Dňa 23. októbra 2014 sa uskutočnil na pôde Prešovskej univerzity v Prešove vedecký seminár s medzinárodnou účasťou na tému: Životné perspektívy seniorov., zmysel života, spokojnosť a sociálna saturácia seniorov žijúcich na Slovensku a v zahraničí. Táto akcia je jedným z výstupov grantovej úlohy VE4GA, č. 1/0124/12 s názvom: Životné perspektívy, zmysel života, spokojnosť a sociálna saturácia seniorov žijúcich na Slovensku a v zahraničí.

Organizátorom podujatia bol Inštitút psychológie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity. Jednotliví účastníci referovali o aktuálnych výskumoch orientovaných na súčasný život seniorov na Slovensku, v Čechách a v Ruskej federácii. Na seminári odznelo 17 príspevkov prevažne výskumného charakteru:

Príspevok S. Hvozdíka s názvom Staršia dospelosť, dynamika a metafyzika celoživotnej cesty človeka. Biodromálny prístup sa týkal dynamiky a metafyziky celoživotnej cesty, v ktorom autor upozorňuje na presun vývinových úloh podmienenými výkonovými rolami k stálym vývinovým úlohám, ktoré sú spojené so spirituálnymi potrebami.

T. Búgelová v spoluautorstve s M Čuchranovou v príspevku Osobnostné a sociálne prediktory osamelosti u mladšej a staršej generácie sa zaoberali témou a príčinami osamelosti starších ľudí v porovnaní s mladšou a strednou generáciou. Vo svojom výskume dospeli okrem iného k poznaniu, že osamelosť nie je „výsadou“ staršej populácie, ale je podmienená špecifickými osobnostnými charakteristikami, napr. výskytom psychotizmu, neuroticizmu a úbytkom extraverzie. Tieto vlastnosti sa paradoxne podieľajú na prežívaní osamelosti vo vyššej miere ako sledované sociodemografické premenné, napr. spoločná domácnosť vs. bývanie osamote, rod a vzdelanie.

V ďalšom príspevku T. Búgelovej a J. Lukáčovej Sociálna saturácia seniorov na Slovensku a v Ruskej federácii sa autorky pokúsili prostredníctvom autorského Dotazníkam sociálnej saturácie seniorov, (DSSS), podrobne analyzovať spôsob a mieru sociálnej saturácie a spokojnosti resp. nespokojnosti s daným stavom na súbore slovenských a ruských seniorov. V štúdii uvádzajú rozdiely v psychickom a sociálnom prežívaní seniorov v spomenutých krajinách. Konštatujú, že spoločným kritickým momentom pre emocionálne prežívanie seniorov v obidvoch krajinách prevláda predovšetkým strach zo sociálnej izolácie, pocity osamelosti a obava z pocitu bezcennosti pre iných.

Tematicky nadväzujúcin príspevok E. Pavluvčíkovej a I. Nagyovej Adaptácia na seniorský vek a depresia bol zameraný na mechanizmy prispôsobovania sa človeka k seniorskému obdobiu. Autorky zistili, že prediktor depresie štatisticky signifikantne negatívne koreluje s konštruktívnou stratégiou adaptácie na starobu.

S Kostelníková, Majerová v pilotážnej štúdii Anticipovaná sociálna opora seniorov dochádza k poznatkom, že seniori sa odlišujú v miere anticipovanej sociálnej opory vzhľadom k niektorým nezávislým premenným, napr. vek, rodinný stav, spôsob bývania, spokojnosť s finančnou situáciou a pod.

K Poláková v príspevku Rozdiely v miere prítomnosti životných cieľov seniorov. Podarilo sa jej potvrdiť, že vnútorné ciele seniorov súvisia predovšetkým s vekom a rodinným stavom, vonkajšie najmä s ekonomickou saturáciou, udržaním si zdravia a miestom bydliska seniorov.

Autorky O. Kozlova a T. Kuprina v štúdii Pracovný a tvorivý potenciál seniorov v Rusku a iných krajinách rozvíjajú základnú myšlienku, že pre akúkoľvek progresívnu ekonomiku predstavujú seniori cenné zdroje skúseností, odbornej kvalifikácie a kultúrneho dedičstva. Autorky konkrétne prezentujú analýzy z domáceho a zahraničného prostredia a zároveň predkladajú návrhy ako zvyšovať a chrániť pracovný a tvorivý potenciál seniorov.

Ekonomického prostredia sa dotýka príspevok G. Kravčákovej s názvom Subjektívne vnímanie ekonomickej situácie seniormi. Na základe analýzy vyše 400 respondentov konštatuje a potvrdzuje, že ekonomická situácia seniorov nie je dobrá, len 46% respondentov je spôsobilých si zo svojho príjmu tvoriť úspory. Napriek predchádzajúcemu konštatovaniu o všeobecne nízkej ekonomickej úrovni seniorov zaznamenala autorka do istej miery prekvapivý údaj, že až polovica respondentov sa domnieva, že v porovnaní so svojimi rovesníkmi má pre svoj život dostatok peňazí.

B. Vašina v príspevku Senioři v domovech dúchodcu, spokojenost a některé souvislosti s osobnostními charakteristikami zameral pozornosť na niektoré faktory hodnotenia situácie seniorov žijúcich v piatich domovoch dôchodcov rôzneho charakteru v kontexte s ich vlastnosťami temperamentu.

Bezdomovectvo závislého seniora – ako dôsledok straty zmyslu života je príspevok B. Balogovej a B. Kvašňákovej. Zámerom autoriek bolo zdôrazniť problematiku bezdomovectva seniora závislého na alkohole a drogách. Autorky upriamili pozornosť na koncepty starostlivosti o seba a sebakontrolu ako nástroje zmeny v kontexte zmeny seniora a jeho životnej perspektívy.

Osobitným prispením do vedeckého seminára boli príspevky literárnej vedkyne V. Žemberovej. V prvom z nich Zmysel života v umeleckej literatúre (tematizovanie času v živote seniorov) podotýka, že umelecká literatúra vo svojej genologickej štruktúre objasňuje jedinečnosť a univerzálnosť času a priestoru života vo svojej spoločenskej a dejinnej dobe.

V druhom príspevku s názvom Generačná tenzia v problematike umenia (v umeleckej literatúre) sleduje dve línie pri jej ustanovení a ďalšom aplikovaní v literárnovednom výskume. Obidva príspevky ponúkli veľmi zaujímavý a výskumne obohacujúci pohľad na problematiku seniorov z menej tradičného uhla poznania.

Aplikačne, s orientáciou na prax boli prezentované nasledujúce príspevky. A Rusnáková v príspevku vPsychosociálne aspekty aktívnej participácie seniorov v komunitnom hudobnom umení – prípad speváckeho zboru Young Hearth. Apeluje na význam hudby v živote seniorov. Na úrovni praxe prezentuje vysoko pozitívny efekt na život starších ľudí angažujúcich sa v hudobnej aktivite.

G. Brutovská a K. Mayerová uskutočnili prieskum edukačných záujmov a potrieb seniorov žijúcich v rezidenciálnom zariadení. Poukázali na možnosti a efekty kooperatívnej edukácie detí a seniorov v týchto typoch seniorských zariadení.

S vysoko aktuálnou témou prispeli k semináru autori S. Kostelníková, majerová a Š. Kostelník. V téme Seniori ako riziková skupina podvodu udávajú prehľad základných znakov seniorov, ktoré priťahujú podvodníkov a tiež podávajú informácie ako identifikovať spôsoby a metódy, ktoré využívajú podvodníci na okradnutie a podvedenie seniorov. V závere príspevku navrhujú osnovy preventívneho programu na ochranu seniorov pred podvodmi.

Autorky E. Gašparová a a. Solárová prispeli do programu seminára dvomi príspevkami. V prvom z nich Kognitívny tréning seniorov autorky prezentovali okrem teoretických východísk aj efektívnosť kognitívneho tréningu pre seniorov v domovoch dôchodcov, ktoré boli obohatené aj o množstvo praktických ukážok.

Druhý príspevok s názvom Využitie canisterapie pri terapeutickej práci so seniormi bol, dovolíme si poznamenať „čerešničkou na torte“ pretože autorky využili svoje vlastné skúsenosti z dlhoročnej praxe s prácou so seniormi, ktorí sú dlhodobo umiestnení v domove dôchodcov a akoby „zabudnutí“. S využitím psov, ktorí sa stali azda najatraktívnejšími účastníkmi podujatia autorky dokumentovali možnosti využitia canisterapie a pozitívne pôsobenie psa ako motivačného prvku pri aktivácii seniorov, možnosti využitia psa pri tréningoch hrubej a jemnej motoriky, pamäti a dosahovaní psychickej pohody.

Vedecký seminár bol veľmi pozitívne hodnotený nielen aktívnymi účastníkmi, ale aj veľkým počtom poslucháčov z radov študentov a pedagógov iných ako psychologických odborov. Ďalším výstupom z vyššie spomenutej grantovej úlohy bude zborník vedeckých prác, v ktorom budú uverejnené recenzované príspevky autorov.

Taťjana Búgelová, doc. PhDr. CSc.
Inštitút psychológie FF PU v Prešove