The bystander effect and the role of bystanders in the process of bullying

Abstrakt: Šikanovanie je závažný a bohužiaľ i častý jav. Najčastejšie je prítomné v školskom prostredí. V princípe má hlavne dvoch aktérov a tými sú agresor a obeť. Za dôležitú však treba považovať aj rolu diváka. Práve títo účastníci totiž môžu šikanovanie ovplyvniť či už aktívne alebo pasívne. V tomto kontexte je preto vhodné spomenúť v súvislosti so šikanovaním aj efekt prizerajúceho sa (tzv. Bystander effect). Výskum v rámci dizertačnej práce bol realizovaný na základnej škole prostredníctvom kvalitatívnych metód. Analýza získaných dát prebiehala prostredníctvom štatistických metód. Výskumnou vzorkou bola skupina žiakov navštevujúcich 8. ročník. Štúdia bude prezentovaná ako čiastočný výstup výsledkov výskumu doplnený o problematiku role divákov v procese šikanovania.
Kľúčové slová: Šikanovanie. Agresor. Obeť. Bystander effect. Výskum.

Abstract: Bullying is a serious and, unfortunately, common phenomenon. It is most often present in the school environment. In principle, it has mainly two actors, the aggressor and the victim. However, the role of the viewer must also be considered important. It is these participants who can influence bullying, whether actively or passively. In this context, it is therefore appropriate to mention the Bystander effect in connection with bullying. The research within the dissertation was carried out at the primary school through qualitative methods. The analysis of the obtained data was performed using statistical methods. The research sample was a group of students attending the 8th grade. The study will be presented as a partial output of research results supplemented by the issue of the role of spectators in the process of bullying.
Key words: Bullying. Aggressor. Victim. Bystander effect. Research.

Úvod

Šikanovanie patrí k závažným sociálno-patologickým javom. Z roka na rok prípady šikanovania najmä na základných, ale aj stredných školách stúpajú. V praxi sa však niekedy stretávame i s takými, kedy učitelia alebo rodičia ani len netušia, že niektoré z detí sú šikanované alebo šikanujú iných. Škola plní voči spoločnosti niekoľko funkcií a jednou z nich je aj výchovná funkcia. Práve v jej duchu je potrebné venovať zvýšenú pozornosť problematike šikanovania a najmä tomu aké má následky. Čím dlhšie tento sociálno-patologický jav trvá tým sú jeho dôsledky vážnejšie.

Na Slovensku bolo realizovaných už viacero výskumov, ktoré sa zameriavajú na problematiku šikanovania. Tak isto aj Štátna školská inšpekcia každoročne monitoruje tento fenomén na základných aj stredných školách. Tieto výskumy sú zamerané predovšetkým na výskyt šikanovania, formy šikanovania, najčastejšie miesta šikanovania a tiež v akej pozícii sa žiaci so šikanovaním stretli. Príčinami šikanovania, osobnosťou obete či agresora sa odborníci zaoberajú viac v teoretickej než praktickej rovine. Účastníkmi šikanovania však nie sú len obeť a agresor, ale aj svedkovia šikanovania (diváci). Výskumy zamerané práve na divákov a skúmanie dôvodov ich reakcií na Slovensku absentujú. V zahraničí bolo publikovaných veľa nových, zaujímavých štúdií v oblasti šikanovania so zameraním na rolu divákov. Camilla Forsberg, Robert Thornberg a Marcus Samuelsson publikovali štúdiu s názvom "Bystanders to Bullying: Fourth- to Seventh-Grade Students’ Perspectives on Their Reactions", ktorej cieľom bolo skúmať reakcie "divákov" v situáciách kedy prebiehalo šikanovanie a taktiež dôvody, ktoré k daným reakciám viedli. S ďalším zaujímavým článkom na túto tému (Shame, Empathy, Coping and School Safety of the Bystanders in Situations of Bullying) prišli Gildardo Bautista Hernández, José Ángel Vera Noriega a Jesús Tánori Quintana. Cieľom štúdie bolo vysvetliť, ako hanba, empatia, štýl zvládania a bezpečnosť školy rozlišujú medzi defenzívnymi a posilňujúcimi "divákmi" vzhľadom na hypotetickú situáciu šikanovania v škole. Prizerajúci sa resp. diváci môžu prevziať celý rad rolí účastníkov. Môžu pôsobiť ako:
(1) asistenti, ktorí sa pripoja k tyranovi a začínajú zastrašovať;
(2) zosilňovače, ktoré poskytujú podporu tyranom;
(3) osoby, ktoré zostávajú pasívnymi okolostojacimi alebo opúšťajú situáciu;
(4) obhajcovia, ktorí pomôcť obeti.
Podľa pozorovacích štúdií, žiaľ, prizerajúci sa málokedy prevezmú úlohu obrancu (Forsberg et. al, 2014)

Skupina rovesníkov zohráva ústrednú úlohu v tom, ako jednotlivci reagujú na agresívne správanie druhých. Podľa účastníckych vzorov, správanie šikanovania v školách môže byť podriadené rôznym účastníckym úlohám, vrátane rolí nepriamo zainteresovaných: (a) agresor, (b) obeť, (c) asistent, (d) "posilňovač" (e) outsider a (f) obranca. „Asistenti“ sú deti, ktoré pomáhajú „šikanujúcim“ v ich šikanovaní, „posilňovači“ poskytujú pozitívnu spätnú väzbu tým, ktorí šikanujú (napr. smiechom alebo podporovaním šikanovania). „Outsidermi“ sú tí, ktorí zostávajú pasívni alebo sa nezúčastňujú na situáciách. Výskumní pracovníci zdôraznili, že rôzne úlohy účastníkov majú tendenciu byť spojené s rôznymi úrovňami sociálneho postavenia. Napríklad niektoré zistenia naznačujú, že tí, ktorí zasahujú ako „obhajcovia“, majú tendenciu byť veľmi obľúbení a majú vyššie sociálne postavenie. „Asistenti“ a „posilňovači“ majú tendenciu vykazovať vysoký spoločenský status alebo aspoň stredný sociálny status (Strindberg et al., 2019).

Predmet a cieľ výskumu

Predmetom výskumu bolo prostredníctvom kvalitatívnych výskumných metód skúmať sociálne kontexty šikanovania detí.

Cieľom teda bola analýza socioekonomického statusu rodín, z ktorých pochádzajú obete šikanovania, taktiež analýza obľúbenosti žiakov v skupine v pozícii obete a zistiť genderové rozdiely v prejavoch relačnej agresie. V predmetnom výskume síce išlo o pomerne malú vzorku a preto výskum nemohol byť postavený komparačne, ale na druhej strane bolo vďaka tomu možné v takejto menšej rovesníckej skupine jednoduchšie odpozorovať aj iné situácie, ktoré so šikanovaním súvisia, aj keď neboli priamo predmetom dizertačnej práce, a to napríklad aj rola divákov v procese šikanovania.

Participanti

Účastníci výskumu boli rozdelený na dve hlavné skupiny:

1. Skupina žiakov

Skupinu respondentov tvorilo 25 detí (11 dievčat a 14 chlapcov). Priemerný vek žiakov na začiatku výskumu bol 13 rokov. Žiaci tvoriaci výskumnú vzorku boli v ontogenetickom období pubertálneho veku.

2. Rodičia žiakov.
   Takmer všetci rodičia boli zamestnaní. V niektorých prípadoch išlo o rodiny s jedným rodičom, prípadne s nevlastným rodičom.

Výskumné metódy

Výskum v trvaní 10 mesiacov prebiehal na konkrétnej základnej škole prostredníctvom kvalitatívnych metód – pozorovanie, rozhovor a dotazník. Analýza získaných dát prebiehala prostredníctvom štatistických metód.

Dotazníková metóda

Ešte pred začiatkom výskumu a dlhodobým pôsobením v triede som v spolupráci s triednou učiteľkou žiakom nechala vyplniť dva dotazníky. Prvý bol zameraný na zistenie toho, čo deti považujú za šikanovanie a v akej forme a kde sa najčastejšie vyskytuje. Najčastejšie považovali žiaci za šikanovanie bitky a branie vecí, no na druhej strane najčastejšie sa stretli s verbálnymi útokmi. Podľa žiakov sa šikanovanie najčastejšie vyskytovalo v triede a mimo školy, čomu som následne prispôsobila pozorovanie. Na otázku, komu by žiaci povedali o šikanovaní bolo najčastejšou odpoveďou rodičom a najmenšiu dôveru mali k triednej učiteľke. Naopak paradoxne pri otázke kto by mal šikanovanie riešiť bola najčastejšou odpoveďou práve možnosť triedny učiteľ. Druhý, podstatnejší bol Thornbergov dotazník, ktorý bol zameraný na osobnosť obete a osobnosť agresora. Cieľom tohto dotazníka bolo zistiť u žiakov postoje k tomu prečo podľa nich agresor šikanuje a prečo je obeť šikanovaná. Z výsledkov tohto dotazníka je zjavné, že podľa žiakov v danej triede sa najčastejšie stáva obeťou šikanovania žiak, ktorý sa divne alebo zvláštne správa a najčastejšie agresor šikanuje z dôvodu, že mal sám nešťastné detstvo prípadne pochádza z patologického rodinného prostredia. Tieto zistenia bolo potrebné overiť prostredníctvom dlhodobého pozorovania.

Zúčastnené pozorovanie

Primárnou metódou počas terénneho výskumu bolo dlhodobé zúčastnené pozorovanie skupiny žiakov, a to predovšetkým v prostredí školy. Pri pozorovaní šikany je dôležité uvedomiť si, že ide o agonistické správanie, teda väčšinou dyadické interakcie medzi deťmi, ktoré majú prejavy dominantného, niekedy až agresívneho správania. Môže sa však odohrávať aj medzi dvomi koalíciami alebo medzi koalíciou a jednotlivcom.

Väčšinu času prebiehalo pozorovanie v konkrétnej triede pretože tam sa žiaci zdržiavali najčastejšie a to aj cez prestávky. Pozorovanie však prebiehalo aj na miestach kde sa zdržiavali po škole. Najčastejšie sa jednalo o školský dvor a zastávku autobusu. Práve prostredníctvom dlhodobého pozorovania bolo možné zachytiť aj situácie či oblasti, ktoré neboli priamo predmetom výskumu. To sa týka aj role divákov a ich reakcií.

Pološtrukturované rozhovory

Ďalšou metódou pri realizovaní terénneho výskumu bola metóda pološtrukturovaného rozhovoru. V situácii, keď prejavenou dôverou získame u respondenta šancu na viac než jeden rozhovor, najlepšou voľbou je pološtruktúrovaný rozhovor. Cieľom bolo prostredníctvom rozhovorov s informátormi získať informácie o socioekonomickom statuse rodín a ich zázemí. Taktiež sa prostredníctvom rozhovorov skúmala obľúbenosť jednotlivých detí vo vybranej triede, ich postavenie v skupine v kontexte obľúbenosti. Išlo o individuálne rozhovory s každým žiakom zvlášť s cieľom zistiť, ktoré deti sú obľúbené viac a ktoré menej.

Výsledky výskumu

Prostredníctvom pološtukturovaného rozhovoru bolo zistené, že takmer všetci žiaci pochádzali z prostredia so stredným socioekonomickým statusom. Výnimkou boli piati žiaci, ktorí pochádzali z rodín s vysokým socioekonomickým statusom a štyria, ktorí pochádzali z rodín s nízkym socioekonomickým statusom. Šikanovaní boli dvaja žiaci a pochádzali z rodín so stredným socioekonomickým statusom. Čo sa týka vplyvu socioekonomického statusu na výber obete, socioekonomický status (ďalej len SES) nemal priamy vplyv na výber obete. Mal však vplyv na obľúbenosť. Žiaci s vysokým SES sú síce signifikantne obľúbenejší a nie sú obeťami šikanovania no nie sú ani agresormi. Čo sa týka žiakov s nízkym SES, je možné konštatovať, že nízky socioekonomický status nekoreluje so vznikom šikanovania, výberom obete. Počas výskumu bolo jasne pozorovateľné, že šikanovanie sa odohrávalo bez ohľadu na socioekonomický status nakoľko obete, ako som už spomenula, pochádzali z rodín so stredným socioekonomickým statusom. Rozhodujúca bola obľúbenosť. Čo sa týka genderových rozdielov v kontexte relačnej agresie, neboli odpozorované výrazné rozdiely medzi pohlaviami čo sa týka počtu prejavov. Rozdiel bol jedine v tom, že dievčatá mali intenzívnejšie prejavy. To znamená, že na rozdiel od chlapcov útočili na obeť dovtedy kým ju nedostali do stavu úzkosti či k plaču. Prejavy chlapcov boli miernejšie. Toto boli primárne výsledky výskumu. Počas pozorovania však bolo možné vidieť aj viacero iných situácií. Nakoľko článok je orientovaný na rolu divákov uvediem zistenia týkajúce sa tejto oblasti. Zaujímavosťou bolo, že práve žiaci s vyšším SES sa zastali obete, boli sebavedomejší a nebáli sa agresorovi povedať aby s aktom šikanovania prestal. Bolo to v prípadoch kedy prebiehala interakcia medzi jednotlivcami (obeť - agresor). V predmetnej školskej triede však bolo niekoľko skupiniek. Každá skupina mala určitú hierarchiu. Agresormi boli žiaci, ktorí boli medzi najvyššími pozíciami v hierarchii. Vyskytli sa prípady kedy na obete útočil takýto jednotlivec a členovia skupiny sa dostali do úlohy „posilňovačov“ (väčšina členov). Išlo o prejavy kedy reagovali smiechom alebo nemiestnymi poznámkami. V skupine boli aj „outsideri“, ktorí nereagovali vôbec. Tento fakt bol odpozorovaný aj v skupine chlapcov aj v skupine dievčat. Takmer všetci členovia skupín pochádzali z prostredia so stredným stupňom SES. Žiaci s vyšším SES pri konfliktných situáciách reagovali diametrálne odlišne než tí s nízkym SES. Išlo o prípady jednotlivcov uvedených vyššie. „Obrancami“ boli dve dievčatá, v kolektíve obľúbené, s výborným prospechom, reprezentovali školu v rôznych súťažiach. Mali tiež vyššiu mieru empatie, konfliktné situácie riešili pokojne, nenásilne. Existuje teda predpoklad, že mali vyššiu mieru sociálnych kompetencií. Naopak žiaci pochádzajúci z rodín (prevažne neúplných) s nižším socioekonomickým statusom konflikty riešili impulzívne, bránili sa útokom a mali nízku mieru empatie. Zo získaných dát možno konštatovať, že väčšina všetkých žiakov v triede (nie skupín) bola v pozícii „outsiderov“. Ako som spomenula títo žiaci pochádzali prevažne z rodín so stredným stupňom socioekonomického statusu a stredným skóre obľúbenosti. Na záver ešte uvediem jednu zaujímavosť. Počas školského roku do triedy prišiel nový žiak. Niektorí ho už poznali no pre niektorých bol cudzí. Bolo teda možné sledovať proces začlenenia sa. V kontexte prizerajúcich sa vystupoval tento žiak v úlohe „outsidera“. Snažil sa začleniť do skupinky chlapcov. Nakoľko jej členovia šikanovali (aktívne aj pasívne) jedného chlapca, počas procesu začleňovania sa nový žiak dostal do úlohy „posilňovača“ a dokonca boli u neho niekoľkokrát odpozorované aj prejavy relačnej agresie voči spomínanej obeti. Členovia ho prijali do skupiny. Po tejto „zmene“ začala rásť aj jeho obľúbenosť a v konečnom zhodnotení patril ku žiakom s najvyšším skóre obľúbenosti. V podstate sa nový žiak zapojil do procesu šikanovania ako „posilňovač“ z dôvodu začlenenia sa do skupiny a zvýšenia obľúbenosti v skupine.

Diskusia a záver

Z výsledkov výskumu síce vzišlo, že žiaci s vyšším SES ako aj obľúbenosťou sa obetí zastanú avšak išlo len o dvoch žiakov nakoľko vzorka bola menšia. Nakoľko rola divákov je dôležitá a výskumy v rámci efektu prizerajúcich v kontexte šikanovania na Slovensku absentujú, bolo by podľa môjho názoru vhodné takéto výskumy zrealizovať a to na väčšej vzorke. Domnievam sa, že reakcie divákov ovplyvňuje aj miera sociálnych kompetencií ako napríklad správne nenásilne riešiť konflikty, vzájomne sa tolerovať a akceptovať iné názory, postoje, vierovyznanie, rasy a sociálne skupiny a miera empatie. Preto by som do budúcna navrhovala zrealizovať výskumy v tejto oblasti kde by sa skúmala prepojenosť sociálnych kompetencií na reakcie divákov v procese šikanovania. Taktiež skúmať prepojenie SES, prípadne obľúbenosti a podobne. V takýchto prípadoch by bolo najvhodnejšie dlhodobé pozorovanie v kombinácii s rozhovorom. Uvedomujem si, že tieto metódy v dlhodobom trvaní sú náročné na realizáciu. V spolupráci napríklad s vysokými školami si to však viem predstaviť. Napríklad cez témy záverečných prác a následnú realizáciu dlhodobého terénneho výskumu. Tento návrh však súvisí aj s prístupnosťou základných a stredných škôl v rámci výskumu. Niektoré školy študentom výskum umožnia niektoré nie. Aj takúto spoluprácu by bolo vhodné nejakým spôsobom ukotviť cez usmernenie či odporúčania.

Čo sa týka odporúčaní pre pedagógov bolo by vhodné v rámci triednických hodín preberať túto tému a usmerniť žiakov, že aj svojou pasivitou v roli diváka podporujú šikanovanie. V praxi som sa totiž stretla s tvrdeniami, kedy sa žiaci vyjadrili „mne zle nerobí tak to neriešim“, alebo „viem o tom, ale to nie je moja vec“. V prípade ak by výskumy potvrdili, že miera sociálnych kompetencií u žiakov má výrazný vplyv na reakcie divákov, v rámci triednických hodín tiež odporúčam pracovať na zvyšovaní sociálnych kompetencií interaktívnou formou (rôzne aktivity, modelové situácie a pod.). Možno by bolo vhodné k týmto aktivitám zakomponovať aj nenásilnú komunikáciu či rovesnícku mediáciu.

V rámci legislatívy je dôležitým dokumentom Metodické usmernenie č. 7/2006-R k prevencii a riešeniu šikanovania žiakov v školách a školských zariadeniach. Tam by podľa môjho názoru bolo vhodné tiež dopracovať aj rolu divákov. Pretože ako som spomenula veľa krát si žiaci neuvedomujú, že sú účastníkmi šikanovania aj v tejto pozícii a často krát sú práve oni tí, ktorí môžu dopomôcť k zastaveniu šikanovania.

V oblasti prevencie šikanovania fungujú rôzne preventívne programy a preventívne aktivity realizujú aj príslušníci PZ. Možno by však bolo zaujímavé zaradiť medzi takéto aktivity besedy s ľuďmi, ktorí si šikanovaním prešli. Pre žiakov je iné počúvať teóriu a iné vidieť reálny prípad a reálne emócie bývalých obetí či agresorov.

Šikanovanie medzi žiakmi či všeobecne deťmi tu bolo, je a stále bude. Keď trvá dlhšiu dobu má negatívne dopady najmä na psychiku obetí. Preto je vhodné mu predchádzať a to aj takým spôsobom, že sa preskúma širší záber možných vplyvov a príčin, pretože nové poznatky prinesú aj nové možnosti riešenia.

Autorka: Mgr. Veronika Poláková, PhD.

Použitá literatúra

Forsberg, C., Samuelsson, M., Thornberg, R., 2014. Bystanders to bullying: Fourth- to seventhgrade students' perspectives on their reactions, 2014, Research Papers in Education, (29), 5, 557-576. Research Papers in Education is available online at informaworld TM: http://dx.doi.org/10.1080/02671522.2013.878375
Strindberg, J., Horton, P., Thornberg, R., 2019. Coolness and social vulnerability: Swedish pupils’ reflections on participant roles in school bullying, Research Papers in Education, 2019 DOI: 10.1080/02671522.2019.1615114