Sesterské peer review ako proces hodnotenia profesionálnej praxe

feb 11 2024

Nursing peer review as a process for evaluating professional practice

Abstrakt:
Východiská: Účelom peer review hodnotenia je zabezpečiť kvalitnú a bezpečnú ošetrovateľskú starostlivosť prostredníctvom štandardov a najnovších postupov založených na dôkazoch. Hoci Americká asociácia sestier zverejnila „Peer Review Guidelines“ ešte v roku 1988, je hodnotenie peer review implementované do ošetrovateľskej praxe iba minimálne.
Cieľ: Overiť obsahovú relevanciu nástroja a vhodnosť implementácie peer review hodnotenia do ošetrovateľskej praxe na Slovensku.
Súbor a metodika: V rámci pilotnej štúdie boli údaje zbierané v mesiacoch február-apríl 2023 s využitím triangulácie metód: metóda focus group, pološtruktúrované rozhovory a obsahová analýza check-listu peer review hodnotenia. Súbor tvorilo 43 hodnotiacich sestier a rovnaký počet-43 hodnotených sestier pracujúcich v ústavných zdravotníckych zariadeniach.
Výsledky: Z výsledkov pilotného peer review hodnotenia vyplynulo, že najvyššiu hodnotu dosiahli sestry v ukazovateľoch: Zručnosti v poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti a Spoľahlivosť. Výsledky poukázali na rôzne úrovne hodnotených ukazovateľov. Vzorka sestier v tejto štúdii nezistila žiadne zásadné prekážky pri implementácii vzájomného hodnotenia. Hoci výsledky z tejto vybranej vzorky nie je možné zovšeobecňovať, použitie peer review hodnotenia na hodnotenie kolegýň sa javí ako realizovateľné a prijateľné.
Záver: Vzájomné hodnotenie sestrami garantuje, že sestry poskytujú kvalitnú, bezpečnú, etickú a na dôkazoch založenú ošetrovateľskú starostlivosť.
Kľúčové slová: Hodnotenie peer review. Kvalita. Ošetrovateľská starostlivosť. Sestry.

Abstract:
Background: The purpose of peer review is to ensure quality and safe nursing care through standards and the evidence-based practices. Although the American Nurses Association published "Peer Review Guidelines" as early as 1988, peer review is only minimally implemented in nursing practice.
Objective: To verify the content relevance of the tool and the suitability of the implementation of peer review assessment in nursing practice in Slovakia.
Sample and methods: For the pilot study, data were collected in the February to April 2023 using a triangulation of methods: focus group method, semi-structured interviews, and content analysis of the peer review evaluation checklist. The cohort consisted of 43 evaluating nurses and an equal number-43 evaluated nurses working in health care facilities.
Results: The results of the pilot peer review evaluation showed that nurses achieved the highest value in the indicators: Skills in providing nursing care and Reliability. The results pointed to different levels of the assessed indicators. The sample of nurses in this study found no major barriers to implementing peer review. Although the results from this selected sample cannot be generalized, the use of peer review assessment to evaluate nurses appears feasible and acceptable.
Conclusion: Peer review by nurses ensures that nurses provide quality, safe, ethical and evidence-based nursing care.
Key words: Peer review. Nursing care. Nurses. Quality.

Ilustrácia: vygenerované umelou inteligenciou (2024)Ilustrácia: vygenerované umelou inteligenciou (2024)

ÚVOD

Americká asociácia sestier (ANA) publikovala ešte v roku 1988 „Peer Review Guidelines“- Smernicu pre sesterské hodnotenie. Peer review ANA definovala ako „proces, ktorým sestry systematicky hodnotia, monitorujú kvalitu ošetrovateľskej starostlivosti poskytovanej sestrami - kolegyňami podľa profesionálnych štandardov praxe“ (Haag-Heitman et al., 2018).

Texas Board of Nursing (2022) charakterizuje Peer Review v ošetrovateľstve ako vzájomné hodnotenie ošetrovateľských služieb, kvalifikácie sestry, kvality starostlivosti o pacienta poskytovanej sestrou. Peer review v ošetrovateľstve je podľa Murphy et al. (2018) proces, ktorým sestry systematicky posudzujú, monitorujú a poskytujú svojim kolegyniam spätnú väzbu o kvalite ošetrovateľskej starostlivosti meranej v súlade s profesionálnymi štandardmi praxe. Podporuje samoreguláciu a kultúru zodpovednosti. Sestry sú navzájom zodpovedné za vysokú kvalitu poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti. Autori zdôrazňujú, že peer review hodnotenia sa nezúčastňuje manažérka a nie je viazané na pravidelné ročné hodnotenie pracovníkov. Aj autorský kolektív Colella et al. (2021) charakterizujú peer review v ošetrovateľstve ako proces, ktorým sestry systematicky monitorujú a posudzujú kvalitu poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti podľa profesionálnych štandardov praxe, sestra hodnotí sestru. Peer review v ošetrovateľstve zvyšuje profesionalitu, zodpovednosť a podporuje samoreguláciu praxe. Organizácia musí mať implementovaný štruktúrovaný proces peer hodnotenia, vopred stanovené kritériá hodnotenia, s ktorými sú všetky sestry oboznámené. Hodnotiaca sestra bude tiež kolegyňou hodnotená. Je potrebné sestry vzdelávať o peer review, etike hodnotenia, postupoch, metódach, poskytovaní spätnej väzby. Účastníci peer review sa môžu učiť jeden od druhého, získať prehľad o svojom profesionálnom rozvoji, najmä v oblasti profesionálnej socializácie, komunikácie, spolupráce, organizácie a vedenia. Peer review hodnotenie by malo byť nestranné, objektívne, spravodlivé; vopred treba upozorniť na konfliktov záujmov. Garner (2015) zdôrazňuje, že peer review hodnotenie je proces, ktorým sa zistia problémy v starostlivosti o pacienta. Je uznávanou metódou na zlepšenie kvality a bezpečnosti ošetrovateľstva. Zodpovednosť je dôležitým prejavom profesionality.

Implementácia programu peer review hodnotenia je prostriedkom na zlepšenie kultúry bezpečnosti v zdravotníckych zariadeniach (Herrington & Hand, 2019). Ďalšie benefity zavedenia procesu vzájomného hodnotenia do profesionálneho ošetrovateľstva uvádzajú Davis, Capozzoli, Parks (2009). Proces vzájomného hodnotenia umožňuje systematicky hodnotiť, monitorovať, posudzovať a poskytovať spätnú väzbu kolegom porovnaním skutočnej praxe so zavedenými štandardmi. Do vzájomného hodnotenia je zapojená viacgeneračná pracovná sila. Prínosom je aj vyššia spokojnosť a angažovanosť sestier. Ako súčasť ročného hodnotenia výkonu môže peer hodnotenie vytvoriť pozitívne vzťahy, podporiť lepšie pracovné prostredie a umožniť kolegom zvýšiť individuálnu a skupinovú zodpovednosť. Podľa ANA musí vzájomné hodnotenie prebiehať medzi sestrami rovnakého postavenia a musí byť zamerané na prax. Každá sestra je zodpovedná za to, aby sa podieľala na tvorbe kritérií hodnotenia praxe a aby tieto kritériá používala pri vzájomnom hodnotení a sebahodnotení. Spätná väzba by mala podporovať rast a profesionálny rozvoj prostredníctvom neustáleho učenia a zohľadňovať úroveň odbornosti sestry (Gnilka, 2018). Mnohí autori (Haag-Heitman et al., 2018; Roberts, 2017; DuBose, 2021; Williams, 2022) zhodne konštatujú, že hoci Americká asociácia sestier zverejnila svoje odporúčania pre peer review v ošetrovateľstve v roku 1988, nie je v súčasnosti hodnotenie peer review v plnom rozsahu implementované do ošetrovateľskej praxe.

Peer review hodnotenie bolo definované aj American Association of Critical Care Nurses v roku 2012 ako „proces, ktorým odborníci s podobnými znalosťami, zručnosťami a schopnosťami posudzujú procesy a/alebo výsledky starostlivosti“ (Bergum, Canaan, Delemos et al. 2017).

Murdock (2018) uvádza, že je profesionálnou povinnosťou sestier definovať, implementovať a udržiavať štandardy profesionálnej praxe pomocou kontrolných mechanizmov ako je peer review, aby sa ochránili sestry i pacienti. Regulačné orgány, profesijné organizácie a verejnosť očakávajú, že sestry budú poskytovať bezpečnú a vysokokvalitnú starostlivosť pacientom a peer review zohráva významnú úlohu pri udržiavaní profesijnej autonómie. Pre sestry je prvoradým zameraním peer review hodnotenia kvalita ošetrovateľskej praxe posudzovaná podľa štandardov. Prostredníctvom vzájomného hodnotenia môžu sestry posúdiť kvalitu ošetrovateľskej starostlivosti v súlade so zavedeným štandardom, identifikovať silné a slabé stránky v praxi, informovať o postupoch na zlepšenie ošetrovateľskej starostlivosti a identifikovať medzery vo vedomostiach svojich kolegýň.

Peer review je metóda hodnotenia odbornej spôsobilosti sestier na všetkých úrovniach. Štúdia Roberts (2017) poukazuje na potrebu aktualizácie programu peer review, ktorý zaviedla ANA v roku 1988 a najmä nutnosť revidovať a prepracovať program peer review nielen pre sestry, ale aj pre sestry manažérky, nakoľko sa od roku 1988 výrazne zmenili kompetencie sestier a aj manažérok. Cieľom ANA bolo prostredníctvom peer review preukázať verejnosti samoreguláciu profesie sestry a zvyšovať kvalitu poskytovanej starostlivosti. Hoci neboli doteraz usmernenia ANA aktualizované, autori a aj zdravotnícke zariadenia sa na ne odvolávajú. Literárne zdroje, aktuálne v roku 2020, naďalej zdôrazňujú potrebu implementácie peer hodnotenia sestier ako významného ukazovateľa v kultúre bezpečnosti, ale chýba štandardizovaný rámec (Williams, 2022).

Dimenzie peer review hodnotenia

Vzájomné hodnotenie možno kategorizovať podľa typu činnosti, oblasti a úrovne praxe. Haag-Heitman & George (2011) a Murdock (2018) opisujú tri dimenzie pre peer review:
1. kvalita a bezpečnosť,
2. aktualizácia rolí,
3. pokrok v praxi.

Aktualizácia rolí sa zameriava na kompetencie sestier a profesijnú kvalifikáciu, kritické myslenie, rozširovanie vedomostí a zručností, na podporu profesionálneho rozvoja sestier absolventiek až po sestry s pokročilou praxou. „Pokrok v praxi sa sústreďuje na využívanie partnerského hodnotenia na aktualizáciu a zlepšenie ošetrovateľskej praxe pomocou nových poznatkov, inovácií a výskumu. Dosiahnutie excelentnosti v klinických výsledkoch často zahŕňa kritickú analýzu súčasných neúčinných postupov a zmenu tradičných postupov na prístupy založené na dôkazoch“ (George & Haag-Heitman, 2011, s.257). Kvalita starostlivosti sa meria podľa dosiahnutia identifikovaných výkonnostných kritérií.

Účel peer review

Účelom sesterského peer review je podľa Murdock (2018) posúdiť kvalitu ošetrovateľskej starostlivosti v súlade so zavedenými štandardmi, identifikovať silné a slabé stránky v praxi a medzery vo vedomostiach. Murphy et al. (2018) uvádzajú, že účelom sesterského peer review je zabezpečiť, že starostlivosť o pacienta je poskytovaná podľa klinických štandardov a dosiahnuť optimálnu úroveň kvality. Podobný názor zastáva aj Williams (2022), účelom je zhodnotiť kvalitu praxe, zvýšiť profesionalitu a identifikovať silné a slabé stránky v praxi. Haag-Heitman et al. (2018) zdôrazňujú, že účelom peer review je najmä:

  1. ohodnotiť kvalitu poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti,
  2. určiť silné a slabé stránky ošetrovateľskej starostlivosti,
  3. podporovať nové postupy, štandardy, odporúčania pre zlepšenie ošetrovateľskej starostlivosti,
  4. identifikovať oblasti, v ktorých je potrebné vzdelávanie sestier v praxi.

Primárnym účelom peer review hodnotenia je zabezpečiť kvalitu a bezpečnosť ošetrovateľskej starostlivosti prostredníctvom štandardov a najnovších postupov založených na dôkazoch. Štandardy ošetrovateľskej praxe sú nástrojom na meranie kvality ošetrovateľskej starostlivosti, ktorú pacient dostáva. Každá sestra je zodpovedná
za implementáciu štandardov ošetrovateľskej praxe a spolu s ostatnými sestrami sa musí podieľať na rozhodovacom procese pri hodnotení ošetrovateľskej starostlivosti (George & Haag-Heitman, 2011).

Princípy peer review

Peer review v ošetrovateľstve musí byť etické - vzájomné hodnotenie pracovného výkonu má byť nezaujaté, nestranné, spravodlivé, bez konfliktu záujmov. Sestry musia poznať kritériá hodnotenia, každá sestra je hodnotená iba jednou sestrou: peer-to-peer. ANA odporúča vzdelávať sestry o peer hodnotení. Proces vzájomného hodnotenia stimuluje profesionalitu prostredníctvom zvýšenej zodpovednosti a podporuje samoreguláciu praxe.

Princíp č.1: Vzájomne sa hodnotia sestry na rovnakých pozíciách.
Sestry sú hodnotené sestrami a nie manažérkami, aj keď manažéri vykonávajú prax ako sestry v priamej starostlivosti.
Princíp č.2: Vzájomné hodnotenie je zamerané na prax.
Efektívne peer hodnotenie zahŕňa ošetrovateľskú prax založenú na dôkazoch, štandardy ošetrovateľskej starostlivosti, kvality a bezpečnosti so zameraním na výsledky.
Princíp č.3: Poskytovanie spätnej väzby.
Vysokú kvalitu starostlivosti sestry dosiahnu kontinuálnym poskytovaním spätnej väzby svojim kolegyniam.
Princíp č.4: Vzájomné hodnotenie podporuje kultúru bezpečnosti pacientov a neustáleho učenia sa.
Vzájomné hodnotenie pomáha sestrám cítiť sa bezpečne. Včasné a nepretržité vzájomné hodnotenie poskytuje prostriedky pre efektívny systémový prístup k znižovaniu chýb spolu s odnaučením sa neefektívnych alebo nebezpečných postupov. Kultúra neustáleho učenia presúva ťažisko z individuálneho vzdelávania na organizačné vzdelávanie a podporuje spoločný záväzok dosahovať a udržiavať požadované výsledky v oblasti kvality a bezpečnosti.
Princíp č.5: Spätná väzba nie je anonymná.

Podľa Etického kódexu ANA má sestra povinnosť používať rešpektujúcu komunikáciu s otvorenou výmenou názorov na zachovanie integrity a bezpečnosti praxe. Dialóg tvárou v tvár dáva sestrám príležitosť poskytnúť a prijať spätnú väzbu.
Princíp č.6: Hodnotenie podporuje profesionálny rast.
Účasť na partnerskom hodnotení podporuje profesionálny rast sestier, nakoľko sa vzájomne hodnotia sestry začiatočníčky spolu so sestrami s dlhoročnou praxou. Menej skúsené sestry majú možnosť komunikovať so skúsenými sestrami, byť nimi mentorované, získať vedomosti a iný pohľad (Nursing peer review: Principles and practice. American Nurse. 2011; Haag-Heitman et al., 2018; Haag-Heitman & George, 2011).

Význam peer review

Peer review v ošetrovateľstve je proces, ktorým sestry systematicky monitorujú a posudzujú kvalitu ošetrovateľskej starostlivosti poskytovanej sestrami - kolegyňami podľa profesionálnych štandardov praxe. Poskytovanie spätnej väzby v rámci vzájomného hodnotenia odhalí a identifikuje najčastejšie chyby, zlepší klinické výsledky, zvýši kvalitu starostlivosti (George & Haag-Heitman, 2011). Peer review motivuje sestry k ďalšiemu vzdelávaniu a praxi založenej na dôkazoch; podporuje samoreguláciu sestier; profesionálnu zodpovednosť vedúcu k zvýšenej autonómii a aktualizácii rolí (Gnilka, 2018). Účasť na procese vzájomného hodnotenia metódou peer review zvyšuje zodpovednosť sestier, zlepšuje fungovanie tímu, zvyšuje kvalitu ošetrovateľskej starostlivosti (Haag-Heitman et al., 2018). Peer review je proces, v ktorom sestry hodnotia a posudzujú na základe poskytnutej ošetrovateľskej starostlivosti svoje kolegyne so súčasnými profesionálnymi štandardmi Williams (2022). Peer review zvyšuje profesionálnu autonómiu, sestry preberajú zodpovednosť, musia byť proaktívne, poskytovať bezpečnú a efektívnu starostlivosť o pacienta, vykonávať prax na najvyššej možnej úrovni (DuBose, 2021).

CIEĽ

Overiť obsahovú relevanciu nástroja a vhodnosť implementácie peer review hodnotenia do ošetrovateľskej praxe na Slovensku.

SÚBOR A METODIKA

V rámci pilotnej štúdie boli údaje zbierané v mesiacoch február-apríl 2023 s využitím triangulácie metód: metóda focus group, pološtruktúrované rozhovory a obsahová analýza check-listu peer review hodnotenia. Celkovo 43 sestier pracujúcich v ústavných zdravotníckych zariadeniach a súčasne študentiek FZ TnUAD, magisterského študijného programu Ošetrovateľstvo hodnotilo svoje kolegyne. Priemerný vek hodnotiacich sestier bol 25,8 rokov. Všetky hodnotiace sestry mali ukončené vysokoškolské vzdelanie I. st. a priemerne pracovali 3,5 rokov. Žiadna z hodnotiacich sestier počas svoje praxe ešte nehodnotila sestru-kolegyňu. Bolo hodnotených 43 sestier. Priemerný vek hodnotených sestier bol 38 rokov, pričom najmladšia sestra mala 22 rokov a najstaršia 63 rokov. Priemerná dĺžka praxe bola 15 rokov, najmenej odpracovala hodnotená sestra 6 mesiacov a najdlhšiu prax vykonávala sestra 42 rokov. Osem participantiek malo ukončené stredoškolské vzdelanie, dve vyššie odborné vzdelanie, 21 sestier malo ukončené vysokoškolské vzdelanie I. st. a 12 sestier vysokoškolské vzdelanie II st. Rovnako ako u hodnotiacich sestier, žiadna z hodnotených sestier sa v svojej praxi nestretla s hodnotením peer review. Pri tvorbe check listu peer review sme sa inšpirovali zahraničnými literárnymi zdrojmi, najmä Svetic Cisic & Frankovic (2015) a modifikovali posudzované položky vzhľadom na súčasnosť, podmienky praxe v SR, aktuálne kompetencie sestier a ďalšie faktory. Check list peer review obsahoval 29 položiek založených na 5-bodovej škále Likertovho typu. Posudzované ukazovatele sestry hodnotili:
(1)-nedostatočné;
(2)-primerané;
(3)-priemerné;
(4)-veľmi dobré;
(5)-výborné.

Hodnotené aj hodnotiace sestry uviedli v demografických položkách svoj vek, vzdelanie, roky praxe. V otvorenej otázke sme zisťovali, či boli počas svojej praxe hodnotené sestrou-kolegyňou, resp. či už počas svojej praxe hodnotili svoju kolegyňu. Chceli sme otestovať použiteľnosť a uplatniteľnosť peer review hodnotenia v slovenských podmienkach. Check listy boli distribuované sestrám, ktoré si na svojich pracoviskách vybrali kolegyňu -sestru, ktorú hodnotili. Hodnotiace sestry boli oboznámené s teóriou peer hodnotenia v rámci predmetu Manažment v ošetrovateľstve, pred hodnotením im boli poskytnuté pokyny k peer hodnoteniu svojich kolegýň. Ďalšou metódou použitou na zber údajov boli tri focusové skupiny, aby sa dosiahla saturácia údajov, ktorá bola definovaná ako bod, keď diskusia účastníkov už neprinášala nové informácie. Focusové skupiny boli vedené so zámerom získať údaje o troch posudzovaných oblastiach peer review: 1. kvalita a bezpečnosť, 2. aktualizácia rolí, 3. pokrok v praxi. Odpovede boli kódované a analyzované. Dáta získané z Check listu peer review sme spracovali štatisticky: aritmetický priemer, smerodajná odchýlka, medián, minimálna a maximálna hodnota, rozptyl. Interpretácia zistení je uvedená v prehľadovej tabuľke č.1.

VÝSLEDKY A DISKUSIA

Peer review hodnotenie v ošetrovateľstve v Slovenskej republike je neznámym pojmom nielen pre sestry, ale aj pre mnohé manažérky. Na základe štúdia zahraničných literárnych zdrojov a výsledkov mnohých štúdií (uvedených v zozname bibliografických odkazov) je zrejmé, že by implementácia peer review hodnotenia výrazne prispela k posilneniu autonómie a profesionalizácie ošetrovateľstva i v našich podmienkach.

20 sestier hodnotilo svoje rovesníčky a 23 sestier hodnotilo vekovo staršie kolegyne. Najväčší vekový rozdiel i rozdiel v rokoch praxe sme zaznamenali u 63-ročnej hodnotenej sestry s dĺžkou praxe 42 rokov, ktorá bola hodnotená 23-ročnou kolegyňou s rokom praxe. Priemerná hodnota vo všetkých 29-tich ukazovateľoch peer hodnotenia bola u hodnotenej sestry (x̄ = 2,96). Najnižšie hodnotenie-nedostatočné (1b na Likertovej škále) sa nachádzalo v ukazovateľoch: Akceptovanie konštruktívnej kritiky; Účasť na tvorbe smerníc a postupov; Iniciatíva a IT znalosti. Z analýzy údajov vyplynulo, že sedem sestier hodnotilo svoje kolegyne, ktoré mali rovnakú dĺžku praxe (2-4 roky). Priemerné hodnoty vo všetkých 29-tich ukazovateľoch peer hodnotenia boli u siedmich hodnotených sestier od x̄ = 3,10 až x̄ = 4,65. Vysoké priemerné hodnoty poukazujú na neobjektívnosť a nadhodnocovanie niektorých ukazovateľov vzhľadom na nízky počet rokov praxe.

Tabuľka 1 Výsledky peer review hodnotenia

Ukazovatele N Sd xm min. max. mod(x) s2
Základné znalosti o poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti 43 4,53 0,58 5 3 5 5 0.34
Zručnosti v poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti 43 4,67 0,51 5 3 5 5 0.266
Kompetencie na výkon povolania 43 4,34 0,8 5 2 5 5 0,64
Profesionálny prístup 43 4,395 0,78 5 2 5 5 0,61
Vzdelanie 43 4 0,89 4 0 5 4 0,79
Poskytovanie vedomostí, skúseností a podpory kolegom 43 4,139 1,13 5 0 5 5 1,28
Komunikácia s kolegyňami 43 4,32 0,79 5 2 5 5 0,63
Komunikácia s pacientmi 43 4,34 0,74 4 2 5 5 0,55
Zvyšovanie kvality práce 43 3,81 0,97 4 2 5 4 0,94
Dodržiavanie predpisov, smerníc, štandardov 43 3,86 0,9 4 1 5 4 0,817
Kreativita 43 3,72 1,127 4 1 5 4, 5 1,27
Dodržiavanie time manažmentu 43 4,11 0,97 4 1 5 5 0,94
Účasť na tvorbe smerníc, postupov 43 2 1,46 2 0 5 1 2,13
Proaktivita - preberanie zodpovednosti za svoje činy 43 4,18 1,1 5 1 5 5 1,25
Presnosť vykonávania úloh, dodržanie termínov 43 4,186 1,06 5 1 5 5 1,128
Akceptovanie konštruktívnej kritiky 43 3,51 1,148 4 1 5 4 1,319
Rozpoznávanie chýb 43 3,86 0,878 4 1 5 4 0,77
Nadšenie 43 3,58 1,1 3 1 5 3 1,22
IT znalosti 43 3,767 1,19 4 1 5 5 1,43
Iniciatíva 43 4,069 1,169 4 1 5 5 1,367
Poriadok a čistota na pracovisku 43 4,51 0,817 5 1 5 5 0,66
Spoľahlivosť 43 4,67 0,515 5 3 5 5 0,266
Kvalita poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti 43 4,325 0,95 5 0 5 5 0,91
Identifikácia pacienta 43 4,465 0,78 5 2 5 5 0,62
Prevencia nozokomiálnych nákaz 43 4,186 0,92 4 2 5 5 0,95
Prevencia dekubitov 43 4,023 1,248 4 0 5 5 1,55
Prevencia pádov 43 3,93 1,246 4 0 5 5 1,55
Rešpektovanie súkromia pacienta 43 4,162 1,03 5 2 5 5 1,06
Rešpektovanie dôvernosti informácií 43 4,325 0,93 5 1 5 5 0,87

Legenda: n – počet respondentov, x̄ – aritmetický priemer, sd – smerodajná odchýlka, xm – medián, min. – minimálna hodnota, max. – maximálna hodnota, mod(x) – modus, s2 – rozptyl.

V tabuľke 1 uvádzame výsledky peer review hodnotenia, z ktorej vyplýva, že najvyššiu hodnotu dosiahli sestry v ukazovateľoch: Zručnosti v poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti a Spoľahlivosť (x̄ = 4,67). Výsledok reflektuje fakt, že hodnotiace sestry pracujú v povolaní priemerne 3,5 rokov a na svojich starších kolegyniach najviac oceňujú ich rokmi nadobudnuté praktické zručnosti. Iba jedna sestra bola ohodnotená skóre 3-priemerné zručnosti. Zručnosti 30 sestier boli ich kolegyňami hodnotené ako výborné (5b na Likertovej škále). Najslabším ukazovateľom bola účasť na tvorbe smerníc, postupov (x̄ = 2,00). Päť hodnotených sestier sa vôbec nepodieľa na tvorbe postupov a/alebo smerníc, hodnotiace sestry dopísali do check listu hodnotenie (0)-tabuľka č.2. Nedostatočné zapojenie (1b na Likertovej škále) bolo posúdené u 16 hodnotených sestier.

Tabuľka 2 Demografické charakteristiky piatich sestier - neúčasť na tvorbe smerníc, postupov

ID Hodnotená sestra Vek Vzdelanie Roky praxe
11 42 vš. I. st. 23
15 52 33
17 56 38
18 47 19
37 35 vš. I. st. 11

Z údajov v tabuľke č. 2 je zrejmé, že participáciu na tvorbe ošetrovateľských postupov ignorujú prevažne vekovo staršie sestry, pričom by boli veľmi cenné ich dlhoročné skúsenosti z praxe pri tvorbe nových postupov.

Haag-Heitman & George vykonali rozsiahly výskum a publikovali niekoľko článkov o peer review v ošetrovateľstve (George & Haag-Heitman, 2015; George & Haag-Heitman, 2012; George & Haag-Heitman, 2011; Haag-Heitman & George, 2011a Haag-Heitman & George, 2011b; Whitney, Haag-Heitman, Chisholm a Gale, 2016). Vyvinuli súčasné zameranie na vzájomné hodnotenie, aby sa zachovali štandardy ošetrovateľskej praxe a starostlivosti v troch oblastiach: kvalita a bezpečnosť, aktualizácia úloh a pokrok v praxi (Haag-Heitman & George,2011; Roberts, 2017).

Svetic Cisic & Frankovic (2015) opisujú pilotný projekt a výsledky peer review hodnotenia, ktoré je podľa dostupných údajov prvým takýmto hodnotením vykonaným v chorvátskej ošetrovateľskej praxi. Cieľom štúdie autoriek bolo zhodnotiť kvalitu ošetrovateľskej starostlivosti. Zistenia potvrdili, že peer review zvyšuje zodpovednosť, podporuje tímovú prácu a pozitívne vplýva na profesionálny rozvoj sestier. Počas peer review hodnotenia dospeli k záveru, že päťbodová Likertova škála nie je dostatočne presná, preto by sa mala rozšíriť. Taktiež je potrebné zaviesť nové premenné, ktoré pomôžu vytvoriť presnejší spôsob merania relevantných ukazovateľov. Autorky zdôrazňujú, že peer review hodnotenie vytvára kultúru bezpečnosti, zvyšuje transparentnosť v ošetrovateľstve, proaktivitu v súvislosti s nárastom zverejňovaných pochybení a omylov. V Chorvátsku, rovnako ako v Slovenskej republike, je peer review podľa dostupných údajov úplne novou praxou a vedomosti sestier o tomto hodnotení sú nedostatočné. Výsledky štúdie Haag-Heitman et al. (2018) potvrdili dôležitosť implementácie štruktúrovaného procesu hodnotenia peer review na úrovni organizácie. Zahraničné výskumy a štúdie o peer review sa zameriavajú predovšetkým na postoje a znalosti sestier o hodnotení a bariéry pri implementácii peer review (Murdock, 2018). Prekážkami úspešnej implementácie peer review hodnotenia môže byť nedostatočné akceptovanie zo strany sestier, neprofesionálna prax, strach z odplaty, z dopadu na pracovné vzťahy, netransparentnosť, potreba ďalšieho vzdelávania, nepochopenie hodnoty a významu hodnotenia peer review (Murdock, 2018; Pfeiffer et al., 2012). Taktiež Haag-Heitman et al. (2018) potvrdili, že mnohé sestry uvádzali, že nevedia čo je peer review, prečo sa majú hodnotiť, účasť na hodnotení im spôsobovalo pocity úzkosti, neistoty a strachu zo zlyhania.

Kľúčovými oblasťami pilotnej štúdie boli zistenia týkajúce sa kvality a bezpečnosti ošetrovateľskej starostlivosti. LeClair-Smith a kol. (2016) in Gnilka (2018) zistili, že peer review proces mal významný vplyv na dva indikátory kvality: pády a dekubity. V našej štúdii boli hodnotené ukazovatele kvality a bezpečnosti nasledovne: Identifikácia pacienta (x̄ = 4,465); Kvalita poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti (x̄ = 4,325); Prevencia nozokomiálnych nákaz (x̄ = 4,186) a Prevencia pádov(x̄ = 3,93). Rovnako vysokým bodovým skóre bola ohodnotená Komunikácia s pacientmi (x̄ = 4,34) a Komunikácia s kolegyňami (x̄ = 4,32), čo dávame do súvislosti so skutočnosťou, že hodnotiace sestry sú generačná kohorta Z a preferujú osobnú komunikáciu a dobré medziľudské vzťahy v pracovnom kolektíve. Vyžadujú vedenie, mentoring a spätnú väzbu od svojich starších a skúsenejších kolegýň a nadriadených. George & Haag-Heitman (2011) uvádzajú, že účelom peer hodnotenia je zabezpečiť kvalitu ošetrovateľskej starostlivosti. Ošetrovateľstvo musí byť proaktívne vo svojej reakcii na problémy s kvalitou a bezpečnosťou, nakoľko tieto údaje sú medializované. Aj Gnilka (2018) na základe literárneho prehľadu z rokov 2007-2017 v databázach CINHAL, PubMed a Medline potvrdila zhodu viacerých autorov, že peer review v ošetrovateľstve je potrebné na podporu bezpečnej, autonómnej a kvalitnej ošetrovateľskej starostlivosti. Cieľom štúdie Zadeh (2018) bolo preskúmať vplyv procesu peer review na kvalitu výkonu sestry a spokojnosť pacientov vo vybraných nemocniciach v Iráne. Výsledky štúdie ukázali, že proces peer review má vplyv na kvalitu výkonu sestry a spokojnosť pacienta. Vzhľadom na kľúčovú úlohu sestry v zdravotníckom tíme je zodpovednosťou manažérky, aby plánovala zvyšovanie vedomostí a praktických zručností sestier. Proces vzájomného hodnotenia je vnímaný ako prístup delegovania právomocí manažérkou na zabezpečenie kvality v ošetrovateľstve.

Ďalším problémom, na ktorý chceme poukázať v manažérskej praxi v ošetrovateľstve, je absencia peer review nástroja pre sestry manažérky, pomocou ktorého sa budú vzájomne hodnotiť manažérky na rovnakých stupňoch riadenia. Zahraničné literárne zdroje zdôrazňujú potrebu vypracovania aktuálneho štandardizovaného hodnotiaceho nástroja vzhľadom na zmenené kompetencie sestier manažérok a na potrebu väčšieho zapojenia manažérok do implementácie programu peer review v ošetrovateľstve. V roku 2011 autorky George & Haag-Heitman na základe analýzy prehľadu literatúry skonštatovali, že peer review hodnotenie v ošetrovateľskej praxi chýba a zdôrazňujú úlohu manažérok pri implementácii vzájomného hodnotenia sestier. Aj autorský kolektív Goble et al. (2017) konštatuje, že napriek odporúčaniam na zlepšenie ošetrovateľskej praxe a kvality starostlivosti prostredníctvom implementácie peer review hodnotenia, mnoho manažérok využíva peer review iba raz ročne a často sa neriadia usmerneniami ANA. Cieľom štúdie autorského kolektívu Whitney et al. (2016) bolo zistiť ako manažérky ošetrovateľstva vnímajú peer hodnotenie sestier. Ošetrovateľské peer hodnotenie je kľúčovým komponentom profesionálnej ošetrovateľskej praxe zameranej na sebareguláciu, zvyšovanie kvality a bezpečnosti. Napriek svojim výhodám nie je rozšírené, nie je pochopené, prevalencia je nízka a postupy hodnotenia nie sú v súlade s usmerneniami Americkej asociácie sestier. Výsledky naznačili, že sestry nechápu účel peer hodnotenia a majú medzery vo vedomostiach. Príspevok autorov Davis, Capozzoli, Parks (2009) opisuje implementáciu programu peer review hodnotenia do ošetrovateľskej praxe. Implementačné kroky sú rozdelené do piatich fáz, ktoré opisujú predstavenie konceptu peer review a zapojenie sestier, implementačné pokyny, pilotovanie procesu, vzdelávanie personálu a priebežné hodnotenie. Zapojenie sestier je najvýznamnejším aspektom k úspešnému procesu vzájomného hodnotenia.

Peer review hodnotenie v ošetrovateľstve je významné aj pre kariérny rast sestier a výsledky peer hodnotenia sú cenným zdrojom údajov i pre pedagógov, ktorí zabezpečujú výučbu predmetov Manažment v ošetrovateľstve a Komunikácia v ošetrovateľstve na univerzitách a vysokých školách v študijnom programe Ošetrovateľstvo.

Cieľom štúdie Vuorinen et al. (2000) bolo objasniť význam peer review hodnotenia s ohľadom na kariérny rozvoj sestier a súvislosť so zavedením programu kariérneho rozvoja pre sestry vo fínskej fakultnej nemocnici. Výskumný koncept bol vytvorený na základe analýzy literatúry. Participanti (n = 24) odpovedali na päť otvorených otázok formou eseje.
Odpovede boli analyzované pomocou kvalitatívnej obsahovej analýzy. Peer hodnotenie umožňuje sestrám poskytovať a prijímať profesionálnu a osobnú podporu podporujúcu profesionálny rozvoj. Hodnotenie je prostriedkom na podporu profesionálneho rozvoja sestier.

Boehm & Bonnel (2010) tvrdia, že vzájomné hodnotenie je účinným nástrojom, ktorý môžu pedagógovia využiť pri rozvoji profesionálnych zručností študentov ošetrovateľstva. Spätnú väzbu z peer review možno použiť na identifikáciu potrieb klinického vzdelávania s cieľom zvýšiť bezpečnosť a kvalitu starostlivosti o pacientov.

Pravidelné peer review hodnotenie v ošetrovateľstve uisťuje verejnosť, že sestry sú odborne spôsobilé vykonávať svoju prax. Preto by malo byť v záujme manažmentu zdravotníckych zariadení implementovať spoľahlivý spôsob ako hodnotiť výkon jednotlivých pracovníkov. Výsledky poukázali na rôzne úrovne hodnotených ukazovateľov. Vzorka sestier v tejto štúdii nezistila žiadne zásadné prekážky pri implementácii vzájomného hodnotenia. Hoci výsledky z tejto vybranej vzorky nie je možné zovšeobecňovať, použitie peer review hodnotenia na hodnotenie kolegýň sa javí ako realizovateľné a prijateľné. Sestry boli ochotné podstúpiť tento typ hodnotenia.

Posúdenie kolegýň pomocou formálne akceptovaného a štandardizovaného nástroja je posunom v myslení, kompetenciách a medziľudských komunikačných schopnostiach sestier.
Hodnotiacim úsudkom sestry preukážu prevzatie zodpovednosti, ochotu podstúpiť proces
na posúdenie svojej klinickej praxe. Peer review hodnotenie vzbudí v sestrách záujem o vzdelávanie, napredovanie, kariérny rast.

Odporúčania pre prax

Na základe výsledkov z pilotnej štúdie rámcovo navrhujeme vypracovať slovenskú verziu národného štandardizovaného nástroja pre peer review hodnotenie v ošetrovateľstve; vypracovať smernicu /metodiku pre vzájomné hodnotenie; vypracovať príručku - manuál k peer review pre sestry, bola by vhodnou pomôckou, ktorá by sestrám ponúkla usmernenie pre vzájomné hodnotenie potrebné pre úspešnú implementáciu peer review do ošetrovateľskej praxe. Vzdelávať sestry i manažérky ošetrovateľstva o peer review hodnotení v ošetrovateľstve.

ZÁVER

Sesterské peer hodnotenie zvyšuje zodpovednosť, zmysel pre tímovú prácu, podporuje lepšie pracovné výsledky a kreativitu. Peer review poskytuje sestrám veľa príležitostí na rast a rozvoj, umožňuje im rozvíjať komunikačné, hodnotiace a prezentačné zručnosti. Tým, že si sestry zlepšia svoje komunikačné zručnosti, preukážu vyšší komfort pri poskytovaní spätnej väzby kolegyniam. Vzájomné hodnotenie v klinickom prostredí môže uľahčiť zdieľanie osvedčených postupov, osobný a profesionálny rast, pretože umožňuje sestrám učiť sa jedna od druhej a získať prehľad o svojom profesionálnom rozvoji, aj v oblasti komunikácie, socializácie, spolupráce (Svetic Cisic & Frankovic, 2015). Výsledok vzájomného hodnotenia závisí od motivácie a hodnôt sestier, formátu hodnotenia, od zapojenia a účasti sestier v hodnotení. Vzájomné hodnotenie môže odhaliť nedostatky v praxi, identifikovať témy pre ďalšie vzdelávanie a programy riadenia rizík (Sheahan et al., 2005).

Limity

Veľkosť vzorky a použitie nevalidovaného nástroja limitujú zovšeobecniteľnosť výsledkov štúdie. Ďalším slabým článkom je príprava hodnotiacich sestier a ich veková štruktúra-priemerný vek 26 rokov. Táto skutočnosť zrejme ovplyvnila výsledky hodnotenia.

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

Bergum, SH, Canaan T, Delemos CH. et al. Implementation and evaluation of a peer review process for advanced practice nurses in a university hospital setting. J Am Assoc Nurse Pract. 2017; 29 (7): 369-374. doi: 10.1002/2327-6924.12471

Boehm, H, & Bonnel, W. The use of peer review in nursing education and clinical practice.
J Nurses Staff Dev. 2010;26(3):108-15. doi: 10.1097/NND.0b013e3181993aa4.

Colella, J, Douglas, C, VanBuitenen, N, Galesi, J, Aroh, D. Establishing Interrater Reliability Within the Advanced Practice Nurse Peer Review Process. J Nurs Meas. 2021; 29 (2): 227-238. doi: 10.1891/JNM-D-20-00015.

Davis, K, Capozzoli, J, Parks, J. Implementing Peer Review: Guidelines for Managers and Staff. Nursing Administration Quarterly . 2009; 33(3):251-257.
doi: 10.1097/NAQ.0b013e3181accb62

DuBose, L. Fostering Peer Evaluation Skills in Nursing Students, Journal of the Arkansas Academy of Science. 2021; 75(4):1-5. DOI: https://doi.org/10.54119/jaas.2021.7509
https://scholarworks.uark.edu/jaas/vol75/iss1/4

Garner, JK. Implementation of a Nursing Peer-Review Program in the Hospital Setting.
Clin Nurse Spec. 2015;29(5):271-5. doi: 10.1097/NUR.0000000000000149.

George, V, & Haag-Heitman, B. Nursing peer review: the manager's role
Journal of Nursing Management 2011; 19: 254-259. DOI: 10.1111/j.1365-2834.2011.01225.x

Gnilka, BH. (2018). Peer to Peer Review: Professional Development to Improve Feedback Skills and Self-Efficacy. [The George Washington University : Doctor of Nursing Practice]. 44p. Retrieved from https://hsrc.himmelfarb.gwu.edu/son_dnp/23

Goble, PH, Langford, D, Vincent, S, & Powers, K. The power of peer review:A pathway to professionalism. Nursing management. 2017; 48(2):9-12. DOI: 10.1097/01.NUMA.0000511927.05764.77

Haag-Heitman, B, Bowen-Brady, H, Hunt, V, Oot-Hayes, M. Asking for Feedback: Clinical Nurses’ Perceptions of a Peer Review Program in a Community Hospital. The Journal of Nursing Administration. 2018; 49(1): 35-41. DOI: 10.1097/NNA.0000000000000705

Haag-Heitman, B, & George, V. Nursing peer review: Principles and practice. American Nurse Today. 2011; 6(9): 48-53.

Herrington, CR, & Hand, MW. Impact of Nurse Peer Review on a Culture of Safety.
J Nurs Care Qual. 2019 Apr/Jun;34(2):158-162. doi: 10.1097/NCQ.0000000000000361.

Murdock, SK. (2018). A Program to Prepare Frontline Nurse Leaders for Peer Review. [University of New Hampshire, Durham. DNP Scholarly Projects]. https://scholars.unh.edu/scholarly_projects/7

Murphy, J, Lung, Ch, Booerger, JA & Powers, J. Comprehensive nursing peer review: Our voice, our practice, our growth. Nursing Management. 2018; 49(8):49-33.
doi: 10.1097/01.NUMA.0000542301.90248.30

Nursing peer review: Principles and practice. American Nurse. 2011.
https://www.myamericannurse.com/nursing-peer-review-principles-and-pract...

Pfeiffer JA, Wickline MA, Deetz J & Berry ES. Assessing RN-to-RN Peer Review in clinical units. J Nurs Manag. 2012; 20(3), 390-400. doi: 10.1111/j.1365-2834.2011.01321.x.

Roberts, HD. (2017). Developing a Nursing Peer Review Program for Nurse Leaders. [Bellarmine University, Louisville, KY. Graduate Theses, Dissertations, and Capstones].
https://scholarworks.bellarmine.edu/tdc/41

Svetic Cisic R. & Frankovic S. Using Nursing Peer Review for Quality Improvement and Professional Development with Focus on Standards of Professional Performance. Nursing and Health. 2015;3(5): 103-109. DOI: 10.13189/nh.2015.030501

Sheahan, SL, Simpson, L, & Rayens, MK. Nurse Practitioner Peer Review: Process and Evaluation. J Am Acad Nurse Pract. 2005;13(3):140-145.
doi: 10.1111/j.1745-7599.2001.tb00235.x.

Texas Board of Nursing. Nursing Peer Review. 2022.
www.bon.texas.gov/faq_peer_review.asp.html

Vuorinen, R, Takka, MT & Meretoja, R. Peer evaluation in nurses' professional development: a pilot study to investigate the issues. J Clin Nurs. 2000;9(2):273-281.
doi: 10.1046/j.1365-2702.2000.00353.x.

Williams, T. (2022). Perception is Everything: Implementation of a Peer Evaluation Program for Nurse Leaders in a Hospital Setting. [Doctoral project, University of St Augustine for Health Sciences] : Student Scholarly Projects Collection. 52p. doi.org/10.46409/sr.FSJV7101

Whitney, K, Haag-Heitman, B, Chisholm, M, & Gale, S. Nursing Peer Review Perceptions and Practices: A Survey of Chief Nurse Executives. J Nurs Adm. 2016;46(10):541-548.
doi: 10.1097/NNA.0000000000000399.

Zadeh, H. (2018). The Effect of Peer Review Evaluation on Quality of Nurse's Performance and Patient's Satisfaction.
https://www.semanticscholar.org/paper/The-Effect-of-Peer-Review-Evaluati...

Autorka: doc. PhDr. Viera Hulková, PhD., MPH
Katedra ošetrovateľstva, Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne
ORCID 0000-0003-2631-1803

Ponuka vzdelávania


Radi publikujete ale nemáte dobrú skúsenosť s inými časopismi? Publikujte články v časopise Prohuman a podcasty na Prohuman AI. Hľadáme práve Vás!