Economic models in the „service“ of social policy
Abstrakt: Autorom ekonomického prístupu pohľadu na život prostredníctvom, ktorého môžeme analyzovať sociálne problémy v širokých oblastiach života je nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Gary S. Becker (* 02.12.1930 - † 03.05.2014). Ekonomický pohľad na život a ľudské správanie vychádza z plnej akceptácie premisy, že jedinci nekonajú výhradne sebecky s akcentom na zisk, ale ich rozhodovanie a preferencie sú ovplyvňované mnohými faktormi ako sú minulosť, rodina, altruizmus, sebeckosť, vzdelanie, zdravie, príjmy, schopnosť predvídať dopady vlastných rozhodnutí, životné príležitosti a pod.
Kľúčové slová: preferencie, osobný kapitál, ľudský kapitál, ekonomický pohľad na rodinu

Abstract: The author of the economic approach of looking at life through which we can analyze social problems in the broad areas of life is a Nobel laureate in Economics, Gary S. Becker (* 02.12.1930 - † 03.05.2014). Economic view of life and human behavior based on the full acceptance of the premise that the individuals do not act selfishly with emphasis solely on profit, but their decisions and preferences are influenced by many factors such as history, family, altruism, selfishness, education, health, income, ability to predict consequences of their own decisions, life chances and so on.
Keywords: preferences, personal capital, human capital, economic view of family

Voľba preferencií a ľudské správanie sa

Autorom ekonomického prístupu pohľadu na život prostredníctvom, ktorého môžeme analyzovať sociálne problémy v širokých oblastiach života je nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Gary S. Becker (* 02.12.1930 - † 03.05.2014). Ekonomický pohľad na život a ľudské správanie vychádza z plnej akceptácie premisy, že jedinci nekonajú výhradne sebecky s akcentom na zisk, ale ich rozhodovanie a preferencie sú ovplyvňované mnohými faktormi ako sú minulosť, rodina, altruizmus, sebeckosť, vzdelanie, zdravie, príjmy, schopnosť predvídať dopady vlastných rozhodnutí, životné príležitosti a pod.

Jedinec koná ako racionálna bytosť a to vo všetkých životných situáciách (vrátane páchania zločinu) s cieľom maximalizovať osobný úžitok na základe komplexného „balíka“ vlastných preferencií. Pod ľudskými preferenciami rozumieme axiómy ľudského správania prejavujúce sa prostredníctvom napĺňania konkrétnych túžob jedinca. Mnohé ekonomické teórie vychádzajú z predpokladu, že základ ľudských preferencií závisí od biologických potrieb jedinca. To však nezodpovedá realite v ekonomicky rozvinutých krajinách. Preferencie sú v mnohých prípadoch vysoko nad rámec zabezpečenia si nevyhnutných potrieb ako sú tekutiny, prístrešie, potraviny alebo priestor na regeneráciu síl a odpočinok. Značná časť preferencií jedinca žijúceho vo svete „neobmedzeného prístupu“ k službám a komoditám je postavený na predchádzajúcich osobných skúsenostiach, sociálnych interakciách, vplyvoch referenčných skupín, rodičoch, vplyvu reklamy, náklonnosti, viny, nenávisti, zážitkoch z detstva a v mnohých iných faktoroch. Jednotlivec vykonáva svoju voľbu spotreby na základe maximalizácie úžitku vlastných preferencií, ktoré sú endogénnej povahy závisle od minulej, súčasnej a budúcej spotreby. Maximalizácia úžitku, nie je záležitosťou iba zužitkovaných statkov a služieb v konkrétnom čase, ale zahŕňa celú škálu zvykov, spoločenského, kultúrneho a politického správania sa.

Jedinec môže pociťovať ku skutočným vlastným preferenciám odpor a želať si, aby boli iné t.j. bude sa snažiť korigovať ich a upraviť do podoby preferencií žiaducich prípadne posunúť ich aspoň do roviny prijateľných. Nespokojnosť jedinca s vlastnými preferenciami vychádza z limitu jeho skutočných zásob kapitálu nadobudnutého v minulosti, ktorý obmedzuje maximalizujúce voľby bez ohľadu na mieru odmietania veľkosti a druhu kapitálu „zdedeného“. Značný vplyv na voľby resp. preferencie jedinca vzniká dôsledkom rozporu medzi žiaducim a skutočným kapitálom. Jedinec sa bude snažiť znehodnotiť účinky kapitálu, ktorý znižuje jeho úžitok a zvyšovať dopady a investície do kapitálu úžitok maximalizujúci. Platí, že preferencie ovplyvňujú výstup a zároveň sú ním spätne ovplyvňované. Na schopnosť racionálne rozlíšiť jednotlivé kapitály a ich dopady vplývajú rôzne faktory ako je napr. zvyk na určité správanie, zážitky a skúsenosti z detstva, tlak referenčných skupín a mnohé iné sociálne interakcie. Postoje a správanie sa blízkych ľudí majú silne obmedzujúci účinok na voľby jedinca. Racionalita je charakterizovaná odlišne ako v iných ekonomických modeloch. Racionalita jedinca je ovplyvnená vyššie uvedenými faktormi, pričom jedinec koná prezieravo a v čase konzistentne s cieľom zúročiť vlastný úžitok prostredníctvom maximalizujúceho konania.

Osobný a spoločenský kapitál

Spoločenské, osobnostné a kultúrne faktory pôsobia na modelovanie preferencií prostredníctvom osobného a spoločenského kapitálu. Oba druhy kapitálu tvoria iba segment z celkového ľudského kapitálu jedinca, pričom mnohokrát majú väčší dopad na budúce príjmy a úžitky osôb ako ich nadobudnuté vzdelanie alebo pracovná príprava. Vlastnú budúcnosť ovplyvňujeme prostredníctvom regulácie investícií a zásob osobného kapitálu. Správanie jedinca v súčasnosti môže zvýšiť budúcu hodnotu osobného kapitálu. Ten v priebehu času klesá na základe psychologického a biologického znehodnotenia jedinca a účinkov rozhodnutí z minulosti. Dopyt po statkoch a skúsenostiach zvyšujúce budúci osobný kapitál je stimulovaný v prípade, ak tento kapitál zvyšuje úžitok jedinca a naopak, obmedzovaný je v prípade, že úžitok znižuje. Jedinec bude tým viac investovať do vlastného osobnostného kapitálu (napr. zdravie, vzdelanie), čím viac predpokladá zúročenie týchto investícií v budúcnosti. Nezamestnanosť, rozvod, chudoba a iné životné skúsenosti jedinca napomáhajú k utváraniu preferencií pôsobením na budúcu akumuláciu osobného kapitálu. Súčasné preferencie jedinca sú ovplyvnené minulosťou, ktorú už nedokáže zmeniť (detstvo, rodina, rodičia), avšak aj vlastnými chybnými rozhodnutiami, ktoré vykonal. Chyby vykonané prostredníctvom vlastných rozhodnutí je možné zmierňovať schopnosťou jedinca predstaviť si ich dopady resp. predstaviť si podobu budúcich úžitkov z vlastných rozhodnutí.

Predstavivostný kapitál predurčuje mieru statkov a preferencií jedinca, ako aj celkovú distribúciu budúcich úžitkov. Škodlivé návyky ako napr. drogy alebo alkohol zmenšujú úžitok jedinca prostredníctvom neustáleho znižovania schopnosti adekvátne anticipovať dôsledky vlastných rozhodnutí. Čím viac jedinec svoje rozhodnutia orientuje k súčasnosti, tým viac vytvára zvyky a iné preferencie znižujúce ich prospešnosť v budúcnosti a naopak. Čím viac je konanie otvorené budúcnosti, tým viac zvyšuje ich prospešnosť v budúcnosti a to aj za cenu istého momentálneho obmedzenia. „Krátkozrakí jedinci“ nedokážu zvážiť vplyv súčasnej spotreby na budúci úžitok a budúcu spotrebu. Neistota vyplývajúca z nepoznania dôsledkov vlastných rozhodnutí je jedným z dôvodov, prečo sú jedinci iba čiastočne strojcami svojho „šťastia a osudu“. Čím viac jedinec preferuje okamžitú spotrebu a výhody z nej vyplývajúce, tým viac budú výnosy z takýchto investícií nižšie. Pre osoby poznačené dlhodobým prežívaním v chudobe je príznačná netrpezlivosť a životné stratégie orientované na súčasnosť. Zatiaľ čo „stredné vrstvy“ prípadne „spoločenské elity“ preferujú dlhodobé investície (vzdelanie, kariéra, zdravie, kontakty a i.) čím mnohonásobne zvyšujú výnosnosť vlastných investícií. V prípade, že reálne statky jedinca nepokrývajú jeho základné potreby tak len s veľkými ťažkosťami bude schopný alokovať kapitál do budúcich investícií, čo v značnej miere znižuje jeho schopnosť preferovať budúce výhody a radosť z takto vzniknutých výnosov.

Významnú súčasť kapitálu jedinca predstavuje spoločenský kapitál. Ten primárne nezávisí od vykonaných rozhodnutí jedinca, ale od volieb a konania referenčnej skupiny, do ktorej jedinec patrí prípadne od iných osôb patriacich do jeho spoločenskej sociálnej siete (rodina, susedia, priatelia a i.). Akonáhle je sociálna sieť pevne určená a daná jedinec má iba veľmi obmedzené možnosti ovplyvniť rozvoj vlastného spoločenského kapitálu. Z tohto dôvodu má jedinec zníženú možnosť ovplyvniť tento typ kapitálu na rozdiel od kapitálu osobného poprípade predstavivostného. Investície do spoločenského kapitálu môžu úžitok z neho vyplývajúci zvyšovať, avšak aj znižovať. Závislosť spoločenského kapitálu od správania sa druhých (napr. referenčnej skupiny, sociálnej siete, členov rodiny) môže vytvárať zásadné externality, čo znamená, že účinky a dopady rozhodnutí druhých ľudí sú prenášané prostredníctvom kontaktov a interakcií na jedinca.

Zvyky, tradície a kultúra

Zvyky jedinca vypestované v rannom štádiu života neustále ovplyvňujú jeho správanie a to aj v prípade, keď sa vonkajšie, externé prostredie zásadne mení. Zvyky z detstva sa menia ťažko a to najmä vtedy, ak ich zmena nemusí byť pre jedinca výhodná. Rodičia, príbuzní svojou výchovou a starostlivosťou o dieťa vytvárajú prostredie, v ktorom rozhodujú o tom čo bude jesť, čítať, aké bude mať záujmy, vzťah k rozvodom, politickú orientáciu a mnohé iné. Tradície a zvyky sú priamo závislé od volieb z minulosti, čo zároveň vytvára priestor pre „predvídanie“ volieb a správanie sa jedinca v budúcnosti.

Zvyky jedinca vypestované v rannom štádiu života neustále ovplyvňujú jeho správanie a to aj v prípade, keď sa vonkajšie, externé prostredie zásadne mení. Zvyky z detstva sa menia značne obtiažne a to najmä vtedy, ak ich zmena nemusí byť pre jedinca výhodná. Rodičia, príbuzní svojou výchovou a starostlivosťou o dieťa vytvárajú prostredie, v ktorom rozhodujú o tom čo bude jesť, čítať, aké bude mať záujmy, vzťah k rozvodom, politickú orientáciu a mnohé iné. Tradície a zvyky sú priamo závislé od volieb z minulosti, čo zároveň vytvára priestor pre „predvídanie“ volieb a správanie sa jedinca v budúcnosti.

Kultúra a tradície sú spoločne zdieľané hodnoty a preferencie prenášané z generácie na generáciu prostredníctvom rodiny, etnickej skupiny, referenčnej skupiny, spoločenskej triedy a i. Rozdiely v kultúrach vytvárajú výrazné diferencie v preferenciách a v spotrebe ich nositeľov. Kultúru môžeme chápať ako množinu návodov, kontrolných mechanizmov, pravidiel, inštrukcií pre riadené správanie sa v tej ktorej spoločnosti pričom už zmienené kontrolné mechanizmy môže jedinec zmeniť len s veľkým úsilím. Kultúra sa síce môže meniť v čase, avšak výrazne pomalšie ako ostatné druhy spoločenského kapitálu na zložky, ktorého majú jedinci väčší vplyv ako na samotnú kultúru. Kultúra má značný vplyv na správanie sa jedinca, pričom samotné správanie má len výrazne obmedzený vplyv na kultúru.

Pôrodnosť a rozvodovosť

Ekonomické analýzy neobchádzajú ani tak závažnú tému akou je plodnosť a rast pôrodnosti. Uvedená problematika je aktuálna takmer vo všetkých industriálne a ekonomicky rozvinutých krajinách. V minulosti bol preferovaný v teórií plodnosti Malthusov model plodnosti, ktorý vychádzal z predpokladu, že rast resp. pokles pôrodnosti v krajine je závislý od príjmov, v tej ktorej spoločnosti. Ak budú príjmy rásť, bude sa pôrodnosť zvyšovať a naopak, čím bude príjem nižší, tým bude klesať aj pôrodnosť. Uvedený model nedokáže dostatočne vysvetliť stále silnejúci sociálny jav neustáleho klesania pôrodnosti v ekonomický vyspelých krajinách. Malthusov model plodnosti kladie minimálny dôraz na vynaložený čas a jeho cenu, ktorý musia rodičia investovať do výchovy a starostlivosti o deti. V ekonomicky vyspelých krajinách sa hodnota času neustále zvyšuje a čas sa stáva čoraz drahší. Hodnota času zvyšuje náklady na výchovu detí a tým znižuje dopyt rodičov po veľkých rodinách s vyšším počtom detí. Cena investovaného času je iba jedným z dôvodov znižovania pôrodnosti. Neustály tlak spoločnosti na čoraz nákladnejšie a časovo náročnejšie investície do vzdelania, kvalifikácie detí stimuluje rodičov preferovať stratégie z nižším počtom detí, avšak „kvalitnejšie“ pripravených do života. Na opačnej strane u nízkopríjmových rodín poznačených chudobou a dlhodobou nezamestnanosťou nebude pokles pôrodnosti mať tak dramatický rozmer. U rodín s nízkou hodnotou času a nízkymi nákladmi na vzdelanie a budúcu kvalifikáciu umožňujúcu lepšie uplatnenie sa na trh práce pre vlastné deti bude pôrodnosť stagnovať poprípade bude rásť a to nezávisle od ich výšky príjmov. To znamená, že znižovanie dávok pomoci v hmotnej núdzi pre rodiny žijúce v chudobe nebude automaticky znamenať znižovanie pôrodnosti v takýchto rodinách. Po aplikovaných „sociálnych reformách“ v oblasti dávok pre chudobných v roku 2004 a pretrvávajúci trend ich znižovania až do súčasnosti, nevyvoláva požadovaný efekt. Opodstatnenosť reforiem je smerom k spoločnosti nie zriedka obhajovaná najmä s cieľom znižovať pôrodnosť u osôb žijúcich v najzaostalejších slumoch tzv. „rómskych osadách“. Ďalší faktor zvyšujúci pôrodnosť v nízko príjmových rodinách je možné zvýšenie príjmu rodiny v závislosti od počtu detí. Deti sa stávajú relatívne už v nízkom veku nositeľmi príjmov smerom do rodiny, zatiaľ čo u rodín s vyšším ekonomickým statusom je tomu naopak. Tu sú deti predstaviteľmi neustále narastajúcich výdavkov a nákladov na čas (vzdelanie, záujmová činnosť, voľno-časové aktivity, zdravie a i.). V chudobných rodinách deti „zabezpečujú príjmy“ vlastnou prácou ako napr. pomoc pri zbere surovín za účelom ich druhotného spracovania, žobranie, drobné pomocné práce v susedstve, krádeže, ale aj prostredníctvom štátnych sociálnych dávok a príspevkov v hmotnej núdzi. Náklady chudobných rodičov na starostlivosť o deti sú relatívne nízke a navyše kompenzované príjmami detí. Pôrodnosť v chudobou zasiahnutých lokalitách je možné prirodzene znížiť zvýšením hodnoty času u žien, paradoxne nie u mužov. Téza zvyšovania hodnoty času u žien vychádza čiastočne z ich diskriminácie a z „relatívne“ malých biologických rozdielov v zručnostiach pri výchove detí, ktoré prirodzene vyúsťujú do deľby práce v rodine. Tá sa prejavuje u žien ich špecializáciou na výchovu detí a u mužov na ekonomické aktivity, čo však v prípade nezamestnaného prípadne nezamestnateľného muža znamená zabezpečenie zanedbateľného príjmu do rodiny a keďže žena ostáva v ekonomickom ústraní v dôsledku „špecializácie“ aj neplánované rozširovanie počtu detí. Programy podporujúce zamestnanosť a dodatočné vzdelávanie musia byť vo zvýšenej miere zamerané na ženy a matky (v čo možno najnižšom veku), čím sa zvýši ich hodnota času a zároveň zabezpečí príjem nevyhnutný k ďalším možným investíciám do rodiny.

Analyzovanie správania a preferencií rodiny vychádza z maximalizujúceho správania sa, investícií do ľudského kapitálu, alokácie času a diskriminácie voči ženám. Muž a žena sa rozhodnú uzavrieť manželstvo, založiť rodinu alebo sa rozviesť, ako dôsledok dobre uváženého porovnania výnosov a nákladov s cieľom maximalizácie vlastného úžitku. Rozhodnutie uzavrieť manželstvo padne definitívne až potom, keď z porovnania výhod a nevýhod sa pomyselný jazýček váh prikloní na stranu manželstva. Preto mnoho chudobných žien a mužov preferuje spoločné spolunažívanie mimo manželstva. Nevyplýva príliš mnoho výhod z uzavretia manželstva v tak „bizarnom ekonomickom svete“ mužov a žien žijúcich v chudobe.

Značne obdobne bude prebiehať aj rozhodnutie o rozvode. V prípade, že rozvodom si jeden z manželov zabezpečí zvýšenie vlastného blahobytu, určite bude náchylnejší k rozhodnutiu o ukončení tohto manželstva. U bohatých rodín je pravdepodobnosť rozvodu nižšia ako u rodín žijúcich v chudobe. Je evidentné, že zotrvanie bohatých párov v manželstve prináša obom vyšší úžitok než je tomu u párov chudobných. Žena žijúca v manželstve poznačenom permanentnou chudobou s chronicky nezamestnaným mužom, bude náchylnejšia zvažovať výhody resp. nevýhody vyplývajúce z takéhoto manželstva.

Ekonomický pohľad na rodinu

Fungovanie vzťahov a interakcií prebiehajúcich v rodine môžeme načrtnúť aj prostredníctvom určitej schémy distribúcie príjmov a blahobytu medzi jej členmi. Príjem rodiny nepozostáva len z peňažného príjmu, ale zahŕňa v sebe aj významnú hodnotu času určeného pre domácnosť. Starostlivosť hlavy rodiny o blahobyt členov vlastnej rodiny generuje istú mieru ochrany pred nepriaznivými a neočakávanými udalosťami všetkým členom rodiny (vrátane hlavy rodiny). Ak by sa v dôsledku nepriaznivých okolností znížil príjem čo i len jednému z členov rodiny, hlava rodiny zareaguje opatrením vnútorného prerozdelenia príjmov v rodine. Prerozdelením sa bude snažiť kompenzovať vzniknutú stratu členovi rodiny zvýšením jeho príspevku približne vo výške rovnajúcej sa jeho strate. Toto vnútorne prerozdelenie bude mať za následok zníženie spotreby samotnej hlavy rodiny ako aj zníženie príspevkov smerom k ostatným členom rodiny. V podstate bude celá rodina niesť dôsledky nepriaznivej situácie jedného jej člena. V prípade, že príjmy do rodiny tohto nepriaznivým „osudom“ zmietaného člena rodiny sú zanedbateľné, môže si byť istý „rodinným poistením“, lebo zníženie jeho vlastného príjmu neovplyvní rodinný príjem a nové prerozdelenie príjmov medzi členmi rodiny bude viesť iba k marginálnemu zníženiu spotreby všetkých členov rodiny. Podiel, ktorým prispieva člen domácnosti do rozpočtu je v opačnom pomere k veľkosti rodiny. Dostatočne veľké rodiny dokážu vyprodukovať „dostatočné poistenie“ pre vlastných členov, avšak iba v prípade, že vnútorné rodinné prerozdelenie sa koná slobodne a nedirektívne. Strata neplnohodnotne a zle ohodnotenej práce jedného člena domácnosti nemusí viesť k automatickému zrúteniu domáceho finančného systému a to z dôvodu existencie „rodinného poistenia“. Z tohto dôvodu aj motivácia udržania si zamestnania u daného člena rodiny môže mať svoje rezervy.

V prípade rodín poberajúcich dávky a príspevky k dávke v hmotnej núdzi bude strata neplnohodnotného a vysoko prekarizovaného zamestnania mať iba nízku hodnotu pociťovanej „straty“. Dopady na mnohopočetnú rodinu budú tlmené práve prostredníctvom rodinného poistenia. Kľúčovým faktorom nie je ani tak samotné „zamestnanie a jeho prípadná strata“, ale kombinácia zamestnania trvalého charakteru a výšky reálnych príjmov distribuovaných prostredníctvom zamestnaného člena rodiny smerom k rodine, čo v prípade straty lepšie plateného zamestnania zvýši dopady na rodinu prostredníctvom zníženia ich spotreby a celkového blahobytu. V prípadoch časovo obmedzených a vysoko prekarizovaných pracovných miest členovia rodín uprednostnia stabilitu príjmu prostredníctvom sociálnych transferov pred nestabilným a neistým príjmom, i keď o niečo vyšším.

Ostatní členovia rodiny, ktorí nie sú hlavou rodiny budú taktiež motivovaní k maximalizácií príjmu a spotreby rodiny a to aj v prípade, keď nie sú altruistickí k zvyšku rodiny. Sebecký člen rodiny, ktorý získava zdroje od rodičov bude brať ohľad na vlastné konanie a z nich vyplývajúce dopady pre rodinu. V prípade, že dopady budú negatívne hlava rodiny automaticky zníži objem predistribuovanej spotreby, darov na tohto člena rodiny, čo bude mať za dôsledok zníženie jeho spotreby a celkového blahobytu. Preto aj sebecký člen rodiny sa bude správať ako altruistický a to z dôvodu eliminácie sankčného mechanizmu zo strany rodiny, čím si zvýši vlastný blahobyt. Z tohto dôvodu sú deti z bohatších rodín menej „náchylné“ k páchaniu kriminality, ako aj k iným sociálno-patologickým javom, lebo príjmy z daných aktivít v žiadnom prípade nevyvážia stratu príjmu z vlastnej rodiny. Uvedený mechanizmus zabezpečuje výhodnejšiu pozíciu pre socializáciu a korigovanie správania sa členov domácnosti viac menej na spoločensky prijateľnej úrovni.

Rodiny, ktoré nedisponujú dostatočným príjmom alebo žijú v chudobe sú ukrátené o tento druh mechanizmu. Sebecký člen rodiny nemá dôvod správať sa altruisticky, prospechársky k rodine pretože nehrozí žiadna strata z príjmu od rodiny a to z dôvodu, že žiadne takéto prerozdeľovanie príjmov neexistuje alebo existuje v minimálnej podobe. Ak člen rodiny škodí svojím správaním rodine (napr. páchaním trestných činov, záškoláctvom) možný zisk z uvedenej činnosti ostáva v jeho prospech (zisk z trestnej činnosti, čas strávený mimo školy s priateľmi) zatiaľ čo negatívne dopady (napr. zlá povesť rodiny) padajú na všetkých členov rodiny. Akékoľvek krátenie dávok v hmotnej núdzi a príspevkov rodinám v nadväznosti na páchanie trestných činov a priestupkov jej členmi (a to najmä u mladistvých) výrazne neovplyvní frekvenciu alebo závažnosť spáchaných budúcich trestných činov jednotlivými členmi rodiny. Rodičia chudobných rodín budú „ťahať za kratší koniec“ pri výchove vlastných potomkov a to práve z dôvodu nedostatočných príjmov a následného možného prerozdelenia spotreby a blahobytu smerom k ostatným členom rodiny.

Autor: PhDr. Martin Brňak, PhD.
Zoznam bibliografických odkazov

[1] BECKER, S. G. 1997. Teorie preferencí. Praha: Liberálny institut, Grada Publishing, 1997. 352 s. ISBN 80-7169-463-0
[2] BECKER, S. G. 1995. Human capital and Poverty alleviation. [online]. [2014-03-11]. Dostupné na internete:
http://wwwwds.worldbank.org/external/default/WDSContentServer/WDSP/IB/19...
[3] BECKER, S. G. 1992. Ekonomický způsob pohledu na život - Přednáška při příležitosti udělení Nobelovy ceny. [online]. [2014-02-17]. Dostupné na internete:
http://tucnak.fsv.cuni.cz/~hajek/Metodologie/texty_seminar/Becker.doc
[4] BECKER, S. G. – MURPHY, M. K. 1988. A Theory of Rational Addiction. [online]. [2014-02-16]. Dostupné na internete:
https://www.iei.liu.se/nek/730A17/artiklar/1.283076/Becker-Murphy.pdf
[5] BECKER, S. G. 1981. A treatise on the family. [online]. [2014-03-10]. Dostupné na internete:
https://brunofvieira.files.wordpress.com/2012/12/gary-becker-a-treatise-...
[6] BECKER, S. G. 1965. A theory of allocation of time. [online]. [2014-03-09]. Dostupné na internete: http://www.unc.edu/~shanda/courses/plcy289/Becker_EJ_Time.pdf