Slovensko možno označiť za filantropickú krajinu s uvedomelými ľuďmi, ktorí prejavujú solidaritu s núdznymi i zodpovednosť za situáciu v rozvojových krajinách. Aspoň tak to vychádza na základe dotazníkového prieskumu, – ktorý sa realizoval koncom mája – a zameral sa na tému adopcie detí z afrického kontinentu na diaľku. Ako si inak vysvetliť, že drvivá väčšina opýtaných pozná termín adopcie na diaľku, tri štvrtiny z nich by si cez takýto projekt dieťa rady adoptovali (pričom 84 % ľudí by si bolo ochotných adoptovať HIV-pozitívne dieťa). Až 64 % účastníkov/-čok prieskumu však považuje za neetické vyberať si adoptívne dieťa na základe fyzického vzhľadu a fotografie.

Koncom mája zareagovalo na výzvu vyplniť dotazník na tému adopcie na diaľku 221 ľudí, oslovených na štyroch sociálnych sieťach. Vek respondentov/-iek sa pohyboval priemerne v rozmedzí od 26 do 30 rokov, pričom presná polovica z nich označila ako svoj status: slobodný/-á. Polovica opýtaných pochádzala z Bratislavského kraja (okolia hlavného mesta SR Bratislavy), ostatných sedem krajov bolo zastúpených rovnomerne.

Koľko toho o adopcii vieme?
Neuveriteľných 99 % pozná termín adopcia na diaľku. Viac ako polovica respondentov/-iek pozná vo svojom okolí niekoho, kto má adoptované dieťa na diaľku v rozvojovej krajine. S identifikáciou organizácií to bolo ťažšie, keďže polovica respondentov/-iek poznala mimovládne organizácie, sprostredkúvajúce adopciu na diaľku na ázijskom, nie na africkom kontinente. No tento prieskum sa orientoval na podporu vzdelávania u detí práve vo vybraných krajinách v Afrike, keďže medzi tri prioritné krajiny slovenskej Oficiálnej rozvojovej pomoci patria práve dve africké (Keňa a Južný Sudán) a viacero slovenských občianskych združení tam má svojich terénnych pracovníkov/-čky. Respondenti/-ky z konkrétnych siedmich organizácií poznali najviac: Nadáciu Integra (pôsobiacu najmä v Etiópii a Keni), SAVIO (zameranú na Keňu a Južný Sudán) a Dobrotu sv. Alžbety (sprostredkúvajúcu adopciu na diaľku v Keni).

Až tri štvrtiny opýtaných premýšľalo nad adoptovaním si dieťaťa z rozvojovej krajiny, pričom viac ako tri štvrtiny opýtaných uvažovali konkrétne nad africkým kontinentom. Nech to znie akokoľvek idealisticky či klišéovito - ich pohnútkami, motívmi pre toto rozhodnutie (by) boli: solidarita s núdznymi (u 143 z 221 ľudí), podpora vzdelávania detí mimo Európy (u 96 opýtaných), ďalej ľútosť či rozcítenie nad bezbrannými deťmi (u 86 ľudí), alebo zodpovednosť za situáciu v krajinách tretieho sveta (u 63 respondentov/-iek), pričom mohli v rámci dotazníka uviesť viac ako jeden dôvod. Dôležité je upozorniť ešte na jeden zaujímavý výsledok z tohto dotazníka: až 84 % ľudí by si adoptovalo na diaľku aj HIV-pozitívne dieťa.

Ako sa použijú financie od adoptívnych rodičov?
Polovica Slovákov a Sloveniek, zapojených do tohto prieskumu, by bola ochotná posielať svojmu adoptívnemu dieťaťu mesačne na africký kontinent od 10 do 20 eur, takmer pätina opýtaných by rada posielala až 20 či 30 eur na podporu svojho adoptívneho dieťaťa na africký kontinent. Tieto peniaze sa zväčša použijú na nákup školskej uniformy, kníh a školských pomôcok, v prípade potreby zabezpečenie potravín či liečiv.

Čo sa týka dôvery organizáciám v SR, sprostredkúvajúcim adopciu na diaľku, až 66 % opýtaných (teda 145 ľudí) dôveruje daným organizáciám a ich projektom. Medzi častými odpoveďami – ako možno zvýšiť transparentnosť organizácií na Slovensku, zabezpečujúcich podporu vzdelávania detí v Afrike –, patrili: umiestňovanie ročeniek a mesačných správ a fotogaléria z projektu na webe organizácie, či komunikácia na sociálnej sieti. Čo môže byť zaujímavé (v rámci účinkov médií na publikum): nadpolovičný počet respondentov/-iek sa dožadoval: nakrútenia dokumentu o procese adopcie v danej krajine a uverejňovanie pravidelných tlačových správ v médiách. Až 129 ľudí (teda viac, ako polovica) by svoje dieťa podporovala viac ako päť rokov.

Viac ako polovica opýtaných by venovala konkrétnej slovenskej organizácii, administrujúcej projekt v danej africkej krajine 5 % zo svojho mesačného príspevku. Ale našlo sa aj 14 štedrých Slovákov a Sloveniek, ktorí by boli ochotní dať až 20 % z príspevku na dieťa administrujúcej organizácii. Adoptívni rodičia by radi dostávali informácie o použití svojich peňazí, resp. o podpore konkrétneho dieťaťa formou listu od dieťaťa, písomné zhodnotenie projektu od terénneho pracovníka danej organizácie, email o stave dieťaťa od konkrétnej organizácie a fotografiu dieťaťa.

Je výber na základe fotografie etický?
Medzi kritériá výberu adoptívneho dieťaťa u slovenských (potenciálnych) rodičov patrili: ne-úplnosť rodiny (u 85 z 221 opýtaných), vek, ďalej zdravotný stav, počet súrodencov dieťaťa a krajina pôvodu. Dôležité je poznamenať, že fotografia a fyzický vzhľad dieťaťa zaujímal len 18 zo 221 účastníkov/-čok prieskumu. Bolo dôležité umiestniť podobne ladenú otázku v rámci dotazníka ešte raz – na overenie postoja adoptívnych rodičov. Na otázku: „Považujete za etický výber dieťaťa podľa fotografie/fyzického vzhľadu?“ odpovedalo 67 % ľudí – nie.

Potenciálni rodičia sa na záver mohli opýtať na čokoľvek, čo ich zaujímalo v súvislosti s adopciou na diaľku. Zazneli otázky týkajúce sa transparentnosti financovania takýchto projektov v Afrike a adekvátneho použitia peňazí, ale aj veľmi podnetné impulzy. Napríklad ako sa na proces takejto adopcie pozerajú samotné adoptované deti; ako reagujú ostatní súrodenci v rodine, kde je adoptované na diaľku len jedno dieťa; aké majú deti v dospelosti uplatnenie; či je súčasťou vzdelávania aj plánované rodičovstvo; či existuje možnosť pomoci rodinám chrániť sa pred vírusom HIV a sponzorovaním ochrany.

Za najviac emotívnu a úprimnú možno považovať reakciu jednej Slovenky, ktorá na seba uviedla aj kontaktné údaje – keďže by mala záujem o klasickú adopciu dieťaťa, nie len na diaľku. Na otázku, či tento typ pomoci v rozvojových krajinách (pomáhanie naplnenia jedného z Miléniových rozvojových cieľov OSN a podpora vzdelávania formou adopcie na diaľku) má zmysel, odpovedalo 207 z 221 opýtaných – áno. Toto číslo nepotrebuje špeciálny komentár...

Text: Božena Baluchová
Tento novinársky prejav je realizovaný v rámci pripravovanej série článkov na tému 'adopcie na diaľku' (podpora vzdelávania detí na africkom kontinente, realizovaná slovenskými mimovládnymi organizáciami) ako výsledok kurzu Reporting and writing about development world na The Poynter institute for media studies, ktorý pre slovenských účastníkov/čky zabezpečovali organizácie PDCS a Platforma MVRO.