Abstrakt: Aktuálna finančná nestabilita je vážnym problémom, s ktorým sa musí ľudstvo vyrovnať a ktorý bude musieť riešiť. Dlhová špirála sa však roztočila nielen na úrovni jednotlivých štátov, ale aj na úrovni domácností. Trhová ekonomika a demokratická spoločnosť poskytujú občanom veľa možností voľby v oblasti ekonomickej i finančnej. Tieto možnosti a sloboda však kladú oveľa vyššie nároky na kvalitu ich strategického finančného rozhodovania, za ktoré nesú plnú zodpovednosť.
Kľúčové slová: Hospodárska kríza. Dlhová kríza. Hospodárske cykly. Finančná kríza. Finančné vzdelávanie. Sociálna prevencia.

Résumé: L´instabilité financière représente un grand problème. Les conséquences de l'analphabétisme financier dans la vie personnelle et dans la vie publique peuvent avoir des conséquences fatales à cette époque marquée par la crise financière et la dette.
Mots-clés: Crise économique. Crise financière. Crise de dette. Éducation financière. Prévention sociale.

V atmosfére prebiehajúcej finančnej a ekonomickej krízy, ktorá od roku 2008 valcuje nielen USA ale aj európske krajiny a EU, by sme sa mali zamyslieť nad tým, prečo po dlhých desaťročiach bezprecedentného ekonomického rastu, sa európske krajiny nachádzajú v situácii, keď sú stále viac valcované narastajúcimi dlhmi, ktoré dosiahli také rozmery, že ich splatenie javí ako nereálne.

Aktuálna finančná nestabilita je vážnym problémom, s ktorým sa musí podľa B. Lietaera (2004) ľudstvo vyrovnať a ktorý bude musieť riešiť. Stále sa opakujúce krízy a krachy nie sú náhodné udalosti, ale sú známkami systematického narušenia oficiálneho finančného systému. V priebehu niekoľkých desaťročí globálny peňažný systém nadobudol takú moc, ktorá nemá v histórii obdobu, pričom sa vymkol spod kontroly akejkoľvek národnej alebo medzinárodnej autority. K tomuto názoru sa pripája aj Pascal Canfin (2012), ktorý vyjadruje názor, že počas tridsiatich uplynulých rokov politici odstraňovali pravidlá, ktoré ohraničovali finančné aktivity. Umožnili tak vznik a rozvoj „monštra“, ktoré úplne uniklo ich kontrole. Táto otázka preto už nie je len politickou otázkou, ale týka sa všetkých občanov, pretože celý svet je dnes ovplyvnený spôsobom, ako funguje, alebo lepšie povedané, nefunguje finančný systém.

Dlhová špirála sa však roztočila nielen na úrovni jednotlivých štátov, ale aj na úrovni domácností. Trhová ekonomika a demokratická spoločnosť poskytujú občanom veľa možností voľby v oblasti ekonomickej i finančnej, a tak v posledných rokoch pozorujeme zrýchľujúce sa tempo zadlžovania domácností. Spotreba je masívne podporovaná ako motor ideálu konzumnej spoločnosti. Je to však nebezpečné konanie, pretože podľa sociológov a psychológov je chuť ľudí spotrebúvať neobmedzená. Konzumný spôsob života, pri nepochopení základných princípov hospodárenia domácnosti, sa môže stať začiatkom dlhovej pasce alebo dlhovej špirály, ktorá následne môže roztočiť nekonečný kolotoč problémov. Okrem konzumného spôsobu života, ktorý má na zadlžovanie obyvateľstva priamy vplyv, situáciu zhoršuje aj už zmienená ekonomická a finančná kríza, ktorej azda najvážnejším dôsledkom, priamo a veľmi bolestivo zasahujúcim obyvateľov, je rastúca nezamestnanosť a následné zníženie ich kúpnej sily. Ak na financovanie svojich každodenných potrieb obyvateľstvo nemá zdroje, tak sa zadlžuje. Tento trend je s obavami pozorovaný v EU, USA a ďalších krajinách. Rastúce dlhy na veľmi rozšírených kreditných bankových kartách, u splátkových spoločností, nebankových spoločností, nezaplatený nájom alebo účty za energie a telefón, neuhradené zákonné sociálne a zdravotné postenie a rôzne ďalšie záväzky (napríklad neuvážené ručenie za úver), to všetko predstavuje ohrozenie a jeden z najzávažnejších sociálno-ekonomických problémov – začarovaný kruh tzv. dlhovej špirály.

Už takmer 20 rokov na Slovensku pozorujeme rýchly vývoj a najmä agresívny predaj finančných produktov. Finančné inštitúcie, rôzne nebankové spoločnosti poskytujúce pôžičky a rôzne splátkové spoločnosti sa v prvom rade starali a starajú o svoj zisk, pričom bezpečnosť a ochrana klientov je na druhej koľaji. Dôsledky sú veľmi negatívne, čo potvrdzuje množstvo klientov, ktorí uverili nereálnym sľubom rôznych nebankových subjektov a prišli o celoživotné úspory. Ochrana spotrebiteľa v oblasti financií fungovala len málo, a tak nebankové subjekty mohli bez akejkoľvek kontroly a zásahu štátu dlhodobo poskytovať svoje „služby“. Niektoré finančné inštitúcie doteraz ponúkajú občanom „výhodné“ finančné a poistné produkty, ktoré prostredníctvom siete predajcov prezentujú ako „jedinečnú a neopakovateľnú príležitosť“. V zmluvách si však určujú také podmienky, ktoré sú komplikované a po obsahovej stránke ťažko zrozumiteľné nielen pre právnikov a odborníkov v danej problematike, ale najmä, stanovené zmluvné podmienky sú pre spotrebiteľov nevýhodné.

V porovnaní s mnohými krajinami a zvyškom EÚ sme na tom, čo sa týka výšky úverov, pomerne „dobre“. Problém Slovákov je však v postupne klesajúcej schopnosti splácať tieto úvery a pôžičky, a taktiež v pomerne slabej justícii, ktorá doteraz nedokázala spotrebiteľov účinne chrániť. K téme zadlžovania obyvateľstva sa v našej krajine rozpútala široká verejná a odborná diskusia a príbehy nešťastných ľudí, ktorí kvôli neuváženému úveru prišli o strechu nad hlavou, sú horúcou témou aj pre politikov. Podľa informácií zverejnených v Hospodárskych novinách č. 13/2014, majú dlžníci od spoločností, ktoré poskytujú iné ako bankové úvery (ďalej len „nebankovky“), požičanú viac než miliardu eur. Hoci ide o impozantné číslo, bankám dlhujú viac než 20 miliárd eur. Advokát zo Spotrebiteľského centra Miroslav Antoňák (2014) v článku „Požičali miliardu, teraz berú aj domy“ uviedol, že na tzv. „nebankovky“ sú odkázaní práve tí najzraniteľnejší spotrebitelia. Biznis s rýchlymi peniazmi živia najmä ľudia zo slabších sociálnych vrstiev, študenti, nezamestnaní, ženy na materskej alebo dôchodcovia. V banke by úver nedostali, lebo pre inštitúciu sú rizikoví a hrozí, že peniaze z dôvodu nedostatočnej bonity nevrátia. Neostáva im teda nič iné, ako využiť služby zhruba stovky firiem, ktoré na Slovensku ponúkajú „rýchle pôžičky“. Práve tá najzraniteľnejšia skupina ľudí z hľadiska príjmov a vzdelania je teda odkázaná na prehnane vysoké sadzby pôžičiek, pri ktorých RPMN v niektorých prípadoch dosahuje 75 % p.a. a viac.

Na základe analýzy dostupných materiálov a zdrojov môžeme konštatovať, že v Slovenskej republike bola až do roku 2006 venovaná len veľmi malá pozornosť téme finančného vzdelávania a informovanosti obyvateľstva. Je všeobecne známe, že finančná gramotnosť na Slovensku je na nízkej úrovni. Vzdelávacie inštitúcie pripravovali a formovali mladých ľudí na povolanie, teda na „zarábanie peňazí“, avšak málo ktorá inštitúcia ich naučila ako zarobené peniaze spravovať a rozumne s nimi narábať. Náš predpoklad sa potvrdil po spracovaní výsledkov nášho prieskumu, keď len 1% respondentov sa vyjadrilo, že potrebné vedomosti na život vo sfére peňazí nadobudli v škole.

Nedostatočné vzdelávanie v oblasti financií a súčasná malá informovanosť obyvateľov v Slovenskej republike je pravdepodobne spôsobená dedičstvom minulosti. V období plánovaného hospodárstva sa ekonomické vzdelávanie poskytovalo najmä na odborných školách ekonomického zamerania a na ostatných smeroch sa mu nekládol veľký význam. Podstatnú časť dôležitých finančných rozhodnutí vykonával za občanov štát, najmä tým, že zabezpečoval ich dôchodkové, zdravotné a sociálne poistenie či bytovú výstavbu. Na trhu vtedy pôsobili len štátne finančné inštitúcie a banky, takže riziko nadmerného zadlženia na spotrebných úveroch nebankových spoločností takmer neexistovalo. V podmienkach trhovej ekonomiky sa však situácia radikálne zmenila a občania majú podstatne väčšie možnosti voľby a slobodu v rozhodovaní. Tieto možnosti a sloboda však kladú oveľa vyššie nároky na kvalitu ich strategického finančného rozhodovania, za ktoré nesú plnú zodpovednosť. Kvalifikované finančné rozhodnutia však vyžadujú aspoň základné vedomosti z oblasti zloženého úrokovania, vplyvu inflácie na výšku výnosu, vplyvu nákladov investovania na redukciu výnosu, resp. nárast nákladov na úvery či hypotéky. Tieto vedomosti a zručnosti im však chýbajú.

Slabé vedomosti z oblasti osobných financií boli potvrdené aj naším prieskumom v skupine respondentov, ktorú tvorili mladí ľudia vo veku od 20 do 35 rokov. Ak je slabá finančná gramotnosť v skupine mladých a ekonomicky aktívnych ľudí, pravdepodobne bude na podobnej úrovni aj u ostatných skupín obyvateľstva. V prípade našej cieľovej skupiny vyjadrujeme obavy, že ich neinformovanosť môže mať za následok nezodpovedné finančné správanie. Tlak, ktorý na mladého človeka vyvíja tak konzumná spoločnosť, ako aj prebiehajúca ekonomická a finančná kríza, je v dnešnej dobe enormný. Sotva vstupuje mladý človek na pracovný trh, musí bojovať s nárokmi, ktoré sú naňho kladené zo všetkých strán, pričom, ako ukazujú výsledky nášho prieskumu, nie je dokonale pripravený ich zvládnuť, ani im efektívne čeliť. Jeho potreby sú vo vzťahu k príjmom v zjavnej nerovnováhe. Čelí zadlžovaniu, ktoré, ak ho nezvládne v rozumnej miere regulovať, môže byť negatívnym a ťaživým faktorom finančnej nestability, ktorý bude ovplyvňovať jeho budúcnosť. Dôsledkom nevhodne vybraných úverov a neúmerného zadlženia vo vzťahu k výške disponibilných príjmov sa z mladých ľudí môžu stať „celoživotní otroci dlhovej pasce“.

V minulosti sa o finančných problémoch diskutovalo najmä v rodine a tieto problémy rodina aj pomáhala riešiť. V dnešnej trhovo orientovanej spoločnosti sa finančné problémy jednotlivcov stali tak očividné, že sa tieto otázky stali predmetom širokej verejnej diskusie. Ak teda naši predkovia mali predsudky voči otvorenej diskusii pri riešení finančných problémov, dnes je diskusia nanajvýš nevyhnutná, pretože bez nej nie je možné nájsť adekvátne a najmä účinné riešenie.

Zastávame názor, že vzhľadom na absenciu finančného vzdelávania v minulosti a pretrvávajúcu existujúcu hrozbu neetického konania zo strany rôznych sprostredkovateľov je v dnešnom zložitom ekonomickom období nevyhnutné, aby vzdelávanie reguloval štát. Vzhľadom na dlhodobú absenciu dozoru štátnych orgánov v oblasti poskytovania finančných služieb a v oblasti finančného vzdelávania tzv. liberalizmus nemá opodstatnenie.

Základný rámec pre finančné vzdelávanie prijala vláda SR dňa 2. júla 2008 uznesením č. 447, ktorým schválila materiál „Návrh stratégie vzdelávania vo finančnej oblasti a manažment osobných financií“ (Vláda SR, 2008). Následne bol vypracovaný Národný štandard finančnej gramotnosti, verzia 1.0“ (MŠ SR, MF SR, 2008), ktorý bol schválený na rokovaní Vlády SR dňa 13. marca 2009 a od školského roka 2009/2010 je zapracovaný do štátnych a školských vzdelávacích programov základných a stredných škôl. Okrem škôl poskytujú finančné vzdelávanie aj viaceré finančné inštitúcie a organizácie tretieho sektora.

Podľa Vladimíra Baláža (2011, s. 26-29) z Prognostického ústavu SAV, všetky tieto aktivity sú síce nanajvýš potrebné, avšak nepostačujúce. Týkajú sa totiž najmä žiakov základných
a stredných škôl. Podľa jeho názoru, začínať s finančným vzdelávaním na úrovni povinnej školskej dochádzky je síce užitočné, avšak nepostačujúce a nebude mať veľký efekt. Dôvodom týchto úvah je to, že žiaci v škole získajú len teoretické vedomosti, ktoré si však nezapamätajú, ak ich nebudú používať v praxi. Narábanie s peniazmi však nie je možné naštudovať len teoreticky. Od finančného vzdelávania žiakov na stredných a základných školách preto nemôžeme očakávať viac, ako im je schopné naozaj dať. Pripájame sa k názoru tohto autora a súhlasíme s tým, že by sme mali venovať viac pozornosti a úsilia popularizácii finančných otázok a vzdelávaniu dospelých. Veď práve tí zabezpečujú finančné zdroje pre rodinu a narábajú s peniazmi. Treba si však uvedomiť, že pre zabezpečenie stabilnej ekonomickej situácie domácností je okrem získania peňazí veľmi dôležité vedieť ich aj spravovať, chrániť a využívať tak, aby priniesli čo najväčší efekt a úžitok. A to je jeden z hlavných cieľov finančného vzdelávania. Nielen informovanie, ale aj výchova a podpora k finančnej zodpovednosti.

Aby bol systém finančného vzdelávania funkčný, je podľa P. Szovicsa (2012, s. 10-13) potrebné okrem stanovenia priorít (uvedených v Štandarde) najmä koordinovane postupovať v rámci orgánov štátnej a verejnej správy, profesijných združení, sociálnych partnerov, neziskových vzdelávacích inštitúcií, spotrebiteľských organizácií a médií. Mal by sa zostaviť akčný plán finančného vzdelávania, ktorý by zjednocoval a sprehľadňoval aktivity jednotlivých subjektov a mohla by sa vytvoriť aj nezávislá inštitúcia, ktorá by zastrešovala vypracovanie a hlavne následnú realizáciu národnej stratégie finančného vzdelávania.

V poslednom období začala na Slovensku čoraz viac rezonovať potreba zabezpečenia ochrany spotrebiteľov finančných produktov. Vysoký počet slovenských súdnych sporov nachádzajúcich sa nielen na stoloch domácich sudcov, ale aj sudcov Súdneho dvora Európskej únie je tak alarmujúci, že ani samotnú Európsku úniu to nenechalo bez odozvy. Generálny sekretariát Európskej komisie doručil slovenským orgánom napomínací list, v ktorom veľmi kriticky obvinil súdne orgány z neschopnosti poskytnúť spotrebiteľom primeranú ochranu v zmysle právnych predpisov Európskej únie o ochrane spotrebiteľa. Na Slovensku údajne dochádza k rozsiahlemu obchádzaniu práv spotrebiteľa, pretože slovenské orgány neprijímajú a neuplatňujú pravidlá ochrany spotrebiteľa ustanovené právom Európskej únie. Obsahom napomínacieho listu sú odporúčania, ako konkrétne nedostatky odstrániť a zosúladiť s právnymi aktmi Európskej únie. Zároveň nás Európska únia upozorňuje, že ak nezmeníme zákony a fungovanie súdov v oblasti poskytovania ochrany spotrebiteľa, udelí SR pokutu.

Vzhľadom na túto kritickú situáciu príslušné orgány pristúpili k spracovaniu návrhov legislatívnych zmien, ktoré by ju mali pomôcť riešiť. V súčasnom období prebieha legislatívny proces novelizácie viacerých právnych predpisov, ktorý však ešte nebol ukončený. Ministerstvo financií SR v spolupráci s Národnou bankou Slovenska vypracovali „Návrh Koncepcie ochrany spotrebiteľov na finančnom trhu“, ktorý dňa 9.1.2014 schválila vláda SR. Realizácia uceleného konceptu ochrany spotrebiteľov na finančnom trhu pozostáva z príslušných opatrení a zmien, ktoré je potrebné súbežne vykonať vo viacerých navzájom prepojených oblastiach, a to v oblasti zvýšenia samotnej ochrany spotrebiteľov na finančnom trhu zriadením jednotného kontaktného miesta a zabezpečením zdokonalenia a zvýšenia kvality výkonu inšpekčnej činnosti, v oblasti zvýšenia úrovne finančnej gramotnosti spoločnosti, v oblasti riešenia sporov vyplývajúcich zo vzťahov medzi finančnými inštitúciami a ich klientmi a v oblasti systému činností združení na ochranu spotrebiteľa. Ako sa uvádza v tomto materiáli, Ministerstvo financií SR podporí zvyšovanie finančnej gramotnosti spoločnosti ako možný nástroj odstraňovania hmotnej núdze a pasce chudoby pre programové obdobie 2014 - 2020. S ohľadom na uvedené bude MF SR v tejto oblasti spolupracovať s inými ústrednými orgánmi štátnej správy, NBS, profesijnými asociáciami pôsobiacimi na finančnom trhu, akademickou obcou a so zástupcami združení na ochranu spotrebiteľa.

K uvedeným krokom kompetentných orgánov si dovoľujeme vyjadriť názor, že prichádzajú doslova v „hodine dvanástej“. Tento materiál totiž prichádza až po pomerne dlhom a minimálne regulovanom pôsobení rôznych neserióznych subjektov, ktorých jediným cieľom bolo získať čo najviac dôverčivých, často naivných a neznalých klientov a spotrebiteľov. V kontexte legislatívnych opatrení, ktoré sú prijímané až ex post, naberá na dôležitosti potreba neustáleho vzdelávania sa tak vo finančnej oblasti ako aj v oblasti legislatívy, aby sa klienti mohli brániť pred podobnými snahami a aby nemuseli čakať na záchranu od zdĺhavej štátnej administratívy. Prevencia je totiž vždy prospešnejšia ako následná „liečba“. Tisícky oklamaných spotrebiteľov, zaťažených prebiehajúcimi exekúciami kvôli nesplateným predraženým pôžičkám, ktorí často prichádzajú aj o strechu nad hlavou, sa totiž z utŕžených finančných strát spamätajú len ťažko.

Finančná negramotnosť predstavuje veľké riziko nielen pre osobné financie ale aj pre ekonomiku krajiny a verejné financie. Prečo? Pretože z nevedomosti a v dôsledku zlých rozhodnutí osoby bez finančného vzdelania ľahšie robia zlé rozhodnutia, ktorých dôsledky môžu byť katastrofálne tak pre nich a následne aj pre spoločnosť. Zlé finančné rozhodnutia môžu byť príčinou psychického stresu, následne rozpadu rodín a problémov v zamestnaní, čo následne vedie k strate schopnosti zabezpečiť si základné životné potreby. Tieto osoby nakoniec často končia v sociálnej sieti, ktorá je financovaná z verejných financií. Toto len potvrdzuje slová: „Myslíte si, že vzdelanie je nákladné. Vyskúšajte si nevedomosť“ (Dolf de Roos).

Čím sme finančne vzdelanejší, tým rýchlejšie a ľahšie rozpoznáme situácie, ktoré nám môžu priniesť výhodu, ale aj tie, ktoré nás uvrhnú do krachu. Mnohé firmy a finanční gangstri a predátori si totiž z nedostatočnej finančnej gramotnosti urobili dobrý biznis a ich fantázia pri obchádzaní legislatívy nepozná hranice. Avšak čím sme finančne vzdelanejší, tým ľahšie oddelíme zrno od pliev a tým lepšie oddelíme zlé nápady od dobrých.

Finančné vzdelávanie by malo byť podľa nášho názoru dlhodobé, kontinuálne a malo by byť zamerané na široké vrstvy obyvateľstva, teda počnúc od detí v školách, mládeže, rodičov, všetkých občanov v produktívnom veku až po seniorov. Zastávame však názor, že plošne zamerané vzdelávacie programy by sa mali nahradiť špecializovanými programami pre špecifické sociálno-demografické skupiny. Tieto skupiny totiž majú nielen odlišné úrovne finančnej gramotnosti, ale aj špecifické finančné ciele a potreby. Mladí ľudia, ktorí potrebujú predovšetkým riešiť otázku bývania, majú iné očakávania a potreby, ako staršia generácia. Najväčší význam môžu mať podľa nášho názoru špecializované kurzy pre tie skupiny obyvateľstva, ktoré ich najviac potrebujú a ktoré sa dotýkajú vyslovene praktických otázok osobných financií.

Je pravdepodobné, že napriek týmto snahám a skvalitnenému finančnému vzdelávaniu zostane značná časť populácie finančne negramotná alebo nezodpovedná, pretože v dôsledku limitovaných kognitívnych schopností a motivačného deficitu bude robiť nesprávne finančné rozhodnutia s potenciálnymi efektmi na verejné zdroje. Tento problém sa bude ďalej zhoršovať v dôsledku demografických vplyvov, najmä starnutím populácie (Baláž, 2011, s. 693). Práve tu by mohla pomôcť práca v oblasti sociálnej prevencie, ktorá by mala zohľadňovať sociálny status jednotlivca a jeho konkrétnu životnú situáciu.

Aby sociálny pracovník mohol plniť čo najefektívnejšie svoje úlohy (predchádzanie negatívnych javov, zisťovanie príčin, pomoc pri prekonávaní spoločenských ťažkostí, podpora vzdelávania, rozvíjanie schopností klienta podieľať sa na riešení svojej nepriaznivej situácie, spolupráca s inými odborníkmi), a aby mohol čeliť novým výzvam dnešnej doby, je pri rozvoji a prehlbovaní jeho kvalifikácie neodmysliteľne potrebné jeho kontinuálne vzdelávanie, a to v mnohých interdisciplinárnych oblastiach.

Radi by sme preto zdôraznili potrebu doplnenia a rozvíjania jeho kvalifikácie aj v oblasti osobných financií, pretože tieto znalosti by mohli v rámci sociálnej prevencie veľmi užitočné a mohli by pomôcť predísť alebo eliminovať mnohé sociálno-ekonomické problémy a patologické javy spojené s nadmerným zadlžovaním ešte pred tým, ako by vznikli alebo nadobudli neriešiteľné rozmery. Ak by sociálny pracovník mal potrebné vedomosti a skúsenosti z oblasti správy osobných financií, mohol by účinne napomáhať pri riešení zadlženia rodín a jednotlivcov, napríklad tým, že by sa pokúsil v rámci osvety alebo terénnej práce zabrániť vytváraniu ďalších nových dlhov, mohol by napomáhať aj pri praktickom zvládaní hospodárenia s financiami a byť nápomocný pri podpore sociálnych väzieb rodín.

Práve terénni pracovníci, ktorí majú ku klientom najbližšie a poznajú ich situáciu, by mohli, v prípade, že by mali dostatočnú finančnú gramotnosť a informovanosť, pôsobiť preventívne a mohli by byť nápomocní aj v oblasti usmernenia finančných rozhodnutí svojich klientov. Práve takéto preventívne pôsobenie považujeme za kľúčové, pretože by napomohlo zabrániť zneužitiu neinformovanosti, nevedomosti, naivity alebo núdze klientov na nemorálne obohatenie sa. Z demografického hľadiska ide o metódy sociálnej práce s dospelou populáciou, so zohľadnením špecifických potrieb nezamestnaných, bezdomovcov, migrantov, emigrantov, etnických minorít alebo osamotených a opustených osôb. Podľa druhu vykonávanej sociálnej práce je to priestor v sociálnej prevencii a sociálnom poradenstve. Podľa miesta vykonávanej činnosti, je to priamo v teréne, pri osobných návštevách, ambulantnej sociálnej práci alebo aj v komunitných centrách. Prevenciu je možné zabezpečiť tak vzdelávaním, ako aj osvetou alebo priamym poradenstvom.

Pre skvalitnenie sociálnej prevencie v oblasti poradenstva pri správe osobných financií navrhujeme rozvíjať aktivity v oblastiach:

• primárnej prevencie: senzibilizovanie verejnosti a široká osveta v otázkach nadmerného zadlžovania formou prednášok, reklamy, letákov, televíznych náučných relácií a vzdelávacích programov, prípadne krátkych filmov opisujúcich konkrétne prípady zo života, ďalej rôzne zážitkové simulácie pri vzdelávacom procese, terénne návštevy v ohrozených rodinách,
• sekundárnej prevencie: zistenie aktuálnej situácie klienta, identifikovanie hrozieb, zabrzdenie procesu zhoršovania situácie, jej riešenie za pomoci odborníkov a mediátorov, najmä snaha o zamedzenie rastu dlhov, vytvárania nových dlhov a snaha o stabilizovanie situácie s návrhom riešení,
• terciárnej prevencie: zabránenie tomu, aby sa situácia zopakovala, najmä vykonávaním dohľadu nad klientmi, ktorých situáciu sa nám podarilo stabilizovať, podpora neustáleho vzdelávania a šírenie osvety, kde môžu pôsobiť samotní klienti, ktorí môžu na pozitívnom príklade ukázať, ako sa situácia dá riešiť. Práve takýto reálny pozitívny príklad môže byť veľkým povzbudením pre ostatných.

Na uskutočnenie tohto cieľa je preto potrebné posilnenie vzdelávania sociálnych pracovníkov v oblasti osobných financií. Dovolíme si preto navrhnúť začlenenie tejto problematiky do obsahového zamerania ich vzdelávacích programov a do programov celoživotného vzdelávania.

Záver

Je pravdepodobné, že napriek týmto snahám a skvalitnenému finančnému vzdelávaniu zostane značná časť populácie finančne negramotná alebo nezodpovedná, pretože v dôsledku limitovaných kognitívnych schopností a motivačného deficitu bude robiť nesprávne finančné rozhodnutia s potenciálnymi efektmi na verejné zdroje. Je preto potrebné posilniť aj aktivity v oblasti ochrany spotrebiteľov finančných produktov, a rozvíjať aktivity aj v oblasti sociálnej prevencie. Je preto potrebné posilnenie vzdelávania sociálnych pracovníkov v oblasti osobných financií a začlenenie tejto problematiky do obsahového zamerania ich vzdelávacích programov a do programov celoživotného vzdelávania.

Autor: Ing. Marcela Paulovičová
Použitá literatúra:

ANTOŇÁK, M. 2014. Požičali miliardu. Teraz berú aj domy. In Hospodárske noviny. ISSN 1335-4701, 2014, č. 13, s. 11.

BALÁŽ, V. 2011. Finančné vzdelávanie – prečo nefunguje. In Investor. Bratislava : Ecopress. ISSN 1335-8235, 2011, ročník 12, č. 3, s. 26-29.
CANFIN, P. 2012. Ce que les banques vous disent et pourquoi il ne fait presque jqmqis les croire. (Čo vám banky hovoria a prečo im takmer nikdy netreba veriť). Paris : Les petits matins, 2012. 124 s. ISBN 978-2-36383-000-5.

LIETAER, B. 2004. Budoucnost peněz. Košice : Paradigma, 2004. 330 s. ISBN
80-968603-3-X.

MŠ SR a MF SR. 2008. Národný štandard finančnej gramotnosti, verzia 1.0. [online]. Bratislava, 2008. [cit. 2014-15-01]. Dostupné na internete: http://www.mpcedu.sk/library/files/narodny_standard.pdf .

SZOVICS, P. 2012. Quo vadis finančné vzdelávanie. Bratislava : Inštitút bankového vzdelávania NBS, n.o. In BIATEC. ISSN 1335-0900, 2012, roč. 20, č. 1, s. 10-13.

VLÁDA SR. 2008. Návrh stratégie vzdelávania vo finančnej oblasti a manažment osobných financií. [online].Bratislava: Uznesenie Vlády SR č. 447/2008 z 2. júla 2008. [cit. 2014-01-15]. Dostupné na internete: http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-22405?pre... .

VLÁDA SR. 2014. Návrh Koncepcie ochrany spotrebiteľov na finančnom trhu. Bratislava: Uznesenie Vlády SR č. 9/2014. [cit. 2014-01-15]. Dostupné na internete: http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/725 .