Autor: doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.

Nezamestnanosť patrí medzi novodobé fenomény. Nezamestnanosť vznikla v konkrétnom čase ako spoločenská objednávka vyvolaná potrebami továrenskej výroby. Jej existencia v súlade s vývojom nadobúda inú váhu. Nezamestnanosť možno chápať ako prežitok, keďže v súčasnosti s použitím tradičných prístupov je neriešiteľná. Môžeme si klásť otázky. Je to katastrofa že potrebujeme menej ľudí pre na zisk orientovanú ekonomiku? Nie je nezamestnanosť znakom niečoho dobrého?

ÚVOD

Zámerom tejto práce venovanej sociálnej práci s nezamestnanými je poskytnúť vzdelávaciu pomôcku a orientovanie sa pre študujúcich sociálnu prácu, poskytnúť širšie poznanie sociálnym pracovníkom v otázkach práce, zamestnanosti a s nimi spojených problémov. Publikácia má zámer osloviť aj širšiu odbornú verejnosť. Úžitok môžu mať z nej pre svoju prax, ale aj pre svoj vlastný lepší život. Ťažko nájsť na Slovensku rodinu, kde by niekto z blízkych nemal skúsenosť so zhoršenou pracovnou situáciou. Sociálni pracovníci samotní sú tiež v radoch nezamestnaných a potrebujú pomôcť najprv sebe.

Na Slovensku máme k dispozícii odbornú literatúru, príručky a manuály z oblasti ekonomických a právnych vied. Sú aj učebnice, ktoré vysvetľujú postup sociálnej práce s nezamestnanými. (Kasanová, 2013, Jusko, Halásková, 2012)

Chýbajú však literárne zdroje venujúce sa širšie pozadiu a pôsobeniu nezamestnanosti a východiskám z nej v súlade so súčasným poznaním sociálnych vied, osobitne sociálnej práce a s ohľadom na globálne zmeny v tejto závažnej spoločenskej oblasti. V práci sa pokúsime venovať tejto medzere.

V práci sa nekladie dôraz na politiku zamestnanosti, ale na dopady, pomoc a trvalé riešenia pre jednotlivca, skupinu a spoločnosť. Zvolená problematika nezamestnanosti býva rôzne riešená z pohľadu ekonomiky, práva a iných prístupov. Súčasná ekonomická teória neposkytuje riešenia zamerané na potreby ľudí a nevie poskytnúť trvalé riešenie nezamestnanosti. V ekonomickom pohľade prevažujú buď názory o potrebe neustáleho ekonomického rastu, alebo názory o nutnosti si priznať neriešiteľnosť nezamestnanosti alebo o „večnosti“ nezamestnanosti. Právo nedokáže riešiť problém nezamestnanosti nad rámec svojich regulatívno-parametrických možností, ktoré nateraz nedokážu zmeniť rastúcu krízu zamestnanosti.

V Starom zákone je zaznamenané, že človek zhrešil a jedným z následkov jeho vzdoru je, že práca sa mu stala jarmom. V knihe Genezis čítame: „Preto... nech je prekliata zem pre teba, s námahou sa z nej budeš živiť po všetky dni svojho života....“ „V pote svojej tváre budeš jesť svoj chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, z ktorej si bol vzatý“ (Genezis 3,17-19). Práca sa stala ťarchou (bremenom). Človek prepadol práci, stal sa jej otrokom a prácou zotročil aj druhého – tak človeka ako i zviera.

Je potrebné poznať podstatu a históriu nezamestnanosti. Nezamestnaná osoba je podľa rezolúcie Medzinárodnej organizácie práce z roku 1982 osoba, ktorá má schopnosť pracovať, ochotu zamestnať sa a napriek tomu je bez zamestnania. Teda je bez platenej práce. (Resolution, 1982, s. 4)

Nezamestnanosť patrí medzi novodobé fenomény. Nezamestnanosť vznikla v konkrétnom čase ako spoločenská objednávka vyvolaná potrebami továrenskej výroby. Jej existencia v súlade s vývojom nadobúda inú váhu. Nezamestnanosť možno chápať ako prežitok, keďže v súčasnosti s použitím tradičných prístupov je neriešiteľná. Môžeme si klásť otázky. Je to katastrofa že potrebujeme menej ľudí pre na zisk orientovanú ekonomiku? Nie je nezamestnanosť znakom niečoho dobrého? V texte sa budeme zaoberať časovosťou tohto javu, jeho prechodnosťou, jeho vplyvom na život človeka. Niektoré tieto myšlienky sú zrejme trúfalé a nezrozumiteľné, pokiaľ sme v zajatí tradičného myslenia. Ďalej sa v práci sústredíme na dôležité možnosti, úlohy a poslanie sociálnej práce v súvislosti so zamestnanosťou. Nezamestnanosť sa objavila v súvislosti s industrializáciou hlavne až v priebehu 19. storočia. Nezamestnanosť ako taká bola dovtedy neznáma. Každý člen spoločenstva, otrok, poddaný alebo iný pracoval primerane k svojim schopnostiam až do smrti. Neexistoval dôvod pre sociálne zabezpečenie na starobu. Pretože rovnako problém starnutia a staroby, nebol pred industrializáciou v stave nutnosti riešenia, resp. pokladaný za závažný. Príchod nového spoločenského usporiadania oslobodil poddaných od povinností voči svojmu feudálnemu pánovi a vystavil ich „slobode“. V histórii sa objavili vzbury „proti pokroku“ (napr. na Haiti). Ľudia sa dožadovali návratu do feudalizmu a vyháňali kapitalistov. Predošlý systém poskytoval väčšie istoty ako nový. Nepotreboval dávky v starobe alebo v nezamestnanosti. Írski kočovníci („Travellers“) sú potomkovia takto „oslobodených“, ktorí stratili zdroj obživy a stali sa z nich kočovníci. Pre toto obdobie platilo, kto nepracuje, nech neje a to doslova. Na starobu a nezamestnanosť sa nazeralo podobne ako na objektívny stav. Starší nemôžu pracovať, lebo sú slabí a nezamestnaní nepracujú, pretože sa im nechce, a to sa nedá zmeniť. Nezamestnanosť vskutku je výsledkom pokroku, dôsledkom toho, že technický rozvoj už nepotreboval predošlé množstvo ľudí. Podobne aj v pôdohospodárstve v súčasnosti pracuje iba zlomok pracovnej sily a predsa farmári poskytujú potraviny aj pre nepoľnohospodársku väčšinu. Medzinárodná organizácia práce prijala globálne odporúčanie o práve na sociálne minimum. Existujú univerzálne dávky, ktoré nie sú viazané takmer na žiadne podmienky. Je to nezaslúžené plytvanie?

Ľudské potreby sú bez hraníc. Limitovaná je dnes potreba počtu ľudí na výkon práce pre zisk a za mzdu. Ako nazerať na tých, čo výroba ich „nepotrebuje“? Sú spoločensky nepotrební? Ľudia bez platenej práce nie sú nepotrební a nežijú na úkor tých, ktorí sú ešte platení trhom práce. Súčasné zmeny v spoločnosti poukazujú na potreby posilnenia postavenia ľudských práv a to tiež aj v sociálnej práci. Situácia, že nezamestnanosť sa stala štandardnou situáciou je dôkazom prekonania pretrvávajúceho systému a nie dôkazom o nepotrebnosti ľudí, resp. o ich nadbytočnosti. Myšlienky o tom, že treba upraviť podmienky v pracovných vzťahoch, aby sa ľuďom oplatilo resp. chcelo pracovať ako sme uviedli, sú dnes prekonané. Tieto problémy nedostatku práce nedokážu identifikovať, pomenovať, a preto ani vyriešiť. Ľudia mali a budú mať záujem byť platnými a užitočným členmi celku (spoločnosti), chcú tvoriť, pomáhať a byť milovanými. Právo na prácu, právo na slobodný výber povolania, preto treba uplatniť ako právo na výber využitia času, času, ktorý nie je určený na bezprostredné fyzické prežitie. Skutočný problém súčasnosti je, ako dosiahnuť trvalo udržateľný spôsob dôstojného života. Sociálna práca bude musieť reagovať na zmenenú situáciu a riešiť problém skorého nedostatku jej odborníkov v súvislosti so starnutím a s tým prepojeným úbytkom obyvateľov miestne i globálne.

Sociálni pracovníci združení v európskej organizácii Medzinárodnej federácie sociálnych pracovníkov (IFSW Europe) sa v apríli 2011 jasne vyjadrili k súčasnej kríze v spoločnosti tak, že by za ňu nemali trpieť tí, čo ju nespôsobili. (Social Consequences, 2011)

Existuje umelé napätie a diskriminácia voči tzv. marginalizovaným skupinám (ktoré sú niekedy videné takmer ako nepotrebné). K týmto exkludovaným môžeme priradiť starších ľudí, ženy, mladých a novodobú pracujúcu chudobu. Byť zamestnaným neznamená automaticky únik z chudoby. Rastie počet ľudí pracujúcich v neplnohodnotných pracovných pomeroch. Milióny ľudí v súčasnosti napr. pracujú v podmienkach pracovného pomeru bez stanoveného množstva práce („Zero Hour Contract“). Problém neexistencie pracovného uplatnenia je umelý. Problém je celospoločensky poznateľný, vysvetliteľný, neakceptovateľný a zároveň riešiteľný.

Samotná sociálna práca má prakticky neobmedzené možnosti pracovných príležitostí pre každého člena ľudskej spoločnosti. Súčasné sociálne problémy sa v prípade nezamestnanosti prejavujú v Európe rôznou silou. Nezamestnanosť má spoločný základ, a preto je potrebný jednotný solidárny postup. Riešenie nie je možné uskutočniť egoistickým (individuálnym) postupom optimálnym pre jednu zložku spoločnosti na úkor iných. Spoločný postup je potrebný aj v medzinárodnom spoločenstve medzi štátmi.

Doteraz uplatňované postupy riešenia krízy privádzajú sociálnu prácu k limitom jej možností a k ohrozovaniu štandardov sociálnej práce. Riešenie nezamestnanosti, starnutia, krízy neustálymi úspornými opatreniami sociálnych investícií ohrozuje budúcnosť a samotnú podstatu spoločnosti. Podceňovanie významu sociálnych investícií (výdavkov) trvalo zhoršuje sociálnu situáciu v spoločnosti. Problém je neriešiteľný pomocou zlepšovania tradičných finančných ukazovateľov bez ohľadu na sociálnu súdržnosť, sociálnu spravodlivosť a sociálny rozvoj. Medzinárodná federácia vyzvala sociálnych pracovníkov na aktívnu účasť na trvalo udržateľnom východisku z krízy. V globálnej spoločnosti sa vytráca zmysel pre spoločné dobro a solidaritu. (Social Consequences, 2011)

Sociálna práca by v súčasnosti mala klásť dôraz na efektívnu komunitnú prácu a na efektívne sociálne modely. Sociálni pracovníci, ktorí pomáhajú najviac ohrozeným členom spoločnosti, reálne pomáhajú nielen potrebným členom spoločnosti, ale celej spoločnosti. Naša spoločnosť, s pomocou jej organizovanej formálnej podoby (štát), musí uznať a reálne oceniť pôsobenie sociálnej práce pre dobro celku.

Na Islande v súvislosti s finančnou krízou došlo k strate úspor, k nezamestnanosti a k nemožnosti splácať úvery. Došlo tu k najväčšej sociálnej revolte. Nespokojní občania poškodili okná parlamentu. V ktorom majú slovenské krištáľové lustre, ktoré vyrábali zaniknuté sklárne. Štát umožnil ľuďom výber peňazí zo súkromných dôchodkových fondov a začal splácať hypotéky občanov.

Slovenská republika zaznamenala po vstupe do Európskej únie relatívne úspešné roky pred prepuknutím finančnej krízy koncom roku 2008. Dokonca bol zaznamenaný nedostatok niektorých špecializácií. Na Slovensku sa uskutočnila ešte na jeseň roku 2008 európska ministerská konferencia na tému prechodu od nedostatku pracovných príležitostí k nedostatku určitých profesií a o nutnosti využívať zahraničnú pracovnú silu. Čoskoro bolo všetko naopak. Nasledoval zvýšený nárast straty pracovných miest a situácia sa na slovenskom trhu práce udržuje dlhšie v negatívnom stave.

Recenzie
doc. RNDr. Milan Šimek, PhD., Ostrava
Téma je pojato a zpracováno velice zajímavým způsobem. V této souvislosti oceňuji zvolený netradiční přístup. Autor využil různé typy zdrojů a snažil se postihnout jednotlivé oblasti zkoumané problematiky. Použití tohoto přístupu považuji za velmi zdařilé. Práce je rovněž pozoruhodná také šířkou záběru.

prof. JUDr. Vojtech Tkáč, CSc., Košice
Z hľadiska kompetentnosti je autor mimoriadne uznávaným odborníkom nielen na Slovensku, ale aj vo vzťahu k všetkým relevantným medzinárodným organizáciám, najmä Organizácie Spojených národov, Medzinárodnej organizácie práce, Rady Európy, Európskej únie i medzinárodných organizácií v oblasti sociálnej práce. Jeho medzinárodné skúsenosti i poznanie sa odzrkadlili v publikácii, ktorá vo viacerých prípadoch možno aj prvýkrát u nás prináša nové pohľady na problematiku ľudských práv, práce a podnikania a zamestnanosti/nezamestnanosti.

Publikácia je „nabitá“ informáciami, predkladanými v zrozumiteľnej podobe. Je písaná ľahko, a tak čitateľ nájde nielen množstvo informácií, ale aj podklady pre prípravu na jednotlivé formy výučby, na semináre, konzultácie, na štátne záverečné skúšky, na doktorandské štúdiá, ako i na napísanie záverečných prác, a to nielen z oblasti sociálnej práce.

Doc. PaedDr. Peter Jusko, PhD., Banská Bystrica
Pozitívne hodnotím, že autor sa podujal aj na spracovanie náročne reflektovateľnej problematiky sociálnej práce v tejto oblasti. K pozitívam takto zameraných častí textu patrí dôraz na konzultačné zručnosti sociálnych poradcov pôsobiacich v oblasti práce s nezamestnanými, zaradenie málo spracovávanej problematiky pracovného potenciálu sociálnej práce a zhodnotenie významu sociálnej práce pri riešení nezamestnanosti v širšom, celospoločenskom kontexte.

Celý text je „pretkaný“ množstvom zaujímavým a málo publikovaných informácií, jednotlivé tvrdenia sú dokumentované príslušnými štatistickými ukazovateľmi a ilustrované tabuľkovým a grafickým znázornením relevantných údajov.

OBSAH

1. PRÁCA, JEJ VÝZNAM A CHÁPANIE

2. PRÁVO NA PRÁCU

3. POLITIKA ZAMESTNANOSTI

4. TRH PRÁCE
4.1. Liberálny prístup
4.2. Keynesianizmus
4.3. Monetarizmus (neoliberalizmus)
4.4. Marxizmus

5. NEZAMESTNANOSŤ
5.1. Príčiny nezamestnanosti
5.2. Formy nezamestnanosti
5.3. Miera nezamestnanosti
5.4. Podpora nezamestnanosti

6. POLITIKA ZAMESTNANOSTI EURÓPSKEJ ÚNIE

7. SOCIÁLNY ROZVOJ A ZAMESTNANOSŤ V EURÓPSKEJ ÚNII
7.1. Situácia v zamestnanosti
7.2. Sociálna ochrana
7.3. Politické nástroje
7.4. Právne nástroje
7.5. Finančné nástroje
7.6. Ďalšie kroky

8. PRÍSTUP K TRHU PRÁCE V SLOVENSKEJ REPUBLIKE
8.1. Verejné služby zamestnanosti
8.2. Zákonné zakotvenie služieb zamestnanosti
8.3. Orgány štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti

9. PRÁCA S NEZAMESTNANÝMI
9.1. Poradenstvo pre nezamestnaných
9.2. Konzultačné zručnosti poradcov
9.3. Verbálna a neverbálna komunikácia

10. PROCES PORADENSTVA

11. POMOC PRI HĽADANÍ ZAMESTNANIA

12. SOCIÁLNE VYLÚČENÍ
12.1. Funkčná gramotnosť
12.2. Práca s cieľovou skupinou

13. POŽIADAVKY TRHU PRÁCE

14. ZVLÁDANIE NEZAMESTNANOSTI

15. SOCIÁLNA EKONOMIKA
15.1. Sociálna ekonomika a sociálne trhové hospodárstvo
15.2. Sociálne podniky
15.3. Význam sociálnej ekonomiky
15.4. Sociálne podnikanie a sociálne zodpovedné podnikanie

16. PRACOVNÝ POTENCIÁL SOCIÁLNEJ PRÁCE

17. NEZAMESTNANOSŤ – PROBLÉM AJ ÚSPECH
17.1. Nezamestnanosť ako štandardná situácia
17.2. Nezamestnanecký stres
17.3. Dôsledky nezamestnanosti
17.4. Pomoc pri strate zamestnania
17.5. Sociálna práca a nezamestnanosť

Názov: Zamestnanosť a sociálna práca (Vybrané problémy práce a nezamestnanosti pre sociálnych pracovníkov)
© Autor: doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.

Recenzenti:
prof. JUDr. Vojtech Tkáč, CSc.
doc. PaedDr. Peter Jusko, PhD.
doc. RNDr. Milan Šimek, PhD.
Vydavateľ: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Bratislava
Rok vydania: 2013
Náklad: 300 kusov
Počet strán: 130
ISBN 978-80-8132-089-7