Odísť či zostať vo vzťahu? Aké etické dilemy riešia mladí ľudia v partnerských vzťahoch?

sep 13 2021

Leave or stay in a relationship? What ethical dilemmas do young people face in relationships?

Abstrakt: V texte sú prezentované parciálne výsledky komplexnejšieho výskumu o intimite mladých ľudí, ktoré sa týkajú etických dilem v oblasti párových vzťahov. V tomto článku sme sa zamerali na tie výsledky, ktoré sú zamerané na kategorizáciu etických dilem v oblasti partnerských vzťahov, deskripciu týchto kategórií a subkategórií, ktorými sú sýtené. Jednotlivé kategórie sme konštruovali na základe voľných odpovedí na otvorené otázky, získané prostredníctvom dotazníka, od 315 respondentov a respondentiek mladšieho dospelého veku a adolescencie. Naše výsledky poukazujú na diverzitu etických dilem, ktorými sa muži a ženy v ich partnerských a sexuálnych vzťahoch zaoberajú. Príspevok vznikol v rámci riešenia projektu APVV-18-0303: „Medzníky v tranzíciách intímnych vzťahov a kvalita života v období adolescencie a mladej dospelosti“.
Kľúčové slová: etické dilemy, partnerský vzťah, intimita, etika, morálka, sexualita, tranzície intímnych vzťahov, sexuálny výskum, eticko-deskriptívny výskum.

Abstract: The text presents partial results of comprehensive research on the intimacy of young people, which relate to ethical dilemmas in the field of couple relationships. In this article, we have focused on those results that focus on the categorization of ethical dilemmas in the field of partnerships, a description of these categories and the subcategories with which they are saturated. We constructed particular categories on the basis of free answers to open questions obtained through a questionnaire from 315 respondents of younger adult age and adolescence. Our results point to the diversity of ethical dilemmas that men and women deal with in their partnerships and sexual relationships. The paper was created within the project APVV-18-0303: "Milestones in transitions in intimate relationships and quality of life in adolescence and young adulthood“
Key words: ethical dilemmas, partnership, intimacy, ethics, morality, sexuality, transitions in intimate relationships, sexual research, ethical-descriptive research.

Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2021)Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2021)

Úvod1

V klasickom ponímaní etiky ako morálnej filozofie sa otázka etických dilem vynára už v jej samotných počiatkoch. Napríklad Platónova Ústava je stále vďačným zdrojom rôznych etických dilem, i keď svoju plnú váhu získava táto otázka až v modernom etickom myslení, ktoré morálnemu subjektu prisúdilo autonómiu a práve autonómia vôle sa stáva základom pre morálne konanie. Prelomovým je tu Kantov prístup, „predkantovské pokusy vypracovať etiku ako náuku o správnom konaní postulujú nejaké najvyššie dobro, či už je to blaženosť, dokonalosť, túžba po šťastí alebo láska k bohu. Snažia sa nájsť spôsob ako možno toto dobro dosiahnuť. Od Kanta sa v morálnej teórií operuje pojmom autonómia vôle“ (Palovičová 2007, s. 164). Až tam, kde sa morálny subjekt nemôže odvolať na poslušnosť voči vonkajšej autorite (nech už je jej podoba akákoľvek), kde kritérium správnosti nespočíva v zhode s nejakým zvonku stanoveným referenčným kritériom, ale musí s plnou vážnosťou a vedomím prevziať zodpovednosť za svoju voľbu, až tam nadobúdajú etické dilemy svoju dramatickú, existenciálnu váhu.

Stále však ešte platilo, že aj moderné etické teórie, ako napríklad deontologická etika (Kant) alebo utilitaristická etika (Mill), napriek svojmu odlišnému filozofickému základu vychádzali v zásade zo spoločného predpokladu, že úplná etická teória by nemala pripúšťať možnosť skutočných morálnych dilem, že morálne dilemy sú vlastne dôsledkom plurality a heterogenity našich etických princípov. Až v druhej polovici 20. storočia sa začal tento predpoklad úspešne spochybňovať, napr. Marcusová presvedčivým spôsobom ukázala, že morálne dilemy nemusia nutne poukazovať na určitú nekonzistentnosť našich normatívnych princípov v rámci ktorých určujeme svoje povinnosti, či už sa to deje individuálne alebo spoločensky (Marcus 1980).

Problematika etických dilem sa tak v súčasnosti vynára v širokom spektre tém a teoretických prístupov. V oblasti bioetiky sa závažné a aktuálne etické dilemy skúmajú v otázkach kvality života a umierania, samovrážd, eutanázie a potratov (Pojman 1992), v oblasti individuálnych ľudských práv a spoločenských povinností, lekárskej etiky, rodičovstva, trestania a domáceho násilia (Ezra 2006), na Slovensku napr. Kocina (2016, 2021(a,b). Fenomén morálnej dilemy sa skúma z pohľadu morálnych citov, s dôrazom pritom na špecifický cit pre dilemy – pocit viny (Greenspan 1995), z pohľadu otázky svedomia a racionality rozhodovania (Korený 2013), z kultúrno-antropologického hľadiska poukazujúc na spoločenskú relatívnosť normatívnych systémov (Caplan 2003).

V súčasnosti etika ako vedná disciplína výrazne presahuje svoje pôvodne úzke filozofické rámce, čoho dôsledkom je rozvoj rôznorodých, aj interdisciplinárnych, prístupov a metodologických postupov v etike. Práve medzi také môže patriť aj oblasť empirického výskumu etických dilem. Ako sme konštatovali (Marková et al., 2020), napriek tomu, že etické dilemy sú centrálnou kategóriou etiky, tak empirické výskumy etických dilem sú skôr ojedinelé, a obzvlášť to platí pre oblasť partnerských vzťahov a sexuality. O špecifických etických dilemách v oblasti partnerských vzťahov, sexuality a lásky nie je v domácom či zahraničnom vedeckom diskurze frekventovane diskutované, ba dokonca v rámci problematiky etických dilem sa venuje tejto oblasti marginálna pozornosť – týka sa to hlavne výskumov v tejto sfére. Výskumy v tejto oblasti sú ojedinelé (napr. Prager, 2014) a skôr realizované v odboroch psychológia či sociológia, ako v rámci etiky.

Výskum

V rámci komplexnejšieho výskumu intimity (v rámci projektu APVV-18-030 „Medzníky v tranzíciách intímnych vzťahov a kvalita života v období adolescencie a mladej dospelosti“) sme sa zamerali aj na výskum etických dilem a kritických etických situácií, ktoré sprevádzajú tranzície v intímnych vzťahoch, ako aj spôsobov riešenia etických dilem a ich súvislostí s ďalšími faktormi.

V rámci úvodného exploračného výskumu sme na zisťovanie etických dilem, ktoré sa týkajú intimity, sexuality a párových vzťahov využili online dotazník, ktorý okrem škálovaných a i. položiek obsahoval aj otvorené otázky. Dotazník vyplnilo spolu 315 respondentov a respondentiek mladšieho dospelého veku a adolescencie (vekový priemer = 24,01, najčastejšie sa vyskytujúci vek = 21 rokov, 60% ženy a 40% muži). V otvorenej otázke sme sa pýtali, aké etické dilemy riešili účastníci a účastníčky výskumu vo svojom partnerskom živote. Podľa obsahu sme voľné výpovede účastníkov a účastníčok výskumu zoskupili do kategórií. V tomto texte predkladáme práve obsahovú kategorizáciu voľných výpovedí na túto otázku a následne subkategórie, ktorými sú sýtené.

Z dôvodu, aby sme neredukovali šírku získaných výpovedí respondentov a respondentiek, sme za etické dilemy považovali všetky, ktoré tak označili účastníci a účastníčky výskumu bez ohľadu na to, či by boli za etickú dilemu v pravom zmysle slova považované aj podľa etickej teórie. Uvedené je treba brať do úvahy aj pri interpretácii výsledkov.

Výsledky výskumu

Obsahovo sme identifikovali rozmanité etické dilemy v partnerských vzťahoch, o ktorých respondenti a respondentky referovali. Kategorizovali sme ich do nasledovných 11 kategórií2 - hlavných tematických oblastí3:

  1. nevera
  2. nedôvera, klamanie vo vzťahu, žiarlivosť
  3. rozchody/rozvody
  4. neistota, pochybnosti o láske partnera/partnerky, strach zo straty partnera/partnerky
  5. sloboda, ne/závislosť, blízkosť
  6. ja verzus partner/partnerka, resp. vzťah
  7. terajší verzus minulý vzťah
  8. kvalita partnerského (príp. sexuálneho) vzťahu
  9. budúcnosť a vývin partnerského vzťahu
  10. vhodnosť a výber partnera/partnerky
  11. externé faktory (financie, zdravie a i.)

Diverzitu v odpovediach možno vidieť aj z percentuálneho zastúpenia výskytu týchto kategórií etických dilem (tabuľka č. 1). Z týchto výsledkov možno usudzovať, že etické dilemy v partnerských vzťahoch, o ktorých mladí/é muži a ženy referovali, sú pomerne rôznorodé a rozptýlené. Vo vzťahu k percentuálnemu zastúpeniu jednotlivých kategórií etických dilem sa ukazuje, že najviac zastúpenými sú etické dilemy, ktoré sa týkajú budúcnosti a vývinu partnerského vzťahu (14%), taktiež rozchodov/rozvodov (13%), ďalej aj kvality partnerského života (12%) a dilem, ktoré sa týkajú vlastných požiadaviek a naplnenia verzus partnerských (12%), Etické dilemy, ktoré sa týkali nevery boli uvádzané v 11% a 10% sa vzťahovalo k nedôvere, klamaniu či žiarlivosti. Ostatné kategórie etických dilem sa boli uvádzané v menej ako v 10%: výber partnera/partnerky či jeho/jej vhodnosť (8%), externé faktory – financie, zdravie, závislosti partnera/partnerky, rodina, deti a i. (7%), neistota a pochybnosti o láske (6%), sloboda, ne/závislosť, blízkosť (5%), terajší verzus minulý vzťah (3%). Pri interpretácii výsledkov však treba brať do úvahy, že uvedené percentuálne zastúpenie výskytu kategórií etických dilem v párových vzťahoch reflektuje aj šírku vytvorenej kategórie a aj jej obsahovú konceptualizáciu.

Tabuľka č. 1: Kategorizácia etických dilem v párových vzťahoch

Týchto 11 hlavných kategórií etických dilem v párových vzťahoch zahŕňa viaceré podkategórie, ktoré sme sem zaradili na základe obsahovej podobnosti. V snahe priblížiť šírku jednotlivých kategórií, resp. obsah etických dilem, ktoré v partnerských vzťahoch opýtaní/é muži a ženy riešia, prezentujeme v tabuľkách č.2.1 - 2.12 jednotlivé podkategórie tak, ako vyplynuli z odpovedí účastníkov a účastníčok výskumu a ktoré boli podkladom pre vytvorenie vyššie uvedenej kategorizácie etických dilem, vrátane ich percentuálneho rozloženia. Pri označovaní subkategórií sme sa snažili čo najviac pridržiavať autentických formulácií respondentov a respondentiek. Niektoré odpovede boli koncipované široko kým iné stručne, preto aj podkategórie a ich opisy sa rozsahovo rôznia.

Spomedzi etických dilem, ktoré respondenti a respondentky riešia vo svojich partnerských vzťahoch boli uvádzané tie, ktoré sa týkajú oblasti nevery celkovo v 11% (tab. č. 1). Z tabuľky č. 2.1 možno vidieť, že v odpovediach týchto účastníkov a účastníčok výskumu dominuje sexuálna nevera – 76% z nich uviedlo, že riešilo práve dilemy týkajúce sa nevery sexuálnej v porovnaní s neverou emocionálnou (či paralelnou láskou k dvom osobám), ktorá bola uvedená v 24%.

Respondenti a respondentky v tejto súvislosti uvádzali dilemy, ktoré sa týkali toho, či odpustiť neveru, či zotrvať vo vzťahu so ženatým mužom/vydatou ženou (resp. zadaným partnerom/partnerkou), či byť neverný/á, či a ako pokračovať v partnerskom vzťahu po vlastnej alebo partnerovej/partnerkinej nevere. Taktiež referovali o predchádzajúcich rozhodnutiach opustiť vzťah (po skúsenosti s neverou) a ľútosťou, že tak spravili s nádejou (alebo bez nej) na návrat do pôvodného partnerského vzťahu a pod. Na to nadväzujúc, etické dilemy o emocionálnej nevere sa vzťahovali k paralelnej láske k dvom osobám súčasne a tiež sa týkali rozhodovania o zotrvaní v doterajšom partnerskom vzťahu a pod.

Tabuľka č. 2.1: Etické dilemy, ktoré sa týkajú oblasti nevery

Celkovo 10% opýtaných mužov a žien riešilo etické dilemy, ktoré a týkali (ne)dôvery, klamania vo vzťahu alebo žiarlivosti (tab. č.1). Jednotlivé podkategórie tvoria: v 40% tie etické dilemy, ktoré sa týkajú vlastnej alebo partnerovej/partnerkinej žiarlivosti v rôznych stupňoch (prehnaná až chorobná žiarlivosť) a jej dôsledkov, vrátane obmedzovania a iných noriem pre správanie vlastné (sloboda) a partnerkine/partnerovo (žiarlenie, obmedzovanie, podozrievanie); ďalej v 20% sa týkala táto kategória klamstiev vo vzťahu (dominantne jednostranných) a dilem ohľadom ich utajovania či odhalenia bez súhlasu partnera/partnerky (napr. v telefóne) a následkov, príp. zranení vyplývajúcich z tohto odhalenia; a v ďalších 40% išlo o etického dilemy, ktorá sa týkali dôvery a nedôvery voči partnerovi/partnerke, straty dôvery a možnostiach jej obnovy, resp. nedostatku dôvery (tab. č. 2.2).

Tabuľka č. 2.2: Etické dilemy, ktoré sa týkajú nedôvery, klamania, žiarlivosti

V 13% zastúpená kategória rozchodov (príp. rozvodov) (tab. č. 1) patrila medzi tie, ktoré boli účastníkmi a účastníčkami najviac deskribované. V rôznorodej forme boli opisované dilemy, ktoré sa týkali základnej otázky zotrvania vo vzťahu alebo opustenia vzťahu, teda rozhodovania o rozchode (príp. rozvode) a opisu kontextov a faktorov, ktoré do tohto rozhodovania vstupujú (zostať spolu keď partneri nemajú nič spoločné, keď si nerozumejú, odlišnosti, konflikty, keď vzťah/partner/partnerka stagnuje, keď je cenou vzdanie sa snov atď., príp. ublíženia a zranenia s tým spojené) – dominantne až 89% tvorí v rámci tejto kategórie práve vlastné rozhodovanie o odchode zo vzťahu. Zvyšných 11% je sýtených vyrovnávaním sa s tým, že partner/partnerka ukončil vzťah, s pocitom byť opustený/á, rozhodovanie o ďalšej šanci pre takéhoto/takúto partnera/partnerku, ako žiť ďalej po strate partnera/partnerky a pod.

Tabuľka č. 2.3: Etické dilemy, ktoré sa týkajú rozchodov/rozvodov

Dilemy, ktoré sa týkajú rôznych neistôt, pochybností o láske či strachov zo straty partnera/partnerky a osamelosti boli zastúpené v 6% spoDmedzi ostatných kategórií etických dilem, ktoré opýtaní/é muži a ženy riešili vo svojich partnerských vzťahoch (tab. č, 1). Čo sa týka jednotlivých podkategórií, ktorými je táto kategória sýtená, z tabuľky č. 2.4 možno vidieť, že najviac zastúpenou (65%) sú pochybnosti o láske partnera/partnerky, kde respondenti a respondentky referovali o strachoch alebo obavách, či sú partnerom/partnerkou milovaní/é a do akej miery (či ide o jeho/jej „skutočnú“ lásku); ďalších 18% predstavuje strach zo straty partnera/partnerky (napr. po hádke, že sa partner/partnerka už nevráti alebo obavy z jeho/jej straty atď.); 12% referovalo o strachu o partnera/partnerku (strach jeden o druhého); a zvyšných 6% uviedlo strach z osamelosti (bez ohľadu na to, či aktuálne mali partnerský vzťah).

Tabuľka č. 2.4: Etické dilemy, ktoré sa týkajú neistoty, pochybností o láske a strachu

Kým niektoré kategórie etických dilem boli vyjadrené skôr na úrovni obáv a strachov (ako napr. vyššie opísaná) a predstavovali skôr intrapersonálne morálne alebo emocionálne obsahy, tak táto kategória mala zväčša charakter etickej dilemy v pravom zmysle slova. Obsahovo ide o kategóriu, ktorá sa týkala slobody, ne/závislosti, blízkosti vo vzťahu a celkovo tvorila 5% spomedzi ostatných kategórií etických dilem. Išlo o dilemy ktoré boli formulované účastníkmi a účastníčkami výskumu v zmysle sloboda verzus kontrola, záväzok verzus voľnosť a pod. Percentuálne je táto kategória sýtená subkategóriámi (tab. č. 2.5): 47% predstavujú dilemy typu záväzok verzus voľnosť/sloboda; 27% sloboda verzus kontrola či obmedzovanie vo vzťahu; 20% závislosť na partnerovi/partnerke (alebo strach z nej) verzus nezávislosť; 7% predstavujú dilemy sloboda verzus blízkosť.

Tabuľka č. 2.5: Etické dilemy, ktoré sa týkajú slobody, ne/závislosti,

Ďalšia kategória etickej dilemy, ktorú vyjadrovali respondenti a respondentky bola: ja verzus partner/partnerka, resp. partnerský vzťah – celkovo predstavovala 12% v rámci kategórií etických dilem (tab. č. 1). Začlenili sme sem také etické dilemy, ktoré možno nazvať zjednodušene ja verzus ty, príp. vzťah verzus ty/ja a pod. a obsahovo sa táto kategória týkala dilem v oblasti prispôsobovania sa v partnerskom vzťahu a jeho miery a dôsledkov, obetovania sa na úkor vlastných potrieb alebo želaní v prospech partnera/partnerky alebo vzťahu, vzdania sa vlastných snov a túžob, pochybností o vlastnej hodnote vo vzťahu k hodnote partnera/partnerky a celkovo vlastného verzus partnerovho/partnerkinho naplnenia a potrieb. V tabuľke č. 2.6 je znázornené percentuálne zastúpenie jednotlivých podkategórií: najviac (34%) sa týka prispôsobovania sa v partnerskom vzťahov; 20% vlastného chcenia a želaní verzus partnerovho/partnerkinho; 17% vzdania sa vlastných snov; 11% vlastného verzus partnerovho/partnerkinho naplnenia; 9% preferovania partnerského vzťahu pred kamarátmi/kamarátkami. Zvyšné tri subkategórie boli zastúpené každá v 3%, konkrétne: obetovanie sa, vlastná sebahodnota (napr. pochybovanie o vlastnej kráse) alebo vlastná hodnota verzus partnerova/partnerkina a napokon potreba byť prijatý/á partnerom/partnerkou verzus potreba byť sebou samým (taký/á, aký/á naozaj som).

Tabuľka č. 2.6: Etické dilemy typu „ja verzus partner/partnerka, resp. partnerský vzťah“

Etické dilemy typu terajší verzus minulý vzťah predstavovali 3% spomedzi ostatných kategórií etických dilem celkovo (tab. č. 1). I keď sme túto kategóriu nečlenili na podkategórie, uvádzame ju ako samostatnú, nakoľko predstavuje diferencovaný obsah v porovnaní s ostatnými nami vytvorenými kategóriami dilem. Opýtaní/é muži a ženy referovali o dilemách alebo morálne konfliktných situáciách a otázkach ohľadom týchto obsahov: terajší verzus minulý partnerský vzťah (vlastný alebo partnerov/partnerkin), vysporiadanie sa s minulými skúsenosťami, odpútanie sa z minulého vzťahu/vzťahov, prenos skúseností z predošlých partnerských vzťahov a pod.

Tabuľka č. 2.7: Etické dilemy terajší verzus minulý vzťah
Percentuálny výskyt Subkategórie

Etické dilemy, ktoré sa týkajú kvality partnerského (resp. sexuálneho) vzťahu tvoria 12% z kategórií dilem (tab. č. 1). Ide o pomerne rôznorodú kategóriu, ktorá zahŕňa dilemy o spokojnosti a kvalite partnerského vzťahu, nenaplnenie sexuálnych potrieb a túžob, stereotyp v partnerstve, nekvalitnú komunikáciu a nespokojnosť s riešením konfliktov, zranenia vo vzťahu a sklamania, nespokojnosť so záujmom partnera/partnerky, nedostatok starostlivosti, ubližovanie a zlé zaobchádzanie až násilie. Percentuálne rozloženie oblastí jednotlivých podkategórií etických dilem je nasledovné (tab. č. 2.8): najviac sýtia túto kategóriu v 26% zranenia a sklamania vo vzťahu a rovnako v 26% nespokojnosť s riešením konfliktov, hádky a nekvalitná komunikácia vo vzťahu celkovo. 11% výskyt sme zaznamenali v troch podkategóriách: kvalita vzťahu a akceptovanie partnera/partnerky (ide o oblasť otázok či dilem, či je ten vzťah/jeho kvalita to, čo chcem, či som schopný/á akceptovať partnera/partnerku, takého/takú, aký/aká je alebo vzťah v kvalite, ktorú má); ďalej v 11% je zastúpená oblasť, ktorá sa vzťahuje k sexualite a ktorá sa týka nenaplnenia sexuálnych potrieb a erotických túžob vo vzťahu, nespokojnosť s dosahovaním orgazmu (málo orgazmov), nezhody vo frekvencii sexu (vyššie vlastné nároky ale nižšie u partnera/partnerky, resp. naopak) a pod.; a napokon 11% je aj subkategória nespokojnosť so starostlivosťou alebo záujmom partnera/partnerky (nedostatok partnerovho/partnerkinho záujmu). Zvyšných 9% sa týka stereotypu a 6% referovalo o ubližovaní, zlom zaobchádzaní vo vzťahu a prístupe k partnerovi/partnerke a dokonca až násilí.

Tabuľka č. 2.8: Etické dilemy, ktoré sa týkajú kvality partnerského (príp. sexuálneho) vzťahu

Rozmanité etické dilemy, ktoré sme zatriedili do kategórie, ktorá sa týka budúcnosti partnerského vzťahu či jeho vývinu, predstavujú celkovo 14% výskyt. Do tejto kategórie boli tematicky zaradené tie dilemy, morálne konfliktné situácie alebo problémy, ktoré sa vzťahovali k rozhodovaniu o budúcnosti vzťahu alebo k vývinu vzťahu, či založiť rodinu, spolu bývať, vstúpiť do manželstva a i., dilemy vzťahov na diaľku, častosti stretávania či spoločného trávenia času. Jednotlivé subkategórie sú obsiahnuté nasledovne (tab. č. 2.9): 41% tvoria dilemy ohľadom spoločného bývania (či sa už spolu presťahovať a posunúť vzťah na inú úroveň a pod.); 22% referovalo o vzťahoch na diaľku a s tým spojenými konfliktami a problémami; 20% riešilo dilemy ohľadom častosti stretávania sa a spoločného trávenia času (nespokojnosť s nedostatkom času, preferenciou spoločne tráveného času a pod.); a 17% riešilo dilemy, ktoré sa týkali založenia rodiny, resp. vstupu do manželstva (vhodnosť času, preferencia inej voľby, napr. či pokračovať v štúdiu, užívať si a cestovať, zábava a i.).

Tabuľka č. 2.9: Etické dilemy, ktoré sa týkajú budúcnosti a vývinu partnerského vzťahu

Výber partnera/partnerky či jeho/jej vhodnosť tvoria samostatnú kategóriu etických dilem, ktoré respondenti a respondentky uvádzali (celkovo 8% zastúpenie spomedzi ostatných kategórií etických dilem – tab. č. 1). Táto kategória zahŕňa rôzne dilemy ohľadom výberu partnera/partnerky, resp. jeho/jej vhodnosti či kompatibility (vekové disproporcie medzi partnermi, dilemy o vhodnosti partnera/partnerky pre vzťah, odlišnosť partnerov a vzájomná príťažlivosť, rozhodovanie o vstupe do partnerského vzťahu s určitou osobou, paralelná láska/príťažlivosť k dvom osobám a rozhodovanie sa pre jedného/jednu z nich, rozhodovanie, či vôbec vstúpiť do partnerského vzťahu a odpútať sa od rodičov, okolnosti výberu partnera/partnerky alebo vstupu do vzťahu (napr. skoré naliehanie na prvý sex, začiatok sexuálneho života a pod.). Percentuálne vyjadrenie zastúpenia jednotlivých sem zaradených subkategórií je prezentované v tabuľke č. 2.10. Polovičné zastúpenie (50%) prestavuje oblasť výberu partnera/partnerky, resp. jeho vhodnosti z hľadiska veku (dilemy ohľadom vekových disproporcií medzi partnermi), otázky vhodnosti daného/danej partnera/partnerky pre vzťah a pod. 29% tvoria taktiež dilemy, ktoré sa týkajú výberu partnera/partnerky, ale v porovnaní s iným osobou - záujem o viac ako jednu osobu a zvažovanie jej výberu pre vzťah, paralelná láska alebo príťažlivosť k dvom alebo viacerým osobám súčasne a otázka rozhodovania sa pre niektorú z ich, resp. s kým vstúpiť do vzťahu). 8% v rámci tejto kategórie predstavujú dilemy ohľadom odpútavania sa od rodičov a vplyv na partnerský život, príp. rozhodovanie, či vôbec vstúpiť do partnerského vzťahu. A nakoniec 4% tvoria tri subkategórie, pričom každá z nich bola uvedená v 4%: jednak ide o otázky nekompatibility partnerov verzus vzájomná príťažlivosť/alebo žiaduca kvalita vzťahu – vášeň a pod. (napr. odlišnosť partnerov, ale napriek tomu silná vzájomná príťažlivosť, silný a/alebo vášnivý vzťah, ale problematický/á partner/partnerka, „ťažká“ povaha partnera/partnerky), a jednak ide o okolnosti výberu partnera/partnerky a pochybnosti o jeho/jej vhodnosti, ktoré sa týkali vstupu do vzťahu skorým naliehaním na prvý sex, začiatok sexuálneho života a pod.

Tabuľka č. 2.10: Etické dilemy, ktoré sa týkajú vhodnosti či výberu partnera/partnerky

Kategória externé faktory je sýtená rôznorodými etickými dilemami, ktoré sa týkajú viacerých oblastí externých faktorov. Tieto dilemy sa celkovo vyskytovali v odpovediach v 7% (tab. č. 1). Čo sa týka ich obsahu, možno z tabuľky č. 2.11 vidieť, že sme medzi externé faktory zaradili tie dilemy, ktoré sa týkali financií, ich užívania alebo nedostatku a existenčných otázok, z čoho budú ako pár žiť – v rámci tejto kategórie sa vyskytovali v 29%. Ďalej to boli viac či menej závažné otázky, ktoré sa týkali zdravia a choroby a ich dôsledkov (pre pár, pre partnera/partnerku) a pod. – takéto etické dilemy tvoria 10% dilem, ktoré sa týkajú externých faktorov. Pomerne širšou podkategóriou sú dilemy, ktoré sa týkali tehotenstiev a potratov/interrupcií, rozhodovania sa o nich, snahy o dieťa alebo plánov ako deti vychovať – v 24% bola zastúpená táto subkategória etických dilem spomedzi ostatných externých faktorov. Ďalšou podkategóriou boli závislosti, jej výskyt je 10% a zahŕňal obsahovo dilemy, ktoré sa týkali prevažne užívania alkoholu, fajčenia a s tým spojných alebo iných závislostí. A napokon, v rámci externých faktorov účastníci a účastníčky v 29% referovali aj o etických dilemách ktoré boli spojené so vstupovaním rodičov partnerov do párových problémov, miešaním sa do ich vnútorných záležitostí, nesúhlasom s výberom partnera/partnerky, príliš veľkým vplyvom rodiny na jedného z partnerov, teda celkovo zasahovania rodiny do partnerského života.

Tabuľka č. 2.11: Etické dilemy, ktoré sa týkajú externých faktorov

Záver

Nakoľko výskum v oblasti etických dilem v párových vzťahoch na Slovensku absentuje, tak uvedená kategorizácia, aj keď tvorí len prvé výsledky z komplexnejšieho výskumu, naznačuje pomernú pestrosť a obsahovú diferencovanosť v oblasti morálneho rozhodovania v partnerských vzťahoch. Poukazuje na viaceré eticky významné oblasti, ktorým by sa mala venovať nielen výskumná pozornosť, ale ktoré odkazujú na ďalšie psychologické či sociálne aspekty a zdroje, z ktorých si mladí ľudia konštruujú partnerský život a rámce, v ktorých sa morálne rozhodovanie realizuje. I keď viaceré identifikované obsahové oblasti nie sú prekvapujúce a možno očakávať, že otázky rozchodov, kvalitatívnych aspektov partnerského spolunažívania, nevery, výberu partnera/partnerky atď. budú súčasťou etických dilem, lebo vyplývajú z vývinu či dynamiky párového fungovania ako takého, tak na druhej strane, iné aspekty sa medzi nami identifikovanými oblasťami nevyskytujú, čo môže naopak poukazovať tie témy, ktoré nie sú považované opýtanými osobami za morálne problematické, príp. ktoré nie sú bežnou súčasťou morálnych laických diskurzov v tejto oblasti.

Na základe získaných výsledkov sa ukazuje, že najčastejšie zastúpenými boli etické dilemy, ktoré sa týkajú budúcnosti partnerského vzťahu (založenia rodiny, spoločného bývania, vstupu do manželstva a pod.), rozchodov a rozvodov a rozhodovania sa o nich či vyrovnávania sa s nimi, kvality partnerského spolunažívania a sexuálneho života (spokojnosť s riešením konfliktov, so záujmom partnera/partnerky a jeho/jej starostlivosťou, s komunikáciou, sexom a pod.), ale aj vlastnej spokojnosti (či naplnenia) verzus partnerskej (ja verzus partner/partnerka). Síce viaceré z uvádzaných dilem nespĺňali kritériá etickej dilemy v pravom zmysle slova v rámci klasickej etickej teórie, i tak ukazujú obraz o obsahoch morálne konfliktných situácií a dilem v partnerských vzťahoch mladých mužov a žien. Kým niektoré ich obsahy boli vyjadrené skôr na úrovni obáv a strachov (o lásku partnera/partnerky, strach o jeho/jej stratu, strach z osamelosti a pod.) a predstavovali skôr vnútorné intrapsychické morálne alebo emocionálne obsahy, ďalšie sa vzťahovali na úroveň interpersonálnu. Celkovo však naše zistenia naznačujú konštrukcie ideálu spokojného, naplňujúceho vzťahu pre oboch partnerov a zvažovanie jeho opustenia v prípade jeho nenaplnenia, požiadavky na kvalitnú komunikáciu, vernosť, partnerskú exkluzivitu, prispievanie k budovaniu vzťahu, čo je v súlade so zisteniami (Marková, 2007, 2015), že emocionálny zisk a spokojnosť sa ukazujú ako jeden z mo¬rálnych princípov partnerského (príp. sexuálneho) správania a tvoria súčasť etických dilem v párových vzťahoch v súčasnosti.

Poznámka:
Text vznikol vďaka podpore grantu APVV-18-0303: Medzníky v tranzíciách intímnych vzťahov a kvalita života v období adolescencie a mladej dospelosti.

Autorka a autor:
Prof. PhDr. Dagmar Marková, PhD.
Mgr. Ciprian Turčan, PhD.<>

Katedra všeobecnej a aplikovanej etiky FF UKF v Nitre

Zoznam bibliografických odkazov

CAPLAN, P. 2003. The Ethics of Anthropology. Debates and Dilemmas. London: Routledge, 2003. ISBN 978-0415296427.

EZRA, O. 2006. Moral Dilemmas in Real Life: Current Issues in Applied Ethics. Dordrecht: Springer. ISBN 978-1-4020-4105-1.

GREENSPAN, P. S. 1995. Practical Guilt. Moral Dilemmas, Emotions, and Social Norms. New York: Oxford University Press, 1995. ISBN 978-0195090901.

KOCINA, P. 2021(a). Vybrané aspekty právnej úpravy vzťahov kohabitujúcich osôb v partnerskom zväzku na Slovensku v kontexte aktuálnych ľudskoprávnych trendov. In: Analýza diskurzov o tradičných a alternatívnych rodičovstvách na Slovensku. Bratislava: VEDA, 2021, s. 33-53. ISBN 978-80-224-1881-2.

KOCINA, P. 2021(b). Registrované partnerstvo ako integrálna súčasť práva na súkromný a rodinný život . In: Projustice, roč. 9, 2021, s. 1-10. ISSN 1339-1038.

KOCINA, P. 2016. Morálne dilemy sexuálnej kontrarevolúcie. In: Lidská práva v proměnách času : sborník příspěvků z 5. ročníka mezinárodní vědecké konference, České Budějovice, 25. listopadu 2015. České Budejovice: Jihočeská univerzita, 2016, S. 16-21. ISBN 978-80-7394-583-1.

KORENÝ, P. 2013. Morálna voľba. Boskovice: František Šalé – Albert, 2013. ISBN 978-80-7326-238-9.

MARCUS, R. B. 1980. Moral Dilemmas and Consistency. In: The Journal of Philosophy, 1980, Vol. 77, No. 3, pp. 121-136. ISSN 0022-362X.

MARKOVÁ, D. 2007. Predmanželská sexualita v kontextoch sexuálnej diverzity a variability. Bratislava: Regent, 2007. ISBN 978-80-88904-59-5.

MARKOVÁ, D. 2015. Sexual morality in Slovakia and the Czech Republic. Ljubljana: KUD Apokalipsa, 2015. ISBN 978-961-6894-68-5.

MARKOVÁ, D. - KOCINA, P. – TURČAN, C. 2020. Etické dilemy v párových vzťahoch. In: 28. celostátní kongres k sexuální výchově v České republice. Hradec Králové, 15. - 16. října 2020. Broumov: SPRSV, 2020, s. 69-74. ISBN 978-80-907936-0-6.

PALOVIČOVÁ, Z. 2007. Autonómia vôle ako základ morálneho konania. In: Filozofia, 2007, Vol. 62, No. 2, p. 164-175. ISSN 0046-385X.

POJMAN, L. P. 1992. Life and Death: Grappling With the Moral Dilemmas of Our Time. Boston: Jones & Bartlett Publishers, 1992. ISBN 978-0867203349.

PRAGER, K. J. 2014. The dilemmas of intimacy. Conceptualization, Assessment, and Treatment. New York: Routledge, 2014. ISBN 978-0-203-37537-2.


1 Text vznikol vďaka podpore grantu APVV-18-0303: Medzníky v tranzíciách intímnych vzťahov a kvalita života v období adolescencie a mladej dospelosti.
2 Bližšie k uvedenej kategorizácii pozri v: Marková et al. (2020).
3 Opis, aké subkategórie výpovedí sme zaradili pod tieto jednotlivé sumarizačné kategórie, sa nachádza nižšie v tabuľkách č.2.1- 2.12.