Singles and their perception by society
Abstrakt: Predkladaná práca je zameraná na explikáciu fenoménu singles a ich vnímanie spoločnosťou. V teoretickej časti popisuje historické pozadie v premene vzťahov, ktoré prispelo k nárastu singles. Poukazuje na možné motívy vplývajúce na vznik singles a pozornosť venuje aj existencii gender odlišností týkajúcich sa singles. Cieľom empirickej časti je zistiť, akým spôsobom sú vnímaní singles ľudia v komparácii s ľuďmi žijúcimi v manželskom zväzku. Bol aplikovaný dotazník pozostávajúci z ôsmich opisných príbehov, ku ktorým respondenti pripisovali jednotlivé, charakteristické črty osobnosti na základe Likertovej 5-bodovej škály. Výskumný súbor tvorilo 110 participantov vo vekovej hranici 20 až 40 rokov, ktorí sú v trvalom pracovnom pomere alebo sú študentmi. Výsledky nášho výskumu ukazujú, že ľudia žijúci v manželskom zväzku sú vnímaní priaznivejšie v komparácii so singles ľuďmi. Singles ľudia boli vnímaní ako viac osamelejší, menej šťastnejší a starostlivejší než ľudia žijúci v manželskom zväzku. Avšak, singles ľudia boli hodnotení ako viac spoločenskejší a sofistikovanejší. Naše zistenia otvárajú mnohé otázky o existencii stereotypov voči singles ľuďom a zároveň podnecujú k ďalšiemu skúmaniu fenoménu singles.
Kľúčové slová: manželstvo, singles, sociálna percepcia, stereotypy.

Abstract: This thesis is focused on explanation of the phenomenon of singles and their perception by society. In the theoretical part it describes the historical background in the transformation of relationships, which contributed to the rising number of singles. It also points out motives influencing the emergence of singles and attention also focuses to existence on gender differences related to singles. The aim of the empirical part is to find out, how singles are perceived compared with people who are married. A questionnaire was used consisting of eight descriptive stories, and respondents attributed to them individual character traits based on the Likert 5-point scale. The research sample comprised of a total 110 participants, aged from 20 to 40 years who are in permanent employment or who are students. The results of our research show that married people are perceived better like singles. The singles were perceived as lonelier, less happy and less caring than people in marriage. However, singles people were rated as more social and more sophisticated. Our findings open up many questions about the existence of stereotypes against singles and stimulate people to explore the singles phenomenon.
Key words: marriage, singles, social perceptions, stereotypes.

Foto: Peter Senko (2018)

V dnešnej spoločnosti sa stále častejšie stretávame s ľuďmi, ktorí sa rozhodli žiť slobodným a nezávislým životným štýlom, ktorý nazývame anglickým pojmom singles - slobodný. Je potrebné spomenúť, že fenomén singles nie je novovznikajúci, pretože v našej spoločnosti sa objavuje už niekoľko desiatok rokov. Fenomén singles sa v poslednej dobe stáva rozšírenou a aktuálnou témou, čím sa zvyšuje aj záujem o skúmanie danej problematiky. Skúmanie singles fenoménu sa nezameriava na individuálne skúsenosti s týmto životným štýlom, ale prebieha na úrovni spoločenského javu. Hlavnou problematikou sú stále sa vyskytujúce predsudky a stereotypy voči singles ľuďom, ktorí sú považovaní za vyvrheľov spoločnosti. Aj keď v súčasnosti sú singles ľudia hodnotení pozitívnejším spôsobom, ich voľba ostať singles a nikdy neuzatvoriť manželstvo je vnímaná v negatívnom zmysle. V tejto súvislosti je cieľom našej práce zistiť, ako sú singles ľudia vnímaní spoločnosťou a či existujú relevantné rozdiely v tejto percepcii medzi singles ľuďmi a ľuďmi žijúcimi v manželskom zväzku.

Historické pozadie vzniku fenoménu singles

Život súčasnej rodiny už dlhšie obdobie prechádza výraznými zmenami, ktoré súvisia so samotným spôsobom života rodiny a s jej historickým vývojom. Všetky zmeny v rodine odvodzujeme od obratu tzv. tradičnej normálnej rodiny, ktorej východiskovým znakom je forma rodinného života, kedy rodičia manželov a samotní manželia so svojimi deťmi žijú v jednej spoločnej domácnosti. Jedná sa o tzv. viacgeneračnú štruktúru rodiny (Ondrejkovič & Majerčíková, 2006). Na začiatku 20. storočia sa viacgeneračné rodiny dostávajú do úzadia a začínajú sa presadzovať nukleárne – dvojgeneračné rodiny, tvorené len manželským párom a deťmi. Táto rodina je charakterizovaná ako neolokálna, teda manželia so svojimi rodičmi už nezdieľajú spoločnú domácnosť. Medzigeneračná závislosť výrazne klesá, avšak vzťahy a kontakty s rodičmi, súrodencami či s inými príbuznými nie sú úplne prerušené (Sedláková, 2009). Už koncom 60. a na začiatku 70. rokov 20. storočia dochádza v inštitúcii rodiny k významným premenám a výskyt uvedených modelov rodiny sa stal už len výnimkou (Ondrejkovič & Majerčíková, 2006). Výrazný pokles, ale aj význam tradičných normálnych rodín viedol k tomu, že manželstvo stráca svoj posvätný charakter a skôr sa stáva len občianskou zmluvou. Hovorí sa o vzniku postmodernej rodiny, ktorú charakterizuje osamostatňovanie sa žien a ich možnosť realizovať sa v pracovnej sfére, vznik hodnotovej diskontinuity medzi viacerými generáciami a párová nestabilita (Sedláková, 2009). Ako dôsledok ekonomickej sebestatočnosti žien a narastajúcej zamestnanosti, manželstvo stráca časť svojej legitímnosti a stáva sa už len nástrojom, prostredníctvom ktorého uspokojujeme svoje primárne a sekundárne potreby. V súčasnosti mladá generácia preferuje skôr tzv. manželstvo na skúšku. Dvojica spoločne žije v jednej domácnosti, spoločne hospodária a svoje dočasné spolužitie vnímajú ako predvstup do manželstva. Špecifickou formou rodinného a manželského života je tzv. living apart together, kedy partnerské dvojice nežijú v spoločnej domácnosti, ale dlhodobo žijú oddelene.

Spoločenské zmeny vo vzťahu k rodine a transformácia partnerských vzťahov viedla na začiatku 80. rokov 20. storočia v západnej spoločnosti k nárastu tzv. singles. „Tento novovznikajúci fenomén je považovaný za najvýraznejší prejav individualizácie v oblasti rodinného a partnerského života (Sedláková, 2009, s.62).“ Drotován (2008) vymedzuje fenomén singles na základe rodinného stavu. Jeho definícia vychádza z doslovného prekladu pojmu singles, ktorý označuje osoby s ich rodinným statusom slobodný. Takto vymedzená skupina zahŕňa aj slobodné matky či otcov, ale taktiež osoby, ktoré žijú v deklarovanej kohabitácii. Z rôznych hľadísk sa jedná o rozdielne skupiny ľudí, preto dané vymedzenie vychádzajúce z rodinného statusu nepovažujeme za úplne dostatočné. Ďalšie vymedzenie fenoménu singles vychádza z primárnej motivácie ľudí žiť samostatne. Jandourka (2009) označuje singles jedincov ako osoby, ktoré nechcú uzavrieť manželstvo, pretože im slobodný život v zásade vyhovuje. Primárnou motiváciou je možnosť venovať sa kariére, osobným záľubám a možnosť udržiavať mnoho sexuálnych vzťahov. Napriek tomu, že sa fenomén singles v súčasnej spoločnosti dostal do popredia, neexistuje jednotná všeobecne platná definícia vysvetľujúca, kto patrí do skupiny singles. Podstatným, spoločným znakom fenoménu singles vo väčšine platných definícií je život bez trvalého partnera a ich nezáujem uzavrieť manželstvo. Ďalším významným znakom je ich nezávislosť a rozdielna hodnotová orientácia. Na vrcholu hodnotového rebríčka sa nachádza potreba sebarealizácie, budovanie kariéry, možnosť venovať sa záľubám a minimálna miera zodpovednosti voči partnerovi (Sedláková, 2009).

Motívy života singles

Byť singles sa v posledných desaťročí stáva čoraz viac slobodnejšou voľbou a manželstvo sa nepovažuje za univerzálny životný cieľ. Ak fenomén singles percipujeme ako slobodnú voľbu jedinca, musíme sa tiež zaoberať motiváciou, ktorá jedinca viedla k rozhodnutiu byť single. Podľa Adamczyka (2016) singles ľudia hovoria prevažne o štyroch najdôležitejších dôvodoch, prečo sa rozhodli neuzatvoriť manželstvo: z vlastnej dobrovoľnej voľby, neumožňujú im to vonkajšie okolnosti, pociťujú osobnostné nedostatky, alebo majú potrebu vyjadrovať individualizáciu prostredníctvom svojej nezávislosti od spoločenskej tradície. Czernecka (2016) realizovala výskum, ktorý bol založený na zistení dôvodov, prečo si ľudia dobrovoľne volia život singles. Prostredníctvom voľných rozhovorov s participantmi zistila sedem relevantných motívov, prečo ľudia ostávajú singles:

1. nerovnomerná účasť na budovaní vzťahu – respondenti do budovania vzťahu investovali svoj čas a emócie, zatiaľ čo ich partneri sa zameriavali len na svoje vlastné potreby,
2. nevera a opustenie – jedna skupina participantov uviedla, že nechcú byť znovu zranení a sklamaní, zatiaľ čo druhá skupina má strach, že práve oni by svojho partnera podviedli,
3. vysoké očakávania od potenciálnych partnerov – ich vysoké očakávania spôsobujú, že odmietajú tých, ktorí na prvý pohľad nespĺňajú ich požiadavky,
4. nepripravený na budovanie domova – jedinci si nehľadajú stabilného partnera, pretože sa cítia byť emocionálne a morálne nezrelí na založenie si rodiny,
5. oddych po spoločnom živote v páre – singles ľudia si zvykli byť sami, považujú to za prirodzený stav a nechcú ho meniť alebo pokúšať sa o vytvorenie stabilného vzťahu,
6. nenaplnená láska – majú pocit, že nemajú šťastie v láske a preto odmietajú lásku z dôvodu zlyhania a zároveň sa chcú vyhnúť negatívnym emóciám,
7. ťažkosti vo vzťahu s opačným pohlavím – participanti uvádzali problémy s udržaním konverzácie s opačným pohlavím.

Gender odlišnosti

Singles dospelí boli do 70. rokov 20. storočia považovaní za vyvrheľov spoločnosti, avšak toto posudzovanie bolo diferenciálne pre mužov a ženy. Single muž bol energický starý mládenec, ktorý bol akceptovaný spoločnosťou, napriek tomu, že striedal partnerky a užíval si svoju nezávislosť. Naopak, single žena bola vnímaná ako stará panna, ktorá celý život bojovala s osamelosťou a s túžbou nájsť si partnera. Singles ženy boli často vystavované opovrhovaniu zo strany spoločnosti viac než singles muži a percipovali ich ako len úbohé karieristky, ktoré sú neschopné vzdať sa kvôli rodine svojej práce, cestovaniu, či záujmov (Haňková, 2010). V súčasnosti sú singles ľudia hodnotení pozitívnejším spôsobom, ale ich voľba ostať singles a nikdy neuzatvoriť manželstvo je vnímaná v negatívnom zmysle. Ak sa jedinec slobodne rozhodne neuzavrieť manželstvo, spoločnosť to vníma ako zlyhanie v snahe vydať sa, resp. oženiť sa. Aj v tomto prípade sa objavujú gender odlišnosti medzi singles mužmi a singles ženami. Na ženy je spoločnosťou vyvíjaný väčší tlak, aby sa prispôsobili ideológii manželstva a rodiny, pretože na plnohodnotné naplnenie ženskej roly je potrebná starostlivosť o rodinu. Aby žena naplnila svoju ženskosť a úspešne zvládla prechod životnými fázami, musí zažiť romantiku a manželstvo. Na druhej strane, nezávislosť a autonómia sú považované za nezlučiteľné prvky s jej ženskou existenciou (Budgeon, 2015). Genderové rozdiely nájdeme aj v samotnej voľbe žiť singles. Život single ženy nie je prezentovaný ako slobodná voľba, ale ako dôsledok neschopnosti nájsť si partnera a preto si radšej zvolili život singles. Na druhej strane, život single muža je vnímaný ako slobodné rozhodnutie ostať slobodný a nezávislý, pretože sa takto dobrovoľne rozhodol a jeho možná neschopnosť udržať si trvalý vzťah nehrá pri jeho voľbe žiadnu rolu. Fenomén singles explicitne patrí medzi silne genderovo podmienené fenomény. Na slobodné ženy a na slobodných mužov sú uplatňované iné kritériá a sú odlišne percipovaní. Taktiež majú pre svoj život singles rozdielne motívy a zároveň z tejto situácie profitujú odlišným spôsobom (Radimská & Tomášek, 2003).

Výskumné ciele, hypotézy

Primárnym cieľom práce je zistiť, či sú singles ľudia vnímaní spoločnosťou odlišným spôsobom v komparácii s ľuďmi žijúcimi v manželskom zväzku. Sekundárnym cieľom práce je zistiť, či existuje rozdiel v percepcii spoločnosti singles ľudí z hľadiska veku a pohlavia.

Hypotéza 1: Predpokladáme, že existuje signifikantný rozdiel v percepcii spoločnosti medzi singles ľuďmi a ľuďmi žijúcich v manželskom zväzku.
Hypotéza 2: Predpokladáme, že existuje signifikantný rozdiel v percepcii spoločnosti medzi mladšími singles ľuďmi a staršími singles ľuďmi.
Hypotéza 3: Predpokladáme, že existuje signifikantný rozdiel v percepcii spoločnosti medzi singles ženami a singles mužmi.

Výskumný súbor a výskumné metódy

Náš výskumný súbor tvorí 110 respondentov, ktorých sme získali prostredníctvom zámerného výberu. Cieľovú skupinu tvoria ženy a muži vo vekovej hranici 20 až 40 rokov, ktorí sú v trvalom pracovnom pomere alebo sú študentmi. Ďalšou podmienkou je, aby všetci participanti mali slovenský pôvod a zároveň bydlisko na Slovensku.

Zber dát sme uskutočnili prostredníctvom dotazníka, ktorý vo svojej práci použili Hertel(2007) a- Slonim(2015) o stereotypoch. Prvé informácie požadované od respondentov boli zamerané na ich pohlavie, vek, rodinný status, národnosť, najvyššie dosiahnuté vzdelanie a či sú v súčasnosti zamestnaní, resp. študentmi. Dotazník pozostáva z ôsmich opisných príbehov ľudí, ktoré vznikli prostredníctvom kombinácie základných informácií, ako sú pohlavie, vek (20- alebo 40- ročný) a aktuálny rodinný status (slobodný/á alebo ženatý/vydatá). Dotazník obsahuje aj doplňujúce informácie k príbehom, medzi ktoré sme zaradili mená opisných osôb, ktoré sme zvolili na základe prieskumu najčastejšie sa vyskytujúcich krstných mien na Slovensku a ako bydlisko opisovanej osoby sme zvolili rozlohovo štyri najväčšie mestá na Slovensku. Príbehy osôb obsahujú aj informácie o voľnočasových aktivitách, povolaniach a obľúbených farbách opisovaných osôb, ktoré sa vyskytujú s ustálenou frekvenciou. Každý opisný príbeh obsahuje 32 charakteristických čŕt osobnosti, ku ktorým respondenti vyjadrujú svoju mieru súhlasu alebo nesúhlasu prostredníctvom Likertovej 5-bodovej škály. Každý príbeh obsahoval iné poradie jednotlivých charakteristických čŕt osobnosti, z dôvodu našej snahy zabrániť zautomatizovanému správaniu. Dotazník bol administrovaný len v elektronickej podobe. Na úvodnej strane boli respondentom prezentované informácie o dobrovoľnosti, anonymite a využití výsledkov len k účelom výskumnej práce. Dáta boli spracované v programe SPSS.

Výsledky

Prvým krokom v našej analýze bolo zníženie počtu premenných použitím exploračnej faktorovej analýzy. Výsledkom faktorovej analýzy sú tri faktory, ktoré celkovo vysvetľujú 61,07 % variability. Faktor 1 vysvetľuje 30,06 % variability, má vlastnú hodnotu 9,62 a zahŕňa atribúty zamerané na srdečnosť a starostlivosť (18 atribútov). Faktor 2 vysvetľuje 16,44 % variability, má vlastnú hodnotu 5,26 a zahŕňal atribúty súvisiace s osamelosťou a nešťastím (7 atribútov). Faktor 3 vysvetľuje 14,58 % variability a má vlastnú hodnotu 4,67. Tento faktor obsahoval atribúty zamerané na sofistikovanosť a spoločenskosť (7 atribútov).

Hypotéza 1: Predpokladáme, že existuje signifikantný rozdiel v percepcii spoločnosti medzi singles ľuďmi a ľuďmi žijúcich v manželskom zväzku.

Výsledky ukazujú, že ľudia v manželskom zväzku sú považovaní za viac starostlivejších a srdečnejších (AM = 68,77) v komparácii so singles ľuďmi (AM = 47,36). Hodnota t(677,17) = 34,19; p < 0.05 (p = ,000), teda môžeme prijať alternatívnu hypotézu. Naopak, singles ľudia sú vnímaní ako viac osamelí a nešťastní (AM = 29,42) v komparácii s ľuďmi žijúcimi v manželskom zväzku (AM = 15,98). Hodnota t(826,67) = -33,89; p < 0.05 (p = ,000), teda prijímame alternatívnu hypotézu. Singles ľudia sú považovaní za viac sofistikovanejších a spoločenskejších (AM = 26,14) v komparácii s ľuďmi žijúcimi v manželskom zväzku (AM = 19,52). Hodnota t(774,31) = -16,68; p < 0.05 (p = ,000), teda prijímame alternatívnu hypotézu. Výsledky naznačujú, že medzi singles ľuďmi a ľuďmi žijúcich v manželskom zväzku je rozdiel v percepcii spoločnosti. Naša prvá hypotéza sa potvrdila.

Tab. č. 1: Komparácia medzi singles ľuďmi a ľuďmi žijúcich v manželskom zväzku

Hypotéza 2: Predpokladáme, že existuje signifikantný rozdiel v percepcii spoločnosti medzi mladšími singles ľuďmi a staršími singles ľuďmi.

Výsledky ukazujú, že mladší singles sú vnímaní ako viac starostlivejší a srdečnejší (AM = 16,68) v komparácii so staršími singles ľuďmi (AM = 15,28). Hodnota t(438) = 2,23; p < 0.05 (p = ,026), teda prijímame alternatívnu hypotézu. Mladší singles ľudia sú považovaní za viac osamelejších a nešťastnejších (AM = 26,66) v komparácii so staršími singles ľuďmi (AM = 25,62). Hodnota t(403,83) = 2,34; p < 0.05 (p= ,020), teda prijímame alternatívnu hypotézu. Výsledky ukazujú, že nie je štatistický významný rozdiel vo faktore sofistikovanosti a spoločenskosti medzi mladšími singles ľuďmi (AM = 48,22) a staršími singles ľuďmi (AM = 46,51). Hodnota t(438) = 1,56; p > 0.05 (p = ,119). Výsledky dokazujú rozdiely v percepcii spoločnosti medzi mladšími a staršími singles ľuďmi v dvoch faktoroch, teda naša druhá hypotéza sa potvrdila.

Tab. č. 2: Komparácia medzi mladšími a staršími singles ľuďmi na základe troch faktorov

Hypotéza 3: Predpokladáme, že existuje signifikantný rozdiel v percepcii spoločnosti medzi singles ženami a singles mužmi.

Výsledky ukazujú, že rozdiel medzi singles mužmi a singles ženami v percepcii spoločnosti existuje len vo faktore 2. Singles ženy sú vnímané ako viac osamelé a nešťastné (AM = 29,92) v komparácii so singles mužmi (AM = 28,91). Hodnota t(438) = - 2,09; p < 0.05 (p = 0,037), teda prijímame alternatívnu hypotézu. Výsledky ukazujú, že nie je štatisticky významný rozdiel vo faktore srdečnosti a starostlivosti medzi singles mužmi (AM = 46,80) a singles ženami (AM = 47,91). Hodnota t(438) = -1,01; p > 0.05 (p = ,314). Taktiež nie je štatistiky významný rozdiel vo faktore sofistikovanosti a spoločenskosti medzi singles mužmi (AM = 25,85) a singles ženami (AM = 26,43). Hodnota t(438) = -1,31; p > 0.05 (p = ,190). Výsledky napriek tomu naznačujú rozdiel v percepcii spoločnosti medzi singles ženami a singles mužmi vo faktore osamelosti a nešťastia, teda naša tretia hypotéza sa potvrdila.

Tab. č. 3: Komparácia medzi singles ženami a singles mužmi na základe troch faktorov

Diskusia

Cieľom našej práce bolo zistiť, či sú singles ľudia vnímaní spoločnosťou odlišným spôsobom v komparácii s ľuďmi žijúcimi v manželskom zväzku. Tento primárny predpoklad bol základom našej prvej hypotézy. Naše výsledky ukazujú, že existujú rozdiely v percepcii spoločnosti medzi singles ľuďmi a ľuďmi žijúcimi v manželskom zväzku. Singles ľudia boli považovaní za osamelejších, nešťastnejších, za viac sofistikovanejších a spoločenskejších, ale zároveň za menej starostlivejších a srdečnejších v komparácii s ľuďmi žijúcimi v manželskom zväzku. Naše výsledky korešpondujú so zisteniami z predchádzajúcich výskumov. Slonim (2015) vo svojej štúdii dospel k dvom hlavným záverom. Napriek postupnému nárastu singles jedincov spoločnosti sú singles ľudia vnímaní negatívnejšie v porovnaní s ľuďmi, ktorí žijú v manželskom vzťahu, bez ohľadu na ich vek a pohlavie. Singles ľudia sú považovaní za osamelejších, nešťastnejších a za menej spoločenských než ľudia, ktorí udržiavajú partnerský vzťah. K podobným výsledkom vo svojej štúdii dospel aj Hertel (2007). Jeho rezultáty dokazujú, že singles ľudia sú vnímaní ako nešťastnejší, osamelejší a menej srdeční a starostliví v komparácii s ľuďmi žijúcimi v manželskom zväzku. Avšak, singles jedinci boli považovaní za sofistikovanejších a spoločenskejších v porovnaní s ľuďmi v partnerskom vzťahu. Hlavným dôvodom, prečo sú singles ľudia považovaní za osamelejších, je stále prevládajúca viera, že „nemajú nikoho“. Keby singles ľudia nemali vo svojom živote žiadne dôležité osoby, potom by sme ich mohli považovať za osamelých. Pod pojmom „nemajú nikoho“ často rozumieme, že nemajú manžela/manželku. Ale ľudské spojenie nepredstavuje len romantický, blízky vzťah, ktorý vzniká medzi dvoma ľuďmi. Singles ľudia sa môžu starať o iných ľudí a byť milovaní napríklad priateľmi, súrodencami, rodičmi. Sme toho názoru, že prevládajúca ideológia o singles ľuďoch z hľadiska vymedzia „nemajú nikoho“ vyplýva zo samotného názvu tohto fenoménu. Singles ľudia sú definovaní prostredníctvom toho, čo im v živote chýba – životný partner. Na túto skutočnosť poukazuje aj DePaulo (2005) a zdôrazňuje fakt, že ľudí v manželskom zväzku neoznačujeme pojmom unsingles, teda nie sú definovaní na základe toho čo nemajú – slobodu. Vymedzenie ľudí na základe absencie toho čo v živote nemajú, môže mať potenciálny vplyv na vznik predsudkov voči danej skupine.

V rámci druhej hypotézy sme sa zamerali na skúmanie, či existuje rozdiel v percepcii spoločnosti medzi mladšími a staršími singles ľuďmi. Naše výsledky ukazujú, že mladší singles ľudia sú považovaní za starostlivejších a srdečnejších, ale zároveň za nešťastnejších a osamelejších v porovnaní so staršími singles ľuďmi. Pre porovnanie výsledkov uvádzame výskum, ktorý realizoval Hertel (2007). Vo svojej štúdii dospel k záveru, že mladší singles sú vnímaní ako starostlivejší a srdečnejší v porovnaní so staršími singles ľuďmi. Zároveň však zistil, že starší singles ľudia sú považovaní za osamelejších a nešťastnejších v komparácii s mladšími singles ľuďmi. Sme toho názoru, že možným vysvetlením, prečo sú mladší singles ľudia vnímaní ako osamelejší a nešťastnejší v porovnaní so staršími singles ľuďmi, súvisí s viacerými faktormi. Jedným z dôvodov je akceptácia svojho singles životného štýlu. Starší singles ľudia svoj stav prijali a zmierili sa s ním. Venujú sa svojim záľubám a udržiavajú si vzťahy s priateľmi, ktorí im poskytujú oporu. Spoločnosť na nich nevytvára tlak, aby sa usadili a našli si partnera. Naopak, tlak spoločnosti sa presúva na mladších ľudí, ktorí žijú bez partnera a očakáva sa od nich uzavretie manželstva a založenie rodiny. Nepodriadenie sa tomuto tlaku spoločnosti môže viesť k skreslenej predstave o mladších singles ľuďoch, že singles životný štýl si nezvolili dobrovoľne, ale vplyvom vonkajších okolností. To môže predstavovať eventuálny dôvod, prečo sú spoločnosťou vnímaní ako nešťastní a osamelí. Avšak, mladší singles ľudia zároveň podliehajú ďalšiemu novodobému fenoménu – vynárajúcej sa dospelosti. Tento fenomén posúva mladosť hlboko do dospelosti a dovoľuje odložiť preberanie rolí, ktoré sú typické pre dospelosť, na neskôr. Spoločnosť na nich nazerá ako na úspešných ľudí, ktorí však nie sú spokojní so svojím životným štýlom, ktorý si zvolili.

V tretej hypotéze sme sa zamerali na zisťovanie, či existuje rozdiel v percepcii spoločnosti medzi singles ženami a singles mužmi. Naše výsledky ukazujú, že singles ženy sú vnímané ako osamelejšie a nešťastnejšie v porovnaní so singles mužmi. Medzi singles ženami a singles mužmi sme nezistili žiadne rozdiely vo vnímaní srdečnosti, starostlivosti, sofistikovanosti a spoločenskosti. Byrne (2003) realizoval výskum a dospel k záverom, že v spoločnosti častejšie prevládajú stereotypy voči singles ženám, ktoré sú považované za sebecké, vyberavé staré panny, ktoré nenávidia mužov. Shachar (2013) vo svojom výskume zistil, že singles ženy sú vnímané ako nešťastné osoby, ktoré nemajú osvojené sociálne zručnosti a dosahujú nižšiu životnú spokojnosť v komparácii so singles mužmi. Sme toho názoru, že rozdiely vo vnímaní singles žien a singles mužov vyplývajú predovšetkým z prevládajúcej ideológie manželstva. Na ženy je spoločnosťou vytváraný väčší tlak na uzavretie manželstva a podriadenie sa ideológii rodiny. Žena, ktorá sa rozhodne neuzavrieť manželstvo, je považovaná za sebeckú osobu, ktorá dala prednosť svojej kariére a svojim záujmom pred rodinou. Žena na splnenie ženskej role potrebuje zažiť romantický vzťah a založiť si rodinu. Nenaplnenie primárnych úloh v živote ženy vedie v spoločnosti k stanovisku, že singles ženy sú nešťastné a prežívajú nenaplnený, neuspokojujúci život.

Záver

V našej práci sme sa zaoberali explikáciou fenoménu singles a ich vnímanie spoločnosťou. V teoretickej rovine sme priblížili zmeny v spoločnosti vo sfére rodinného a partnerského života, ktoré mali výrazný vplyv na nárast singles populácie. Pozornosť sme zamerali aj na eventuálne motívy singles jedincov, ktoré ich podnecujú k voľbe žiť singles životný štýl. Zamerali sme sa na jednotlivé rozdiely v percepcii a na rôznorodosť kritérií, ktoré sú uplatňované na singles ženy a singles mužov. Hlavným cieľom našej práce bolo zistiť, či sú singles ľudia percipovaní spoločnosťou odlišným spôsobom v komparácii s ľuďmi žijúcimi v manželskom zväzku. Naše výsledky ukazujú, že singles ľudia sú vnímaní ako osamelejší, nešťastnejší, sofistikovanejší, spoločenskejší a ako menej srdeční a starostliví v porovnaní s ľuďmi, ktorí žijú v manželskom zväzku. Naše výsledky taktiež naznačujú, že mladší singles ľudia sú považovaní za starostlivejších, srdečnejších, ale zároveň za osamelejších a nešťastnejších v porovnaní so staršími singles ľuďmi. V sofistikovanosti a spoločenskosti sa nezistili žiadne štatisticky významne rozdiely. V našom výskume sme sa taktiež zamerali na rozdielne percipovanie singles žien a singles mužov. Výsledky ukazujú, že singles ženy sú vnímané ako osamelejšie a nešťastnejšie v komparácii so singles mužmi. Singles ženy a singles muži sú rovnako vnímaní z hľadiska srdečnosti, starostlivosti, sofistikovanosti a spoločenskosti. Naše rezultáty naznačujú, že singles ľudia sú percipovaní spoločnosťou rozdielne v komparácii s ľuďmi žijúcimi v manželskom zväzku a taktiež, že existujú rozdiely vo vnímaní singles ľudí spoločnosťou z hľadiska ich veku a pohlavia.

Ďalšie skúmanie fenoménu singles by sa mohlo zaoberať aj samotnou podstatou daného fenoménu, skúmaním konkrétnych osobnostných charakteristík skupiny singles. Väčšina výskumov sa venuje problematike singles z hľadiska spoločenského javu a zabúda sa na preskúmanie individuálnych skúsenosti so životným štýlom singles. Zameriavali by sa aj na ich potreby, prevládajúce sociálne siete, okruhy záujmov a kvalitu života, čím by sa vytvoril jedinečný obraz o single človeku. Berieme na vedomie fakt, že výsledky nášho výskumu môžu byť ovplyvnené viacerými faktormi. Hlavnú rolu mohol zohrať rozsiahly dotazník, ktorý mohol viesť k zautomatizovanému správaniu, vyčerpaniu participanta a následnému skresleniu výsledkov. Naša práca prináša možnosť získať nový, špecifický pohľad na danú problematiku. Práca ponúka aktuálny pohľad na prevládajúce stereotypy voči singles ľuďom, ktoré v našej spoločnosti pretrvávajú, napriek výraznému nárastu počtu singles jedincov v populácii. Teoretické, ale aj empirické spracovanie poskytuje jedinečné poznatky o fenoméne singles, ktoré môžu byť primárnym východiskom pre ďalšie eventuálne smery bádania.

Autor: Mgr. Katarína Poperníková
Zoznam bibliografických odkazov

ADAMCZYK, Katarzyna. An investigation of loneliness and perceived social support among single and partnered young adults. In: Current Psychology, 2016, roč. 35, č. 1, s. 674 – 689. ISSN 1936-4733.

BUDGEON, Shelley. The problem with single women: choice, accountability and social change. In: Journal of Social and Personal Relationships, 2015, roč. 33, č. 3, s. 401 – 418. ISSN 1460-3608.

BYRNE, Anne. Developing a sociological model for researching women´s self and social identities. In: The European Journal of Women´s Studies, 2003, roč. 10, č. 4, s. 443 – 464. ISSN 1461-7420.

CZERNECKA, Julita. Being single as a result of failures in building a relationship. In: ADAMCZYK, Katarzyna. Singlehood from individual and social perspectives. Krakow: Libron, 2016, s. 37 – 54. ISBN 978-83-65148-69-8.

DEPAULO, Bella, MORRIS, Wendy. Singles in society and in science. In: Psychological Inquiry, 2005, roč. 16, č. 2 – 3, s. 57 – 83. ISSN 1532-7965.
DROTOVÁN, Michal. Analýza fenoménu singles v Európe a na Slovensku. In: Sociológia, 2008, roč. 40, č. 1, s. 62-81. ISSN 1875-7138.

HAŇKOVÁ, Ľudmila. Single: takhle to chtěli, nebo jen zustali na ocet?. In: Psychologie dnes, 2010, roč. 16, č. 9, s. 18 – 19. ISSN 1212-9607.

HERTEL, Janine et al. She's single, so what? How are singles perceived compared with people who are married? In: Zeitschrift fűr Familienforschung, roč. 19, 2007, č. 2. s. 139 – 158. ISSN 1437-2940.

JANDOURKA, Jan. Úvod do sociologie. Praha: Portál, 2009. ISBN 978-80-7367-644-5.

ONDREJKOVIČ, Peter, MAJERČÍKOVÁ, Jana. Zmeny v spoločnosti a zmeny v rodine – kontinuita a zmena, príspevok k diskusii o charaktere rodiny na Slovensku. In: Sociológia, 2006, roč. 38, č. 1, s. 5 – 30. ISSN 1336-8613.

RADIMSKÁ, Radka. TOMÁŠEK, Marcel. Singles – nový životní styl a jeho genderová specifika v České republice. In: Gender, rovné příležitosti, výzkum, 2003, roč. 4, č. 1 – 2, s. 10 – 11. ISSN 1805-7632.

SEDLÁKOVÁ, Renáta. Vybraná sociologická témata : kapitoly ze sociologie pro kombinované studium. České Budějovice: Jihočeská univerzita, 2009. ISBN 978-80-7394-178-9.

SHACHAR, Razi et al. Exploring discourses that affect therapists regarding single women. In: Journal of Feminist Family Therapy, 2013, roč. 25, č. 4, s. 257 – 280. ISSN 0895-2833.

SLONIM, Gal et al. By choice or by circumstance?: Stereotypes of and feelings about single people. In: Studia Psychologica, 2015, roč. 57, č.1, s. 35 – 48. ISSN 0039-3320.