PREDSLOV
Čitateľovi sa dostáva do rúk kolektívna monografia, ktorá poskytuje pohľad na etické otázky (ne)slobody. Sloboda ako taká má významné postavenie v živote človeka a je súčasťou ľudskej spoločnosti vo fungujúcom ekosystéme živej a neživej prírody. Nemožno oddeliť od seba mikrosvet – vnútorný svet človeka, ktorú tvorí jeho psychika, od makrosveta spoločenstva ľudí na zemi a megasveta rozprestierajúceho sa vesmíru. V týchto svetoch prebiehajú zákonitosti, určité obdobné pravidlá súvzťažnosti s danou podmieňujúcou toleranciou. Práve v tejto tolerancii je ukrytá sloboda. Sloboda rozhodovania sa so znalosťou vecí na nevedomej úrovni pri rozvinutej štruktúre osobnosti človeka (jeho mikrosvet), či vedomého smerovania človeka a sociálnych skupín v makrosvete ľudskej spoločnosti v danom ekosystéme a s opatrnými pokusmi prieniku do priestoru megasveta.

Slobodu si priamo neuvedomujeme. Len vtedy, keď sa vytratí uvedená tolerancia, čo sa pociťuje celou bytosťou ako nesloboda. V človeku je skrytá túžba po harmónii, cit pre krásu, ktorý sa má pestovať s láskavosťou v evolučnom procese od počatia života po celý čas jeho ontogenézy, v ktorej sa kopíruje v nej v zhutnenej podobe fylogenéza života. Sociálna antropológia popisuje vývoj človeka v makrosvete spoločenských vzťahov, v jeho histórii. Mapuje kultúru, zvyky, tradície, obyčaje v sociálnych vzťahoch v rodine a jej miesto v sociálnom zoskupení. S určitou istotou poukazuje na spoločné znaky potrebných pravidiel súžitia medzi jedincami, skupinami, aby ľudstvo prežilo a ďalej sa rozvíjalo.

Základom vyšších foriem života je bunka a jej daná s matematickou presnosťou naprogramovaná schopnosť blastogenézou dosahovať rôznorodé formy, ktoré majú za optimálnych podmienok tendenciu rozvíjania sa až do dokonalosti, čo ľudské oko vníma ako krásu. Ak sa v živom organizme jednotlivá bunka nepodriadi súžitiu s inými bunkami, prekračuje pre ňu vymedzené pole, narúša sa celý imunitný systém. Obranný mechanizmus zlyháva a bunka sa chaoticky množí na úkor iných. Celá energia organizmu sa vyčerpáva na bujnenie a nakoniec hynie. Obdobne je to aj v ľudskej spoločnosti, ktorá potrebuje hodnotiaci a kontrolný systém. Hodnotiacimi kritériami sú etické zásady, chápanie toho čo sa považuje vzhľadom na spoločenské potreby rozvoja za dobré a čo za zlé. Etika, morálka vo zvykoch, kultúre, tradíciách, obyčajoch tvoria spoločenské po-vedomie, ktorým sa dostáva aj formálne zhutnenie v právnom systéme pre rôzne oblasti spoločenského života.

Pri čítaní kolektívnej monografie sa dozvieme o utváraní osobnosti človeka ako prirodzenej bytosti pri zvnútorňovaní vonkajších vzťahov, ktoré už ako dieťa nenásytne nasáva do seba ako suchá špongia. Pre jeho zdravý vývin je potreba rodinného prostredia so vzťahmi k rodičom, súrodencom a ďalším blízkym. Sú presiaknuté vzájomnou láskou. Byť za seba a za svojich blízkych zodpovedný je vzájomná a je nepísanou povinnosťou. Je to však ideál, pridržiavanie sa mravnými princípmi v ohraničenom (ne)-slobodnom prostredí rodiny. V tejto súvislosti sa môžeme dočítať, že vo vzťahu jedinca primárnej sociálnej skupiny k širšiemu sociálnemu prostrediu vynútená kontrola ostatných skrýva v sebe sociálnu neslobodu. Človek sa stáva neslobodnou bytosťou, pretože vo svojom vnútri si neotvára slobodný priestor pre spiritualitu, duchovný život a jeho správanie sa stáva egocentrické, zamerané na uspokojovanie svojich individuálnych potrieb na úkor iných.

Činnosť sociálnej práce je v súčasnosti pod silným vplyvom neoliberálnych názorov, kde sloboda sa vykladá ako konanie podľa vlastnej ľubovôle bez ohľadu na iných. Veľkokapitál verejne bez hanby určuje svoje etické hodnoty prostredníctvom médií, ktoré vlastní. Tieto hodnoty sú orientované často na najprimitívnejšie potreby jednotlivcov konzumnej spoločnosti. Preto je potrebné uvítať výzvu na novú politiku, ktorá nebude poškodzovať, ale chrániť záujmy ľudstva. Podporovať jeho smerovanie za svetlom poznania k jeho budúcemu prežitiu. Využívať schopnosť predvídať nebezpečenstvá ohrozenia existencie každej formy života a a úctivo ju chrániť.

Podnetná je tiež analýza slobody jedinca vo vzťahu k chudobe, pričom sa kladie otázka či chudoba naozaj obmedzuje slobodu človeka, alebo sa to ponecháva na chudobného a jeho ilúziu, že je slobodný a za to ako si rieši svoju situáciu si nesie zodpovednosť on sám. Neodpustíme si poznámku, že prenesenie zodpovednosti zodpovedných politikov za sociálnu situáciu na postihnutého chudobou pripomína v súčasnej dobe psychiatrické označenie detí diagnózou ADHD, ktoré boli aj v minulosti považované za príliš živé deti a ich aktivita je utlmovaná medikamentózne. Môžeme si položiť otázku: Je to etické? Týmto smerom je orientovaná sociálna politika štátu, ktorá prenáša ťarchu sociálno-ekonomickej krízy na bedrá postihnutých chudobou, neotvára priestor pri riešení tohto spoločenského problému pre zmysluplnú činnosť sociálnej práce. Dá sa súhlasiť s názorom, že chudoba je krutou realitou neslobody a sociálna pomoc je len popísanou nálepkou s prázdnymi frázami na ich ľudské problémy prežitia, pretože aby sa sociálno-ekonomickí postihnutí jedinci a celé skupiny oslobodili, potrebujú mať otvorený slobodný priestor s vyjasnenými pravidlami a postihnutí chudobou si svoje problémy vyriešia sami. Takýmto smerom by mala kráčať skutočná sociálna práca. To sa týka aj rómskej rodiny, jej chudoby, pretože každý človek je hodný úcty, má právo na svoj rozvoj a má právo viesť zmysluplný a plnohodnotný život medzi svojim blízkymi, v rodine. Je to večne hľadajúca túžba po stálych hodnotách, istoty a šťastia medzi svojimi, medzi ktorých chce patriť. Človek sa potrebuje o niečo oprieť, aby mohol nájsť riešenie pri rôznych dilemách nielen každodenného života, ale v krízových situáciách dostať uspokojivú odpoveď do budúcnosti, nádej. Sú však jedinci, ktorí to z rôznych dôvodov nenachádzajú v rodine. Vnútorný pocit istoty v spoločenstve nachádzajú často po úteku od svojej rodiny, v uzavretej spoločnosti náboženskej sekty. Aby terénna sociálna práca mohla riešiť problémy tých, ktorí sa chcú resocializovať po skúsenostiach z uzavretých sociálnych skupín do bežnej spoločnosti, ako aj pri tvorbe socializačných programov, je potrebné, aby sa subjektívny náhľad terénnej sociálnej práce nepremietal do jej kvalitatívneho výskumu. V dôvernom rozhovore výskumník berie na seba morálny záväzok, aby neprišlo k zneužitiu informácii, neohrozila sa osobná sloboda participienta výskumu, čo môže byť veľmi citlivé pre bývalých členov siekt, obetí domáceho násilia a pod. Týka sa to profesijných hodnôt, ktoré sú významnou okolnosťou etického rozhodovania v dilematických situáciách, kde objekt záujmu sociálnej práce (vyhýbame sa pojmu klient, pretože má v sebe vo veľkej miere neosobný, komerčný obsah), má mať právo na autonómne sebaurčenie s ľudskou dôstojnosťou, kde do popredia vystupuje jedinečná identita v užšom, či v širšom sociálnom prostredí nevyvolávajúce pocit krivdy (sociálna spravodlivosť).

Byť spravodlivý znamená mať osvojené mravné hodnoty, ktoré zaručujú vhodnosť spoľahlivého konania človeka. O ich spoločenskom nedodržiavaní sa má otvorene hovoriť, poskytovať spätnú väzbu tým, ktorí ich z nejakého dôvodu nedodržujú, aby sa situácie s neetickými obsahom riešili na verejnosti zdravým rozumom. K tomu majú predovšetkým slúžiť média. Novinárka prax sa má vo všeobecnosti pri poskytovaní objektívnej deskripcie skutočnosti pridržiavať etickými princípmi pri poukazovaní na nebezpečenstvo egocentrizmu, s koncentráciou na seba, na netoleranciu voči iným. Sympatická je aj výzva na mediálnu výchovu k novinárskej etike, potrebe vnútornej sebareflexie z hľadiska mravných zásad zakotvených v etickom novinárskom kódexe.

Spoločenské prejavy intolerancie, poukazovanie na svoju nadradenosť rôznymi formami šikanovania, je primitívnym psychologickým mechanizmom, ktorý pomáha oslobodiť sa navonok od vnútornej (osobnostnej) neslobody tým, že upiera slobodu iným. Ide o komplexný nedostatok vnútornej slabosti cítenia a myslenia mobbera, kde príčiny sa môžu nájsť v jeho nestabilnej východzej rodine, ktorá mu neposkytla potrebnú podporu, istotu bazálneho bezpečia, ochranu vo vymedzených hraniciach. Takto sa mobber stáva vnútorne neslobodný, neschopný riadiť sa mravnými zásadami. Necíti s iným, cíti svoju bolesť a tú prenáša na iných, tým že ju im spôsobuje. Takto sa subjektívne stáva slobodným, tým že iných na slobode obmedzuje. O to ťažšie je to pre tých jedincov, ktorí vyrastajú v ústavných podmienkach detského domova, kde sa im pobyt predĺži až do obdobia dospelosti. Poukázanie na podmienky citovej neslobody, či skôr na „slobodu“ permanentnej psychickej deprivácie, má za následok psychické a sociálne nepripravených jedincov, ktorí sa necítia byť slobodní, celý život nie sú nikde doma. Ich osobnostná a sociálna identita je difúzna. Správanie v rôznych sociálnych situáciách je nešpecifické, stávajú sa pre svoju bezradnosť častokrát obeťou zneužívania asociálnymi jedincami.

V prípade, že citové zázemie získané v rodine počas detstva a ujasnené vzťahy k iným jedincom vo vytvorenom hodnotiacom je systéme ukotvené v štruktúre osobnosti človeka, aj napriek neskoršie získanému zdravotnému postihnutiu, dáva jej nositeľovi reálnu šancu slobodného a tvorivého žitia. Tomu však potrebuje nevyhnutnú zdravotnú a sociálnu rehabilitáciu a následnú úpravu prostredia bez bariér, aby bola možnosť voľného pohybu. Zdravotne postihnutý nepotrebuje pomoc, len vytvorený slobodný priestor a ľudské porozumenie, aby v ňom našiel tvorivú sebareflexiu. Sloboda pohybu bez zábran pre zdravotne postihnutého „vozičkára“ je otvorenou výzvou pre vlastné sebauplatnenie medzi inými. Pohyb ako prirodzená vlastnosť častice živej a neživej prírody, patrí aj telu človeka. Cez cítenie tela sa v ranom detstve formovalo vedomie. Uvedomenie si svojho tela a jeho pohyb v spoločenstve iných, je vo všeobecnosti určovaný zharmonizovaným sledom úkonov a vyjadruje celkové zdravie – slobodu vôle a myslenia. Ak sa pohyb vykonáva bez vzťahu k psychosociálnym potrebám nositeľa v prospech ostatných ľudí, čo môžeme často vidieť u pomáhajúcich profesiách (učitelia, lekári, sociálni pracovníci) a neberie sa ohľad na vlastné zdravie, takýto človek sa stáva neslobodný, je otrokom pracovnej činnosti. Pri konaní dobra pre druhých, aby sa predišlo syndrómu vyhorenia, treba myslieť aj na dobro pre seba. Vedieť žiť aj pre tento okamžik. Do etiky konania dobra pre iných treba zahrnúť aj seba, byť súčasťou spoločnosti. To oslobodzuje ducha z otroctva povinného konania láskavosti pre druhých ľudí.

Kolektívna monografia poskytuje veľa tvorivých podnetov na zamyslenie sa pri hľadaní odpovedí na etické otázky slobody a neslobody v súvislosti na reálne možnosti socializácie človeka v osobnom živote medzi svojimi blízkymi a ďalšími jedincami v rôznych oblastiach spoločenského života.

Antonín Kozoň

OBSAH

I.
ETIKA V PRIRODZENOSTI OSOBNOSTI ČLOVEKA – OTÁZKA SLOBODY V SOCIALIZÁCII
Ethics in the nature of human personality - the question of freedom in socialization

1. PRIRODZENOSŤ ČLOVEKA V SOCIÁLNEJ PRÁCI VÝZNAM MORÁLKY A ETIKY
2. ETIKA A MORÁLKA SOCIÁLNEJ PRÁCE
3. ETIKA – SMEROVANIE VZŤAHU SOCIÁLNEJ PRÁCE K ČLOVEKU
4. PRIRODZENOSŤ IDENTITY OSOBNOSTI ČLOVEKA
A POTREBA ETIKY
6. UTVÁRANIE IDENTITY OSOBNOSTI

II.
SOCIÁLNA SLOBODA, SOCIÁLNA NESLOBODA A OTÁZKY (NE)ETIKY
The social freedom, social unfreedom and question (non)morality

1. K POJMU SLOBODA
2. K POJMU SOCIÁLNA SLOBODA
3. K POJMU SOCIÁLNA NESLOBODA
4. SLOBODA (SOCIÁLNA SLOBODA) ERSUS SOCIÁLNA NESLOBODA
5. ÚVAHA K POJMU SLOBODA (SOCIÁLNA SLOBODA). A OTÁZKY (NE)ETIKY

III.
SOCIÁLNE VZŤAHY V KONTEXTE ETIKY A SPIRITUALITY
Social relations in the context of ethics and spirituality

1. VYOSTRENÝ INDIVIUALIZMUS A KVALITA ŽIVOTA ČLOVEKA
2. INDIVIDUALIZMUS A PARTNERSKÉ VZŤAHY
3. VYOSTRENÝ INDIVIDUALIZMUS A KVALITA ŽIVOTA SPOLOČNOSTI
4. OBNOVA ETIKY, HODNÔT A SPIRITUALITY

IV.
POLITIKA, ETIKA A (NE)SLOBODA V PROCESE NEOLIBERÁLNEJ GLOBALIZÁCIE
Politics, ethics and (un)freedom in the neoliberal globalization process

1. GLOBALIZÁCIA – KRÍZA ETIKY A SLOBODY ETICKÉ
2. ETICKÉ A ENVIRONMENTÁLNE SÚVISLOSTI GLOBALIZÁCIE
3. ZMENY V OBLASTI POLITIKY V PROCESE NEOLIBERÁLNEJ GLOBALIZÁCIE
4. NE-ETIKA GLOBALIZOVANÝCH INICIATÍV
5. ETICKÝ RELATIVIZMUS V DEVIÁCII POLITICKÉHO SYSTÉMU
6. SLOBODA SLOVA V NOVEJ TOTALITE A AROGANCIA ETIKY
7. ZDEFORMOVANÁ SLOBODA – NESLOBODA NEOLIBERALIZMU

V.
JE CHUDOBA OBMEDZENÍM SLOBODY?
Poverty is restriction of freedom?

1. VÝZNAM POJMOV SLOBODA A CHUDOBA
2. CHUDOBA AKO OBMEDZENIE SLOBODY
3. IDEA SKUTOČNEJ SLOBODY
4. SKUTOČNÁ SLOBODA A VEREJNÁ POLITIKA

VI.
ETIKA V SOCIÁLNEJ PRÁCI S RÓMSKOU RODINOU
Ethics in Social Work with the Roma family

1. ZÁKLADNÁ TERMIONOLÓGIA
2. NIEKTORÉ ETICKÉ PROBLÉMY V SOCIÁLNEJ PRÁCI S RÓMSKOU RODINOU
3. VYBRANÉ ETICKÉ PROBLÉMY V SOCIÁLNEJ PRÁCI S RÓMAMI A RÓMSKOU RODINOU

VII.
NE-SVOBODA JEDINCŮ V NOVÝCH NÁBOŽENSKÝCH HNUTÍCH
Lack of freedom of individuals in new religious movements

1. SVOBODA ČI NESVOBODA JEDINCE?
2. SPOLOČENSKÁ I CITOVÁ IZOLACE
3. NEGATIVNÍ PROSTŘEDÍ PRO VÝCHOVU A VÝVOJ DĚTÍ A MLÁDEŽE
4. OHROŽENÍ ZDRAVÍ A ŽIVOTA

VIII.
NIEKTORÉ ETICKÉ PROBLÉMY KVALITATÍVNYCH VÝSKUMOV
Some ethical questions in qualitative research

1. PROBLÉMY PRI ZBERE DÁT
2. ETICKÉ PRINCÍPY A ICH APLIKÁCIE V KVALITATÍVNOM VÝSKUME

IX.
IDENTIFIKÁCIA PREFERENCIE PROFESIJNÝCH HODNÔT A MIERY STOTOŽNENIA S NIMI U SOCIÁLNYCH PRACOVNÍKOV
Identification of preference of social work values and the degree of identification with them among social workers

1. HODNOTY SOCIÁLNEJ PRÁCE
2. PREFERENCIA HODNÔT SOCIÁLNEJ PRÁCE A MIERY STOTOŽNENIA – VÝSKUM

X.
ETICKÉ ZÁSADY A ICH UPLATŇOVANIE V MEDIÁLNEJ PRAXI
Ethical principles and their implementation in media practice

1. MRAVNÁ KULTÚRA ČLOVEKA
2. MRAVNÁ KULTÚRA A CITY, MRAVNÁ KULTÚRA A MRAVNÉ POROZUMENIE
3. NOVINÁRSKA ETIKA V PRAXI
4. REGULÁCIA A AUTOREGULÁCIA
5. ETICKÉ PROBLÉMY V INTERNETOVÝCH MÉDIÁCH

XI.
ŠIKANOVANIE AKO PREJAV NESLOBODY
Hazing as a result of the lack of freedom

1. ŠIKANOVANIE AKO PREJAV NESLOBODY
2. AGRESIVITA AKO VNÚTORNA NESLOBODA
3. PREVENCIA NESLOBODY

XII.
NEVÝHODY DETÍ A MLÁDEŽE ŽIJÚCICH V DETSKÝCH DOMOVOCH INTERNÁTNEHO TYPU
Disadvantages of children and youth living in orphanages college type

1. NÁHRADNÁ RODINNÁ STAROSTLIVOSŤ
2. PROFESIONÁLNI RODIČIA
3. DETSKÉ DOMOVY INTERNATNÁTNEHO TYPU – DÔSLEDKY (NE)SLOBODY

XIII.
SLOBODNÉ, DÔSTOJNÉ ŽITIE PO ÚRAZE – POSTTRAUMATICKÝ ROZVOJ
Freely, decent living after injuries - Posttraumatic growth

1. DÔSLEDKY POSTIHNUTIA
2. ZVLÁDNUTIE NOVEJ ROLE
3. CESTY ŽIVOTA, CESTY ŽITIA
4. VZŤAHOVÁ VÄZBA
5. ŠPORT A ŠPORTOVANIE OSLOBODZUJE

XIV.
ETICKÉ ASPEKTY OVPLYVŇOVANIA ZÁUJMU ĽUDÍ VÝCHOVOU K POHYBU
Ethical aspects of influencing the interests of people by physical
activeness education

1. ČLOVEK V SPOLOČNOSTI
2. O HODNOTE SLOBODY

XV.
PROBLEMATIKA SYNDRÓMU VYHORENIA V OBLASTI SOCIÁLNEJ PRÁCE Z ETICKÉHO ASPEKTU
The issue of burnout syndrome within social work area from an ethical aspect

1. MORÁLNA ČINNOSŤ SOCIÁLNEJ PRÁCE A JEJ PODSTATA
2. ETIKA A SYNDRÓM VYHORENIA
3. RIZIKOVÉ FAKTORY – KRÍZA MORÁLKY
4. ETICKÉ DILÉMA SOCIÁLNYCH PRACOVNÍKOV
5. DÔSLEDKY SYNDROMU VYHORENIA
6. SYNDROM VYHORENIA, PRACOVNOPRÁVNE VZŤAHY A ETICKÁ ZODPOVEDNOSŤ