Kenská základná škola, spravovaná Slovákmi, bojuje s lejakmi a záplavami

mar 25 2018

Po období povolebných nepokojov a politickej nespokojnosti Keňu zastihlo priskoré obdobie dažďov. S dažďami sa dostavili aj záplavy. Presne v polovici marca sa po niekoľkohodinovom lejaku vylialo pár riek zo svojich korýt a zaplavilo celé oblasti. Miesto nášho rozvojového projektu v Joske, kde prevádzkujeme internátnu školu pre 385 detí, neostalo výnimkou.

Už niekoľko dní Keňu sužujú záplavy, ktoré spôsobilo nárazové obdobie dažďov. Vyliata voda z riek zaplavila dňa 15. 03. mnoho oblastí, pričom so sebou strhla niekoľko mostov, desiatky aút, prístrešky, zvieratá, ale aj ľudí. Doteraz zahynulo okolo päťdesiat kenských obyvateľov. Najviac postihnuté boli oblasti okolo Nairobi, Machakos, Kitui, Nakuru, Narok a Taita Taveta. Náš projekt v Joske je postihnutý takisto.

V období daždov školský autobus neprejdeV období daždov školský autobus neprejde

Po jednom lejaku zničená infraštruktúra

Problémy so záplavami sa vyskytujú v Keni takmer každý rok a pre negatívne dôsledky zmeny klímy sa budú objavovať ešte častejšie. Najmä v mestách sú záplavy pre nedostatočný, resp. takmer neexistujúci kanalizačný systém, ktorý by vodu z ciest odvádzal do kanálov, hotovou pohromou. Cesty sú počas dažďov nespevnené a väčšina z nich je neprejazdná. Po silných dažďoch bývajú zničené a treba ich vybudovať nanovo. Príbytky v niektorých (najmä slumových oblastiach) boli teraz v marci takisto zaplavené a rodiny prišli aj o to málo, čo mali – voda zničila nábytok aj elektroniku.

Mnoho škôl v slumoch postihli tiež spomínané záplavy a deti zostali bez vyučovania niekoľko dní. Lejaky a následné záplavy dokážu výrazne zbrzdiť, resp. úplne zastaviť školskú dochádzku. Aj u nás v Joske, kde prevádzkujeme od roku 2013 (v spolupráci s VŠ zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety a vďaka podpore SlovakAid) dennú a internátnu školu Sv. Filipa Neriho, voda spôsobila obrovské škody. Vzala nám všetkých 16 kôz, ktoré sme tam chovali, a to zďaleka nie je všetko.
Straty na životoch nepostihli iba zvieratá, ale aj ľudí. V Joske voda zahubila štyroch ľudí – otcov a matky, ktorí sa snažili zachrániť pred uhynutím svoj dobytok ako jediný zdroj obživy. Niektorí ľudia sa zachránili iba tým, že vyliezli aj s deťmi vysoko do korún stromov, a tak predišli utopeniu. Zo stromov so žiaľom sledovali, ako im voda odniesla domy aj dobytok.

Robiť si v tme domáce úlohy

Silné dažde možno v našej škole brať vždy aj ako veľkú výzvu. Keďže dedina nemá vybudovanú asfaltovú cestu (všade vedú len poľné cesty), po dvoch-troch dňoch intenzívnych dažďov sa stanú cesty neprejazdné. Denní školáci, odkázaní na transport školským autobusom, nemôžu teraz chodiť do školy. Niektorí starší študenti sa pokúšajú brodiť blatom v gumákoch. Keďže sa učia radi, snažia sa veľa z vyučovania nevymeškať a nejak sa do školy dostaviť.

Počas obdobia dažďov sa už stalo akoby pravidlom, že vypadáva v budovách elektrina. Pre náš projekt to doteraz problém nebol, ale v decembri 2017 nám vybuchol generátor. To momentálne znamená, že sú deti od 19:00 väčšinou potme. Je to dosť vážna situácia, keďže v rámci rozvojového projektu máme na internáte umiestnených 385 detí vo veku 6 až 15 rokov, a tie si zvyčajne večer robia domáce úlohy. Od mája do tried v tejto základnej škole (jedinej v Afrike, spravovanej Slovákmi) pribudnú ďalšie deti – s telesným postihnutím a s albinizmom. Generátor je pre školu nevyhnutný, no momentálne finančne nedostupný.

Pomôcť škole odrezanej od sveta

Keď vonku začne pršať, všetko sa spomalí a niektoré aktivity sa musia vyslovene pozastaviť. Rozostavané stavby sa nehýbu, pretože potrebný materiál nemožno po rozbahnených cestách doviezť na stavbu (a často ani robotníkov). Rodičia nie sú schopní svoje deti riadne navštíviť na internáte, pretože ani motorkou (jediným dopravným prostriedkom v dedine) sa k nám nedostanú. Sme v období dažďov skrátka odrezaní od sveta – nachádzame sa vo vzdialenosti cca 2 km od poslednej lepšej spevnenej poľnej cesty.

Deti sa snažia vyrovnať so vzniknutou situáciou disciplínovane, modlitbami a zvládnutím časti úloh ešte pred zotmením. Lepšie zatiaľ zabojovať so vzniknutou situáciou nevedia. Potenciálni darcovia a darkyne zo Slovenska by mohli situáciu pomôcť vyriešiť napríklad individuálnym finančným príspevkom. Veľmi účinná je forma Adopcie na diaľku, kde adoptívni rodičia sponzorujú štúdium vybraných detí. Alebo (keďže sa nachádzame v období podávania daňových priznaní) môžu ľudia venovať 2 % z dane práve nášmu občianskemu združeniu JUA, ktoré momentálne internátnu školu (v spolupráci s VŠ sv. Alžbety) v Joske plne prevádzkuje.

Vyzbierané prostriedky použijeme v plnej výške pre naše školopovinné kenské deti, ktoré sa potýkajú s problémami, aké si ľudia v SR nevedia celkom dobre predstaviť. Vysporiadavanie sa s následkami lejaku a záplav je len časť problem… Všetky potrebné informácie o možnosti poskytnutia príspevku OZ Jua, nájdete na stránke: https://www.juapredeti.com/2-percenta

Text: Dária Kimuli
OZ Jua
https://www.juapredeti.com

marcove zaplavy na skolskom dvore v Joske
ziaci a ziacky internatnej skoly v Joske pocas sv. omse
vytuzeny skolsky autobus na prevoz deti - v obdobi sucha
voda strhavala so sebou auta aj ludi
ziaci a ziacky internatnej skoly v Joske
Daria Kimuli s darcami
Daria Kimuli s prof. Vladimirom Krcmerym v Keni
Daria so ziakmi po sv. omsi
na skolskom dvore
ludia sa chrania pred marcovvymi zaplavami
marcove zaplavy a sposobene skody v Joske
pocas dazdov niekedy neprejdu ani motorky
v obdobi dazdov skolsky autobus neprejde