Creativity and emotional foundations of personality

Abstrakt: Výskum osobnostných korelátov kreativity vychádzal najmä z modelu Big Five alebo Eysenckovej teórie. Menšia pozornosť bola venovaná konceptu osobnostných škál afektívnej neurovedy. Cieľom štúdie bolo overiť, či je možné predchádzajúce zistenia o vzťahu kreativity a VYHĽADÁVANIA zovšeobecniť aj na prejavy tvorivosti v reálnom živote. 200 participantov sme požiadali o vyplnenie série online dotazníkov. Výsledky preukázali pozitívne vzťahy VYHĽADÁVANIA ku kreatívnemu správaniu aj kreatívnemu úspechu. Interpretáciou zistení sa zaoberáme v diskusii.
Kľúčové slová: Osobnosť; Emócie; Kreatívne správanie; Kreatívny úspech.

Abstract: The research of personality correlates of creativity was based mainly on the Big Five model or the Eysenck's theory. Less attention was paid to the concept of affective neuroscience personality scales. The aim of the current study was to verify whether previous findings about the relationship between creativity and SEEKING can be generalized to the manifestations of creativity in real life. 200 participants were asked to fill out series of questionnaires online. Results showed positive relationships of SEEKING to both creative behaviour and creative achievement. Findings are further discussed.
Keywords: Personality; Emotions; Creative behaviour; Creative achievement.

Úvod

Osobnosť z hľadiska afektívnej neurovedy

Koncept Osobnostných škál afektívnej neurovedy (ANPS – Affective neuroscience personality scales) vychádza z predpokladu, že evolučne najstaršiu časť osobnosti (stabilných vzorcov prežívania a správania) tvoria tzv. primárne emočné systémy, teda, že rozdiely v ich sile sú do veľkej miery zdrojom individuálnych rozdielov v osobnostných črtách (Davis & Panksepp, 2011; Montag & Panksepp, 2017). Jaak Panksepp takýchto systémov na základe experimentov so stimuláciou hlboko subkortikálnych oblastí mozgov zvierat identifikoval sedem (Panksepp & Biven, 2021): VYHĽADÁVANIE (charakterizované euforickým afektom a energickým skúmaním okolia), ZLOSŤ (spôsobujúcu negatívny afekt a útočné správanie), STRACH (vytvárajúci negatívny afekt od ktorého chcú jedinci utiecť), SLASŤ (sexuálne vzrušenie ústiace do jednej z najpozitívnejších afektívnych skúseností), STAROSTLIVOSŤ (nutkanie zahrnúť blížnych starostlivosťou, sprevádzané príjemnými pocitmi), PANIKU (psychickú bolesť vyvolanú stratou/odlúčením od blízkych), a HRU (potešenie z „podpichovania“, dôležité pre rozvoj sociálnych zručností).

Osobnosť a kreativita

Snahe zodpovedať otázku: „Akí ľudia sú kreatívni?“, resp. zistiť ktoré osobnostné črty sa s kreativitou (schopnosťou vyprodukovať originálnu prácu, diela, metódy či myšlienky) spájajú, bolo venované pomerne rozsiahle množstvo štúdií: Často využívaný je model Big Five, pričom sa ukazuje, že kreativita je konštantne asociovaná s Otvorenosťou a sporadicky tiež s Extroverziou (prehľad štúdií aj aktuálnu replikáciu ponúkajú Jirásek a Sudzina (2020)). Pozornosť bola tiež venovaná Eysenckovej (1993) teórií, podľa ktorej by sa kreativitou mali vyznačovať nadpriemerne inteligentní jedinci, ktorí zároveň vysoko skórujú v Psychoticizme – no hoci teória iniciálne získala empirickú podporu, neskôr viacero pokusov o jej replikáciu zlyhalo (Milton et al., 2008).

Len dve štúdie sa však venovali vzťahu kreativity k črtám osobnosti podľa modelu ANPS: Reuter et al. (2005) sa zamerali na VYHĽADÁVANIE a zistili, že jeho úroveň súvisí (aj po kontrole efektu inteligencie) s výkonom v subteste Vynachádzavosť (Inventiveness) Berlínskeho Testu Štruktúry Inteligencie (Berlin Intelligence Structure Test) – podobnom testom divergentného myslenia. Milton et al. (2008) sa venovali aj ostatným dimenziám a zistili, že VYHĽADÁVANIE pozitívne súvisí s kreativitou, posudzovanou seba-hodnotiacim dotazníkom aj s výkonom v divergentnom myslení (no len u jedincov, ktorí si angličtinu osvojili ako sekundárny jazyk). S oboma meraniami kreativity bola tiež pozitívne asociovaná STAROSTLIVOSŤ a s jej mierou vyjadrenou seba-hodnotením súvisela aj HRA.

Cieľ

V štúdií nadväzujeme na zistenia o vzťahoch medzi kreativitou a črtami osobnosti, vychádzajúcich z modelu ANPS. Prostredníctvom využitia odlišných metód si však ďalej kladieme za cieľ overiť, či ich je možné zovšeobecniť aj na „hmatateľné“ prejavy kreativity v každodennom živote. Konkrétne sa zameriavame na 2 oblasti: Množstvo bežne vykonávaných tvorivých činností (bez ohľadu na kvalitu) a dosiahnutý úspech v tvorivých oblastiach (produkcia hodnotných diel). Predpokladáme, že oba aspekty kreativity by mali pozitívne súvisieť s VYHĽADÁVANÍM, chceme však preskúmať aj vzťahy k ďalším dimenziám – na základe práce Milton et al. (2008) je ich možné očakávať i vzhľadom ku HRE a STAROSTLIVOSTI.

Metódy

Do výskumu zapojilo 200 participantov (z toho 127 žien) s priemerným vekom 28.22 rokov (SD = 10.26 r.). 113 z nich malo ukončenú nanajvýš strednú školu, 87 získalo aspoň bakalársky titul. Účastníci boli získaní dostupným výberom cez univerzitný email a sociálne siete. Zber dát prebiehal elektronicky distribuovaným dotazníkom od 11.02.2022 do 23.02.2022. Participanti sa výskumu zúčastnili dobrovoľne, boli oboznámení s možnosťou kedykoľvek odstúpiť a všetky dáta boli spracované anonymne. Pre operacionalizáciu premenných sme využili nasledovné dotazníky preložené do slovenského jazyka:

• Osobnostné škály afektívnej neurovedy (ANPS - Affective neuroscience personality scales), ktoré posudzujú 7 dimenzií osobnosti – šesť z nich je založených na primárnych emočných systémoch, autori však vylúčili SLASŤ a naopak doplnili Spiritualitu (Davis & Panksepp, 2011). Participanti v dotazníku hodnotia mieru súhlasu s relevantnými výrokmi pomocou 4-bodovej Likertovej škály. Subškály pre jednotlivé dimenzie dosiahli dobrú až výbornú úroveň reliability: VYHĽADÁVANIE (ɑ = 0.81), STRACH (ɑ = 0.91), STAROSTLIVOSŤ (ɑ = 0.79), HNEV (ɑ = 0.86), HRA (ɑ = 0.82), SMÚTOK (ɑ = 0.83), Spiritualita (ɑ = 0.89).
• Biografický inventár kreatívneho správania (BICB – Biographical Inventory of Creative Behaviours), ktorý posudzuje mieru každodenného kreatívneho správania. Participanti v ňom formou ÁNO/NIE označujú do koľkých z celkom 34 kreatívnych aktivít (napr. „Napísal som krátky príbeh“) sa zapojili v posledných 12 mesiacoch (M. Beaty, 2007). Dotazník dosiahol dobrú úroveň reliability (ɑ = 0.77).
• Dotazník kreatívneho úspechu (CAQ – Creative Achievement Questionnaire), ktorý posudzuje mieru dosiahnutého úspechu v 10 oblastiach tvorivej činnosti pomocou stupnice, vyjadrujúcej spoločenské uznanie (napr. pri Hudbe od 0 po 7 – „Moje skladby boli hodnotené v celoštátnych publikáciách“) (Carson et al., 2005). Dotazník dosiahol dobrú úroveň reliability (ɑ = 0.78).

Výsledky

Dáta boli spracované v programe Jamovi 1.6.23. Deskriptívnu štatistiku uvádzame v Tab. 1. Vzhľadom na rozloženie premenných sme na výpočet korelačných koeficientov použili Spearmanovo Rho. Hladinu štatistickej významnosti sme Bonfferoniho korekciou redukovali na p < 0.0033 (0.05/15).

Osobnostná dimenzia VYHĽADÁVANIE v súlade s očakávaniami súvisela slabo a pozitívne s kreatívnym správaním (rs = 0.29, p < 0.001) aj úspechom (rs = 0.21, p = 0.002). Hodnoty všetkých korelácií uvádzame v Tab. 2. Stredne silný pozitívny vzťah bol ďalej objavený medzi kreatívnym správaním a úspechom (rs = 0.54, p < 0.001). Ostatné vzťahy pri stanovenej hladine p neboli štatisticky významné.

Diskusia a záver

V štúdií sme sa zaoberali vzťahom medzi kreativitou a osobnostnými črtami. Veľa prác bolo venovaných (v súčasnosti zrejme najpopulárnejšiemu) modelu Big Five, založenom na štatistickej analýze slov, ktoré ľudia používajú na opísanie osobnosti seba a ostatných (Goldberg, 1990). My sme sa však zamerali na (v tejto oblasti) relatívne nevyužívaný model ANPS, ktorý postihuje najprimitívnejšie základy osobnosti, vychádzajúce z emocionality (Davis et al., 2003; Davis & Panksepp, 2011; Montag & Panksepp, 2017).

Výsledky podporili predchádzajúce zistenia o vzťahu medzi kreativitou a VYHĽADÁVANÍM (Milton et al., 2008; Reuter et al., 2005). Keďže samotná dimenzia VYHĽADÁVANIA je v dotazníku reprezentovaná aj položkami, týkajúcimi sa tvorivosti (napr. potešenie z riešenia problémov), zistenie korelácie s kreativitou (meranou taktiež seba-výpovednými metódami), môže byť vnímané ako triviálne - Reuter et al. (2005) v tomto smere preto zdôrazňujú význam operacionalizácie kreativity ako výkonu v testoch schopností. Je však potrebné rozlišovať medzi rôznymi seba-výpovednými škálami kreativity: Zatiaľ čo niektoré využívajú položky, ktoré sledujú ako participant vníma samého seba (napr. „Nepovažujem sa za umelecký alebo tvorivý typ“ (Ashton and Lee, 2009, podľa: Jirásek & Sudzina, 2020)), obe, ktoré sme použili v našom výskume, sú ukotvené v objektívne zhodnotiteľných činoch.

V súlade so stanoveným cieľom nám potom umožnili predchádzajúce zistenia rozšíriť aj na skutočné prejavy tvorivého správania v bežnom živote. To pokladáme za dôležité, pretože výkon v testoch schopností ich predikuje len čiastočne – napr. divergentné myslenie koreluje s kreatívnou úspešnosťou na úrovni r = 0.47 (Carson et al., 2005) a schopnosť riešiť vhľadové problémy (považované za test tvorivého riešenia problémov) nesúvisí s kreatívnou úspešnosťou ani správaním (Beaty et al., 2014).

Čo sa týka potenciálneho nadväzujúceho výskumu, vzhľadom na to, že jadro osobnostných čŕt v modeli ANPS predstavujú emócie, bolo by vhodné doplniť ich aj o ďalšie premenné súvisiace s emocionalitou: Samotný systém VYHĽADÁVANIA totiž stimuluje rôzne druhy prežívania a správania – okrem tvorivosti aj nenásytný konzum alebo narcistické fantazírovanie o vlastnej dôležitosti (Panksepp & Biven, 2021). V tom, akú konkrétnu formu vzťahy primárnych emočných systémov a komplexnejších psychických procesov nadobudnú, by mohla zohrávať úlohu tzv. emocionálna granularita (emotional granularity) (Barrett, 2017) – schopnosť utvárať diferencovanejšie formy emócií, ktoré usmerňujú správanie špecifickejším spôsobom: V prípade VYHĽADÁVANIA by sa mohlo jednať o zvedavosť, nadšenie, ctižiadostivosť, odvahu, rebéliu... v protiklade k „vágnejšej“ eufórií.

V tejto súvislosti treba podotknúť, že pojem emocionálnej granularity vychádza z teórie konceptuálnu aktu (The conceptual act theory) Lisy Barretovej (2014), ktorá existenciu diskrétnych emócií radikálne popiera: Podľa nej v prírode existuje len tzv. jadrový afekt, charakterizovaný dimenziami príjemnosti a intenzity, a emócie predstavujú koncepty, utvárané jeho kategorizáciou pomocou minulých skúseností (analogicky: Fialky existujú fyzicky, no človek ich môže kategorizovať ako kvety, jedlo či burinu). Väčšina odborníkov ale s takto vyhraneným postojom nesúhlasí (Ekman, 2016) a hoci je syntéza týchto perspektív zatiaľ v nedohľadne, Panksepp naznačil, že sa môžu vzájomne dopĺňať: Jeho prístup dokazuje, že sa jedinci rodia vybavení setom diskrétnych emócií, ale emocionálny život dospelých ľudí sa vyznačuje variabilitou a prítomnosťou komplexnejších emócií, ktoré môžu vhodne opisovať konštruktivistické prístupy (Panksepp, 2007; Panksepp & Biven, 2021).

Autor: Mgr. Filip Jendrol

Literatúra

Barrett, L. F. (2014). The conceptual act theory: A précis. Emotion Review, 6(4), 292–297.https://doi.org/10.1177/1754073914534479

Barrett, L. F. (2017). How emotions are made: The secret life of the brain. Houghton Mifflin Harcourt.

Beaty, M. (2007). A psychometric investigation of everyday creativity. Unpublished Doctoral Thesis. University College, London.

Beaty, R. E., Nusbaum, E. C., & Silvia, P. J. (2014). Does insight problem solving predict real-world creativity? Psychology of Aesthetics, Creativity, and the Arts, 8(3), 287–292. https://doi.org/10.1037/a0035727

Carson, S. H., Peterson, J. B., & Higgins, D. M. (2005). Reliability, Validity, and Factor Structure of the Creative Achievement Questionnaire. Creativity Research Journal, 17(1), 37–50. https://doi.org/10.1207/s15326934crj1701_4

Davis, K. L., & Panksepp, J. (2011). The brain’s emotional foundations of human personality and the Affective Neuroscience Personality Scales. Neuroscience and Biobehavioral Reviews, 35(9), 1946–1958. https://doi.org/10.1016/j.neubiorev.2011.04.004

Davis, K. L., Panksepp, J., & Normansell, L. (2003). The Affective Neuroscience Personality Scales: Normative Data and Implications. Neuro-Psychoanalysis, 5(1), 57–69. https://doi.org/10.1080/15294145.2003.10773410

Ekman, P. (2016). What Scientists Who Study Emotion Agree About. Perspectives on Psychological Science, 11(1), 31–34. https://doi.org/10.1177/1745691615596992

Eysenck, H. J. (1993). Creativity and Personality: Suggestions for a Theory. Psychological Inquiry, 4(3), 147–178. https://doi.org/10.1207/s15327965pli0403_1

Goldberg, L. R. (1990). An alternative “description of personality”: The Big-Five factor structure. Journal of Personality and Social Psychology, 59(6), 1216–1229. https://doi.org/10.1037/0022-3514.59.6.1216

Jirásek, M., & Sudzina, F. (2020). Big Five Personality Traits and Creativity. Quality Innovation Prosperity, 24(3), 90. https://doi.org/10.12776/qip.v24i3.1509

Milton, A., Saab, P., Wilson, H., & Boag, S. (2008). Are Creative People Tough-Minded, Curious or Kind? V Personality Down Under: Perspectives From Australia. Nova Science Publishers, Inc.

Montag, C., & Panksepp, J. (2017). Primary Emotional Systems and Personality: An Evolutionary Perspective. Frontiers in Psychology, 0. https://doi.org/10.3389/fpsyg.2017.00464

Panksepp, J. (2007). Neurologizing the Psychology of Affects: How Appraisal-Based Constructivism and Basic Emotion Theory Can Coexist. Perspectives on Psychological Science: A Journal of the Association for Psychological Science, 2(3), 281–296. https://doi.org/10.1111/j.1745-6916.2007.00045.x

Panksepp, J., & Biven, L. (2021). Archeológia mysle. Vydavateľstvo F, Pro mente sana, Bratislava.

Reuter, M., Panksepp, J., Schnabel, N., Kellerhoff, N., Kempel, P., & Hennig, J. (2005). Personality and biological markers of creativity. European Journal of Personality, 19(2), 83–95. https://doi.org/10.1002/per.534