Publication review: Assessing the social risk of the family

MYDLÍKOVÁ, E. 2018. Posudzovanie sociálnej rizikovosti rodiny. Trnava: Trnavská univerzita v Trnave, Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce, 2018. 126 s. ISBN 978-80-568-0079-9

Abstrakt: V tejto publikácii nájdeme komplexný pohľad na posudzovanie sociálnej rizikovosti rodiny, ktorý sa opiera o kvalitatívne výskumy, ktoré autorka spracovala a vyabstrahovala z nich kľúčové kategórie hodnotenia rodinného systému.
Kľúčové slová: rodina, funkcie rodiny, posudzovanie, indikátory, riziko, kategórie, kompetencie

Abstract: In this publication, we find a comprehensive view of the assessment of the social risk of the family, which is based on qualitative research, which the author conducted and abstracted from them the key categories of evaluation of the family system.
Key words: family, family functions, assessment, indicators, risk, categories, competencies

Autorka Eva Mydlíková z hľadiska posudzovania sociálnej rizikovosti napr. na oddeleniach sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, ale i pre iných profesionálov pracujúcich s rodinou a deťmi výrazne napomohla prostredníctvom svojej publikácie k vytvoreniu si vhodnej percepcie na hodnotenie rodinného systému.
Vo svojej publikácii zohľadňuje aspekt zmeny rodiny a vníma, že moderná rodina má odlišné fungovanie, ako rodina v minulosti. Pričom tiež na základe rozhovorov a analýzy spisovej dokumentácie popisuje kritéria, ktoré by mal spĺňať profesionál pracujúci s rodinou. V prvej kapitole sa venuje rodine ako objektu posudzovania, ktorý má istú dynamiku a funkcie, ktoré musí spĺňať pre svojich členov a spoločnosť. Popisuje v zásade potreby, ktoré majú členovia rodiny, a ktoré je nutné saturovať pre zachovanie funkčnosti, bezpečnosti a spokojnosti členov rodiny. V druhej kapitole sa nachádza najzásadnejšia časť publikácie a to metaanalýza troch modelov rodinnej terapie. Ide o Olsonov cirkumplexný model rodinného fungovania, Mcmasterský model fungovania rodiny a Baeversov systémový model fungovania rodiny. Východiskom začatia tohto výskumu, prostredníctvom metódy obsahovej analýzy bol predpoklad, že rodinní terapeuti a sociálni pracovníci pracujúci s rodinou, budú mať podobný náhľad na rizikové faktory v rodine. Výsledkom výskumu je päť kategórii, ktoré si v prípade hodnotenia rodiny máme všímať, a ktoré sa v týchto modeloch prekrývali, resp. spomínali opakovane. Ide o komunikáciu, štruktúru rodiny, afekciu, konflikty a uspokojovanie potrieb. Ku každej z týchto kategórii popísala aj konkrétne kritéria, ktoré by mala rodina spĺňať, preto aby sme mohli predpokladať jej správne fungovanie, resp. identifikovať riziko v prípade, že je v jednej z kategórii identifikovaná nejaká odchýlka, netradičné, či rizikové správanie. V tretej kapitole a tiež ďalšom výskume autorka skúmala prostredníctvom obsahovej analýzy dokumentácie na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a prostredníctvom polo-štrukturovaných rozhovorov so sociálnymi pracovníkmi na tomto oddelení indikátory, ktoré sú pre identifikáciu sociálnej rodiny dôležité, a to aké nástroje používajú v rámci svojho posudzovania. V prípade indikátorov rizikovosti v rodine identifikovala kategórie ako:

• Saturácia základných potrieb a teda podmienok týkajúcich sa bývania, stravy, oblečenia, hygieny a zdravia.
• Fungovanie rodiny a komunikácia: k tejto kategórii sociálni pracovníci uviedli ako dôležité všímať si potenciál rodiny a vzťahy rodičov, detí a vzťahy rodiny k okoliu a naopak.
• Emotivita: Prejavy emócii, citov, lásky a väzby v rodine.
• Patológia: závislosti, agresia, krádeže, nezrelé správanie rodičov.
• Ekonomická situácia: príjem, výdaj, dlhy, hospodárenie s peniazmi, prostredie nehnuteľnosti, kde rodina žije.
• Škola a výchova: Dochádzka, príprava do školy, správanie sa dieťaťa, štýl výchovy rodičov, zabezpečovanie stravy pre dieťa.
• Osobnosť a správanie rodiča.

Nie pochýb o tom, že všetky tieto indikátory resp. javy, ktoré si musíme v rodine všímať je dôležité v rodine registrovať a spozornieť v prípade, že identifikujeme niečo, čo sa nám „nepozdáva“. Veľakrát zlá interpretácia niektorých konkrétnych prejavov, alebo pochybnosti a strach pred nesprávnou identifikáciou a nalepenia neoprávnenej etikety na danú rodinu, môže byť dôvodom nečinnosti pomáhajúcich profesionálov, alebo širšieho okolia rodiny. Aj vďaka Eve Mydlíkovej si môžeme vytvoriť predstavu o tom, na čo by sme sa mali v rodine pozerať a tiež jej prácu vnímam, ako skvelý spôsob, ktorým si vieme uvedomiť veci, ktoré sú dennodenne okolo nás, ktoré reálne vnímame, ale keďže sme kognitívne angažovaní do rôznych činností, niektoré veci môžeme prehliadnuť. Autorka tak prispela k zorientovaniu sa v problematike, hodnotenia rodinného systému a indikátorov, ktoré v tomto systéme môžu byť a tiež prispela k konkretizovaniu indikátorov, ktoré si v rodine všímať. Ako som spomínal autorka sa tiež venovala vo svojom skúmaní tomu, ako pracovníci na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí hodnotia sociálnu rizikovosť rodiny. Z prepisov rozhovorov vyabstrahovala základné možnosti, ktorými sociálni pracovníci riziko posudzujú. Výsledky ukazujú, že samotná diagnostika začína už od spôsobu začatia prípadu a úroveň spolupráce, ktorú vykazujú. Rizikové indikátory ďalej hodnotia prostredníctvom rozhovoru, pozorovania a spolupráce s inými profesionálmi a inštitúciami, normami a usmerneniami a na základe zabezpečenia nezaujatosti v danom prípade, a teda prostredníctvom vystupovania z pozície inštitúcie a v spolupráci s kolegom. V štvrtej kapitole popisuje kompetencie sociálneho pracovníka pracujúceho s rodinou prostredníctvom parciálneho výskumu, ktorého cieľom bolo identifikovať význam profesijných kompetencií pre prácu so sociálne rizikovou rodinou. Aj v prípade tohto parciálneho výskumu využila autorka metódu pološtruktúrovaného rozhovoru a kvalitatívnu analýzu prepisov prostredníctvom, ktorých nasýtila predpokladané kategórie a to mať dostatok informácii na prácu s rodinou, mať absolvované vzdelanie oprávňujúce vykonávať prácu s rodinou, kognitívne (stanovovať reálne ciele, prácu systematizovať, byť schopný reflexie) a disponovať s interpersonálnymi a komunikačnými zručnosťami, ktoré by zaručovali efektívnu prácu s klientmi a spoluprácu na spoločne stanovených cieľov s klientmi daného prípadu.

Celá publikácia sa venuje rodine ako systému, ktorá sa môže ocitnúť v problémoch, ktoré je možné včas odhaliť prostredníctvom okolností a správania sa členov rodiny, ktoré by predikovali riziko pre rodinu dieťa, ale aj spoločnosť. Autorka veľmi podrobne systematicky a metodologicky správne získala a popísala prezentované informácie a myslím si, že táto publikácia je veľmi vzácna, zvlášť pre sociálnych pracovníkov pracujúcich na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ale je tiež vhodným stimulom a inšpiráciou, pre vytvorenie konkrétnych metód hodnotenia rodiny na základe získaných techník a zamerania, ktoré prezentuje. Jej publikácia ponúka mnohé zistenia, ktoré sú pre vytvorenie systému hodnotenia dnešnej rodiny nevyhnutné, pretože reflektujú a odzrkadľujú prax autorky a skúsených profesionálov na oddeleniach SPOD na území Slovenskej republiky. Celkovo musím vyzdvihnúť stručnosť, jasnosť a potrebnosť informácii, ktoré v publikácii ponúka. Táto publikácia je vhodná pre každého, koho zaujíma ako rodina funguje a interaguje, čo je nevyhnutné pre jej funkčnosť a ako je následne s ňou odporúčané pracovať a intervenovať. Hodnotenie rodiny je rozsiahlou a komplexnou záležitosťou, právne predpisy, nariadenia, normy, ktoré sa jej v súčasnosti dotýkajú sú predmetné, vecné, avšak pre zhodnotenie rodiny je potrebné aj o čosi viac, a to vedomosti o rodine a o tom, ako je účelné a správne pracovať s ľuďmi aj na základe aktuálnych zistení vedeckého skúmania. Jej kvalitatívna forma spracovania výskumu je pre profesiu sociálnej práce z môjho pohľadu veľmi dobre zvolená, či už z hľadiska charakteru výskumu, alebo špecifík samotnej profesie sociálnej práce. Vedomosti, ktoré nadobudneme po jej prečítaní sa dotýkajú prehľadu, o tom aké riziká v rodine hrozia, ale i naopak, čo je potrebné zabezpečiť preto, aby rodina fungovala správne. Dokonca v tejto publikácii implicitne vnímam návody na to, čo je nevyhnutné robiť preto, aby k žiadnemu riziku nedošlo aj v prípade neočakávaných situácii v rodine. Resp. aké ochranné faktory sú v rodine dôležité pre neutralizáciu rizika, vychádzajúceho zo správania a okolností, ktoré sú v rodine, nie optimálne. Publikáciu vnímam veľmi pozitívne a odporúčam ju pre všetkých profesionálov pracujúcich s rodinou.

Autor: Mgr. Roland Sivok

Zoznam bibliografických odkazov

MYDLÍKOVÁ, E., 2018. Posudzovanie sociálnej rizikovosti rodiny. Trnava: Trnavská univerzita v Trnave, Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce, 2018. 126 s. ISBN 978-80-568-0079-9