New approaches to solving, monitoring, methodology for statistical of the criminal action of habit forming substances dependent people

Abstrakt: Nové prístupy k riešeniu k sledovania k metodike štatistického vyhodnocovania trestnej činnosti osôb závislých na návykových látkach.
Kľúčové slova: Trestná činnosť, nápad trestnej činnosti, štatistika.

Abstract: New approaches to solving, monitoring, methodology for statistical statemen f the criminal action of habit forming substances dependent people.
Key words: Criminal action, source of the criminal action, statistics.

Konzumácia drog je celospoločenský, celosvetový a neriešiteľný problém. Jeho sociálne a ekonomické dopady na spoločnosť sú katastrofálne. Predovšetkým konzumácia návykových látok devastuje človeka v dvoch rovinách:

1. Ako socializovaného človeka, člena spoločnosti, člena rodiny, člena pracovného tímu, kde sa pred očami rodiny, priateľov mení na človeka nezodpovedného, nespoľahlivého, ktorý nedrží svoje sľuby a záväzky, ktorí uprednostňuje drogových kamarátov pred prácou a rodinou
2. Ako človeka, ktorý má vybudovaný hodnotový systém, ktorý sa vplyvom návykovej látky rozpadá, mení sa a smeruje od zamietnutia tradičných hodnôt, pripúšťanie nových hodnôt, ktoré sú konformné so societou používateľov drog.

Spoločensky neprípustný fakt je aj to, že konzumácia návykových látok je ekonomicky veľmi náročná záležitosť. Nie každý konzument návykových látok je tak ekonomicky zabezpečený, že môže sanovať ich spotrebu so svojich legálnych príjmov. Naopak, veľa konzumentov drog pochádza zo sociálne slabých vrstiev, ako sú študenti, nezamestnaní alebo slabo zarábajúci.

Musíme konštatovať, že veľa spotrebiteľov návykových látok je nútená zabezpečovať svoju konzumáciu drog nezákonnou činnosťou. Práve ona je poslednou možnosťou, ako si zabezpečiť dostatočný príjem, ktorý by stačil aj na kúpu drogy. Nezákonná činnosť má viacero podôb. Najmenej častá je ekonomická trestná činnosť (sprenevera, porušenie povinnosti pri správe cudzieho majetku a pod). Túto trestnú činnosť môžu vykonávať iba osoby pôsobiace v administratíve a na samostatných funkčných miestach. Lenže mnoho mladých narkomanov buď o tieto miesta prišlo v dôsledku devastácie svojej osoby (nepresnosť, nedodržiavanie záväzkov, vynechávanie dochádzky na pracovisko, neplnenie úloh a pod.).

Veľa mladých ľudí – narkomanov – opustilo pracovný proces alebo do neho nikdy nevstúpilo, takže získavanie drog sa stáva pre nich veľmi náročnou činnosťou, ktorú dokážu sanovať iba trestnou činnosťou. Mladí chlapci – narkomani- páchajú majetkovú činnosť, predovšetkým krádeže vlámaním do motorových vozidiel, do pivníc a skladov. Títo ľudia berú všetko, čo má akú – takú hodnotu. Objektom ich záujmu tvoria autorádia, notebooky, fotoaparáty a ostatná technika, ktorá sa dá prostredníctvom priekupníkov predať. Zlodeji nepohrdnú ani náhradnými kolesami, ale ani hotovosťou alebo identifikačnými dokladmi majiteľa. Dievčatá páchajú trestnú činnosť ako spolupáchateľky krádeží, pokiaľ sú v „partii“ s chlapcami. Častým druhom trestnej činnosti je organizovaná prostitúcia.

Sledovanie rozvoja spotreby alkoholu a omamných látok je veľmi zložité. Väčšina narkomanov v počiatočnej fáze konzumácie nepriznáva svoju závislosť na droge. Špecializovaní pracovníci, ši už sú to sociálni pracovníci alebo zdravotnícki pracovníci sa dostávajú do kontaktu a konzumentmi drog až v štádiu ich nezvládateľnej konzumácie drog.

Obr. 1 Nápad trestnej činnosti v rokoch

Na obr. 1 môžeme vidieť grafické znázornenie absolútnej veličiny – nápad trestnej činnosti v Bratislavskom kraji za roky 1997 až 2009. V roku 2006 došlo k zmene sledovania nápadu trestnej činnosti v dôsledky platnosti nového trestného zákona a zároveň novej metodiky. Je však na veľkú škodu a pokladám to za metodickú chybu, že neexistuje prevodový mostík medzi starou a novou metodikou sledovania nápadu trestnej činnosti. Napriek všetkému, časový rad vytvorený metódou kĺzavého priemeru, časový odhad hodnôt parametrov za pomoci lineárnej a nelineárnej regresie, (kde odhad parametrov a jeho modelovanie polynómom tretieho stupňa vykazuje vyššiu hodnotu spoľahlivosti modelu) poukazuje na tendenciu nárastu nápadu trestnej činnosti v Bratislavskom kraji.

Obr. 2 Prognóza nápadu trestnej činnosti v Bratislavskom kraji

Venujme sa teraz tabuľke číslo 1, ktorá ukazuje nápad trestnej činnosti v absolútnej hodnote za roky 1997 až 2009. Z tabuľky možno vyčítať niekoľko údajov. Predovšetkým v časti do roku 2006 možno vidieť, že prevažnú časť kriminality tvoria krádeže a krádeže vlámaním. Po roku 2006 je už trestná činnosť sledovaná presne podľa paragrafu trestného zákonníka. Tu nájdeme krádež ako takú pod § 212. Ak vychádzame z priemerných hodnôt a z predpokladu, že krádeže vlámaním a ostatné krádeže sú sledované pod § 212 Trestného zákona , tak potom táto majetková trestná činnosť sa podieľa až 65% na celkovej kriminalite. Vrátime sa k ľuďom, ktorí páchajú takúto trestnú činnosť. Narkomani najčastejšie páchajú majetkovú trestnú činnosť, a to krádež z nasledovných dôvodov:

1. jednoduchosť prevedenia – ukradnúť autorádio, kabelku alebo inú hodnotnú vec z automobilu je pomerne jednoduché, nevyžaduje žiadne odborné skúsenosti a ani špeciálne náradie
2. nízka trestná sadzba. Väčšina ukradnutých vecí nedosahuje hodnoty dvojnásobku minimálnej mzdy, čiže v prípade „chytenia“ im hrozí iba sankcia za spáchanie priestupku. V prípade dokázania opakovanej činnosti alebo väčšej škody stále je tu možnosť iba podmienečného odsúdenia.
3. Aj v prípade ukradnutia drahšej veci hrozí maximálne dvojročné väzenie, čiže reálne jednoročné.

Problémom je sledovanie tejto trestnej činnosti v spojitosti s konzumáciou návykových látok. Ak si dáme do pomeru priemerné hodnoty nápadu trestnej činnosti – krádeže a priemernú hodnotu nápadu trestnej činnosti pod vplyvom drog, zisťujeme, že len 0,19% delikventov, ktorí kradnú, používajú návykové látky. Toto sa ale prieči praxi, kde je všeobecne známe, že väčšina konzumentov návykových látok, ktorí sú v problémovom štúdiu konzumácie si „privyrábajú“ práve majetkovou trestnou činnosťou. Kde je teda chyba? Predovšetkým v metodike zberu údajov, v nezáujme o skutočný osud delikventov, absencia sociálnej práce v tejto oblasti.

Tabuľka 1 Nápad trestnej činnosti v rokoch

Orgány, ktoré vyšetrujú a odhaľujú trestnú činnosť , si nerobia starosti s pohnútkou, ktorá ich vedie k páchaniu trestnej činnosti. Hlavné úsilie sa venuje zisteniu trestnej činnosti, nájdeniu vinníka, potrestaniu vinníka. Niektoré osoby sú pre policajné orgány chronicky známe, poznajú ich, vedia o ich „odbornej zameranosti“ trestnej činnosti (špecializácia na autorádia, náhradné kolesá, airbagy, alebo na veci majiteľov – a notebooky, fotoaparáty, GPS a pod.).

Obr. 3 Podiel krádeží na celkovej kriminalite

Táto nevšímavosť má veľa negatívnych aspektov. Predovšetkým ľahostajnosť k zisťovaniu príčin konania trestnej činnosti má nasledovné konzekvencie:

1. Rastúcu recidívu – narkoman aj po potrestaní bude pokračovať v trestnej činnosti. Aj cestou zo súdu, kde bol potrestaný podmienečným trestom je schopný niečo ukradnúť.
2. Riešenie následku, nie príčiny páchania trestnej činnosti, nakoľko tu sa primárne musí riešiť závislosť na návykovej látke, nie trestať!
3. Sledovanie príčin konania trestnej činnosti má obrovskú informačnú funkciu, nakoľko narkomani pomerne dlhé obdobie vedia prežívať bez práce s konaním tejto drobnej trestnej činnosti, pričom táto sa rozvíja aj na veľmi závažnú trestnú činnosť.
4. Trestná činnosť je vážny sociálno-patologický jav, hoci jej zľahčovanie vedie ku konaniu závažnej trestnej činnosti.
5. Nekonaním sociálnej práce nám uniká zber údajov o sociálne exkludovaných občanov, ktorí potrebujú špecifickú sociálnu intervenciu (a nachádzajú sa aj v Bratislave). Ako definuje Loran „sociálni pracovníci už niekoľko rokov preberajú do svojej kurately sociálne a hmotne odkázaných rómskych klientov“ (Loran, 2010, str. 49).

Záver

Sledovanie nápadu trestnej činnosti v podrobnom členení je vynikajúci metodický prostriedok na analýzu druhu a dopadu trestnej činnosti na spoločnosť. K dokonalosti však chýba ten príslovečný krôčik, a to tesná spolupráca s kuratelou mládeže a dospelých, ktorá môže odborným spôsobom zabezpečiť sociálnu diagnostiku delikventov a navrhnúť a uskutočniť primeranú, účinnú a odbornú sociálnu intervenciu na odstránenie týchto sociálno-patologických javov. Nečakajme, až sa títo „drobní kriminálnici“ dopracujú na „veľkých kriminálnikov“, kde už môže byť neskoro.

Autor: Ing. Anton Doktorov, PhD.
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety

Zoznam bibliografických odkazov

[1] DOKTOROV, A. - HOLOTŇÁKOVÁ, D. 1998. Drogy v školách. In: Pedagogická revue 1998, Január 98,
[2] DOKTOROV, A. – HAŠKOVÁ, A. 2005. Sledovanie možností optimalizácie vzdelávacích štruktúr. In: Zborník z konferencie Kultúra – priestor interdisciplinárneho myslenia. PF UKF, 2005, s. 210-251. ISBN 80-8050-833-X
[3] LORAN, T. 2010. Andragogicko-sociálne dilemy prípravy exkludovaných pre potreby vedomostnej spoločnosti. In: Pedagogická revue 1-2/2010, ročník 62, strany 42-54, Štátny pedagogický ústav, Bratislava, ISSN 1335-1982
[4] Interné materiály policajného zboru SR za Bratislavský kraj.

__________________________________________

Prednáška odznela na medzinárodnej vedeckej konferencii Aplikovaná etika v sociálnej práci a ďalších pomáhajúcich profesiách, ktorá sa konala 20. – 21. októbra 2010, v Piešťanoch a bola publikovaná v zborníku z tejto konferencie:
MÁTEL, A. – SCHAVEL, M. – MÜHLPACHR, P. – ROMAN, T. 2010. Aplikovaná etika v sociálne práci a ďalších pomáhajúcich profesiách. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava : VŠZaSP sv. Alžbety. 413 s. ISBN 978-80-89271-89-4.