Sudán - najväčšia africká krajina a jeden z prioritných štátov slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci sa pripravuje na udalosť, ktorá môže zmeniť jeho mapu. Na základe mierovej dohody, ktorá v roku 2005 ukončila vyše 20-ročnú občiansku vojnu medzi sudánskym severom a juhom, sa má v januári v referende rozhodnúť o rozdelení krajiny. Hoci by to nebola úplne prvá zmena hraníc v Afrike od skončenia kolonializmu, rozpad štátov a vytváranie nových nebýva jednoduché nikde vo svete.

Rozhovor s Mariánom Čaučíkom, členom predsedníctva Platformy mimovládnych rozvojových organizácií a riaditeľom Dobrej noviny.

Počas dvoch júnových týždňov navštívila dve školy v oblasti Kasigau na juhu Kene päťčlenná výprava zo Slovenska. Jej členovia - tri učiteľky zo Základnej školy v Bošanoch, manažér spoločnosti Microsoft a projektový manažér Nadácie Pontis - učili miestnych učiteľov používať informačné technológie vo vyučovaní. Naučili ich napríklad prácu s programom PowerPoint.

Problémom na Haiti nebolo len zemetrasenie. Je to najchudobnejšia krajina Latinskej Ameriky, ktorá potrebuje rozvojovú pomoc. Pripomína Marek Soós z ADRA Slovensko po vyše štvormesačnom pôsobení na Haiti.

Školiace centrum zamerané na solárne technológie, vodu a sanitáciu v Južnom Sudáne sa môže zdať na prvý pohľad ako zvláštna myšlienka v krajine, ktorá je v situácii Južného Sudánu.
Južný Sudán je krajina po dlhoročných vojnových konfliktoch. Zostala bez ciest, infraštruktúry a s množstvom problémov. Úroveň dostupnosti základných potrieb obyvateľstva stále nie je ideálna, ale väčšiu časť roka ľudia netrpia hladom, majú aký-taký prístup k pitnej vode (často kilometre od obydlia a na jednu funkčnú pumpu môže pripadať veľký počet ľudí) a prístup k základnej zdravotnej starostlivosti (často viac dní cesty od domova). Vláda Južného Sudánu je mladá a formuje sa pomaly, ale na dlhej ceste transformácie krajiny je vidieť viacero pozitívnych krokov.

Wundanyi je ako kenská Tatranská Lomnica. Mestečko s asi štyritisíc obyvateľmi v horách Taita na juhu Kene leží na odbočke z hlavného cestného ťahu medzi prístavnou Mombasou a hlavným mestom Nairobi. Práve odtiaľto – z terasovitých políčok na vysokých svahoch – sa aj na Slovensko dovážajú pre mnohých stále neveľmi známe makadamiové orechy.

Pitná voda, ktorá na Slovensku tečie priamo z vodovodných kohútikov a ktorou sa dokonca i splachuje, vo väčšine krajín sveta nie je samozrejmosťou. V Moldavsku, najchudobnejšej krajine Európy, mala začiatkom tisícročia prístup k pitnej vode približne tretina ľudí. Cieľ moldavskej vlády zvýšiť do roku 2010 podiel obyvateľstva s prístupom k pitnej vode na viac ako polovicu a do roku 2015 na 65% pomáhajú plniť aj Slováci.

Kambodža, jedna z najchudobnejších krajín Ázie, sa stále spamätáva z občianskych konfliktov a dlhodobej hospodárskej stagnácie. Viac ako tretina obyvateľov žije pod hranicou chudoby a 15-20% obyvateľstva v extrémnej chudobe. Kambodža zároveň patrí ku krajinám s najväčším výskytom HIV v Ázii.

Malária, hnačky, nedostatok pitnej vody, podvýživa, osýpky, tetanus, prírodné katastrofy, novorodenecké infekcie, ozbrojené konflikty, zápaly pľúc, predčasné pôrody, HIV/AIDS, ženská obriezka, nezáujem, diskriminácia, nevzdelanosť. To všetko zabíja deti. Väčšine úmrtí možno predísť jednoduchými a lacnými opatreniami; prevencia by dokázala každý deň zachrániť desaťtisíce detských životov.

Keď Taliban „uväznil“ afganské ženy do buriek a za múry rodinných príbytkov a zatvoril dievčenské školy, Azra Jafariová odišla do susedného Iránu. Založila tam základnú školu pre afganských utečencov, manažovala vzdelávanie učiteľov – žien i mužov. Dnes je táto vydatá tridsiatnička a matka päťročnej dcéry starostkou mesta Nili v afganskej provincii Dai Kundi. Prvá žena v Afganistane na takomto poste.

Školská taška, zošity, peračník, perá, ceruzky, pravítka, gumy... Rodičia školopovinných detí na Slovensku koncom prázdnin často musia načrieť hlbšie do peňaženky. To, že základné vzdelanie je nevyhnutné a povinné, je však pre väčšinu takou samozrejmosťou, že to ani nevnímajú. Zvyčajne dovtedy, kým sa dieťa znova nespýta: „A prečo musím chodiť do školy?“
Deti v Keni nie sú povinné chodiť do školy. Aj keby hneď všetky chceli, štát stále nemá toľko škôl, do ktorých by sa pomestili. Nemá dosť tried, ale ani zaplatených kvalifikovaných učiteľov.

Nikde som nejedla lepší plov ako v Šorobašate. Plov je jedným z notoricky známych jedál strednej Ázie, ktorý je z historických dôvodov obľúbený i v priľahlých končinách - v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu. Jeho základom je ryža, ktorá sa varí s mrkvou (má žltú farbu), baraním mäsom (to je podľa pravidiel), pridá sa zmes nádherne kombinovaných aromatických korenín a celá hlava cesnaku, ktorá sa varí v celku (to je tiež podľa pravidiel). Výsledkom je sýty a veľmi chutný pokrm, ktorý sa položí do veľkej misky na stôl a každý si naberá do ľubovôle.
Nikde som nejedla lepší plov ako v Šorobašate. Plov je jedným z notoricky známych jedál strednej Ázie, ktorý je z historických dôvodov obľúbený i v priľahlých končinách - v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu. Jeho základom je ryža, ktorá sa varí s mrkvou (má žltú farbu), baraním mäsom (to je podľa pravidiel), pridá sa zmes nádherne kombinovaných aromatických korenín a celá hlava cesnaku, ktorá sa varí v celku (to je tiež podľa pravidiel). Výsledkom je sýty a veľmi chutný pokrm, ktorý sa položí do veľkej misky na stôl a každý si naberá do ľubovôle.

Celoslovenskú zbierku na pomoc deťom v rozvojových krajinách Týždeň modrého gombíka UNICEF zrejme netreba predstavovať. Od roku 2005, kedy sa zbierka uskutočnila po prvýkrát, dokázal UNICEF vďaka podpore slovenských darcov pomôcť tisíckam detí v rôznych kútoch sveta. Výťažok z minuloročnej zbierky šiel na dopravu vakcín proti neonatálnemu tetanu a očkovanie v Laose v juhovýchodnej Ázii.

„Začiatok tréningu sa posúva. Mali sme začať už pred dvomi hodinami, ale polovica účastníkov stále chýba. Okrem toho, že tu v Keni plynie čas úplne inak ako u nás (a to značne pomalšie), ešte ako naschvál prší. To môže znamenať aj to, že nakoniec tí, na ktorých čakáme, neprídu vôbec.

S globálnym vzdelávaním sa postupne zoznamuje čoraz viac škôl na Slovensku. Žiaci a učitelia však nemajú možnosť zoznámiť sa s aktuálnymi svetovými témami priamo „z prvej ruky“, teda od svojich rovesníkov v rozvojových krajinách. Informácie sú často skreslené, čiastkové, ponúkajú náš, nezriedka stereotypný, pohľad na globálne témy. Ako však vnímajú globálne témy naši partneri v rozvojových krajinách? Práve na túto otázku hľadá odpoveď projekt Twin School.