Media Education in Lower Secondary Education in Slovakia

Abstrakt:Deti a dospievajúci v dnešnej dobe vyrastajú s médiami a ich vplyv ich priamo, ale aj nepriamo ovplyvňuje čo môže mať pozitívny, ale aj negatívny dopad. Cieľom vyučovania mediálnej výchovy je veľakrát len ozrejmenie témy médií. Našim cieľom je zdôrazniť zameriavanie sa na ochranu a väčšiu informovanosť žiakov o správnom a efektívnom používaní mediálnych obsahov. Cieľom prieskumu bolo zistiť aktuálny stav vyučovania mediálnej výchovy vo formálnom vzdelávaní na Slovensku. Preukázalo sa, že mediálna výchova sa na Slovensku vyučuje ako samostatný predmet alebo prierezová téma. Najviac sa zaraďuje do obsahu vyučovania občianskej výchovy. Rozsah vyučovania mediálnej výchovy nemá presné časové vymedzenie, nakoľko sú preferované prierezové témy. Najviac sa do obsahu vyučovania zaraďuje rozvíjanie kritického myslenia, naopak najmenej je pozornosť venovaná tvorbe mediálnych obsahov. Príspevkom chceme priblížiť stav mediálnej výchovy na Slovensku a zdôrazniť význam jej vyučovania.
Kľúčové slová: mediálna výchova, stav, Slovensko, vyučovanie, žiaci

Abstract: Children and adolescents nowadays grow up with the media and their influence affects them directly and indirectly, which can have both positive and negative impact. The aim of teaching media education is many times just to make the topic of media clearer. Our goal is to emphasize a focus on protection and to make pupils more aware of the proper and effective use of media content. The aim of the survey was to find out the current state of teaching media education in formal education in Slovakia. It has been established that, in Slovakia, media education is taught as a separate subject or a cross-cutting topic. It is mostly included in the content of civic education. The scope of teaching media education does not have a precise time window, as cross-cutting topics are preferred. Developing critical thinking is preferred to be included in the content of teaching, while the least attention is paid to the creation of media content. This paper aims to present the state of media education in Slovakia and to emphasize the importance of its teaching.
Key words: Media Education, State, Slovakia, Teaching, Pupils

Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2021)

Úvod

Mediálnu výchovu považujeme za spôsob, akým dokážeme u žiakov rozvíjať správne používanie médií a vhodnú produkciu mediálneho obsahu. Na žiakov preventívne pôsobíme a chránime ich pred jednotlivými ohrozeniami kyberpriestoru. „Mediálna výchova sa v medzinárodnej vedeckej komunite všeobecne považuje za jeden z najefektívnejších prostriedkov na osvojenie si kľúčových kompetencií potrebných na interaktívne a inkluzívne používanie médií a kritické vnímanie stále sa rozširujúceho spektra mediálnych komunikátov“ (Vrabec, N. 2013, s. 9). Môžeme tvrdiť, že mediálna výchova sa snaží budovať zručných a kriticky mysliacich ľudí, ktorí vedia pristupovať k médiám racionálne a uvedomelo.

V súčasnosti je na Slovensku základom vyučovania mediálnej výchovy Koncepcia mediálnej výchovy v kontexte celoživotného vzdelávania. Na základe koncepcie sa predpokladá zavedenie mediálnej výchovy, ako nepovinného predmetu do všetkých ročníkov 2. stupňa a osemročných gymnázií. Momentálne je možné zaviesť mediálnu výchovu, ako voliteľný predmet v 7. a 9. ročníku ZŠ a 1. až 4. ročníku osemročných gymnázií. Každý ročník má určené ciele a obsah. Hlavným cieľom je naučiť všetkých žiakov zodpovedne pristupovať k mediálnemu obsahu a vedieť využívať nové technológie. Po absolvovaní tohto predmetu žiaci disponujú samostatnosťou a zodpovednosťou pri zaobchádzaní s prostriedkami spoločnej komunikácie (Nováková, S. 2013).

Vyučovanie mediálnej výchovy môže byť do Školského vzdelávacieho programu zaradené, ako súčasť obsahu vybraných vzdelávacích oblasti, samostatný predmet alebo alternatívnymi spôsobmi (kurz, seminár). Obsahové štandardy pre 2. stupeň základnej školy sú zamerané na média v súčasnom svete, druhy a typy mediálnych produktov, mediálnu realitu, etiku a tvorbu mediálnych produktov (Vzdelávací program – Mediálna výchova - prierezová téma, 2010). Z nášho pohľadu absentuje práve preventívne hľadisko a informovanosť žiakov o nástrahách kyberpriestoru. Väčšina odborníkov sa zhodne v tom, že pre deti je dôležité rozvíjať mediálnu gramotnosť, ale mediálna gramotnosť je často definovaná len, ako schopnosť pracovať s hardvérom a softvérom. Mediálna gramotnosť nie je kritika médií, ani produkcia mediálneho obsahu, či jeho sledovanie. Neznamená „nepozerať“, ale pozerať sa pozorne a kriticky premýšľať nad vnímaným obsahom (Thoman, E., Jolls, T., 2003). Veľakrát sa stáva, že rodičia alebo učitelia sa snažia deti a dospievajúcich chrániť pred médiami elimináciou ich pozornosti a venovania času mediálnym obsahom. Významnejšie je naučiť, ako správne vnímať a vyhodnocovať mediálny obsah a ako kriticky premýšľať nad informáciami, ktoré sú v centre ich záujmu. Mediálna gramotnosť je dôležitá pre ľudí, ktorí zámerne ale aj nezámerne používajú média. Rozvoj mediálnej gramotnosti si preto musí nájsť svoje miesto nielen v základnom, ale aj strednom a vysokoškolskom vzdelávaní (Koltay, T. 2011). Najmä z dôvodu včasnej informovanosti žiakov, aby tak dokázali v budúcnosti efektívne ponúknuť vzdelávanie ďalším generáciám.

Centrum pre mediálnu gramotnosť v Spojených štátoch presadzuje filozofiu posilnenia postavenia prostredníctvom vzdelávania a táto filozofia zahŕňa tri navzájom sa prelínajúce koncepty:

1. Rozvíjanie mediálnej gramotnosti je nevyhnutné pre život – dnešná spoločnosť je viac ovplyvnená pôsobením médií oproti minulosti, a preto je žiadúca príprava detí aj dospievajúcich vo väčšej miere.
2. Základom mediálnej gramotnosti je informované skúmanie – realizované prostredníctvom štvorstupňového procesu skúmania, ktorý pozostáva z uvedomovania, analýzy, reflexie a akcie. Mediálna gramotnosť poskytuje mladým ľuďom posilňujúci súbor navigačných zručností, ktoré zahŕňajú: získavanie prístupu k informáciám, analyzovanie a vyhodnocovanie mediálneho obsahu, vyjadrovanie prostredníctvom mediálnych nástrojov a podieľanie sa na tvorbe globálnej mediálnej kultúry.
3. Mediálna gramotnosť je alternatívou k obviňovaniu médií – inšpiruje nezávislé myslenie a podporuje analýzu na základe kritického myslenia, čo pomáha pri racionálnych rozhodnutiach (Thoman, E., Jolls, T., 2008).

Mediálnu gramotnosť je potrebné vnímať ako schopnosť, ktorá je rozvíjateľná prostredníctvom pôsobenia mediálnej výchovy. Za mediálnou výchovou môžeme vidieť väčší potenciál, avšak je rozhodujúce nakoľko je uchopená v praxi.

Snaží sa podporovať kritické myslenie a tvorivosť (Buckingham, D. 2019). Predpokladom naplnenia dôležitých cieľov mediálnej výchovy je okrem iného aj motivovanie mladých ľudí, aby sa zamýšľali nad etickými rozhodnutiami, ktoré robia ako účastníci médií, a aby premýšľali nad vplyvom médií (Jenkins, H. 2009).

Ciele mediálnej výchovy predstavujú celkový náhľad obsahu a významu mediálnej výchovy, ktorý zahŕňa nielen porozumenie fungovania médií, ale aj elimináciu negatívnych dôsledkov, či čerpanie pozitívnych a zmysluplných významov z médií.

Metodológia

Vychádzajúc z teoretických poznatkov sme v roku 2021 realizovali prieskum zameraný na zisťovanie postavenia mediálnej výchovy vo formálnom vzdelávaní na Slovensku na druhom stupni ZŠ.

Výskumný cieľ
Zistiť a analyzovať postavenie mediálnej výchovy vo formálnom vzdelávaní na Slovensku na druhom stupni ZŠ, ako základného východiska k ďalším výskumom.

Účastníci prieskumu
Výskumnú vzorku tvorili riaditelia oslovených základných škôl na Slovensku. Do prieskumu sa zapojilo 101 škôl. Najviac odpovedí je zaznamenaných zo Žilinského kraja (22,8 %) a najmenej odpovedí z Bratislavského kraja (6,9 %). Riaditelia škôl prostredníctvom online dotazníka vlastnej konštrukcie vypĺňali informácie o vyučovaní/nevyučovaní mediálnej výchovy na II. stupni. ZŠ,

Výsledky prieskumu o implementácii mediálnej výchovy do vyučovania

V tejto časti štúdie venujeme pozornosť výsledkom prieskumu realizovaného s cieľom zistiť a analyzovať stav vyučovania mediálnej výchovy na druhom stupni ZŠ na Slovensku. Na prezentáciu údajov sme použili grafické zobrazenie výsledkov.

Obrázok 1: Vyučovanie mediálnej výchovy

Na obrázku 1 pozorujeme odpovede riaditeľov škôl na realizáciu vyučovania mediálnej výchovy. Z percentuálneho hľadiska vyučuje mediálnu výchovu len 21 % škôl. Značná časť škôl (79 %) neimplementuje mediálnu výchovu do vyučovania. Z výsledkov sa preukázala výrazná dominancia vyučovania mediálnej výchovy v Bratislavskom kraji (57,1 %), Nitrianskom kraji (40 %) a Prešovskom kraji (37,5 %). Je pozoruhodná dominancia Bratislavského kraja v implementácii mediálnej výchovy do vyučovania aj napriek tomu, že Bratislavský kraj mal nízke zastúpenie odpovedí. Môžeme predpokladať väčší počet základných škôl a väčšiu snahu o prispôsobenie sa globálnym požiadavkám spoločnosti. Kraje, ktoré sa najmenej venujú implementácii mediálnej výchovy do vyučovaniu sú Banskobystrický kraj (7 %), Trenčiansky kraj (7 %) a Trnavský kraj (11 %). V tomto prípade môžeme predpokladať menší záujem a pociťovanie nižšieho vplyvu mediálnych obsahu. V ďalšom grafe je znázornený typ vyučovania mediálnej výchovy, ktorý dominoval v jednotlivých krajoch implementujúcich vyučovanie mediálnej výchovy.

Obrázok 2: Spôsob vyučovania mediálnej výchovy

V rámci výsledkov dominovalo vyučovanie mediálnej výchovy, ako samostatného predmetu alebo prierezovej témy. Mediálna výchova je implementovaná najmä, ako samostatný predmet (52 % škôl). Prierezová téma je vyučovaná na 48 % škôl (obrázok 2). Výučba mediálnej výchovy, ako samostatného predmetu je jednou z najefektívnejších spôsobov oboznamovania žiakov s mediálnym svetom a zároveň prípravou na správne a zmysluplné využívanie mediálnych obsahov. Správnym a premysleným vyučovaním môžeme u žiakov rozvíjať mediálnu gramotnosť. Prierezové témy sa môžu vyučovať v rámci viacerých predmetov, avšak tým pádom sú témy len veľmi všeobecné a nie je im venovaná dostatočná časová dotácia. Kurz riadený odborníkom sa nevyskytol v rámci odpovedí riaditeľov škôl ani raz a takisto ani projektové vyučovanie. Tieto dva uvedené typy vyučovania mediálnej výchovy sú vhodný spôsob na doplnenie prierezových tém a zamerania sa na konkrétne vysvetlenie hrozieb, špecifík či spôsobov spracovávania mediálnych vplyvov. Kurz riadený odborníkom sa môže zameriavať na hrozby mediálneho sveta, čím dopĺňa prierezové témy a zabezpečuje primárne preventívne pôsobenie. Projektové vyučovanie je možné aplikovať, ako doplnenie vyučovania samostatného predmetu mediálna výchova. Žiaci sa tak samostatnou praktickou činnosťou môžu podieľať na riešení problémov súvisiacich s médiami. Pri prierezových témach je možné zapojiť témy mediálnej výchovy do viacerých predmetov. Každá škola si môže určiť preferovaný predmet v rámci, ktorého sa témam bude venovať.

Obrázok 3: Prierezová téma – predmety

Preukázalo sa, že mediálna výchova je vyučovaná najmä, ako súčasť občianskej výchovy až 80 % škôl implementuje mediálnu výchovu do obsahu tohto predmetu. Občianska náuka prispieva k rozvíjaniu občianskeho a sociálneho života žiakov. Žiaci sa zaoberajú postavením človeka v spoločnosti, osvojujú si pravidlá a normy socializácie, venujú pozornosť právam človeka, jeho názorom, postojom a hodnotám, budujú si tolerancia k iným a učia sa aktívnej a osobnej angažovanosti a občianstvu (Štátny vzdelávací program-občianska náuka, 2011). Na základe obsahu a cieľov občianskej náuky je vhodné zapájať témy mediálnej výchovy do obsahu tohto predmetu, nakoľko súčasťou dnešnej spoločnosti sú média a ich vplyv priamo pôsobí na deti aj dospievajúcich. Prípravou žiakov na život je aj ich príprava na aktuálne nástrahy, ktoré môžu na žiakov pôsobiť a ovplyvnovať ich osobnosť.

Mediálnu výchovu školy zaraďujú aj do etickej výchovy (60 %) a informatiky (60 %). Najmenej sa témy z mediálnej výchovy zaraďujú do slovenského jazyka (50%) a cudzieho jazyka (50 %). Zaraďovanie mediálneho obsahu do predmetov je obtiažne najmä z dôvodu neúplnosti preberanie jednotlivých tém a nedostatku času pre prácu žiakov. Skĺbenie a nadväzovanie tém je náročne aj pre učiteľov. Implementácia obsahu do etickej výchovy či informatiky je možná aj z hľadiska lepšieho prispôsobenie mediálnych tém do obsahu vyučovania. Slovenský jazyk a cudzí jazyk sú predmety, ktoré sú časovo a obsahovo obsiahlejšie a vyžadujú si väčšiu zainteresovanosť učiteľov a žiakov, čo spôsobuje menej možnosti na zapájanie obsahu z mediálnej výchovy. Vyučovanie mediálnej výchovy, ako prierezovej témy nemusí byť zaraďované v každom ročníku základnej školy. Preukázalo sa, že školy sa najmenej venujú témam mediálnej výchovy v siedmom ročníku (42,9 %) a šiestom ročníku (47,6 %). Najviac sa témy zaraďujú v deviatom ročníku (61, 9 %), v ôsmom (52,4 %) a piatom ročníku (52, 4 %). Môžeme konštatovať, že zaradovanie tém vo vyšších ročníkoch už nie je také efektívne. Mediálnou výchovou je potrebné začať v nižších ročníkoch, aby bolo možné stavať na pevných základoch a zaoberať sa stále novými a aktuálnymi témami z tejto oblasti. Pri zaraďovaní tém mediálnej výchovy už v nižších ročníkoch dokážu učitelia nadväzovať na jednotlivé témy a počas každého roka pripraviť nové témy, ktoré obohatia vedomosti žiakov. Vedomosti o mediálnych témach závisia aj od samotného rozsahu vyučovania mediálnej výchovy.

Obrázok 4: Rozsah vyučovania mediálnej výchovy

Pri rozsahu vyučovania mediálnej výchovy treba odlišovať, či je predmet vyučovaný samostatne alebo, ako súčasť iného predmetu. Pokiaľ je predmet vyučovaný samostatne je využívaná najmä jedna hodina týždenne, čo dominuje u 52,4 % škôl, ak je mediálna výchova vyučovaná, ako prierezová téma v tom prípade nemá presné časové vymedzenie, čo je dominantné u 42,9 % škôl. Školy, ktoré využívajú najmä vyučovanie mediálnych tém prierezovo označili nepresné časové vymedzenie nakoľko sa mediálna výchova vyučuje v rámci iných predmetov a nie je možno určiť presné časové rozpätie. Určenie presnejšej časovej dotácie je jedným z riešení a optimalizácie zavedenia mediálnych tém do vyučovania. Pri presnom vymedzení dokážu učitelia lepšie nadväzovať na predchádzajúce preberané učivo a udržiavať u žiakov lepšie pochopenie a čerstvosť informácií. Pri dotácií jednej hodiny týždenne je možné so žiakmi pracovať aktívne a najmä v postupnosti a presnosti nadväzovania vedomosti a zručností, ktoré môžu byť dopĺňané o samostatnú prácu žiakov. Veľmi významnou súčasťou sú aj témy, ktorým je venovaná pozornosť na vyučovacích hodinách. Učitelia si môžu témy prispôsobiť vzhľadom k aktuálnosti mediálneho pôsobenia a najmä na základe komunikácie so žiakmi, vďaka čomu dokážu zistiť čo je potrebné so žiakmi preberať a aké témy je potrebné ošetriť. Témy, ktoré sú obsahom záujmu jednotlivých škôl si priblížime v nasledujúcom grafe.

Obrázok 5: Témy mediálnej výchovy

Na obrázku 5 vidíme témy, ktoré sú najčastejšie implementované do vyučovania mediálnej výchovy na školách. Najviac sa školy venujú rozvíjaniu kritického myslenia (95, 2 %), online ohrozeniam (95,2 %), prevencii virtuálneho šikanovania (95,2 %) a účinkom médií na osobnosť človeka (90,5 %).

Kritické myslenie je v súvislosti s mediálnou výchovou nevyhnutné. Kriticky zhodnocovať mediálne obsahy, ktoré sú vnímané považujeme za jeden z faktorov, ktorý je žiadúci využívať pri všetkých témach. „Kritické myslenie tvorí kľúčovú kompetenciu pre naplnenie cieľov mediálnej výchovy. Vo všeobecnej rovine ho môžeme definovať, ako samostatné myslenie, v procese ktorého človek dospeje k novému poznatku prostredníctvom bádania, porovnávania či preverovania si správnosti vlastných aj iných myšlienok“ (Petranová, D. 2011, s. 68).

Problematika online ohrození je v dnešnej dobe značne rozšírená. V rámci tejto tematiky je vyhovujúce sa venovať rôznym druhom online ohrození. Napr. sextingu, kybergroomingu, flamingu, kyberšikanovaniu a pod. Podstatou je, aby deti a dospievajúci dokázali predchádzať jednotlivým online ohrozeniam a rozlišovali ich základne znaky a prejavy. Téma prevencie virtuálneho šikanovania je sprevádzaná primárnym preventívnym pôsobením na žiakov, aby sa predišlo kyberšikanovaniu, ktoré spôsobuje nežiadúce vplyvy na obeť a môže byť spúšťačom ďalších online ohrození. Prvým bodom, ktorý je potrebné v školách rozvíjať je bezpečná školská klíma, ktorá zabezpečí budovanie správnej a efektívnej prevencie kyberšikanovania (Hollá, K. a kol. 2017).

Účinky médií na osobnosť človeka priamo súvisia s rozvojom kritického myslenia. Práve vďaka kritickému mysleniu je človek schopný odhaľovať negatívne mediálne vplyvy a zároveň čerpať z médií hodnotné a overené informácie (Petranová, D. 2011).

Najmenej je pozornosť venovaná tvorbe mediálnych produktov (71, 4 %) a kyberagresii (76, 2 %). Pre lepšie pochopenie uvádzame rozdiel medzi virtuálnym šikanovaním a kyberagresiou. K. Hollá (2017) uviedla, že v prípade kyberagresie ide o občasné útočné správanie, ktoré sa vyskytuje v kyberpriestore. Cieľom agresora je ublížiť a poškodiť obeť urážlivými, hanlivými a nežiadúcimi činmi. Kyberagresia zahŕňa virtuálne šikanovanie. Kyberšikanovanie je charakteristické zámerným a dlhodobým ubližovaním obeti najmä prostredníctvom mobilného telefónu. Základným rozdielom medzi kyberšikanovaním a kyberagresiou je vo frekvencii opakovania. Pri kyberagresií ide o čin jednorazový a pri virtuálnom šikanovaní ide o dlhodobejšie ubližovanie.

Tvorba mediálnych produktov je častou aktivitou detí a mládeže. Uverejňovanie fotiek, videí, či tvorba do školského časopisu a pod., tieto aktivity si vyžaduje istého facilitátora, ktorý ukáže žiakom čo je vhodné a čo naopak je osobné a intímne a nie je vhodné na verejné uverejňovanie.

Všetky témy, ktoré sú obsahom vyučovania mediálnej výchovy sú pre deti a dospievajúcich prínosne, je však dobré myslieť na to ako témy prelínať a ponúknuť žiakom všestranné informácie, ktoré na seba nadväzujú a vzájomne sa dopĺňajú. Často sa stáva, že obsah vyučovania mediálnej výchovy je zameraný najmä na orientovanie v médiách, na jednotlivé druhy médií, či reklamu. Jenou zo skutočností je, že nie je ucelený metodický materiál, ktorý by zahŕňal aktuálne témy a problematiku médií, čo predstavuje väčšiu námahu pre učiteľov. Za jednu z veľmi aktuálnych a potrebných tém mediálnej výchovy považujeme prevenciu pred negatívnymi mediálnymi vplyvmi a ohrozeniami v kyberprostredí. Dôležitým aspektom pri správnom výbere tém je aj povzbudzovanie detí a žiakov k diskusií, aby učitelia dokázali pochopiť záujmy žiakov v mediálnom svete a na základe toho stavať a prispôsobiť témy, ktoré sú pre žiakov blízke a dokážu im pomôcť pri predchádzaní negatívnych dôsledkov a mediálnych vplyvov.

Záver

Cieľom prieskumu bolo zistiť a analyzovať stav mediálnej výchovy na druhom stupni základných škôl na Slovensku. Mediálna výchova je v dnešnej spoločnosti nevyhnutná a je potrebné jej venovať značnú pozornosť. Na Slovensku môžeme pozorovať nižšiu úroveň vyučovania mediálnej výchovy oproti iným štátom ako napr. Kanada, Austrália, či Veľká Británia. Môže to byť, ale motivujúce najmä pre učiteľov, ktorí chcú tento fakt zmeniť a pomôcť žiakom nadobudnúť lepšiu a zmysluplnejšiu orientáciu vo svete médií. V našom prieskume sme zistili, že vyučovanie mediálnej výchovy sa realizuje na 21 % základných škôl a 79 % škôl mediálnu výchovu nevyučuje. Pokiaľ sa mediálna výchova na školách vyučuje, najviac dominantnými spôsobmi sú samostatný predmet alebo prierezová téma. Z výskumu Ľ. Bizikovej (2015) sa preukázala rovnako častá dominanciu prierezových tém, ktoré využívalo až 82, 4 % učiteľov. M. Dulovics (2018) prišiel takisto k rovnakým výsledkom, v ktorých prevláda implementácia mediálnej výchovy ako prierezovej témy. Z opýtaných 49 učiteľov vyučuje mediálna výchovu ako súčasť iných predmetov 34 učiteľov (69, 4 %).

Z hľadiska predmetov je najčastejšie zaraďovanie mediálnej výchovy do občianskej výchovy (80 %), etickej výchovy (60 %) a do informatiky (60 %). Využíva sa aj zaraďovanie do slovenského (50%) a cudzieho jazyka (50 %). Z výskumu V. Kačinovej a V. Kolčákovej (2013) vzišli veľmi totožné výsledky v rámci integrácie mediálnej výchovy do iných predmetov. Medzi časté predmety, do ktorých sa zaraďujú témy z mediálnej výchovy sú informatika, občianska výchova a slovenský jazyk.

Z nášho prieskumu sa preukázala aj rozdielnosť v časovej dotácií. Pokiaľ ide o vyučovanie predmetu samostatne je uprednostňovaná jedna hodina týždenne. Pri integrácii mediálnej výchovy do iných vyučovacích predmetov, nie je presne určený čas, počas ktorého sa venujú danej problematike. Obsahom vyučovania je najčastejšie rozvoj kritického myslenia, najmenej sa školy venujú tvorbe mediálnych obsahov.

Výsledkami poukazujeme na súčasný stav vyučovania mediálnej výchovy na Slovensku. Mediálna výchova predstavuje primárnu ochranu žiakov pred negatívnym mediálnym obsahom a zabezpečuje správne a efektívne využívanie pozitívnych aspektov médií. Zavedenie mediálnej výchovy do vyučovania má viacero limitov, ktoré môžu školy a samotných učiteľov odrádzať. Cieľom je predovšetkým dostávať význam mediálnej výchovy do popredia, aby sme zabezpečili dostatočné bezpečie deti a dospievajúcich vo svete médií a ich vplyvov.

Autorka: Mgr. Kristína Bielčiková
Katedra pedagogiky, Pedagogická fakulta, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre

Článok bol podporovaný z projektu UGA V/1/2021A Analýza mediálnej výchovy vo formálnom vzdelávaní na Slovensku.
 
Zoznam bibliografických odkazov

BIZIKOVÁ, Ľ. 2015. „Škola, učiteľ/ka a mediálna výchova“. Analýza výsledkov dotazníkového prieskumu. [online]. [cit. 2008-10-20]. Dostupné na internete: https://www.statpedu.sk/files/articles/nove_dokumenty/ucebnice-metodiky-...

BUCKINGHAM, D. 2019. Epilogue: Rethinking digital literacy: Media education in the age of digital capitalism. In digital education. [online]. 2019, No. 37. New Jersey: Wiley. [cit. 2008-10-20]. Dostupné na internete: https://doi.org/10.1344/der.2020.37.230-239

ČUVALOVÁ, J. 2014. Mediálna výchova hrou pre učiteľov /učebná pomôcka pre pedagógov druhého stupňa základných škôl/. Košice: Dubnický technologický inštitút v Dubnici nad Váhom, 2014. 44 s. ISBN 9788089400973

DULOVICS, M. 2018. Online rizikové správanie u detí a mládeže a možnosti jeho prevencie prostredníctvom mediálnej výchovy. Banská Bystrica: Belianum, 2018.134 s. ISBN 978-80-557-1446-2

HOLLÁ, K. 2017. Detekcia kyberagresie – kyberšikanovania a sextingu. Nitra: Pedagogická fakulta UKF, 2017.113 s. 978-80-558-1205-2

HOLLÁ, K. a kol. 2017. Prevencia kyberagresie a kyberšikanovania. Nitra: Pedagogická fakulta UKF, 2017. 178 s. ISBN 978-80-558-1210-6

JENKINS, H. et.al. 2009. Confronting the Challenges of Participatory Culture. Media Education for the 21st Century. [online]. 2009. 14. s. ISBN 9780262513623. [cit. 2008-10-20]. Dostupné na internete: https://library.oapen.org/handle/20.500.12657/2603

KAČINOVÁ, V., KOLČÁKOVÁ, V. 2013. Analýza súčasného stavu začlenenia mediálnej výchovy do obsahu vzdelávania na slovenských základných školách. In: Dotyk zla: Mediálna výchova a výchova médií – Megatrendy a médiá , 2013. s. 87 – 108. ISBN 978-80-8105-478-5.

KOLTAY, T. 2011. The media and the literacies: media literacy, information literacy, digital literacy. In Media, Culture & Society [online]. 2011, vol.33, no.2, pp.211-221. ISSN 0163-4437. [cit. 2008-10-20]. Dostupné na internete: https://doi.org/10.1177/0163443710393382

NOVÁKOVÁ, S. 2013. Mediálna výchova ako integrálna súčasť vyučovania. [online]. [cit. 2008-10-20]. Dostupné na internete: https://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Kancir1/subor/Novakova.pdf

PETRANOVÁ, D. 2011. Rozvíja mediálna výchova v školách kritické kompetencie žiakov? In Communication Today. ISSN 1338-130X, 2011. č. 1, s. 66-83.

ŠTÁTNY VZDELÁVACÍ PROGRAM – Mediálna výchova (Prierezová téma), ISCED 2. Bratislava: Štátny pedagogický ústav, 2010. [online]. [cit. 2008-10-20]. Dostupné na internete: https://www.statpedu.sk/files/articles/dokumenty/statny-vzdelavaci-progr...

ŠTÁTNY VZDELÁVACÍ PROGRAM – Občianska náuka, ISCED 2. Bratislava : Štátny pedagogický ústav. 2011. [online]. [cit. 2008-10-20]. Dostupné na internete: https://www.statpedu.sk/files/articles/dokumenty/statny-vzdelavaci-progr...

THOMAN, E., JOLLS, T. 2008. Literacy for the 21st Century part 2: An Overview and Orientation Guide to Media Literacy Education. [online]. 2008. Center for Media Literacy. [cit. 2008-10-20]. Dostupné na internete: http://www.medialit.org/pdf/mlk/01a_mlkorientation_rev2.pdf

THOMAN, E., JOLLS, T. 2003. Literacy For the 21 Century An Overview & Orientation Guide To Media Literacy Education. [online]. 2003. Part I: Theory CML MediaLit Kit™ A Framework for Learning and Teaching in a Media Age. [cit. 2008-10-20]. Dostupné na internete: http://www.medialit.org/sites/default/files/01_MLKorientation.pdf

VRABEC, N. 2013. Paradigmatické prístupy a súčasné trendy vo výskume mediálnej gramotnosti. Trnava: Univerzita sv. Cyrila a Metoda, 2013. 226 s. ISBN: 978-80-8105-507-2