Cohabitation and marriage: current status - challenges – perspectives
Abstrakt: Štúdia sa zaoberá problematikou kohabitácie, manželstva a legalizovaným partnerským spolunažívaním. Reflektuje aktuálny pohľad na fenomén legalizovaného homosexuálneho partnerstva, prezentuje vývojové štádia manželstva a rodiny, ako aj sociálne faktory ovplyvňujúce inštitút manželstva a rodiny. Štúdia prezentuje aktuálne výzvy a perspektívy, relevantne argumentuje isté skutočnosti a podáva návrhy a odporúčania pre prax.
Kľúčové slová: manželstvo, registrované partnerstvo, náboženstvo, adopcia, rodina, výchova.

Abstract: In this study are dealing with the issue of cohabitation, marriage and legalized partner coexistence. The study reflects the current view of the phenomenon of homosexual partnerships, presents developmental stages of marriage and family, as well as social factors affecting the institution of marriage and family. The contribution highlights the current challenges and perspectives, relevant argues same facts and make suggestions and recommendations for practice.
Keywords: marriage, registered partnership, religion, adoption, family, parenting.

Úvod

S obľubou sa prezentuje, že spoločnosť, výchova a vzdelávanie sú v kríze, že výchova prechádza búrlivým obdobím. Podstata problému je však nepochybne hlbšie. Výchova je poznačená permanentným vývojom a inováciami nielen v oblasti spoločnosti, ale hlavne rodiny. A práve v rodine je možné badať čoraz častejšie meniace sa pravidlá vo výchovnom procese. Prečo? Zrejme aj preto, že klasický model rodiny sa akoby zosmiešňoval natoľko, že badať absenciu aj pragmatických rodinných sociálnych sietí. Akcelerácia doby je cítiť čoraz viac. Rúcajú sa vzťahy, atomizujú rodiny. Sme svedkami nových typov rodinného spolužitia, akými sú single, mingle, patchwork rodiny, homosexuálne rodiny a pod. Čoraz viac mladých heterosexuálnych párov nevstupuje do manželstva, pretože manželstvo považujú za zbytočné formality s vyhlásením, že „nepotrebujú papier na to, že sa majú radi!“ Na druhej strane, akoby v opozícii, sa však demonštrujú mladé homosexuálne páry, ktoré sa dožadujú legalizácie ich vzťahu až do úrovne manželstva, resp. registrovaného partnerstva. Čiže, môžeme reflektovať, že tradičné chápanie vzniku rodiny (máme na mysli práve heterosexuálne manželstvo) už „papier na legalizáciu svojho vzťahu“ nepotrebuje, pričom novovznikajúce formy manželského (ako aj rodinného spolužitia) „tento papier“ vyžadujú. Pýtame sa preto, prečo isté skupiny tento „papier“ už nepotrebujú, a naopak, prečo iní tento „papier“ vyžadujú?

1 Kohabitácia – nový trend vytvárania rodín

Manželstvo je zastúpené takmer vo všetkých krajinách na celom svete, či už vo forme civilného alebo cirkevného uzatvorenia manželského zväzku alebo formami, ktoré sú často vzdialené nielen našej kultúre a mentalite ľudí, ale aj svojím náboženským svetonázorom, napr. ako to možno badať v primitívnych afrických polygamických kmeňoch. Lat. Matrimonium sa prekladá ako manželstvo. Uvedený termín sa skladá z dvoch slov: „mater“ (matka) a „munia“, resp. „munus“ (úloha, poslanie). Manželstvo je vo všetkých kultúrach definované ako vzťah jedného muža a jednej ženy, pričom v niektorých krajinách (ako je napr. aj Slovensko) je manželstvo definované aj ako rovnocenný vzťah medzi mužom a ženou. Manželstvo si plní:

• právny aspekt: je zmluvou medzi mužom a ženou,
• prirodzený aspekt: manželia, ktorí vytvárajú spoločenstvo, sú zameraní predovšetkým na dobro samotného manželstva: dobro manželov, plodenie a výchova detí,
• sociálny aspekt: toto spoločenstvo je postavené na prirodzenosti človeka,
• kultúrny, náboženský aspekt: tradičné manželstvo je chápané ako vzťah jedného muža a jednej ženy (rovnocennosť: katolícke, evanjelické, pravoslávne a židovské náboženstvo; nerovnocennosť, resp. tzv. kastovníctvo: budhizmus, šintoizmus, hindoizmus, konfucionizmus).

Manželstvo je v slovenskom rodinnom práve zakotvené ako trvalé spoločenstvo muža a ženy, jeho hlavným účelom je založenie rodiny a výchova detí. Toto spoločenstvo, založené na právnom vzťahu, je postavené na zásadách dobrovoľnosti a rovnoprávnosti. V slovenskom právnom systéme poznáme teda dva druhy uzatváranie manželského zväzku, a to:

• cirkevnou alebo
• civilnou formou (známou tiež ako civilný sobáš).

Manželstvo je zväzkom jedného muža a jednej ženy, ktorý bol uzavretý spôsobom ustanoveným alebo uznaným Slovenskou republikou. Takýmto spôsobom nie je možné uzavrieť iný zväzok. Osobitnú ochranu, ktorú zákon priznáva manželstvu, nie je možné priznať inému zväzku, než je manželstvo. Manželstvo sa často vymedzuje ako inštitúcia, ktorá zabezpečuje niektoré úlohy, či funkcie v spoločnosti. Takto chápané manželstvo upravuje vzťahy medzi dvoma ľuďmi, a to predovšetkým: majetkové, právne. Fenomén manželstva je demonštrovaný takmer vo všetkých náboženstvách rovnakým spôsobom, t. j. manželstvo sa chápe ako zväzok medzi mužom a ženou, vždy sa vykonáva sviatostne, prípadne „obradne“, s účelom vzájomnej lásky, plodenia a vychovávania detí a v neposlednom rade aj tvorbu a zachovanie spoločenského statusu (v širšom i užšom zmysle, napr. rodina).

Kohabitácia, resp. legalizované partnerstvo nie je moderným trendom 21. storočia. O legalizovaných partnerstvách sa začalo hovoriť už na prelome 19. a 20. storočia, pričom fenomén homosexuality sa výrazným spôsobom prezentoval na prelome 17. a 18. storočia. Legalizované partnerstvo je právnou formou uplatnenie zväzku dvoch ľudí rovnakého pohlavia uzatvoriť vzájomný vzťah ako alternatívu k manželskému zväzku.

Aspekty partnerského života:

• Právny aspekt: Právne hľadisko v krajinách, kde legalizované partnerstvo nie je, buď absentuje, alebo je do väčšej miery atomizované, resp. z partnerských zväzkoch nevyplývajú žiadne povinnosti, čiže ak sa dvojica rozíde, neplynú pre ňu žiadne právne sankcie.
• Sociálny aspekt: vzťahy muž/žena (kohabitácia), muž/muž alebo žena/žena (homosexuálne zväzky), sú v štatistických ukazovateľoch menej trvalé (viď tab. neskôr)
• Prirodzený aspekt: absentuje…
• Kultúrny, náboženský aspekt: ide o alternatívu k tradičnému chápaniu manželstva. Manželstvo, z lat. matrimonium sa prekladá ako mater (matka) a unus alebo nunus (úloha, poslanie). Homosexuálny vzťah sa teda z etymologického hľadiska môže označovať vždy len ako partnerstvo. V štátoch (Holandsko...), kde je legislatívne existuje označenie homosexuálne manželstvo, momentálne riešia sťažnosti na ústavnom súde za „etymologický paradox.“ Žiadne náboženstvo oficiálne neschváľuje homosexuálne zväzky (iba toleruje).

Problematika legalizácie homosexuálnych partnerstiev (do pozície zrovnoprávnenia s klasickou podobou manželstva) je citlivou témou. Nevynímajúc skutočnosť, že tradičné heterosexuálne vzťahy odmietajú vstupovať a uzatvárať manželstvo s tvrdením, že nepotrebujú „papier“ ako dôkaz svojej lásky, pričom homosexuálne vzťahy, resp. páry tento „papier“ požadujú. Je to paradoxné a núti to k zamysleniu, čo je vzácne a čo je doslova až odmietavé práve na tomto kuse „papiera“...? Ak vychádzame zo zaužívaných konvencií a modelov rodiny, takáto „základná bunka spoločnosti“ na Slovensku a aj v celom európskom regióne je netradičnou. Nielen z biologického a reprodukčného hľadiska, ale aj z hľadiska bežnej paradigmy. Tradičné predstavy o manželstve ako legalizovanom zväzku muža a ženy s cieľom splodenia a výchovy detí v Európe pomaly nahrádza liberálnejší prístup. Zákon o registrovanom partnerstve platí už v osemnástich európskych krajinách a umožňuje partnerom rovnakého pohlavia uzatvárať zväzky podobné manželstvu. Zákon upravuje vznik a koniec partnerského zväzku. Takýto zväzok sa uzatvára pred matričným úradom. Partnerom zaručuje nárok na informácie o zdravotnom stave a právo dediť. Zakotvuje aj vzájomnú vyživovaciu povinnosť a umožňuje spoločnú výchovu detí, nie však adopciu. Tradičné manželstvo chránia rôznymi spôsobmi v Európe napr. ústavy Poľska, Litvy, Lotyšska, Írska alebo viacerých štátov Spojených štátov amerických (Aljaška, Havajské ostrovy, Nebraska, Nevada, Texas = schválené vlastné ústavné dodatky chrániace definíciu manželstva; Alabama, Arizona, Arkansas, Colorado, Delaware, Florida, Georgia, Illinois, Michigan, Minnesota, Pennsylvania, Texas, Virginia a ďalšie = schválená ochrana manželstva zákonom alebo v referende; výnimku tvorí štát Massechusetts, v ktorom je legalizované homosexuálne manželstvo, podobne ako v Kanade a v Juhoafrickej republike).

Tab. č. 1: Legislatíva tradičného manželstva v niektorých krajinách sveta

Prameň: TOMÁNEK, P. 2012a. Manželstvo, rodina a legalizované partnerstvá v EÚ. In Rodina v treťom tisícročí – Familiaris consortio –nádej pre súčasnú rodinu, 2012. s. 308.

Na Slovensku, ako aj v ostatných krajinách EÚ, sa uzatvárajú manželstvá pred štátnou a cirkevnou autoritou (podľa konfesií, ktoré daný štát uznáva na svojom území, napr. rímskokatolícke, gréckokatolícke, pravoslávne, islamské náboženstvo a iné). V otázke legalizovaných partnerstiev však môžeme badať aj výraznejšie medzištátne rozdiely (z právneho hľadiska).

Právna úprava životných partnerstiev dvoch osôb rovnakého pohlavia sa v EÚ a v zahraničí realizuje v troch formách:

1. faktické spolužitie – vzájomné práva a povinnosti partnerov vznikajú uplynutím stanovenej doby spolužitia, spravidla bez ohľadu na pohlavie partnerov,
2. registrované partnerstvá – osobitný právny inštitút, ktorý predstavuje štátom uznané spolužitie partnerov rovnakého pohlavia alebo bez ohľadu na pohlavie, z ktorého vyplývajú podobné alebo rovnaké práva ako v prípade manželstva,
3. manželstvá – manželstvá homosexuálnych párov sú rovnocenné manželstvám heterosexuálnych partnerov vrátane možnosti výchovy detí.

Prvou krajinou, v ktorej boli legalizované homosexuálne manželstvá, bolo Holandsko (2001), za ním nasledovalo Belgicko (2003), Španielsko (2005) a doposiaľ posledným štátom, ktorý schválil legalizované homosexuálne manželstvá, bolo Francúzsko (2013). Vo Veľkej Británii síce schválili homosexuálne manželstvá (2005), avšak – v porovnaní s predchádzajúcimi štátmi sa vo Veľkej Británii oficiálne neuznávajú. S otázkou legalizovania homosexuálnych manželstiev často súvisí aj adopcia detí pre tieto homosexuálne manželské páry. Belgicko, Holandsko, Španielsko, ale aj Veľká Británia túto myšlienku schválili. V Dánsku, Nórsku, Nemecku a Francúzsku sa homosexuálnym manželom umožňuje adoptovať si dieťa svojho životného partnera.

Tab. č. 2: Homosexuálne partnerstvá, resp. manželstvá v Európe

Prameň: TOMÁNEK, P. 2012a. Manželstvo, rodina a legalizované partnerstvá v EÚ. In Rodina v treťom tisícročí – Familiaris consortio –nádej pre súčasnú rodinu, 2012. s. 309-310.

Z prieskumu, ktoré robilo Centrum pre výskum verejnej mienky (In Rovnost šancí) v októbri 2005 a z údajov výskumných agentúr GEORG a Focus sa zistilo, že Slováci sú k homosexuálom (vrátane homosexuálnych partnerstiev a manželstiev) menej tolerantní než ľudia v Čechách. Prieskum tvorilo 1075 ľudí. Zistilo sa, že iba 24 % Slovákov by súhlasilo, aby homosexuálne páry mali právo na uzavretie manželstva. Prieskum odhalil aj skutočnosť, že na rovnakú otázku odpovedalo kladne (v percentuálnom vyjadrení) aj 21 % Poliakov, 25 % Maďarov a až 42 % Čechov. Manželstvo a rodina nepoužívajú osobitný spoločenský status a vyššiu ochranu spoločnosti kvôli individuálnemu naplneniu cieľov jednotlivých členov manželstva, ale predovšetkým kvôli jedinečnému a spoločnosti prospešnému prínosu, ktorý manželstvo a na ňom založená rodina prinášajú spoločnosti ako celku. Preto sa domnievame, že štát by mal preferovať taký zväzok, ktorý je v jeho „životnom záujme“, t. j. manželský zväzok, ktorý zabezpečuje potenciál pre vznik rodiny, pretože bezdetné manželstvá nebudú v životnom záujme tejto spoločnosti. Hlavným poslaním manželstva je založenie rodiny a výchova detí. Prirodzené postavenie a pôsobenie rodiny a manželstva vyplýva zo základných potrieb ľudskej bytosti. Status osobitnej ochrany zase vyplýva z dôvodov všeobecne prospešných prínosov rodiny a manželstva pre spoločnosť. K vedomiu každého človeka, ktorý vstúpil do manželského zväzku preto bezprostredne patrí aj dimenzia rodičovstva. Kohabitácia (nem. Wildehe), resp. registrované partnerstvá (heterosexuálne a homosexuálne) a ich propagácia priamo ohrozujú inštitúciu manželstva a v neposlednom rade aj inštitúciu rodiny. Heterosexuálne partnerské spolunažívanie, inými slovami často označované aj ako konkubinát, či kohabitácia, si plní funkciu vzájomného obohatenia sa partnerov, no ostatné základné funkcie (ako reprodukčná a výchovná) často zostávajú nepovšimnuté, pretože veľa súčasných heterosexuálnych partnerstiev je natoľko pracovne a spoločensky vyťažených, že si nechcú priberať ďalšiu starosť, a to plodenie a výchovu detí. Homosexuálne partnerské spolunažívanie si neplní ani základnú reprodukčnú funkciu. Homosexuálni partneri sa môžu stať „rodičmi“ len:

• formou adopcie (ak máme na mysli vzťah muž – muž), alebo
• formou priamej línie (napr. keď si žena alebo muž z prvého heterosexuálneho vzťahu privedie do homosexuálneho vzťahu vlastné dieťa, ktoré im bolo zverené do opatery).

Homosexualita sa tak stáva častým medzistupňom k založeniu homosexuálnych registrovaných partnerstiev. Inštitút manželstva sa týmito procesmi často bagatelizuje- Pritom manželstvo bolo vždy chápané ako predpoklad základnej bunky spoločnosti – rodiny. Základná znamená, že sa dokáže deliť, teda odovzdávať život. Bunka – že v sebe má život. Spoločnosti – teda fakt, že bez budúcej populácie svet nebude... A rodina je prvým socializačným prostredím, kde dieťa dostáva prvé modely správania. Je miestom, kde sa po prvý raz buduje jeho osobnosť. A prioritný vplyv na budovanie detskej osobnosti majú vždy matka a otec.

2 Vývojové štádiá manželstva a rodiny

Manželstvo a rodina sa vyvíja. Vývoj manželstva sa počíta od prvého spoločného vysloveného ÁNO. Manželstvo a rodina je poznačené deťmi, rodinnými vzťahmi, okolnosťami a inými faktormi, ktoré robia manželstvo a rodinu flexibilnejšími a odolnejšími. Vstupovať do manželstva s presvedčením, že práve TOTO manželstvo bude to najlepšie, je chybný pohľad. Tak, ako sa manželstvo vyvíja, mení a dozrieva, dozrievajú v ňom aj ľudia, deti, vzťahy, postoje, názory. S týmito skutočnosťami treba počítať, pretože veľa ľudí dnešnej doby, ktorí vstúpia do manželstva, sa po prvom konflikte rozchádzajú a utekajú. Je to typický učebnicový príklad nevyzretého človeka, ktorý sa v takejto situácii správa ako dieťa, ktoré založí oheň, no nevie ho uhasiť.

Vývojové štádia manželstva podľa Tirpáka (2010, s. 51-52) sú:
1. obdobie manželstva a rodiny prvých 18 mesiacov: manželia sa spoznávajú, majú spoločné záujmy, vedia o sebe, kto sa kde nachádza. Sú citliví jeden na druhého a vzájomne si všímajú, ako sa správajú k okoliu, hlavne opačnému pohlaviu. Začínajú chápať súvislosti okolo rodinných príslušníkov. Často prichádza k prvému tehotenstvu, k prvým spontánnym abortom, riešeniu prvých konfliktov. Ak nie je doposiaľ vyriešená otázka bývania, začínajú manželia nad ňou intenzívne premýšľať. Vytvárajú sa základy vzájomnej dôvery. S prichádzajúcim dieťaťom prichádzajú aj iné starosti a radosti. Manžel sa musí starať nielen o manželku v tehotenstve, ale musí si uvedomiť, že svet sa bude točiť teraz nie okolo neho, ale okolo dieťaťa. Manželka nemôže zabudnúť rovnomerne prerozdeľovať svoju pozornosť dieťaťu a manželovi.
2. obdobie manželstva a rodiny do troch rokov: vo väčšine manželstiev prichádza na svet prvé, ak nie druhé dieťa. Rodina je stabilná, manželia si rozumejú. Sú opatrní na svoje dieťa a dávajú veľmi pozor, kto, čo povie o ich dieťati. S príchodom druhého dieťaťa citlivosť klesá. To, čo neprehliadli pri prvom dieťati, to rozhodne budú prehliadať pri ďalšom. Nie že by mladšie dieťa dostávalo menej lásky a opatery, ale rodičia sú už skúsenejší a zrelší a nevyvedie ich z miery akékoľvek zakopnutie ich ratolesti. Ak manželia žili s rodičmi doteraz, vo väčšine prípadov zvažujú odchod do vlastného bývania. Rodičia kladú prvé základy etiky. Nevyhnutou súčasťou sú aj prvé informácie o náboženskej orientácii.
3. obdobie manželstva a rodiny do šiestich rokov: prichádzajú prvé krízy, v niektorých prípadoch nevera. Stupňujú sa povinnosti na oboch rodičov. Deti začínajú rásť, vystrájať. Rodinné vzťahy so širšou rodinou sa buď upevňujú alebo degradujú. Na druhej strane je to najkrajšie obdobie pre rodičov, pretože dieťa vidia od útleho veku rásť, zažívajú s ním prvé pády, prvé slová, prvé otázky, či zaľúbenia v materskej škole. V rodine často prichádza medzi súrodencami k hádkam, komu tá-ktorá vec patrí a pod. Otázka bývania je často už vyriešená. Manželia najčastejšie splácajú hypotekárny úver. Rozvíjajú svoje osobnosti, stretajú sa s ľuďmi s rovnakými životnými cieľmi.
4. obdobie manželstva a rodiny do dvanástich rokov: manželia majú za sebou prvé krízy. Ich vzťah je stabilnejší. Prichádza opätovné vzájomné zaľúbenie. Otvára sa možnosť mať ďalšie dieťa, deti. Rodičia poznajú všetky školské povinnosti svojich detí. Je to obdobie rastu osobnosti nielen detí, ale aj manželstva. Rodičia sa začínajú stretávať v škole so svojimi spolužiakmi, taktiež rodičmi, a vymieňajú si skúsenosti a zážitky. Sú relatívne šťastní a ohľaduplní k sebe navzájom. Manželia už poznajú hranice jeden druhého.
5. obdobie manželstva a rodiny do dvadsiatich piatich rokov: manželstvo je relatívne stabilné. Rodičia riešia často pubertálne otázky, prvé vážne zamilovania, sexuálnu a duchovnú orientáciu svojich detí. Manželia objavujú čaro svojich rokov, budujú si kariéru. V tomto období málokedy prichádza na svet ďalšie dieťa. Manželia navštevujú rôzne stretávky a radi sa chodia zabaviť s tým, že o ich deti sa stará príbuzná rodina. Na konci tohto obdobia väčšinou manželia splatia hypotekárny úver na bývanie.
6. obdobie manželstva do päťdesiatich rokov manželstva: je obdobie veľkých turbulencií. Často prichádza k nevere, alkoholizmu, strate zamestnania, pocitom menejcennosti. Manželia pripravujú deti na ich budúci život. Keď dieťa odíde, zažívajú syndróm opusteného hniezda. Ak zomrie jeden z manželov, ten druhý často stráca iskru do života. Je to obdobie svadieb svojich detí, úspešného ukončenia štúdia, prvých vnúčat. Je to obdobie dovoleniek, oddychu. Rodičia dávajú svojim deťom múdrosti života. Je to obdobie krásneho spomínania. Je to obdobie múdrosti, rozvážnosti, optimizmu i kritiky, čo sú vlastne známky dokonale rozvinutej a citovo vyzretej osobnosti.

Ponúkame aj inú typológiu vývojových štádií manželstva:

1. mladá rodina: do 30. rokov, deti a 5 ročné manželstvo,
2. „rodina stredného veku“ (Tamášová, 2007, s. 55): rodičia, dospievajúce deti, 15-25 ročné manželstvo,
3. prázdne hniezdo: manželia spolu, deti odišli,
4. rodina návštevníkov: po smrti partnera, vdovský a vdovecký život.

3 Sociálne faktory ovplyvňujúce inštitút manželstva a rodiny

J. Gabura (2006, s. 55) uvádza, že medzi najfrekventovanejšie sociálne faktory, ktoré najviac ovplyvňujú vývoj a formovanie rodiny patria: „migrácia a s ňou spätá urbanizácia obyvateľstva, atomizácia rodiny a emancipácia.“ Všetky uvedené sociálne faktory sú spájané s prácou, s hľadaním živobytia a sťahovaním sa za ním, čo zanecháva následok aj na fungovaní samotnej rodiny. Migrácia obyvateľstva je veľmi úzko prepojená s urbanizáciou obyvateľstva a atomizáciou rodiny. Sťahovanie sa ľudí za prácou viedlo a aj dnes vedie k miešaniu rôznych kultúr, čo sa medzi manželmi najviac prejavuje v odlišnom socio-kultúrnom pozadí, v odlišnosti hodnôt, predstáv, zvykov, tradícií a životného štýlu, na aké boli manželia pred vstupom do manželstva zvyknutí. Táto rozdielnosť je mnohokrát príčinou rôznych hádok, či nedorozumení v manželstve. Sťahovanie sa za prácou do miest, urbanizácia, navyše plodí anonymitu a predstavuje ťažisko sociálno-patologických javov. Závislosti rôzneho druhu, násilie, či krádeže majú pri zlyhávajúcej sebakontrole človeka negatívny vplyv nielen na neho samotného, ale aj na jeho rodinných príslušníkov. Trpí nielen daný jednotlivec, ale celá rodina; psychicky, fyzicky, sociálne, ekonomicky. Situáciu neuľahčuje ani atomizácia rodiny, ktorá v prípade mnohých mladých manželov oslabuje a pretrháva putá manželov s ich širokou rodinou. Aj keď spoločnosť oceňuje a chápe emancipáciu ako snahu o vyrovnanie oboch pohlaví, aj napriek tomu predstavuje emancipácia ďalší sociálny faktor, ktorý výrazným spôsobom zasahuje do fungovania rodiny. O. Matoušek (1997, s. 32) tvrdí, že: „napätie medzi tradičnými rolami muža a ženy a aktuálne zmeny v týchto roliach negatívne ovplyvňujú súčasnú stabilitu rodiny.“ Aj keď na jednej strane emancipácia žien spojená so vzdelanostným a kariérnym rastom vedie k chýbajúcej prítomnosti matky v rodine, paradoxom je však to, že tá istá emancipácia je na strane druhej nevyhnutnosťou pre fungovanie rodiny vzhľadom pre potreby optimálneho finančného zabezpečenia rodiny, ktoré sú reakciou na finančnú náročnosť doby. Zlá alebo slabá finančná situácia v rodine nutne vedie k absencii v rodine týkajúcej sa nielen žien, ale aj mužov, ktorí sa usilujú daný stav vylepšiť nadčasmi v práci, či vedľajším zamestnaním. Situáciu navyše komplikuje neustále predlžovanie doby pracovnej aktivity spojenej so stále narastajúcim vekom odchodu do dôchodku. B. Drexlerová (2011, s. 75) poznamenáva, že práve „nedostatočné finančné zabezpečenie nepriaznivo pôsobí aj na uspokojovanie potrieb všetkých členov rodiny a chodu domácnosti. K ďalším dôsledkom sociálno – ekonomických problémov rodín patrí:

• nedostatok času,
• stres,
• sociálna neistota vyplývajúca najmä z možnosti straty zamestnaniam neustálej inflácie a vysokej konkurencie na trhu práce (spôsobenej najmä mladou generáciou bez záväzkov)“.

Rodina je špecifickým sociálnym prostredím, kultúrnym útvarom, kde sa odovzdáva výchova a hodnoty, či už materiálne alebo duchovné. No v poslednom období je rodina a manželstvo vystavené mnohým, najmä demografickým zmenám. Medzi najčastejšie zmeny zaraďujeme: zvyšovanie veku ženy pri vstupe do manželstva, výrazný pokles natality, redukcia štruktúry rodiny (max. 2 deti), neúplné rodiny, rozvodovosť, registrované homosexuálne a heterosexuálne partnerstvá, homosexualita a lesbicizmus, strach z detí, nedostatok financií, priestor na bývanie, impotencia, deprivácia (dlhodobo neuspokojované potreby), atomizácia rodiny (rozpad tradičnej rodiny), entropia = zánik rodiny a pod., workoholizmus, prostitúcia a pornografia, závislosti (internet, drogy, alkohol) a gamblerstvo, rôzne deviácie, liberalizmus, medzigeneračné problémy, „vzrastajúci individualizmus, dostupnosť antikoncepcie, klesajúci vplyv cirkví a tradičných náboženstiev na rodiny, abortivita, zmena v statuse ženy, zvýšená mobilita, rozpad tradičných spoločenstiev“ (Tamášová, 2007, s. 38).

Základným ukazovateľom sociálno – ekonomických problémov je práve výška dosiahnutého príjmu. Ak je sociálno – ekonomická situácia v rodinách, ktorá je sprevádzaná stresom, napätím, neistotou nepriaznivá, odráža sa to aj v kvalite rodinných vzťahov. Podľa M. Hardyho a kol. (2011) medzi najväčšie sociálno-ekonomické problémy v rodinách patrí najmä: nezamestnanosť, práca za minimálnu mzdu, schopnosť udržať si zamestnanie, zadlženosť najmä mladých rodín v podobe omeškania splátok, pôžičiek, hypoték, nedoplatkov za energie, telefón a pod. K problémom, ktoré sú spôsobené nedostatočným príjmom a ktoré vedú k pocitom hanby, bezmocnosti, či k psychickej záťaži patria aj: nevyhovujúce podmienky bývania, prekážky v prístupe k vzdelávaniu, či ku kultúre, nedostatočná zdravotná starostlivosť a i.

J. Gabura (2006) medzi ďalšie sociálne faktory vplývajúce na fungovanie rodín zaraďuje masmédia a oslabený vplyv cirkvi. Masovokomunikačné prostriedky, ktoré chtiac-nechtiac ovplyvňujú myslenie, konanie, správanie a očakávania svojich konzumentov, ponúkajú model vzorovej, ideálnej alebo patologickej rodiny ako imitačné vzory, čo určitým spôsobom vplýva na porovnávanie a na spokojnosť, resp. nespokojnosť partnerov s rodinným životom. Komunikáciu, spoločné rozhovory, záujem o deti, či o partnera nahrádza pasívny konzum v podobe televízie, videa, počítačových hier, či internetu. Autorita, úcta a rešpekt voči rodine sa vytráca aj pod oslabeným vplyvom cirkvi a jej benevolentnejším prístupom či pohľadom na rozvedených ľudí a na predmanželský sexuálny život partnerov.

Znižovanie sobášnosti a pôrodnosti, manželstvo a rodičovstvo vo vyššom veku a s tým spájané celkové starnutie populácie, zvyšovanie počtu detí narodených mimo manželstva, nárast jednorodičovských rodín, či zvyšovanie rozvodovosti predstavujú vo svojej podstate dôsledok vznikajúci pôsobením nevhodných sociálnych faktorov (Gabura, 2006). „Sociálne problémy, s ktorými dennodenne zápasia mnohé rodiny, by mohli byť natoľko únosné, že by nepredstavovali bytostný problém pre normálnu a prirodzenú existenciu v spoločnosti. Dlho očakávané ozdravenie je v súčasnosti spomalené, ba priam zastavené“ (Gašparíková, 2009, s. 117). Ak nenastane radikálna zmena v oblasti sociálnej politiky, ktorá by vytvorila systém, či sociálny program, ktorý bude transparentný, trvalo finančne udržateľný s rovnosťou príležitosti pre všetkých, garantujúci udržanie a rozvoj ľudských, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv smerujúci k dôstojnej životnej úrovne všetkých, budú mnohé, zvlášť mladé rodiny aj naďalej zápasiť so sociálnymi problémami, čo bude ovplyvňovať stabilitu a očakávané fungovanie rodiny.

Otázkou zostáva aj tzv. sobášny trh. Často ide o nie výstižný názov. V podstate zahmlieva cieľovú deštrukciu samotného manželstva. V sobášnom trhu ide predovšetkým o to, že sobáš - ako ho mnohí – poznáme, je prezentovaný ako tovar medzi ostatnými pultovými potravinami. V praxi sa často prezentuje ako mediálny sobáš ľudí, medzi ktorými je veľký vekový rozdiel, alebo ako sobáš za účelom získania vytúženej odmeny (rôzne súčasné realityshow) a pod. So sobášnym trhom úzko súvisia aj manželskí podvodníci. Väčšinou sú organizovaní v „pasáckych“ skupinách. Často ide o prostitútky, ktoré „pasáci“ navádzajú, resp. nútia k tomu, aby si podmanili bohatých mužov. Tí po čase podľahnú ich kráse a v naivite si zoberú prostitútku za ženu. Najmenej do mesiaca, najviac do pol roka prichádza k rozvodu a zúženiu majetku minimálne o polovicu (nehovoriac o psychických traumách, ktoré druhá strana = obeť prežíva). Medzi ďalšie faktory ohrozujúce inštitút manželstva a rodiny zaraďujeme aj tzv. predmanželské zmluvy. Termín predmanželská zmluva je známy širokej verejnosti aj vďaka vysokej popularite a mediálnej prezentácii. V stručnosti ide o zmluvu medzi dvomi ľuďmi (snúbencami, resp. budúcim manželmi), ktorá v najužšom chápaní zaväzuje obidve zúčastnené stránky k obsahu tejto zmluvy. V nej sa okrem iného často prezentujú fakty vzťahujúce sa predovšetkým na množstvo a veľkosť tej – ktorej stánky, čo vstupuje do manželstva. V praxi to najbežnejšie funguje spôsobom, že keď sa snúbenci zosobášia a manželskou zmluvou „prinesú“ do manželstva svoj podiel majetku, ak by nastal rozvod, táto predmanželská zmluva im môže zaručiť, že neprídu o majetok, s ktorým vstúpili do manželského zväzku. Ak predmanželská zmluva nie je protiústavná, prinajmenšom je neetická už vo svojej podstate. Záverom z toho vyplýva nelogické filozofovanie o tom, že snúbenci sa majú natoľko radi, že už teraz vedia, že sa nebudú mať veľmi radi (predmanželská zmluva, ktorá ešte pred manželstvom dáva obidvom stranám ponuku, resp. možnosť rozchodu a pod.). Pravdepodobne najviac propagovaným trendom v dnešnej spoločnosti zostáva aj napriek ostatným skutočnostiam, tzv. žitie v partnerstvách (konkubinát, kohabitácia). O tomto novodobom fenoméne sme už písali vyššie. Mnohí mladí ľudia sa nechcú manželstvom zaväzovať do trvalého vzťahu. Skôr si volia možnosť žiť „len tak“, kupujú a nadobúdajú spoločne majetok, väčšinou neplánujú deti a ak nastane medzi nimi rozchod, všetko si delia podľa svojich zásluh, prípadne cestou jurisdikcie. Svoje správanie väčšinou odôvodňujú tvrdeniami: nebudeme sa sobášiť, aby sme sa prípadne niekedy nemuseli rozvádzať, nebudeme mať deti, pretože mať deti v dnešnej spoločnosti je luxus a ten si nemôžeme dovoliť (mať dieťa je finančne nákladné), musíme si predsa užiť, než vstúpime do manželstva, musíme vedieť, či nám to bude spolu „klapať,“ chceme si budovať kariéru a manželstvo by nás zbytočne zaťažovalo (manželka, deti, stravovanie a pod.), a iné dôvody. Žitie v partnerstvách však neuľahčuje vstup do manželského zväzku. Vôbec nie je pravdou tvrdenie, že mladí ľudia chcú žiť spolu preto, aby sa poznali. V podstatnej miere ide väčšinou o prežívanie svojho sexuálneho apetítu. Ak partner zlyhá v sexuálnej oblasti, mnohé partnerstvá sú odkázané k atomizácii svojho vzťahu. Nehovoriac o psychických a ekonomických problémoch, ktoré takéto rozchody ľudí zo sebou prinášajú. V súvislosti s kohabitáciou sa v poslednej dobe čoraz častejšie stretávame s tvrdením, kedy ženy vstupujú do vzťahu s cieľom MAŤ DIEŤA, no NECHCEM MAŤ MUŽA! Dalo by sa konštatovať, že ide o lobistické a hedonistické pohnútky ženy. Opak však je pravdou. Ženy sa často rozhodujú pre tento životný štýl preto, lebo doposiaľ si nikoho nenašli, s kým by spoločne trávili svoj život; po skúsenostiach mnohých týraných žien a rozvedených žien sa chcú týmto spôsobom vyhnúť možným problémom a po tretie – chcú z tohto pragmatického vzťahu na skúšku vyjsť ako víťazky, ktoré zostali tehotné. Dokonca, mnohé ženy si s mužmi podpíšu akúsi formu zmluvy, kde sa žena zaväzuje mužovi, že po narodení dieťaťa si nebude od neho žiadať priznanie otcovstva a prípadné dávky na dieťa, ľudovo nazývané ako alimenty. Takýto spôsob vytvárania rodín sa často nazýva aj single rodina, súbežne s nimi aj tzv. mingle či patchwork rodiny. V rodinách začína prevládať konzumný spôsob života. Vytrácajú sa z nej pozitívne hodnoty života, minimalizujú sa tradičné hodnoty, presadzuje sa egoizmus, súťaživosť a individualizmus. Nasledujúca tabuľka nám predstavuje hlavné smerovanie zmien vo formách manželstva a rodiny.

Tab. 3: Rodina a jej zmeny

Prameň: ONDREJKOVIČ, P. 2006. Rodina v novom miléniu. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, Nitra, 2006. s. 49.
„Sociologické prieskumy poukazujú na viaceré zmeny v rodine tak v oblasti úlohy elementárnej referenčnej skupiny, ako aj pokiaľ ide o ňou realizované funkcie. Rodina v jej sociálnych, kultúrnych a morálnych podmienkach odráža neusporiadanosť kultúry makrospoločnosti. V rámci prenosu hodnôt medzi populáciou môže rodina uvedenú neusporiadanosť buď posilniť, alebo narušiť. Význam citovaných štatistických údajov poukazuje na rozsah javu krízy rodiny. To však neznamená, že rodina definitívne stratila privilegované postavenie v spoločnosti a že nedokáže čeliť zničeniu sociálno-kultúrneho poriadku a aktívne sa zúčastňovať na formovaní verejného života.“ (Ondrejkovič, 2006, s. 49-50).

4 Aktuálne skutočnosti riešenej problematiky – výzvy, perspektívy a odporúčania do praxe

V nasledujúcej kapitole sa budeme nielen zamýšľať nad istými javmi, ktoré prináša opozícia manželstvo a partnerstvo, ale budeme sa snažiť zargumentovať niektoré skutočnosti a podať relevantné fakty.

• štáty, v ktorých doposiaľ nie sú legalizované heterosexuálne/homosexuálne partnerstvá, často čelia výsmechu zo zaostalosti a istého tradicionalizmu a konzervatizmu. Ako však konštatuje Pastor (2012, s. 268) vo svojom výskume: „Nie však všetko moderné, je zároveň aj dobrým a etickým.“
• podľa švajčiarskych a nemeckých výskumov (2010-2011), v ktorých bolo zapojených 20.000 homosexuálov, je až 68 % homosexuálov BISEXUÁLMI(1)...lenže, podľa R. Uzla, českého sexuológa, bisexualita neexistuje, ide len o istý druh zvláštneho správania... Natíska sa však otázka, čo homosexualita potom v skutočnosti je a aké stanovisko k nej zaujať?!
• nie rodina, ale manželstvo je v kríze. Mladí ľudia sa neženia, nevstupujú, resp. neuzatvárajú manželstvo, čoho výsledkom sú často „single, mingle, patchwork, či homosexuálne rodiny“ (Tománek, 2012b, 44-63).
• keď A, tak potom aj B: krajiny, kde je legalizované homosexuálne partnerstvo (napr. v Holandsku je to už viac ako 12 rokov) momentálne riešia otázku, čo s deťmi, ktoré boli vychovávané homosexuálnymi partnermi? Až 57 % detí z homosexuálnych rodín má psychické a sociálne problémy. Prečo? Nemajú podobné problémy aj deti, ktoré pochádzajú z heterosexuálnych vzťahov? Odpoveď je áno, lenže vo veľkom nepomere. V heterosexuálnych vzťahoch prichádza ku väčšej kríze, ktorá často vedie k rozvodu medzi 5-7 rokom spoločného manželského života, lenže v homosexuálnych vzťahoch je to medzi 1,5-3,5 rokom spoločného života (Pastor, 2012). To znamená, že v homosexuálnych vzťahoch prichádza k obmene 2 až 3 krát skoršie ako v heterosexuálnych vzťahoch. Nevynímajúc skutočnosť samotnej výchovy detí (biologickým alebo adoptívnym spôsobom), ktoré týmito častými rozchodmi svojich „rodičov“ strácajú stabilitu akéhokoľvek vzťahu... (ide napr. o Holandsko, Austráliu, Veľkú Britániu,
• každá minoritná skupina, ktorá prichádza „na trh“ (napr. nové náboženstvo, sekta, alternatíva k manželstvu...?), musí predložiť niečo, čím je pre spoločnosť prospešná. Čo prináša heterosexuálne/homosexuálne partnerstvo?
• otázka konkubinátu (kohabitácie): concubine znamená spoločníčka, prostitútka. Ide o starší názov pre heterosexuálne spolužitie partnerov. Od tohto slova pochádza výraz konkubinát. Pastor (2012, s. 265-268) cituje nemecké výskumy z roku 2008, v ktorých uvádza, že „manželstvá, ktoré vznikli po predošlom spoločnom nažívaní, sa do 10 rokov po uzatvorení manželstva rozvádzajú.“

Súčasná rodina je ohrozovaná viacerými vonkajšími i vnútornými činiteľmi, ktorými sú (Kovačič, 2002, s. 48): „spoločenské vplyvy, trendy, postoje a zámery; podnikateľské a trhové prostredie; nedostatočné opatrenia zo strany spoločnosti; modernizácia a liberalizácia spoločnosti; zníženie priaznivého vplyvu náboženstva a religiozity; dehonestovanie kultúry; deštrukcia rodinných vzťahov; nestabilita manželstiev; nepripravenosť k založeniu rodiny; konzumný spôsob života a iné.“ I vďaka týmto aspektom sa často stretávame s názormi, že súčasná rodina a s ňou súvisiaca rodinná výchova sú v kríze. Ale pravda je kdesi oveľa skôr, pri manželstve. Dnešní ľudia vyhľadávajú iné alternatívy manželského spolunažívania (napr. kohabitácia, homosexuálne zväzky a pod.), ktoré už vo svojej podstate nemôžu naplniť podstatu manželstva a v neposlednom rade aj rodiny, a to plodenie detí. Každý deň svet ponúka informácie o rozpade etických noriem spoločnosti, o rozpade manželstiev, rodín, brutalite, násilí... Spoločnosť postupne stráca kontrolu nad svojimi citmi, upadá do osamelosti a akejsi citovej otupenosti a bezohľadnosti nielen rodinných, ale často aj pracovných vzťahov. Rodina sa stáva prioritným záujmom trhu, je vystavená virtuálnemu svetu, ktorého predstaviteľom je virtuálny hrdina, nebojácny, „agresívny, ale aj nevyrovnaný a citovo labilný“ (Gálik, 2003, s. 16).

Niektoré odporúčania pre prax

Z predchádzajúcich kapitol môžeme navrhnúť nasledovné body preventívneho systému v rámci rodín, či rodinnej výchovy:

• do učebných osnov zahrnúť väčší priestor pre rodinnú a mediálnu výchovu, aby sa žiaci dozvedeli o správnom správaní sa k rodičom a iným ľuďom,
• správne využívať voľný čas: obmedziť počítač len na školské povinnosti: viac športovať, hrať na hudobný nástroj, kresliť, či venovať sa výtvarnému a dramatickému umeniu,
• zintenzívniť predmanželskú prípravu: výchova k manželstvu a rodičovstvu (prednášky, prezentácie, diskusie), ako aj výchovu k zodpovednej sexualite. Sexualita má dôležité miesto vo výchove. Postoj k sexualite nemožno prehliadať, zanedbávať a ani ignorovať, resp. zastaviť navždy. Je totiž súčasťou celej osobnosti človeka.
• klásť dôraz na rodinu, manželstvo, plodenie a výchovu detí v rámci učebných osnov náboženskej, etickej, či občianskej výchovy,
• dávať podnety proti nevhodným programom: napr. na Arbitrážnu komisiu Rady pre reklamu - www.rpr.sk,
• prezentovať pozitívne hodnotové vzory (nie celebrity a pod.).

Záver

Štúdia zostáva i napriek týmto informáciám otvorenou a riešenou dilemou. Chceme zdôrazniť, že napriek snahe o čo najobjektívnejšie reflektovanie skutočností o fenoméne manželstva a registrovaného partnerstva ponecháva naša štúdia stále priestor pre ďalšie novonadobudnuté informácie z týchto oblastí aj vďaka výraznej prezentácii multikultúrnosti a multireligiozity v našom prostredí. Štúdia prezentuje doterajšie výsledky a získané informácie o manželstve a registrovanom partnerstve, ktoré majú pomôcť k lepšiemu reflektovaniu týchto „foriem“ spoločného žitia. Manželský zväzok sa nemôže stotožňovať s homosexuálnym alebo aj heterosexuálnym, i keď legalizovaným partnerstvom, resp. kohabitáciou. K manželstvu neexistuje žiadna alternatíva, žiadna napodobenina, pretože manželstvo bolo v dejinách ľudstva vždy definované ako rovnocenný zväzok muža a ženy.

Autor: PaedDr. et Mgr. Pavol Tománek, PhD.
Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Katedra pedagogiky a sociálnej pedagogiky
Zoznam použitej literatúry:

DREXLEROVÁ, B. 2011. Sociálno – ekonomické problémy súčasnej rodiny. In Sociálna patológia rodiny. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2011. ISBN 978-80-8132-000-2, s. 72 – 80.
FERRERO, B. 2007. Vychovávej jako Don Bosco. Praha : Portál, 2007. 143 s. ISBN 978-80-7367-294-2.
FEŠKOVÁ, Š. 2009. Rodina – najrizikovejší faktor vzniku porúch správania u žiakov? In Školský psycholog a kvalita školy. Nitra : UKF, 2009. s. 191-199. ISBN 978-80-8094-507-7.
FRÝDKOVÁ, E. 2010.Rodičia ako edukační partneri školy. Trnava : Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, 2010. 174 s. - ISBN 978-80-8105-200-2.
GÁLIK, S. 2003. Kultúra, globalizácia a médiá. In Médiá na prahu 3. tisícročia. Trnava : UCM, 2003. 190 s. ISBN 80-8903-434-9.
GABURA, J. 2006. Sociálna práca s rodinou. 1. vyd. Bratislava: OZ sociálna práca, 2006. 59 s.
GAŠPARÍKOVÁ, D. 2009. Súčasná rodina v sociálnej a ekonomickej núdzi. In Sociálna a ekonomická núdza –
bezpečnosť jedinca a spoločnosti. Bratislava: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2009. ISBN 978-80-89271-63-4, s. 115 – 123.
HARDY, M. – DUDÁŠOVÁ, T. – VRANKOVÁ, E. – HRAŠKOVÁ, A. 2011. Sociálna patológia rodiny.
Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava : VŠZaSP sv. Alžbety. 365 s. ISBN 978-80-8132-000-2.
KOVAČIČ, V. 2002. Model funkčnej rodiny a formovanie osobnosti podľa princípov SVD a SJ. Vrútky : Pro Konzult, 2002. 216 s. ISBN 80-8875-409-7.
KOSTRUB, D. 2008. Dieťa/žiak/študent - učivo - učiteľ, didaktický alebo bermudský trojuholník ? 1. vyd. Prešov : Rokus, 2008. s. 171 ISBN 978-80-89055-87-6
KOSTRUB, D. - TÓTHOVÁ, R. - SEVERINI, E. - SCHERHAUFEROVÁ, M. 2013. nvestigation of students concepts about learning and teaching process from aspect of learning theories. In Edukacja w kreowaniu współczesnej rzeczywistości : możliwości i ograniczenia 2, Siedlce : Uniwersytet Przyrodniczo-Humanistyczny, 2013 s. 205-215. ISBN 978-83-936635-1-4
KURUC, M. 2013. Poruchy správanie u detí a adolescentov a ich pedagogická diagnostika. Bratislava : UK, 2013. 65 s. ISBN 978-80-223-3512-6.
MATOUŠEK, O. 1997. Rodina jako instituce a vztahová síť. Praha: SLON. 1997. 144 s. ISBN 80-85850-24-9.
ONDREJKOVIČ, P. 2006. Rodina v novom miléniu. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, Nitra, 2006. 168 s. ISBN 80-8050-982-4.
PASTOR, K. 2012. Demografické faktory stability manželstva. Bratislava : Teologická fakulta Katolíckej
univerzity v Ružomberku. Inštitút Jána Pavla II. v Bratislave. In Rodina v treťom tisícročí – Familiaris consortio –nádej pre súčasnú rodinu, 2012. s. 262-268. ISBN 978-80-971162-8-6.
RAO SAHIB, P., GU, X. 2001. As good as married : a model of long-term cohabitation, learning and marriage. Department of Economics, University of Toronto. Department of International Economics and Bussines, Faculty of Economics, University of Groningen.
RAO SAHIB, P., GU, X. 2001. Risk Cohabitation and Marriage. Department of Economics, University of Toronto. SOM Research School and Population Research Centre, University of Groningen, 2001.
TAMÁŠOVÁ, V. 2007. Teória a prax rodinnej edukácie. Ivanka pri Dunaji : Axima, 2007. 210 s. ISBN 978-80-969178-3-9.
TIRPÁK, P. 2010. Rodinná výchova. Prešov : Prešovská univerzita, GKTF, 2010. 146 s. ISBN 978-80-555-0142-0.
TOMÁNEK, P. – TOMÁNKOVÁ, M. 2012a. Manželstvo, rodina a legalizované partnerstvá v EÚ. Bratislava :
Teologická fakulta Katolíckej univerzity v Ružomberku. Inštitút Jána Pavla II. v Bratislave. In Rodina v treťom tisícročí – Familiaris consortio –nádej pre súčasnú rodinu, 2012. s. 294-313. ISBN 978-80-971162-8-6.
TOMÁNEK, P. 2012b. Nové podoby rodiny. In Lifelong learning, roč. 2, č. 3, s. 44-63. ISSN1804-526X.
TOMÁNEK, P. 2012c. Teoretické východiská rodinnej výchovy. Brno : Tribun. 165 s. ISBN 978-80-263-0233-9.
ZÁKON č. 154/1994 Z.z. NR SR o matrikách, druhá časť - paragrafy § 27-30.
ZÁKON č. 40/1964. Občiansky zákonník. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, § 143-151.
ŽILÍNEK, M. 1997. Éthos a utváranie mravnej identity osobnosti. Bratislava : Iris, 1997. s. 34-35. ISBN 8088778603.

Použité internetové odkazy:

Registrované partnerstvo už aj v Čechách:
http://www.euractiv.sk/rovnost-sanci/clanok/registrovane-partnerstvo-uz-... (cit. dňa 16.3.2012)
Euroinfo:
http://www.euroinfo.gov.sk/index/go.php?id=1418 (cit. dňa 16.3.2012)
Euroinfo:
http://www.euroinfo.gov.sk/index/go.php?id=1528 (cit. dňa 16.3.2012)
Ganymedes:
http://www.ganymedes.info/archiv2006/rok2006.asp?intClanek=6 (cit. dňa 16.3.2012)
Registrované partnerstvo:
http://www.pramen.info/c/386/registrovane-partnerstvo-v-sr-htm (cit. dňa 16.3.2012)
Adoptive couple vs. Baby girl:
http://www.law.ufl.edu/academics/centers/childlaw/ (cit. 4.6.2013)
Registeried partnership:
http://www.psychology.org.au/publications/journals/#j0 (cit. 4.6.2013)
The negative effects of same sex marriages:
http://christocentric.com/main/?p=992 (cit. 4.6.2013)
Gay family?:
http://www.sltrib.com/sltrib/news/...78/gay-family-parents-lgbt.html.csp (cit. dňa 4.6:2013)
Protect the children:
http://www.lds.org/general-conference/2012/10/protect-the-children (cit. dňa 4.6:2013)

(1) Protect the children: www.lds.org/general-conference/2012/10/protect-the-children (cit. 4.6.2013)