V ponímaní sociálnej práce ako vedy, praktickej činnosti a študijného odboru je kladený stále väčší dôraz na profesionálnu kompetenciu sociálnych pracovníkov. Nároky, ktoré sú kladené na sociálnych pracovníkov si postupne, ako súčasť skvalitňovania odbornej činnosti vyžiadali aj využitie supervízie v ich odbornej praxi. Supervízia, ako súčasť odborného vzdelávania tak nachádza svoje uplatnenie nielen v praxi, ale aj v procese výučby v pregraduálnej vysokoškolskej príprave a taktiež ako súčasť celoživotného vzdelávania sociálnych pracovníkov. Mohli by sme tiež povedať, že supervízia je jednou z možností, ako zvládať záťaž a vysoké nároky, ktoré sú kladené na sociálnych pracovníkov, ktorí vstupujú do prostredia odbornej činnosti s diferencovanými cieľovými skupinami, práce s jednotlivcami a rodinami, skupinovej práce i práce v miestnych komunitách a spoločenstvách na úrovni štátnej správy, samosprávy i neštátnych subjektov.

Snahou autorov bolo predstaviť čiastočné výsledky výskumu, ktorý bol zameraný na monitorovanie súčasného stavu v poskytovaní supervízie na Slovensku s cieľom poskytnúť aspoň orientačný prehľad o tom ako sa supervízia na Slovensku prezentuje s odstupom desiatich rokov, kedy boli vyškolení prví supervízori pre supervidovanie činnosti v oblasti sociálnej práce.

Ciel a metodika výskumu

Z uvedeného vyplýva, že cieľom kvantitatívneho výskumu bolo zachytiť spätnú väzbu od supervízorov, ktorí pôsobia v oblasti sociálnej práce na Slovensku.

Na zber empirických údajov sme využili dotazník vlastnej proveniencie. Zber empirických dát v rámci reprezentatívneho výskumu bol zabezpečený elektronickým nástrojom ProSurvey.

Na štatistické testovanie sme použili test dobrej zhody χ2. Ak bola hladina významnosti – p hodnota (Sig.) použitých testov menšia ako 0,05, prijímame na základe našich údajov alternatívnu hypotézu. Na veľkosť odchýlky medzi skutočnými a očakávanými početnosťami, ako aj na jej smer poukazuje z-skóre (kritérium z). Za signifikantný rozdiel sme to považovali vtedy, ak hodnota kritéria z bola väčšia ako 1,96, alebo bola menšia ako -1,96.

Na výskume sa celkovo zúčastnilo 141 supervízorov pôsobiacich v oblasti sociálnej práce a majúcich príslušný typ vzdelania a praxe oprávňujúcich ich na výkon tejto činnosti. Z nami identifikovaného základného súboru sa výskumu zúčastnila 40,86 % vzorka. Tento podiel považujeme za reprezentatívny – ponúkajúci efektívnu sondu do nami analyzovaných fenoménov a zabezpečujúci dostatočnú spätnú väzbu.

Výsledky a interpretácie

Ako sme už vyššie naznačili, supervízne výcviky v sociálnej práci sa na Slovensku realizujú viac ako 10 rokov. Prví vyškolení supervízori vstupovali do neznámej oblasti a vo svojej podstate boli priekopníkmi novej metódy, ktorej pozitíva si uvedomuje čoraz viac odborníkov. Tieto skutočnosti odzrkadlil aj nami realizovaný výskum.

V prvej bode realizovaného skúmania sme sa zamerali na počet rokov, počas ktorých sú supervízori v sociálnej práci na Slovensku oprávnení na výkon supervízie. Tieto informácie, okrem iného, svedčia o záujme o túto problematiku, o význame legislatívnych zmien pre túto oblasť, o progrese v profesionalizácii vzdelávania supervízorov a o mnohých ďalších faktoroch.

Až 50,35 % (71) respondentov uviedlo interval 0 až 2 roky. 36,88 % (52) respondentov uviedlo interval 3 až 5 rokov a len 12,76 % (18) respondentov uviedlo interval v rozmedzí 6 a viac rokov.

Rozsah oprávnenia na výkon supervízie v sociálnej práci na Slovensku – výberový súbor

n = 141; p < 0,01; χ2 = 83,28
Zdroj: vlastný výskum, 2013.

Ako vidíme z tabuľky, v rozsahu oprávnenia na výkon supervízie existujú výrazné štatistické rozdiely. Záujem o výkon supervízie v posledných piatich rokoch výrazne stúpol. Predpokladáme, že ide o dôsledok zakomponovania tejto problematiky do Zákona o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, teda zákona č. 448/2008 Z. z.

Medzi iné faktory tohto stavu môžeme taktiež zaradiť profesionalizáciu vzdelávania supervízorov vrátane stanovenia kvalifikačných a výkonnostných predpokladov a požiadaviek. Nemalú rolu tu zohráva otvorenie diskusie o predmetnej problematike, ktoré viedlo k publikácii série monografií, učebníc a štúdií tvoriacich postačujúcu platformu pre implementáciu supervízie do procesu terciárneho vzdelávania. Veríme, že tento proces bude pretrvávať aj naďalej a supervízia sa stane neoddeliteľnou súčasťou sociálnej práce.

Oprávnenie na výkon supervízie v praxi ešte neznamená, že ju supervízori aj reálne realizujú. Odhadovalo sa, že supervíziu poskytuje len niečo okolo 15 % až 25 % vyškolených profesionálov. S potešením môžeme konštatovať, že tento pomer je podstatne vyšší.

Podľa našich zistení platený výkon v oblasti supervízie vykonalo 54,61 % (77), a naopak nevykonalo 45,39 % (64) respondentov. Na základe výpočtu testového kritéria χ2 nemôžeme potvrdiť, že štatisticky väčšia časť supervízorov v sociálnej práci na Slovensku vykonala platenú supervíziu, ale potešujúcim je už zistenie, že tento pomer je aspoň vyvážený.

Výkon minimálne jednej platenej supervízie v sociálnej práci –
grafická štruktúra, výberový súbor

n = 141; p > 0,05; χ2 = 1,18
Zdroj: vlastný výskum, 2013.

V ďalšej položke dotazníka sme zisťovali, kedy respondenti naposledy vykonali supervíziu v sociálnej práci. Výsledky boli opätovne prekvapivé. Až 29,79 % (42) respondentov vykonalo platený výkon supervízie pred menej ako 30 dňami.

Výkon poslednej platenej supervízie v sociálnej práci – výberový súbor

n = 141; p < 0,01; χ2 = 92,46
Zdroj: vlastný výskum, 2013.

Daná skutočnosť však ešte nič nevypovedá o pravidelnosti, s akou supervízori vykonávajú svoju činnosť. Mohlo ísť o sezónnu záležitosť súvisiacu napríklad s povinnosťou pracovníkov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately absolvovať nariadenú supervíziu. Z tohto dôvodu sme respondentov požiadali, aby uskutočnili kvalifikovaný odhad pravidelnosti, s ako pristupujú k platenému výkonu supervízie. Výsledky sa ale príliš nelíšili.
30,5 % (43) respondentov vykonáva platený výkon supervízie minimálne jedenkrát za mesiac.

Pravidelnosť výkonu platenej supervízie u supervízorov v sociálnej práci na Slovensku – výberový súbor

n = 141; p < 0,01; χ2 = 58,3
Zdroj: vlastný výskum, 2013.

Periodicitu vlastného výkonu platenej supervízie nepovažujú supervízori v sociálnej práci na Slovensku za postačujúcu. Táto skutočnosť sa nám potvrdila aj pri analýze odpovedí na otázku, ktorá sa pýtala, či by respondenti chceli vykonávať supervíziu častejšie. Až 65,25 % (92) respondentov vyznačilo odpoveď „určite áno“.

Ochota supervízorov v sociálnej práci na Slovensku vykonávať supervíziu častejšie – výberový súbor

n = 141; p < 0,01; χ2 = 186,45
Zdroj: vlastný výskum, 2013.

V ďalších bodoch nášho skúmania sme sa zamerali na finančnú stránku supervízneho procesu. Zaujímal nás najnižší finančný rozsah za hodinový platený výkon supervízie v sociálnej práci, aký by boli ochotní naši respondenti akceptovať. Asociácia supervízorov a sociálnych poradcov (ASSP) stanovuje cenu jednej supervíznej hodiny na 30 Eur pre jednotlivca a 33 Eur pre skupinu. V priemere je teda cena za hodinový platený výkon ASSP stanovená na 31,5 Eur. Náš výskum poukázal, že 70,92 % (90) respondentov by akceptovalo cenu za hodinový platený výkon supervízie v sociálnej práci vo výške 30 a menej Eur. 37,59 % (53) respondentov by dokonca bolo ochotných akceptovať tento interval vo výške 20
a menej Eur.

V tomto prípade je na mieste otázka, či cena stanovená ASSP nie je príliš vysoká, alebo či supervízori v sociálnej práci na Slovensku nemajú príliš nízke nároky na ohodnotenie svojich profesionálnych kompetencií. Na druhej strane musíme taktiež zdôrazniť, že štatisticky významná časť sledovaných respondentov sa vo svojich nárokoch pohybovala v intervale blízkom cenovej hladine stanovenej ASSP, t. j. 21-30 Eur.

Akceptácia najnižšieho finančného rozsahu za hodinový platený výkon supervízie v sociálnej práci – výberový súbor

n = 141; p < 0,01; χ2 = 12,37
Zdroj: vlastný výskum, 2013.

V otázke o finančných nárokoch supervízorov v sociálnej práci na Slovensku sme zašli do relatívnych extrémov. Zaujímalo nás, koľkí z respondentov a v akej miere by boli ochotní vykonávať supervíziu bez nároku na finančnú odmenu.

Na naše prekvapenie až 55,32 % (78) respondentov bolo ochotných pristúpiť na výkon supervízie bez nároku na finančnú odmenu.

Ochota vykonávať supervíziu bez nároku na finančnú odmenu – výberový súbor

n = 141; p < 0,01; χ2 = 26,8
Zdroj: vlastný výskum, 2013.

Jednou z pomerne často diskutovaných oblastí v supervízii sú možnosti, ako si zabezpečiť supervíznu zákazku. Súčasný stav je viacmenej závislý na osobných známostiach, odporúčaniach a lobingu. Ne jednej strane ide o pochopiteľné súvislosti, ktoré v ideálnom prípade zabezpečujú akýsi prirodzený výber kvalitného supervízora, kedy sa spokojnosť supervidovaného odrazí v jeho odporúčaní. Na druhej strane, v prípade osobnej línie vedúcej k zabezpečeniu si zákazky, nemôžeme hovoriť o objektívnosti, či dokonca transparentnosti.

Najčastejší spôsob zabezpečenia si supervíznej zákazky v supervízii v sociálnej práci na Slovensku – výberový súbor

n = 141; p < 0,01; χ2 = 173,4
Zdroj: vlastný výskum, 2013.

Výsledky nášho výskumu jednoznačne poukázali na skutočnosť, že k supervíznej zákazke sa supervízori v sociálnej práci na Slovensku dostanú najčastejšie po osobnej línii. Túto formu uviedlo 54,61 % (77) respondentov. Na druhom mieste sa v tomto kontexte umiestnili: 1) výber z verejne prístupných databáz a 2) náhodná ponuka subjektu alebo jednotlivca.

Taktiež nás zaujímalo, či zabezpečenie si supervíznej zákazky je pre supervízorov problematické. Pri analýze odpovedí v prípade tejto položky sme zaznamenali pomerne homogénne dáta. Výraznejší štatistický rozdiel medzi pozorovanou a očakávanou početnosťou bol nameraný v odpovedi, ktorá problematickosť zabezpečenia si supervíznej zákazky posúvala do roviny určite neproblematických. Pre značnú časť respondentov bolo taktiež na túto otázku zložité poskytnúť vymedzenú odpoveď.

Problematickosť zabezpečenia si supervíznej zákazky u supervízorov v sociálnej práci na Slovensku – výberový súbor

n = 141; p < 0,01; χ2 = 16,1
Zdroj: vlastný výskum, 2013.

Mimoriadne dôležitou súčasťou kvalitného supervízneho výkonu je vlastná supervízia supervízora. Je nepochybné, že supervízor musí svoje postupy konzultovať, zdieľať a reflektovať s čo možno najvyššou možnou mierou objektivity. Z tohto dôvodu nás zaujímalo, či sa supervízori v sociálnej práci na Slovensku zúčastňujú na supersupervízii.

58,16 % (82) respondentov uviedlo, že sa na supersupervízii zúčastňujú, pričom 41,84 % (59) uviedlo presný opak.

Účasť na supersupervízii u supervízorov v sociálnej práci na Slovensku – výberový súbor

n = 141; p > 0,05; χ2 = 3,74
Zdroj: vlastný výskum, 2013.

Prezentovaný výskum zachycuje prvú spätnú väzbu od supervízorov pôsobiacich v oblasti sociálnej práce na Slovensku. Samozrejme si uvedomujeme fragmentárnosť vlastného poznania, a preto v žiadnom prípade nekonštatujeme, že sme vyčerpali, alebo čo i len mohli vyčerpať všetky oblasti, ktoré s touto profesionálnou činnosťou súvisia. Veríme, že predložený výskum prispeje k celistvému obrazu o supervízoroch v sociálnej práci na Slovensku, rozprúdi plodnú a predovšetkým konštruktívnu diskusiu a v neposlednom rade neostane jediným svojho druhu. Supervízia sa ako odborná činnosť stala neodškriepiteľnou súčasťou pomáhajúcich profesií, ktoré pracujú v mimoriadne citlivom spoločenskom priestore, a ako také si zasluhujú patričnú pozornosť a starostlivosť.

Autori:

prof. PaedDr. Milan Schavel, PhD.
PhDr. Bohuslav Kuzyšin, PhD.
PhDr. Mária Gojdičová
RNDr. Monika Bérešová