Pathological gambling – prevalence and diagnostics – global dimension
Abstrakt: Pre vymedzenie prevalencie patologického hráčstva v celosvetovom rozmere je nutné prihliadať na interkultúrne rozdiely jednotlivých kontinentov a krajín. Najvyššia prevalencia problémového hazardného hrania bola zaznamenaná na americkom, európskom a ázijskom kontinente. Existuje viacero validných diagnostických nástrojov patologického hráčstva, avšak v našich podmienkach výrazne absentujú. V rámci diagnostiky sa rozlišuje, či ide o adolescentnú alebo dospelú populácia vzhľadom k tomu, že adolescentný vek je viacej rizikový a kritériá stanovenia diagnózy patologického hráčstva je nutné prispôsobiť špecifickým vývinovým charakteristikám.
Kľúčové slová: Celosvetový rozmer, Diagnostika patologického hráčstva, Patologické hráčstvo, Prevalencia patologického hráčstva.

Abstract: For the pathological gambling specification in the global dimension is necessary taking interculturally differences into consideration of the particular continent and countries. The highest problem gambling prevalence was detected in the American, European and Asian continent. There are lots of pathological gambling Instruments that are valid but it is absent from our conditions considerably. In the diagnostics we distinguish adolescent and adult population because of the adolescent period is high-risk and we must adjust the criteria for the diagnostic determination to specific adolescent characteristics.
Keywords: Global dimension, Pathological gambling diagnostics, Pathological gambling, Pathological gambling prevalence.

ÚVOD

Neustále stúpajúci trend hrania hazardných hier je následkom normalizácie tohto správania v bežnej populácii. Prispievajú k tomu médiá a v súčasnosti i takzvaná „virtuálna spoločnosť“, v rámci ktorej je bežné hrať hazardné hry virtuálne, a to kdekoľvek a kedykoľvek. Problematika patologického hráčstva začala byť vysoko aktuálna po transformačnom období následkom možnosti propagovať a prevádzkovať hazardné hry prostredníctvom výherných hracích automatov. Hazardné hranie v tej dobe sa však ani zďaleka nepribližovalo frekvencii a variabilite hazardného hrania v súčasnosti. Atraktivita hazardných hier vzhľadom na dostupnosť v reálnych kasínach a herniach, ako aj virtuálnych kasínach a herniach neustále stúpa, čo je varovný signál pre ďalšie generácie a morálne, kultúrne a hodnotové normy a systémy v spoločnosti.

V nadväznosti na behaviorálne, humanitné vedy je nutné zdôrazniť fakt, že patologické hráčstvo je preukázateľne invalidizujúce ochorenie poruchy kontroly impulzov (Hroncová a kol. 2006), ktoré je spojené s takzvanou obsedantno-kompulzívnou poruchou. Hráčske správanie je v mnohých prípadoch príčinou rozvratu osobných, rodinných i pracovných vzťahov, avšak problémy v rodinnej a vzťahovej oblasti môžu byť pre tento typ správania taktiež predispozičné.

PREVALENCIA PATOLOGICKÉHO HRÁČSTVA

Genézu vývoja závislosti od hazardných hier je možné datovať od roku 1975. V tomto roku sa predpokladalo, že 68% osôb z celkovej dospelej populácie v Spojených štátoch amerických (USA) malo skúsenosť s hraním hazardných hier. V roku 1998 to bolo už 86% z celkovej dospelej populácie. V danej štatistike sú zahrnuté všetky vtedajšie tradičné formy hazardných hier (kasíno, lotéria, dostihy). Poker a internetové hranie bolo zaznamenávané až v nasledujúcom období. V roku 2001 to bolo až 10% dospelých hráčov, ktorí boli priradení k problémovým hráčom (3-4% z celkovej populácie) v rámci USA. Už v tomto období štatistiky napovedali, že patologických hráčov celosvetovo pribúda. Prevalencia patologického hráčstva v roku 2001 v americkej, ako aj európskej populácii bola 1-3%. V prípade adolescentov bolo toto číslo podstatne vyššie. Išlo až o 9% v rámci problémového hrania a 4% v rámci patologického hráčstva. Tieto údaje boli základom pre vytvorenie prvých a v súčasnosti najznámejších organizácií, ktoré bojovali proti závislosti od hazardných hier („Gamblers Anonymous“; „The National Council on Problem Gambling“; „Gam-Anon“). (Šerý, 2001).

Výsledky systematického prehľadu empirických zistení od roku 2000 do roku 2015 Calada a Griffithsa (2016) preukázali, že v rámci celého sveta aj napriek absentujúcim štatistickým údajom z niektorých krajín sveta, je prevalencia problémového hazardného hrania od 0,12% do 5,8% z celkovej populácie vo svete, pričom v Európe je prevalencia od 0,12% do 3,4%. Z pohľadu diferenciácií medzi krajinami je zjavné, že najvyššiu prevalenciu výskytu problémového hazardného hrania u dospelej populácie z pohľadu celého sveta má Severná Amerika, a to od 2% do 5%. Najnižšia prevalencia bola zistená v Oceánii, a to od 0,4% do 0,7% (Calado, Griffiths, 2016). Prevalencia patologického hráčstva na ázijskom kontinente je odhadovaná od 0,5% do 5,8% a v Európe od 0,1% do 3,4% (Kun et al., 2012; Planzer, Gray, Shaffer, 2014; Meyer et al., 2015; Meyer, Hayer, Griffiths 2008). Najvyššia prevalencia patologického hráčstva je dlhodobo zaznamenávaná v Honkongu (Brodbeck, Duerrenberger, Znoj, 2009). Z pohľadu súčasného stavu je prevalencia problémového hazardného hrania u adolescentov odhadovaná od 1,6% až 5,3% z celkovej populácie vo svete. (Molinaro et al., 2014).

Pri hodnotení prevalencie v jednotlivých krajinách sveta je nutné prihliadať taktiež na interkulturálne rozdiely a špecifiká (Kun et al. 2009). Z pohľadu priemeru výsledkov z rôznych štúdií je v jednotlivých európskych krajinách prevalencia problémového hazardného hrania rôzna, a to v Belgicku od 0,4% do 1,6% u dospelých jedincov (muži: 2,3%, ženy: 1,8%) a od 3,2% do 4% u adolescentov (Druine et al. in Calado, Griffiths, 2016); v Rakúsku od 0,4% do 0,7% (Kalke et al. in Calado, Griffiths, 2016); v Nórsku 0,15% do 1,7% (Bakken et al., 2009; Lund, Nordlund, 2003; Götestam, Johansson, 2003); v Portugalsku 0,2% (Lopes, 2009); v Slovinsku od 0,46% do 1,46% (Nakarovič et al., 2008); v Českej republike od 1,3% do 2,3% (Mravčík et al., 2014; Szczyrba et al., 2015); vo Francúzsku od 0,4% do 2,2% (Costes et al. in Calado, Griffiths, 2016); v Nemecku od 0,2% do 0,6% (Sassen et al., 2011; Buth, Stöver, 2008; Bühringer et al., 2007; Meyer et al., 2015); vo Švajčiarsku od 1,6% do 2,2% (Bondolfi, Osiek, Ferrero, 2000; Bondolfi et al., 2008; Brodbeck, Duerrenberger, Znoj, 2009); v Dánsku od 0,3% do 3,4% (Bonke, Borregaard, 2006; Ekholm et al., 2012; Laansoo, Niit, 2009); vo Fínsku od 1,5% do 2,2% (Raisamo et al., 2014; Castrén et al., 2013); vo Veľkej Británii od 0,5% do 0,9% (Wardle et al., 2007; Wardle, D´Souza, Farrel, 2009; Wardle et al. 2014); v Taliansku od 1,2% do 6,1% (Bastiani et al., 2011; 2013; Brabaranelli, 2010; v Severnom Írsku od 2,2% do 4,8% (Northern Ireland Statistics and Research Agency, 2010); v Maďarsku od 1,9% do 5,3% (Paksi et al., 2009); v Holandsku od 1% do 1,5% (Bieleman et al., 2011; Goudriaan, 2014; De Bruin et al., 2006); v Španielsku od 0,18% do 0,92% (Becona, 2004); vo Švédsku od 2% do 3,9% (Abbott et al., 2014; Volberg et al., 2001).

Williams, Volberg a Strevens (2012) uvádzajú, že patologické hráčstvo je významný problém v súvislosti s verejným zdravím v množstve krajín, čo predstavuje odhadom od 0,5% do 7,6% prípadov problémov s patologickým hráčstvom na celom svete u dospelej populácie. Priemer medzi všetkými krajinami je podľa uvedených autorov na úrovni 2,3%. Vplyv výskytu patologického hráčstva s problematikou verejného zdravia ďalej rozpracovávajú taktiež Schaffer a Korn (2002) a Williams, Lee a Back (2013).

Okuda et al. (2009) potvrdzujú, že hráčske aktivity sú v súčasnosti súčasťou každej kultúry. Výskumné poznatky týkajúce sa patologického hráčstva poukazujú na to, že aj napriek tomu, že u väčšiny jedincov, ktorí hrajú hazardné hry, sa nevyvinie súčasne aj závislosť od týchto hier, avšak toto riziko hrozí 1-3% dospelej hráčskej populácie. V prípade, že odlíšime patologické hráčstvo od problémového hrania, sa prevalencia problémového hazardného hrania pohybovala v minulom období približne na úrovni 5,5%. (Shaffer et al. 1999). Shaffer, Hall a Vander Bilt (1999) zrealizovali podrobnú metaanalýzu 119 štúdií za 20 rokov (1974-1997). Výsledky analýzy v súvislosti s výskytom problémového kompulzívneho hazardného hrania preukázali prevalenciu 2,9% z celkovej populácie. Ako patologických hráčov bolo klasifikovaných 0,8% z celkovej populácie. Novšie štúdie (1994-1997) ukázali prevalenciu problémového hazardného hrania na úrovni 4,9% a patologického hrania na úrovni 1,3%. (Perkins et al., 2007).

Výskumné štúdie taktiež uvádzajú fakt, že jedinci v adolescentom veku sú viacej ohrození vznikom závislosti od hazardných hier v porovnaní s dospelou populáciou. Csémy na základe výsledkov z Európskej školskej štúdie (2007) uviedol, že denne alebo takmer denne hrá hazardné hry 1,1% chlapcov vo veku 16 rokov. V rámci tohto zistenia odborníci zastávajú názor, že ide už o patologických hráčov vzhľadom k tomu, že v tomto veku je rýchly priebeh vzniku a prehlbovania hráčskej závislosti. (In Nešpor et al., 2011).

Vo Veľkej Británii bol výskyt patologického hráčstva v období okolo roku 2000 na úrovni 0,8%. (Sproston et al., 2000). V ázijskom regióne sa prevalencia patologického hráčstva v súčasnosti pohybuje na úrovni od 0,07% do 2,66%. Závisí to od dostupnosti legálnych hráčskych možností v rámci kultúrnych odlišností jednotlivých krajín. (Liu, Luo, Hao, 2013).

Výsledky jednotlivých štúdií uvádzali v tom období podobnú percentuálnu prevalenciu výskytu patologického hráčstva v celkovej populácii. Dôležité je taktiež podotknúť, že u psychiatrických pacientov je vyššie riziko vzniku závislosti od hazardných hier. V tomto prípade sa čísla pohybovali v rozmedzí od 6-12% z populácie psychiatrických pacientov. Tento poznatok uvádzajú Sproston, Erens a Orford (2000). Percento výskytu aj u tejto cieľovej skupiny je v súčasnosti taktiež rozhodne vyššie.

Thomas et al. (2017) z pohľadu súčasného stavu v medzinárodných súvislostiach uvádza odhadovanú prevalenciu 2,3%. Medzinárodné štúdie uvádzajú z pohľadu rôznych štátov rôznu prevalenciu v rozmedzí od 0,5% do 7,6%. Najnižšia prevalencia (0,5%) je odhadovaná v Dánsku a Nórsku a najvyššia v Honkongu (7,6%). Odhadovaná prevalencia patologického hráčstva v Austrálii je 2,1%, pričom rozmedzie v rámci jednotlivých regiónov je od 0,7% do 2,6%. (Williams, Volberg, Stevens, 2012). Vzhľadom na uvedené výsledky z pohľadu genézy a z pohľadu súčasnosti prevalencie problémového hazardného hrania je zjavné, že jeho výskyt sa postupom času neustále zvyšuje.

DIAGNOSTICKÉ NÁSTROJE URČENÉ NA MERANIE PROBLÉMOV S HAZARDNÝM HRANÍM

Prevalencia problémového a patologického hráčstva je spravidla overovaná metódou SOGS („The South Oaks Gambling Screen“) a jeho modifikovanou verziou určenou pre adolescentov SOGS-RA („The South Oaks Gambling Screen – Revised Adolescent“). Na identifikáciu problémových hráčov je určená aj metóda GA-20 („Gamblers Anonymous 20 Questions“), „Lie/Bet Questionnaire“ a G-SAS („Gambling Symptom Assessment Scale“). Ďalšie výskumné metódy, ktoré sú zamerané na diagnostiku patologického hráčstva, sú GBI („Gambling Behaviour Interview“), DSM-IV-MR („DSM-IV Multiple Response“), EIGHT („Early Intervention Gambling Gealth Test“), DIGS („Diagnostic Interview for Gambling Schedule“), NODS („National Opinion Research Center DSM-IV – Screen for Gambling Problems“), MAGS („Massachusetts Gambling Screen“), TLFB („Time-Line Follow-Back“) a GAM-IV („Gambling Assessment Module“).

Existuje aj množstvo iných výskumných metód, ktoré sú aplikované na konkrétne charakteristiky poruchy, respektíve osobnosti závislého jedinca. V našich podmienkach bol vytvorený jeden výskumný nástroj určený na vyšetrovanie miery závažnosti hazardného hrania. BBDPH, ktorého autorom je Nábělek a Vongrej (2006). V prípade tohto výskumného nástroja je však jeho skórovanie a vyhodnocovanie nejasne špecifikované vzhľadom k tomu, že výskumný nástroj nebol ešte štandardizovaný a porovnávaný aj s kontrolnými skupinami bežnej populácie.

Známych je aj niekoľko výskumných nástrojov, ktoré merajú závažnosť hráčskych symptómov a súvisiacich premenných u adolescentov a mladých dospelých. Sú to napríklad SOGS-RA („The South Oaks Gambling Screen Revised for Adolescents“); MAGS („The Massachusetts Gambling Screen“); CAGI („The Canadian Adolescent Gambling Inventory“); GABSA („The Gambling Addictive Behavior Scale for Adolescents“) a GPSS („The Gambling Problem Severity Subscale“). Systematický prehľad reliability uvedených výskumných nástrojov od roku 2006 až do roku 2015 poskytli Edgren et al. (2016).

ZÁVER

Z pohľadu odbornej verejnosti sa problematika hrania hazardných hier opiera skôr o medicínske a psychologické poznatky v kontexte sociálnych vied a teórií, ktoré sa snažia vysvetliť kauzalitu tohto sociálno-patologického javu. Prínosné z hľadiska komplexného poskytnutia údajov, faktov a teórií v oblasti patologického hráčstva sa nám javia byť nielen vybrané publikácie, ale aj odborné a vedecké časopisy. V tomto prípade musíme však uviesť, že v našich podmienkach výrazne absentujú nielen odborné publikácie zamerané na problémy s hazardným hraním, ale aj vedecké články.

Z pohľadu súčasného stavu v našich podmienkach je možné medzi odborné časopisy, v ktorých je možné nájsť aj témy týkajúce sa predmetnej problematiky, priradiť napríklad slovenský časopis „Alkoholizmus a drogové závislosti“ a český časopis „Adiktologie“.

Medzinárodné časopisecké databázy, ktoré ponúkajú odborné a vedecké články zamerané výlučne na problematiku patologického hráčstva, sú Journal of Gambling Studies; International Gambling Studies; Asian Journal of Gambling Issues and Public Health; Journal of Gambling Issues; Journal of Gambling Study; Journal of Gambling Business and Economics; Journal of Gambling and Commercial Gaming Research a Journal of Gambling Behaviour. Okrajovo ponúkajú články zamerané na problematiku patologického hráčstva aj iné odborné a vedecké časopisy týkajúce sa závislostého správania vo všeobecnosti, a to napríklad Journal of Behavioral Addictions; Addiction; International Journal of Mental Health and Addiction; Addiction Biology; Psychology of Addictive Behavior; European Addiction Research; Journal of Addictive Diseases; Addictive Behaviors a American Journal on Addictions.

V závere môžeme vzhľadom na fakty uvedené v článku už len dúfať, že sa problematikou patologického hráčstva začne venovať viacej odborníkov v rámci humanitných vied, čím sa zdôrazní bio-psycho-sociálna paradigma závislosti tohto typu, ako aj paradigmu multifaktoriálna. V našich podmienkach je odborne prezentovaná vo väčšine prípadov len biologická perspektíva a z časti perspektíva psychologická. V Českej republike stojí za zmienku adiktologická perspektíva, ktorá taktiež rozpracováva problematiku patologického hráčstva.

Autor: PhDr. Michaela Dávidová, PhD.
Zoznam skratiek a značiek

BBDPH – Banskobystrický dotazník patologického hráčstva;
CAGI – („Canadian Adolescent Gambling Inventory“); Metóda zameraná na zisťovanie prevalencie problémového a patologického hráčstva u adolescentov;
DIGS – („Diagnostic Interview for Gambling Schedule“); Diagnostický štruktúrovaný a štandardizovaný rozhovor zisťujúci históriu jedinca, ktorý hráva hazardné hry;
DSM-IV-MR – („Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders IV Multiple Response“); Desaťpoložkový dotazník určený k meraniu diagnostických kritérií dospelých patologických hráčov;
EIGHT – („Early Intervention Gambling Health Test“); Diagnostický nástroj určený pre overovanie patologického hráčstva v bežnej populácii;
GAM-IV – („Gambling Assessment Module“); Metóda určená na diagnostiku pre sedem rôznych typov hazardného hrania;
GABSA – („Gambling Addictive Behavior Scale for Adolescents“); Metóda zameraná na zisťovanie prevalencie problémového a patologického hráčstva u adolescentov;
GFS – („The Gambling Follow-up Scale“); Škála zaznamenávajúca pokračovanie v hazardnom hraní;
GPSS – („Gambling Problem Severity Subscale“); Metóda zameraná na zisťovanie prevalencie problémového a patologického hráčstva;
G-SAS – („Gambling Symptom Assessment Scale“); Hodnotiaca škála symptómov patologického hráčstva;
GA-20 – („The Gamblers Anonymous 20 Questions“); Dotazník 20 otázok Organizácie anonymných patologických hráčov, na základe ktorých je možné identifikovať problémové hazardné hranie;
GBI – („Gambling Behaviour Interview“); Diagnostický nástroj hodnotiaci patologické hráčstvo za posledný rok;
MAGS – („Massachusetts Gambling Screen“); Massachusettský hráčsky dotazník určený na zisťovanie hráčskych problémov pre mladistvých i dospelých jedincov;
NODS – („National Opinion Research Center DSM-IV – Screen for Gambling Problems“); Metóda overujúca problémy s hazardným hraním u bežnej populácie;
SOGS – („South Oaks Gambling Screen“); Výskumná metóda zameraná na zisťovanie prevalencie problémového a patologického hazardného hrania;
SOGS-RA – („South Oaks Gambling Screen – Revised Adolescent“); Metóda zameraná na zisťovanie prevalencie problémového a patologického hráčstva – revidovaná verzia určená pre adolescentov;
TLFB – („Time-Line Follow-Back“); Metóda určená pre retrospektívne hodnotenie hazardného hrania.

Slovník termínov

Genéza – vývoj, historický priebeh.
Obsesívno-kompulzívna porucha – nutkavá potreba zaoberať sa opakovane ľubovoľnými, väčšinou odpudivými, nepríjemnými myšlienkami, nápadmi, predstavami, impulzmi, často násilného, obscénneho či nezmyselného rázu, alebo činnosťami spojenými s nepríjemnými pocitmi a z nich vyplývajúcej úzkosti. Úzkosť vymizne až po vykonaní opakovaného rituálu alebo úkonu. (Hartl, Hartlová, 2010).
Prevalencia – prevaha; prevládanie; dominancia; výskyt. (Tisovičová, 2007; Hartl, Hartlová, 2010).
Reliabilita (reliabilný) – spoľahlivosť; hodnovernosť; odolnosť výskumného nástroja, textu, postupu voči chybám (vplyv pozorovateľa, prostredia, inštrukcie a únavy, nestability v čase). Schopnosť dosahovať pri opakovanom meraní a za rovnakých podmienok tie isté výsledky. (Tisovičová, 2007). O dobrej reliabilite hovoríme vtedy, keď má test alebo výskumná metóda opakovane konzistentné výsledky. Pokiaľ by test pri inej výskumnej vzorke neposkytol podobné výsledky, vtedy by sme hovorili o nedostatočnej reliabilite (spoľahlivosti) testu. Reliabilita sa obvykle hodnotí podľa korelácie dvoch súborov a ich získaných výsledkov. Pokiaľ je korelácia oboch foriem testu vysoká, hovoríme o „paralelnej reliabilite“. (Nolen-Hoeksema et al. 2012).
Validita (validný) – určuje, či test, respektíve výskumná metóda meria skutočne to, čo má merať. (Nolen-Hoeksema et al., 2012).

Zoznam bibliografických odkazov

ABBOTT, M. et al. 2016. Gambling and problem gambling in Victoria, Australia: Changes over 5 years. In Journal of Gambling Studies, 2016. ISSN 1573-3602. Roč. XXXII. č. 1. s. 47-78.

BAKKEN, I. J. et al. 2009. Gambling behavior and gambling problems in Norway 2007. In Scandinavian Journal of Psychology, 2009. ISSN 1467-9450. Roč. L. č. 4. s. 333-339.

BARBARANELLI, C. et al. 2013. Estimating the prevalence of adult problem gambling in Italy with SOGS and PGSI. In Journal of Gambling Studies, 2015. ISSN 1573-3602. Roč. IIXXX. č. -. s. 1-24.

BASTIANI, L. et al. 2011. Complex factors and behaviors in the gambling population of Italy. In Journal of Gambling Studies, 2011. ISSN 1573-3602. Roč. IXXX. č. 1. s. 1-13.

BECONA, E. B. 2004. Prevalencia del juego patol´ogico en Galicia mediante el NODS. Descenso de la prevalencia o mejor evaluaci´on del transtorno? [Assessing the prevalence of pathological gambling in Galicia using the NODS: Decrease in´prevalence or improved evaluation of disorder?]. In Adicciones, 2004. ISSN 0214-4840. Roč. XVI. č. 3. s. 173-184.

BIELEMAN, B. et al. 2011. Gokken in kaart: Tweede meting aard en omvang kansspelen in Nederland [Mapping Gambling: Second Measurement on Nature and Extent of Gambling in the Netherlands]. Groningen-Rotterdam, The Netherlands : Intraval, 2011. 151 s. ISBN 978-90-8874-126-5.

BONDOLFI, G. et al. 2008. Prevalence of pathological gambling in Switzerland after the opening of casinos and the introduction of new preventive legislation. In Acta Psychiatrica Scandinavica, 2008. ISSN 1600-0447. Roč. CXVII. č. 3. s. 236-239.

BONDOLFI, G. – OSIEK, C. – FERRERO, F. 2000. Prevalence estimates of pathological gambling in Switzerland. In Acta Psychiatrica Scandinavica, 2000. ISSN 1600-0447. Roč. CI. č. 6. s. 473-475.

BONKE, J. – BORREGAARD, K. 2006. Ludomani i Danmark: Udbredelsen af pengespil og problemspillere [Pathological gambling in Denmark: Prevalence of gambling and pathological gamblers]. [online]. Copenhagen : Socialforskningsinstituttet, 2006. 81 s. [cit. 2017-08-01]. Dostupné na internete: https://pure.sfi.dk/ws/files/258006/0612_ludomani.pdf .

BRODBECK, J. – DUERRENBERGER, S. – ZNOJ, H. 2009. Prevalence rates of at risk, problematic and pathological gambling in Switzerland. In European Journal of Psychiatry, 2009. ISSN 0213-6163. Roč. XXIII. č. 2. s. 67-75.

BUTH, S. - STÖVER, H. 2008. Glücksspielteilnahme und Glücksspielprobleme in Deutschland: Ergebnisse einer bundesweiten Repräsentativbefragung [Gambling and gambling problems in Germany: Results of a national survey]. In Suchttherapie, 2008. ISSN 1439-9903. Roč. IX. č. 1. s. 3-11.

BÜHRINGER, G. et al. 2007. Pathologisches Glücksspiel in Deutschland: Spiel- und Bevölkerungsrisiken [Pathological gambling in Germany: Gambling and population based risks]. In Sucht, 2007. ISSN 1664-2856. Roč. LIII. č. 3. s. 296-307.

CALADO, F. – GRIFFITHS, M. D. 2016. Problem gambling worldwide: An update and systematic review of empirical research (2000-2015). In Journal of Behavioral Addictions, 2016. ISSN 2063-5303. Roč. V. č. 4. s. 592-613.

CASTRÉN, S. et al. 2013. An analysis of problem gambling among the Finnish working-age population: A population survey. In BMC Public Health, 2013. ISSN 1471-2458. Roč. 13. č. 6. s. 519-528.

DE BRUIN, D. et al. 2006. Meerspelers. Meerjarige monitor en follow-uponderzoek naar amusementscentra en bezoekers [Diversive Gambling: Multiple Year Monitor and Follow-up Survey into Amusement Arcades and Visitors]. Utrecht, Amsterdam : CVO, Universiteit van Amsterdam, 2006. 196 p. ISBN 90-71772-40-3.

EDGREN, R. et al. 2016. Reliability of Instruments Measuring At-Risk and Problem Gambling Among Young Individuals: A Systematic Review Covering Years 2009-2015. In Journal of Adolescent Health, 2016. ISSN 1054-139X. roč. LVII., č. 1. s. 600-615.

EKHOLM, O. et al. 2012. The prevalence of problem gambling in Denmark in 2005 and 2010: A sociodemographic and socioeconomic characterization. In International Gambling Studies, 2012. ISSN 1445-9809. Roč. XXX. č. 1. s. 1–10.

GOUDRIAAN, A. E. et al. 2006. Neurocognitive Functions in Pathological Gambling: a Comparison with Alcohol Dependence, Tourette Syndrome and Normal Controls. In Addiction, 2006. ISSN 1360-0443. Roč. LI. č. 4. s. 534-547.

GÖTESTAM, K. G. – JOHANSSON, A. 2003. Characteristics of gambling and problematic gambling in the Norwegian context: A DSM-IV based telephone interview study. In Addictive Behaviors, 2003. ISSN 0306-4603. Roč. XXVIII. č. s. 189-197.

HARTL, P. – HARTLOVÁ, H. 2010. Veľký psychologický slovník. Praha : Portál, 2010. 800 s. ISBN 978-80-7367-686-5.

HRONCOVÁ. J. a kol. 2006. Sociálna patológia pre sociálnych pracovníkov a pedagógov. Banská Bystrica : Pedagogická fakulta UMB, 2006. 252 s. ISBN 80-8083-223-4.

KUN, B. et al. 2012. Gambling in western and eastern Europe: The example of Hungary. In Journal of Gambling Studies, 2012. ISSN 1573-3602. Roč. XXVIII. č. 1. s. 27-46.

LAANSO, S. – NIIT, T. 2009. Estonia. In MEYER, G. – HAYER, T. – GRIFFITHS, M. 2009. Problem gambling in Europe. New York : Springer, 2009. ISBN 978-0-387-09486-1. s. 37-52.

LIU, L. – LUO, T. – HAO, W. 2013. Gambling problems in young people: experience from the Asian region. In Current opinion in psychiatry, 2013. ISSN 0951-7367. Roč. XXVI. č. 4. s. 310-317.

LOPES, H. 2009. Epidemiologiia da dependência do jogo a dinheiro em Portugal. [online]. Lisbon, Portugal : Universidade Católica Portuguesa, 2009. 63 s. [cit. 2017-08-04]. Dostupné na internete: http://www.jogoremoto.pt/docs/extra/qSE2sB.pdf .

LUND, I. – NORDLUND, S. 2003. Pengespill og pengeproblemer i Norge [Gambling and monetary issues in Norway]. Oslo : Statens Institutt for Rusmiddelforskning, 2003. 128 s. ISBN 82-7171-246-2.

MAKAROVIČ, M. 2010. K vzorcem problematičnega igranja v Sloveniji. [Towards the Patterns of Problem Gambling in Slovenia]. In R&Research and Discussion, 2010. roč. III. č. 3. s. 21-48.

MEYER, C. et al. 2015. The “Pathological Gambling and Epidemiology” (PAGE) study program: Design and fieldwork. In International Journal of Methods in Psychiatric Research, 2015. ISSN 1557-0657. Roč. XXIV. č. 1. s. 11-31.

MEYER, G. – HAYER, T. – GRIFFITHS, M. 2008. Problem gambling in Europe: Challenges, prevention, and interventions. [online]. New York : Springer, 2008. 28 s. [cit. 2017-05-06]. Dostupné na internete: http://www.jogoremoto.pt/docs/extra/U9z4CV.pdf.

MOLINARO, S. et al. 2014. Country-and individual-level determinants of probable problematic gambling in adolescence: A multi-level cross-national comparison. In Addiction, 2014. ISSN 1360-0443. Roč. CIX. č. 12. s. 2089-2097.

MRAVČÍK, V. et al. 2014. Hazardní hraní v České republice a jeho dopady. [online]. Praha : Národní monitorovací středisko pro drogy a závislosti, 2014. 249 s. [cit. 2017-06-01]. Dostupné na internete: https://www.drogy-info.cz/data/obj_files/1619/312/hazard_final_web.pdf.

NEŠPOR, K. et al. 2011. Jak překonat hazard. Prevence, krátka intervence a léčba. Praha : Portál, 2011. 160 s. ISBN 978-80-262-0009-3.

NOLEN-HEOKSEMA, S. et al. 2012. Psychologie Atkinsonové a Hilgarda. Praha : Portál, 2012. 888 s. ISBN 978-80-262-0083-3.

OKUDA, M. et al. 2009. Cognitive Behavioral Therapy for Pathological Gambling: Cultural Considerations. In The American Journal of Psychiatry. [online]. 2009, roč. CLXVI., č. 12. [citované 2016-02-04]. p. 1325-1380. Dostupné na internete: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2789341/pdf/nihms131500.pdf. ISSN 1535-7228.

PAKSI, B. et al. 2009. A magyar népesség addiktol´ogiai problémái: az Országos Lakossági Adatfelvétel az Addiktol´ogiai Problémákr´o l (OLAAP) reprezentatív felmérés m´odszertana és a minta leír´o jellemzői. [Addictive behaviors in Hungary: The methodology and sample description of the national survey on addiction problems in Hungary (NSAPH)]. In Mentalhigiene es Pszichoszomatika, 2009. ISSN 1786-3759. Roč. X. č. 4. s. 273-300.

PERKINS, A. et al. 2007. Pathological Gambling Treatment Literature Review. [online].Second Edition. Atlanta : Georgia State University, 2007. 65 s. ISBN -. [cit. 2017-03-28].Dostupné na internete: http://www2.gsu.edu/~psyjge/Rsrc/PG_Treatment_%20Literature_Review.pdf .

PLANZER, S. – GRAY, H. M. – SHAFFER, H. J. 2014. Associations between national gambling policies and disordered gambling prevalence rates within Europe. In International Journal of Law and Psychiatry, 2014. ISSN 0160-2527. Roč. XXXVII. č. 2. s. 217-229.

RAISAMO, S. U. et al. 2014. The extent and distribution of gambling harm in Finland as assessed by the Problem Gambling Severity Index. In European Journal of Public Health, 2014. ISSN 1464-360X. Roč. XXV. č. 4. s. 716-722.

SASSEN, M. et al. 2011. Gambling among adults in Germany: Prevalence, disorder and risk factors. In Sucht, 2011. ISSN 1664-2856. Roč. LVII. č. 1. s. 249-257.

SHAFFER, H. J. et al. 1999. Estimating the Prevalence of Disordered Gambling Behavior in the United States and Canada: A research synthesis. In American Journal of Public Health, 1999. ISSN 1541-0048. Roč. XIC. č. 2. s. 1369-1376.

SHAFFER, H. J. – HALL, M. N. – VANDER BILT, J. 1999. Estimating the Prevalence of Disordered Gambling in the United States and Canada: A Research Synthesis. In American Journal of Public Health, 1999. ISSN 1541-0048. Roč. IXC. č. 9. s. 1369-1376.

SHAFFER, H. J. – KORN, D. A. 2002. Gambling and related mental disorders: A public health analysis. In Annual Review of Public Health, 2002. Roč. XXIII. č. 1. s. 171-2012.

SPROSTON, K. – ERENS, B. – ORFORD, J. 2000. Gambling Behaviour in Britain: Results from the British Gambling Prevalence Survey. London : National Centre for Social Research, 2000. 99 s. ISBN -.

SZCZYRBA, Z. et al. 2015. Gambling in the Czech Republic. In Addiction, 2015. ISSN 1360-0443. Roč. CX. č. 7. s. 1076-1081.

ŠERÝ, O. 2001. Patologické hráčství. In Psychiatrie pro praxi, 2001. ISSN 1213-0508. Roč. II. č. 4. s. 161-164.

THOMAS, S. A. et al. 2017. The Problem Gambling Research Study (PROGRESS) research protocol: a pragmatic randomised controlled trial of psychological interventions for problem gambling. In BMJ Open Journal, 2017. ISSN 2044-6055. Roč. V. č. 1. s. 1-16.

TISOVIČOVÁ, A. 2007. Poruchy správania a ich klasifikácie. Ružomberok : Katolícka univerzita – pedagogická fakulta, 2007. 114 s. ISBN 978-80-8084-161-4.

VOLBERG, R. A. et al. 2001. Prevalence and risks of pathological gambling in Sweden. In Acta Psychiatrica Scandinavica, 2001. ISSN 1600-0447. Roč. CIV. č. 3. s. 250-256.

WARDLE, H. et al. 2014. Gambling behaviour in England and Scotland. [online]. Birmingham : Gambling Commission, 2014. 161 s. [cit. 2017-06-04]. Dostupné na internete: http://www.gamblingcommission.gov.uk/PDF/survey-data/Gambling-behaviour-... .

WARDLE, H. et al. 2007. British gambling prevalence survey 2007. [online]. United Kingdom : The Gambling Commission, 2011. [cit. 2017-08-03]. Dostupné na internete: http://www.nationalcasinoforum.co.uk/wp-content/uploads/2013/11/British-....

WARDLE, H. – D´SOUZA, J. – FARRELL, M. 2009. Gambling behaviour. In MCMANUS, S. et al. 2009. Adult Psychiatric Morbidity in England. London : National Centre for Social Research, 2009. 441 p. ISBN 978-19045-999-4-4. p. 199-208.

WILLIAMS, R. J. – LEE, C. K. – BACK, K. J. 2013. The prevalence and nature of gambling and problem gambling in South Korea. In Social Psychiatry and Psychiatric Epidemiology, 2013. ISSN 1433-9285. roč. IIL. č. 5. s. 821–834.

WILLIAMS, R. J. – VOLBERG, R. A. – STEVENS, R. M. G. 2012. The population prevalence of problem gambling: Methodological influences, standardized rates, jurisdictional differences, and worldwide trends. [online]. Report prepared for the Ontario Problem Gambling Research Centre and Ontario Ministry of Health and Long Term Care, 2012. [cit. 2017-07-30]. Dostupné na internete: https://www.uleth.ca/dspace/bitstream/handle/10133/3068/2012-PREVALENCE-OPGRC%20(2).pdf.