Sestry sú najväčšou skupinou odborníkov v rámci globálneho systému zdravotnej starostlivosti. Celosvetovo v profesii sestra a pôrodná asistentka pracuje celkovo 19,3 milióna ľudí. Súčasný a rastúci nedostatok registrovaných sestier v systémoch zdravotnej starostlivosti je teda globálnym problémom. Európska komisia odhadla, že v krajinách EÚ bude chýbať viac ako 590 000 sestier. Väčšina krajín v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) uvádza nedostatok ošetrovateľských pracovných síl a tento trend sa rok čo rok zhoršuje. Nedostatok sestier ovplyvňuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti s negatívnym dopadom na pacientov a zhoršujúcou sa pracovnou spokojnosťou sestier, ktoré v systéme pracujú. Zároveň veľa sestier uvažuje, že opustení profesiu. Podľa ankety, ktorú realizuje Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SK SaPA) z aktuálne 442 oslovených respondentov až takmer 49 % chce využiť možnosť odchodu do dôchodku, takmer 12 % chce využiť možnosť odchodu do predčasného dôchodku a až viac ako 20 % opýtaných chce zmeniť povolanie, teda odísť zo zdravotníctva. Len 18 % respondentov chce zotrvať a naďalej pracovať v zdravotníctve.
Ako to je s novými sestrami a študentami ošetrovateľstva, ktorí by mali nahrádzať dosluhujúcu generáciu, ktorá tvorí väčšinu všetkých sestier a pôrodných asistentiek na Slovensku? Vekový priemer sestier na Slovensku je nelichotivý a dosahuje číslo 47 rokov. SKSaPA registruje stále viac ako 5 290 sestier vo veku nad 60 rokov. Ide o sestry, ktoré môžu už teraz využiť možnosť predčasných dôchodkov. Zatiaľ čo v krajinách EÚ je priemerný počet sestier priemer počtu sestier na 1 000 obyvateľov 8,4, na Slovensku je to 5,7 sestry na 1 000 obyvateľov. Ak by sme chceli dosiahnuť priemer počtu sestier EÚ, potrebovali by sme tu mať 46 000 sestier, reálne máme na Slovensku 31 309 sestier. Chýba nám 14 000 sestier. Horšie sú na tom z krajín EÚ už len Bulharsko (4,4), Litva (4,4) a Poľsko (5,1).
Health Care Institute o.p.s. realizoval od septembra do decembra 2020 medzinárodný prieskum „Barometer medzi sestrami“ do ktorého sa zapojili študenti stredných, vyšších a vysokých škôl, ktoré vzdelávajú sestry (spolu 1080 respondentov na Slovensku). Väčšina študentov ešte počas štúdia na Slovensku (76%) plánuje zostať pracovať doma. Čo sa mení absolvovaním štúdia. Najviac nám migrujú absolventi do Českej republiky, napr. u Českých študentov je to Nemecko. Študenti považujú istotu a stabilitu práce za rozhodujúci faktor, kde budú v budúcnosti vykonávať odbornú prax. Nevyhovujúce finančné ohodnotenie je najdôležitejší faktor, ktorý bol dôvodom k odmietnutiu pracovnej ponuky. Predstava študentov o výške mzdy na Slovensku je v rozmedzí 1150 – 1550 € (tj. mzda absolventa v hrubom: bez nadčasov, služieb, príplatkov), dnes predstavuje mzda väčšiny sestier a to aj 30 a viac ročnou praxou výšku 971 € v hrubom. 32 % študentov na Slovensku, ktorí majú v pláne po ukončení štúdia odísť do zahraničia, uvádzajú ako dôvody najmä lepšie platové podmienky. Okrem finančného ohodnotenia študenti vnímali za negatívne faktory pri rozhodovaní sa, či vstúpiť, alebo nevstúpiť do praxe po ukončení štúdia zlé medziľudské vzťahy na pracoviskách, vykonávanie práce, ktoré nezodpovedá vzdelaniu a študijnému odboru, absencia možnosti kariérneho a platového postupu, nevyhovujúca pracovná doba. Zo 412 respondentov, ktorí sa vyjadrili, že chcú ostať pracovať na Slovensku chcú všetci pracovať v nemocniciach. Ani jeden študent neuviedol ambulanciu, domácu ošetrovateľskú starostlivosť, či zariadenie sociálnych služieb.
V roku 2020 absolvovalo podľa údajov Centra vedecko – technických informácií SR štúdium ošetrovateľstva v rámci vysokoškolského vzdelávania a vyššieho odborného vzdelávania spolu 692 študentov. SKSaPA registrovala necelých 56 % absolventov (389). Názory a samotné rozhodnutia študentov počas štúdia sa po ukončení štúdia výrazne líšia a percento tých, čo nenastúpia do systému zdravotníctva na Slovensku prudko narastá. Najmladšia generácia je najviac ochotná a odhodlaná opustiť profesiu. Vo väčšine Európskych krajín je zámer opustiť profesiu silný v generácii sestier vo veku od 25 do 35 rokov. So zámermi mladých sestier opustiť povolanie súvisí niekoľko faktorov, medzi ktoré patrí nerovnováha medzi snažením sa a odmenou, vysoká psychická záťaž a vyššie pracovné zaťaženie, čo všetko ovplyvňuje zámer mladých sestier rezignovať na svoju ošetrovateľskú kariéru.
Štát musí podporiť vzdelávanie sestier, investovať do univerzít, ktoré vzdelávajú sestry. Na druhej strane musí robiť všetko preto, aby si tu sestry udržal. Každý jeden odchod kvalifikovanej sestry a to bez ohľadu na to, či ide o sestru absolventku, alebo skúsenú sestru s dlhoročnou praxou znamená to, že sa nedostatok pracovných síl ešte prehlbuje. Zdravotnícky systém stráca vedomosti a skúsenosti odborníkov, ktorí odišli a v neposlednom rade finančná investícia do samotného vzdelávania sa nenávratne stráca.
Zdroj: Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek
www.ksapa.sk
Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SK SaPA) je samosprávna stavovská organizácia s celoslovenskou pôsobnosťou, so sídlom v Bratislave, združujúca 40 000 sestier a pôrodných asistentiek. Hlavnou úlohou SK SaPA je obhajovať profesijné, hospodárske a sociálne záujmy členov komory v zdravotníckych, sociálnych, školských a iných zariadeniach.