVER, C. S., SCHEIER, M. F. 2003. Self-regulatory perspectives on personality. In I. B. Weiner (Ed.), Handbook of Psychology. London: John Wiley and Sons, s. 185-208.

DUKE, J., LEVENTHAL, H., BROWNLEE, S., LEVENTHAL, E. A. 2002. Giving up and replacing activities in response to illness, J Gerontol B Psychol Sci Soc Sci, 57, č. 4, s. 367-376.

GOLLWITZER, P. M. 2012. Mindset Theory of Action Phases. V P. Van Lange, A. Kruglanski, & E. Higgins, Handbook of Theories of Social Psychology: Volume 1. United Kingdom: SAGE Publications Ltd, s. 526–546.

HECKHAUSEN, J. 1999. Developmental regulation in adulthood: Age-Normative and Sociostructural Constraints as Adaptive Challenges. NY: Cambridge University Press, s. 213-231.

HECKHAUSEN, J., WROSCH, C., & SCHULZ, R. 2010. A motivational theory of life-span development. Psychol Rev, 117, č. 1, s. 32–60.

HIGGINS, E. T., RONEY, C., CROWE, E., HYMES, C. 1994. Ideal versus ought predilections for approach and avoidance: Distinct self-regulatory systems. J Peers Soc Psychology, 66, č. 2, s. 276-286.

HOFMANN, W., VOHS, K. D., & BAUMEISTER, R. F. 2012. What people desire, feel conflicted about, and try to resist in everyday life. Psychological Science, 23, č. 6, s. 582–588.

HOLDING, A. C., HOPE, N. H., HARVEY, B., MARION JETTEN, A. S., & KOESTNER, R. 2017. Stuck in limbo: Motivational antecedents and consequences of experiencing action crises in personal goal pursuit. J Pers, 85, č. 6, s. 893–905.

LEDUC-CUMMINGS, I., MILYAVSKAYA, M., PEETZ, J. 2017. Goal Motivation and the Subjective Perception of Past and Future Obstacles. Person Indiv Dif, 109, s. 160-165.

MARGUS, J., FOSTER, J., & VAN KLEEF, G.A. 2011. Stepping back to
see the big picture: When obstacles elicit global processing. J Peers Soc Psychology, 101, č.5, s. 883–901.

MARTIN, L. L., STRACK, F., & STAPEL, D. A. 2004. How the Mind Moves: Knowledge Accessibility and the Fine-tuning of the Cognitive System. In M. B. Brewer & M. Hewstone (Eds.), Social cognition. Blackwell Publishing, s.54–74.

MILYAVSKAYA, M., INZLICHT, M., HOPE, N., KOESTNER, R. 2015. Saying “no” to temptation: Want-to motivation improves self-regulation by reducing temptation rather than by increasing self-control. J Peers Soc Psychology, 109, č. 4, s. 677–693.

MOSKOWITZ, J.T., FOLKMAN, S., COLLETTE, L., VITTINGHOFF, E. 1996. Coping and mood during AIDS-related caregiving and bereavement. Annal Behav Med, 18, s. 49 -57.

POLLIN, I. 1994. Taking Charge: Overcoming the Challenge of Long-Term Illness. Int J Evid Based Health.,9, č. 1, s. 3-24

THOMPSON, E.H., WOODWARD, J.T., STANTON, A.L. 2011. Moving forward during major goal blockage: situational goal adjustment in women facing infertility. J Behav Med, 34, č. 4, s. 275-287.

WETTSTEIN, M., WAHL, H.-W., & HEYL, V. 2019. Assimilative and accommodative coping in older adults with and without sensory impairment: Four- year change and prospective relations with affective well-being. Aging Ment Health, 23, č. 3, s. 1255-1262.

WROSCH C, AMIR, E., MILLER, G.E. 2013. Goal adjustment capacities, coping and subjective well-being: The sample case of caregiving for a family member with mental illness. J Peers Soc Psychology, 100, č. 5, s. 934-946.

WROSCH, C., MILLER, G. E. 2009. Depressive symptoms can be useful: self-regulatory and emotional benefits of dysphoric mood in adolescence. J Pers Soc Psychol , 96, č.6, s. 1181-1190.

WROSCH, C, SABISTON, C. M. 2013. Goal adjustment, physical and sedentary activity, and well-being and health among breast cancer survivors. Psychooncology, 22, č. 3, s. 581–589.

WROSCH, C., SCHEIER, M., CARVER, C., SCHULZ, R. 2003. The importance of goal disengagement in adaptive self-regulation: When giving up is beneficial. Self and Identity,č. 2., s. 1-20.

WROSCH, C., SCHEIER, M., MILLER, G., SCHULZ, R., CARVER, C. 2003. Adaptive self-regulation of unattainable goals: goal disengagement, goal reengagement, and subjective well-being. Pers Soc Psychol Bull, 29, č. 12, s. 1494-1508.