Unemployment and the impact on families

Abstrakt: Príspevok sa zameriava na identifikáciu a charakterizovanie najzávažnejších dôsledkov nezamestnanosti na rodiny. Zároveň poukazuje na vplyv tohto sociálneho problému vo vzťahu k jednotlivým členom rodiny z rôznych aspektov. Je rozdelený na dve časti, pričom prvá sa venuje konkrétnym dopadom nezamestnanosti na túto klientsku skupinu sociálnej práce. Druhá časť pojednáva o možnostiach prevenčného pôsobenia sociálnych pracovníkov pri riešení dopadov nezamestnanosti na rodiny.
Kľúčové slová: nezamestnanosť, rodina, dopad, sociálna práca, prevencia

Abstract: The paper focuses on the identification and characterization of the most serious consequences of unemployment on families. At the same time, it points out to the influence of this social problem in relation to individual members of the family from different aspects. It is divided into two parts, the first is devoted to the specific impact of unemployment on this client group of social work. The second part deals with the possibilities of the preventive actions of social workers in solving the unemployment impact on families.
Keywords: unemployment, family, impact, social work, prevention

ÚVOD

Nezamestnanosť predstavuje aktuálny sociálny problém, ktorému je stále venovaná pozornosť výskumných pracovníkov, nakoľko môže mať vplyv nie len na jednotlivcov, ale predovšetkým aj na rodiny a ich fungovanie. Nezamestnanosť charakterizuje Brožová (2006) ako obvyklý sociálny jav, ktorý sa stáva zložitým najmä vtedy, ak je dlhotrvajúca a vysoká, pričom je sprevádzaná multidimenzionálnymi dôsledkami či už v oblasti sociálnej, ekonomickej, psychickej atď. Vo všeobecnosti Mareš (2002) definuje nezamestnanosť ako aktuálny stav jednotlivca, u ktorého absentuje platené zamestnanie, pričom je buď registrovaný na úrade práce, resp. si aktívne hľadá zamestnanie, ale nie je ochotný, ani schopný do práce nastúpiť hneď.

Je nesmierne dôležité, aby sa rodine venovala dostatočná pozornosť pri tejto problematike, nakoľko ide o základnú jednotku v spoločnosti. Ak sú jednotlivé funkcie rodiny narušené, prináša to predovšetkým negatívne dopady. Pri nezamestnanosti niektorého z členov rodiny hrozí narušenie ekonomickej funkcie, čo môže spôsobiť narušenie aj ostatných funkcií. Práve nezamestnanosť niektorého z členov rodiny môže výrazne zmeniť jej chod, ale i pohľad na ďalšiu budúcnosť.

Vplyvom nezamestnanosti môže dôjsť k vzniku iných sociálno-patologických javov u jednotlivých členov rodiny akými sú napríklad alkoholizmus, drogová závislosť a mnohé ďalšie. Tieto negatívne dopady nepôsobia len na jednotlivých členov rodiny, ale aj na rodinu ako celok, pričom v extrémnych prípadoch môžu spôsobiť jej rozpad. Každá rodina je špecifická, a preto charakteristiku špecifickosti vykazuje aj práca sociálneho pracovníka s touto klientskou skupinou. Sociálny pracovník preto musí promptne reagovať vo vzťahu k tomuto sociálnemu problému rodiny a pôsobiť nie len prevenčne, ale musí zvoliť aj adekvátnu formu intervenčného pôsobenia s cieľom ochrany predovšetkým maloletých členov rodiny.

Dôsledky nezamestnanosti na rodiny

Možno povedať, že skúmanie nezamestnanosti ako sociálneho problému je zložité, nakoľko nepôsobí iba na konkrétneho nezamestnaného jednotlivca, ale pôsobí sprostredkovane aj na jeho najbližšie okolie, čiže rodinu. Čo sa týka pôsobenia na vyvíjajúceho sa človeka alebo dieťa, nie je to iba prostredím, v ktorom sa vyskytujú, ale aj prostredím, na ktorom participujú ich blízky. Túto skutočnosť možno prepojiť s bioekologickou teóriou ľudského vývoja. Podľa tejto teórie ide o tzv. exosystém, ktorý predstavuje spojenie medzi jednotlivými systémami, ktoré tvoria svet jednotlivca, pričom udalosti, ktoré sa v tomto systéme stanú, ovplyvňujú prostredie, v ktorom sa jednotlivec vyskytuje. (Bronfenrenner, Morris, 2006). Ak tieto skutočnosti premostíme, možno konštatovať, že ide o pracovné prostredie rodičov ako členov rodiny, resp. jeho nedostatok v prípade nezamestnanosti jedného z rodičov. Deti síce neparticipujú na pracovnom živote svojich rodičov, avšak prenesene so svojimi rodičmi prežívajú pracovné úspechy i neúspechy (Buchtová et al., 2013), nakoľko sa prenášajú do ďalších sociálnych prostredí. Z tohto dôvodu sú podľa Shumowa a Lomaxa (2002) deti, ktorých rodičia vykazujú vyššiu mieru vlastnej užitočnosti, sú z emocionálneho hľadiska prispôsobivejšie.

Nezamestnanosť má nepochybne negatívne dopady na rodinu. V tejto súvislosti kategorizuje Mareš (2002) nasledujúce dopady nezamestnanosti, ktoré však nesúvisia s finančnými ťažkosťami:

• štrukturálna dezorganizácia a kríza, kríza rodinného systému a narušenie denných rodinných zvykov,
• zmeny v sociálnych vzťahoch a sociálna izolácia rodiny,
• zmena postavenia nezamestnaného rodiča v rodinnom systéme, strata jeho statusu a autority odvodených zo zamestnania i z jeho príjmov,
• zmeny v rozdelení domácich prác.

Nezamestnanosť neznamená iba stratu príjmov rodiny, či spokojnosti z individuálnej perspektívy, ale má predovšetkým aj medzigeneračný dopad, kedy možno hovoriť o dominovom efekte nezamestnanosti. Tento efekt je podložený výskumnými zisteniami, pričom reflektuje fakt, že nezamestnanosť otcov, a to zvlášť ak je nedobrovoľná, má negatívny dopad na spokojnosť synov s ich životom (Kind, Haisken-DeNew, 2012). Podľa výskumných zistení Goeda et al. (2000), ktorý tiež hovoria o medzigeneračnom prenose mužskej nezamestnanosti, synovia nezamestnaných otcov dokonca v mladšej dospelosti vykazujú najväčšie ťažkosti s hľadaním práce a práve nezamestnanosť otca má najsignifikantnejší súvis s nezamestnanosťou mužov v mladšej dospelosti. Týmto fenoménom vo vzťahu k adolescentom sa zaoberala aj Cinamonová (2001), podľa ktorej signifikantnejšiu súvislosť s nezamestnanými otcami majú ich dcéry. Podľa autorky adolescenti s nezamestnanými a so zamestnanými otcami vykazujú tiež signifikantne rozdielne pracovné hodnoty.

Efekt rodičovskej nezamestnanosti je prejavovaný aj pri významnej zmene v živote detí, akou je napríklad prechod zo základnej školy na strednú. Zatiaľ čo väčšina detí má pri tejto normatívnej zmene väčšie problémy, deti, ktorých rodič, resp. rodičia sú nezamestnaní, vykazujú oveľa vyššiu úroveň týchto problémov. Tieto deti taktiež vykazujú najnižšiu úroveň sociálnej kompetencie, prispôsobenia sa a pod. Možno teda konštatovať, že nezamestnanosť rodičov je významným rizikovým faktorom, ktorý potenciálne môže zvyšovať problémy detí vo vzťahu k prispôsobeniu sa, ktoré sú v istých vývinových etapách normálne. (Kalil, Ziol-Guest, 2008). Podľa Harlanda et al. (2002) vykazujú tieto deti aj vyššiu úroveň emocionálnych problémov a problémov v ich správaní. Autor zároveň uvádza, že uvedené problémy sa najčastejšie vyskytujú u tých detí, ktorých rodičia boli z pracovného procesu vyradení iba nedávno, avšak vo vzťahu k životu rodiny majú tieto problémy z krátkodobého hľadiska vyšší dopad. V neposlednom rade je nutné zdôrazniť, že nezamestnanosť rodičov ovplyvňuje subjektívne vnímané zdravie ich detí (Šléšková etl al., 2006). Výskumné zistenia týchto autorov preukázali dopad dlhodobej nezamestnanosti otca na subjektívne vnímané zdravie synov, ale i dcér. Pokiaľ je dlhodobo nezamestnaná matka, má to negatívny vplyv na subjektívne vnímanie zdravia zo strany dcér. V kontexte uvedenej problematiky je tiež nutné podotknúť, že vplyvom nezamestnanosti jedného alebo oboch rodičov, môžu medzi nimi a ich dospievajúcimi deťmi vznikať konflikty, ktoré nie je vždy jednoduché riešiť (Sumec, 2005).

Na základe uvedených skutočností možno konštatovať výrazne negatívny vplyv nezamestnanosti rodičov na ich deti. Rodina je našim prirodzeným sociálnym prostredím, a to čo v ňom získame ovplyvňuje náš život vo všetkých oblastiach, nevynímajúc aj oblasť pracovnú. Práve preto je nutné pri tvorbe preventívnych programov orientovať pozornosť nie len na nezamestnaných rodičov, ale aj na ich deti, ktoré sú, ako vyplýva z mnohých výskumných zistení, touto rodičovskou nezamestnanosťou ovplyvnené.

Vplyv nezamestnanosti na rodinu môže mať tak negatívny, ako aj pozitívny charakter. Pozitívnym charakterom je vnímané to, ak nezamestnaného člena dobre fungujúcej rodiny jeho blízky podporujú, pretože je pre neho nepochybne jednoduchšie hľadať si prácu a hlavne nepodliehať zúfalstvu, čím sa posilňuje rodinná solidarita i súdržnosť. V rámci negatívneho charakteru ide o situáciu keď rodina nemá dostatočné množstvo finančných prostriedkov, čo v rodine môže spôsobiť krízu, narušiť jej rodinné zvyklosti a pod. (Schraggeová, 2011).

Ďalšou oblasťou dopadov nezamestnanosti na rodinu sú ekonomické dôsledky. Možno ich považovať za najzávažnejšie, nakoľko na základe nich vznikajú, alebo sa aj pridružujú iné dôsledky. Problémom pri tejto oblasti je skutočnosť, že nedostatkom ekonomických prostriedkov netrpí iba nezamestnaný člen rodiny, ale aj ďalší členovia, čo môže viesť k vzniku negatívnych sociálno-patologických javov. (Schavel, Oláh, Čišecký, 2010). „Závažným problémom súčasnosti, a nielen na Slovensku, je nárast sociálnopatologických javov v spoločnosti, či už kriminality, závislostí ako aj mnohých ďalších“ (Emmerová, 2012, s. 13). Podľa Mareša (2002) môže nezamestnanosť u člena rodiny vyvolať na jednej strane chronickú dezorganizáciu jeho života prejavujúcu sa ľahostajnosťou, nestabilitou, depresiami a pod., ale na strane druhej môže vyvolať už spomínané kriminálne delikty, nadmerné pitie alkoholu, užívanie drog, či ďalšie deštruktívne individuálne správanie, ktoré môžu vyvolať analogické sociálno-patologické javy akými sú hodnotová kríza, úpadok úcty k autoritám, kríza rodiny i ďalších inštitúcií, kriminalitu a pod.

Ekonomické dopady nezamestnanosti podľa Mareša (1999, In: Matoušek et al. 2005) spôsobujú nie len pokles životnej úrovne jednotlivých členov rodiny, ale môže spôsobiť v konečnom dôsledku strádanie reprodukčnej funkcie rodiny, kedy rodina vďaka nedostatku finančných prostriedkov nechce mať ďalšie deti. Pri hodnotení dopadov nezamestnanosti treba podľa Schraggeovej (2011) vychádzať najmä z poznania, že práca, ktorá je platená nie je len významným zdrojom finančného zabezpečenia rodiny, ale uspokojuje aj ďalšie potreby, medzi ktoré autorka zaraďuje primerané sebavedomie, sebaúctu, kreativitu, sociálne uznanie či sociálny status. To súvisí s ďalšou oblasťou dopadov nezamestnanosti, ktorá súvisí s psychikou jednotlivých členov rodiny.

Z psychologického aspektu je významná najmä dĺžka nezamestnanosti, pričom čím je člen rodiny dlhšie nezamestnaný, tým viac stráca on i jeho rodina nádej, že si novú prácu nájde. Dlhšie nezamestnaný člen rodiny nie len, že stráca sebadôveru, ale má problém s komunikáciou, pričom klesá aj jeho životná spokojnosť, čo sa môže prejaviť neschopnosťou komunikovať s ďalšími rodinnými členmi, mrzutosťou, smutnou náladou až depresiou a môže ovplyvniť fungovanie rodiny ako celku. (Šatánek, 2004). Podľa Schraggeovej (2011) je práca vo vzťahu k duševnej pohode a emocionálnej stabilite nesmierne dôležitá a jej dôsledkom môže byť aj výrazné zhoršenie fyzického a duševného zdravia nezamestnaného člena rodiny, i ostatných členov, ale aj negatívny pohľad na svet či svoju budúcnosť a budúcnosť rodiny. V tomto kontexte Schavel, Oláh a Čišecký (2010) upozorňujú na skutočnosť, že ďalším dopadom nezamestnanosti na rodinu je narušenie rodinného spolužitia, narušenie vnútorných pravidiel jej fungovania, ktoré sa týkajú deľby domácich prác a domácich činností. Strata profesijnej role jedného alebo oboch rodičov sa podľa Vágnerovej (2002) prejavuje:

• vzťahovými zmenami rodinných príslušníkov,
• stratou rolí (z dominantnej roly živiteľa rodiny sa stáva nezamestnaný) čo súvisí so zmenou statusu,
• narušením stereotypov rodinného života,
• narušením rodinných zvyklostí týkajúcich sa spotreby kvôli malým finančným prostriedkom, čoho dôsledkom je nutná redukcia potrieb jednotlivých členov rodiny.

S nezamestnanosťou je nepochybne spojená aj chudoba rodiny, ktorá je podľa Matouška a Pazlarovej (2014) spojená so zvyšujúcim sa stresom jednotlivých členov rodiny, ktorý ovplyvňuje jej fungovanie. Deťom prináša zvýšené riziko nie len vo vzťahu k telesnému, či duševnému vývinu, ale aj z hľadiska ich budúceho zaradenia do spoločnosti. Deti chudobných rodín sprevádzajú komplikácie vzťahujúce sa k nedostatočnej výžive, k absenciám lekárskej starostlivosti a je pri nich aj vyššia pravdepodobnosť predčasného úmrtia. Podľa týchto autorov je u dospievajúcich detí z chudobných rodín vykazovaná vyššia úroveň depresií, ale aj vyššia úroveň prejedania sa. Podľa odborníkov sa u nich častejšie objavuje násilie, ktoré je de facto vyvrcholením ich zúfalej rodinnej situácie.

Prevencia vo vzťahu k nezamestnanosti

V predchádzajúcej časti boli prezentované negatívne dopady nezamestnanosti na rodinu a jej členov. Je však nutné zdôrazniť, že nezamestnanosť môže mať aj pozitívny vplyv, ktorý sa prejavuje v rodinnej súdržnosti a solidarite, v citovom zázemí, v sociálnej opore, v pocite, že nezamestnaní jednotlivec niekam patrí atď. V rámci analyzovanej problematiky je nevyhnutné poukázať aj na možnosti prevenčného pôsobenia sociálneho pracovníka vo vzťahu k nezamestnanosti a jej negatívnym dopadom na rodinu ako celok, i na jej jednotlivých členov.

Podľa Lachytovej (2011) je pre výkon sociálnej práce ako pomáhajúcej profesie potrebné prijať realitu poukazujúcu na fakt, že v každej spoločnosti vznikajú sociálne problémy a jednotlivci, ktorí sú nezamestnaní si buď nevedia pomôcť sami, alebo svoju situáciu nechcú riešiť. Poslaním sociálneho pracovníka by malo byť pôsobenie na týchto jednotlivcov vo vzťahu k ich lepšej adaptácii na prežívanú situáciu, k jej zodpovednejšiemu riešeniu, k prevencií pred vznikom sociálno-patologických javov ako dôsledkov nezamestnanosti, ale aj vo vzťahu k lepšiemu využívaniu finančných prostriedkov i k lepším medziľudským vzťahom. Sociálna prevencia je Schavelom et al. (2012) definovaná ako činnosť sociálneho pracovníka, ktorá sa podieľa na vytváraní priaznivých podmienok pre ekonomickú, kultúrnu, sociálnu, výchovno-vzdelávaciu oblasť súvisiacu so zamestnanosťou. Podieľa sa aj na vytváraní podmienok vo vzťahu k využívaniu voľného času rodiny, rastu jej životnej úrovne, humanizácii, duchovnému rozvoju či ku skvalitneniu spôsobu jej života.

Podstata činnosti sociálnej práce s touto klientskou skupinou spočíva v priamom, účelovom a bezprostrednom pôsobení sociálnych pracovníkov na nezamestnaného člena rodiny a jeho rodinu s cieľom zachovania jeho celistvosti i celistvosti rodiny (Mühlpachr, 2008). V tomto kontexte uvádza Kozoň (2009) kombinovanú pracovnú metodiku, ktorú považuje za efektívny nástroj vo vzťahu k dosahovaniu cieľa sociálnej práce, ktorou sú dosahované zmeny v životných situáciách nezamestnaného člena rodiny, a to nasledujúcimi spôsobmi:

• zmenami prostredníctvom vlastného konania jednotlivca,
• zmenami, ktoré sú podmienené priamym ovplyvňovaním zo strany sociálneho pracovníka,
• zmenami, ktoré sú podmienené nepriamym ovplyvňovaním, pričom ide o poradenstvo v zmysle terapie aj intervencie vo vzťahu k podpore jeho uvedomenia si, aby prevzal zodpovednosť za zmenu svojej životnej situácie, ktorá má priamy vplyv aj na jeho rodinu.

Vo vzťahu k prevencii dopadov dlhodobej nezamestnanosti na rodinu zohráva významnú úlohu sociálne poradenstvo. Poradenstvo pre nezamestnaných plní podľa Tokárovej et al. (2002) funkciu prevencie dlhodobej nezamestnanosti vo vzťahu ku klientom úradov práce, nakoľko nepriamo predchádza, resp. eliminuje sociálnu tenziu v spoločnosti. V tejto oblasti môže sociálny pracovník vystupujúci v roli poradcu pomáhať rodinám s nezamestnaným členom, či členmi pri výbere alebo rozširovaní profesionálnych kompetencií, pomáhaní v rámci aktivizačných programov a pod. (Gabura, 2005). V rámci sociálneho poradenstva je dôležité zabezpečovanie práv a povinností nezamestnaného člena vo vzťahu k hodnoteniu jeho vlastnej situácie a k uznaniu jeho sociálnej situácie. V tejto oblasti je preto sociálny pracovník nenahraditeľným sprostredkovateľom, ktorý disponuje kompetenciou poskytovania orientácie v sociálnych vzťahoch a v chápaní sociálnej reality, a to nie len z pohľadu nezamestnaného člena, ale aj z pohľadu rodiny ako celku (Schavel, Oláh, 2010). Gabura (2005) vymedzuje systém sociálneho poradenstva pre nezamestnaných, ktorý má tri úrovne. V prvej základnej úrovni ide o poskytovanie informačno-poradenského servisu, v druhej strednej úrovni ide o poradenstvo vzťahujúce sa k profesionálnej orientácii, právnemu a psychologickému poradenstvu. Tretia úroveň predstavuje špecializované poradenstvo, ktoré je určené nezamestnaným členom rodiny traumatizovaným stratou svojho zamestnania a ktorí vykazujú dlhodobé problémy pri opätovnom uplatnení sa na trhu práce.

Základné poradenstvo predstavuje všeobecné poradenstvo poskytované sociálnym pracovníkom, a to nezamestnaným členom rodiny v rámci problémov, ktoré sa týkajú informácií o ich osobnosti. V tejto oblasti sociálny pracovník využíva metódy sprostredkovania zamestnania, realizuje priebežné pozorovanie, nadväzuje kontakt s nezamestnaným, prípadne s jeho rodinou a pod. Taktiež vedie evidenciu uchádzačov o zamestnanie a informuje nezamestnaného člena rodiny o jeho právach a povinnostiach vo vzťahu k tejto evidencii. (Tokárová et al., 2002).

K ďalším poradenským službám sociálneho pracovníka patrí odborné poradenstvo, ktoré je orientované klientsky. Ide o vysoko kvalifikovaný prístup sociálneho pracovníka disponujúce individuálnym prístupom ku každému nezamestnanému členovi rodiny, pričom akceptuje jeho požiadavky, predpoklady k opätovnému uplatneniu sa na trhu práce, ale i k využitiu jeho možností (Kamarášová, 2009). Sociálny pracovník ako odborný poradca citlivo pracuje s nezamestnaným členom rodiny a na odbornej úrovni mu pomáha prijať nezamestnanosť. Zo strany sociálneho pracovníka ide o ponuku služieb medicínskeho, právneho, podnikateľského a psychologického poradenstva. (Kostolanský, 1991). V tomto kontexte Tokárová et al. (2002) uvádza, že nezamestnaní člen rodiny tieto služby vyhľadáva buď individuálne, alebo sú mu ponúknuté, či doporučené v prípade, že disponuje základnými informáciami, ale problémy s uplatnením sa na pracovnom trhu ďalej pretrvávajú.

V neposlednom rade je dôležité spomenúť aj individuálne poradenstvo, ktoré sa realizuje v interakcii sociálny pracovník a nezamestnaný člen rodiny. K tomuto poradenstvu inklinujú introvertné typy nezamestnaných jednotlivcov, ktorí o svojom probléme súvisiacom s problémami uplatnenia na trhu práce z objektívnych, či subjektívnych príčin nechcú hovoriť pri skupinovom poradenstve. Sociálny pracovník tu využíva poradenský rozhovor, pričom záznam z neho pre ďalšie účely zhrnie do týchto oblastí:

• oblasť pracovnej mobility,
• oblasť sociálnej disponovanosti a vzťahov,
• oblasť pracovných postojov,
• oblasť pracovnej motivácie,
• oblasť sebareflexie súvisiacej s reálnosťou jeho predstáv. (Tokárová et al., 2002).

Záver

Nezamestnanosť ako sociálny problém nevplýva len na samotného nezamestnaného jednotlivca, ale predovšetkým aj na jeho rodinu ako najbližšie sociálne prostredie. Výsledky rôznych realizovaných výskumov preukázali medzigeneračný dopad nezamestnanosti jedného z rodičov na synov a dcéry v dospelosti. Okrem dopadov v súvislosti s rodičovskou nezamestnanosťou, má tento sociálny problém dopad aj na ekonomickú oblasť, oblasť psychickú, sociálnu, ale v neposlednom rade aj na demografickú oblasť týkajúcu sa spoločnosti, ktorá sa prejavuje napríklad strádaním reprodukčnej funkcie rodiny a pod. Z tohto dôvodu je nevyhnutné prevenčné pôsobenie sociálneho pracovníka ako pomáhajúceho profesionála pri práci s rodinou pred negatívnymi dopadmi dlhodobej nezamestnanosti.

Príspevok preto pozostával z dvoch častí. Prvá sa orientovala na objasnenie jednotlivých dopadov nezamestnanosti na rodinu v rôznych oblastiach. Druhá časť sa zameriavala na charakteristiku činnosti sociálneho pracovníka pri prevencii dopadov nezamestnanosti na rodiny a jej členov so zreteľom na realizovanie sociálneho poradenstva.

Autorky:
PhDr. Tímea Csikósová DiS
doc. PhDr. Nataša Bujdová, PhD

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

BRONFENBRENNER, U. – MORRIS P. A. 2006. The Bioecological model of human development. In DAMON, W. – LERRNER R. M, eds. Handbook of child psychology. Volume one: Theoretical models of human development. New Jersey : John Wiley & Sons, 2006. pp. 793-828. ISBN 978-0-470-17657-3.
BROŽOVÁ, D. 2003. Společenské souvislosti trhu práce. Praha : Sociologické nakladatelství, 2003. 140 s. ISBN 80-86429-16-4.
BUCHTOVÁ B. et al. 2002. Nezaměstnanost psychologický, ekonomický a sociálni problém. Praha : Grada Publishing, 2002. 240 s. ISBN 80-247-9006-8
CINAMON, R. G. 2001. Father´s unemployment and career related variables of his adolescent child. In International Journal of the Advancement of Counselling. ISSN 1574-0455, 2001. pp. 295-309.
EMMEROVÁ, I. 2012. Spolupráca školy s odborníkmi z oblasti pomáhajúcich profesií pri prevencii a riešení problémov v správaní. In: Zborník vedeckovýskumných prác Katedry pedagogiky (8). Banská Bystrica: UMB. s. 207. ISBN 978-80-557-0464-7.
GABURA, J. 2005. Sociálne poradenstvo. Bratislava : Občianske združenie Sociálna práca, 2005. 222 s. ISBN 80-89185-10-X.
GOEDE, M. et al. 2000. Family problems and youth unemployment. [online]. In Adolescence, 2000. pp. 587-601. [cit. 2018-01-28]. Dostupné z: https://dspace.library.uu.nl/bitstream/.../Goede%202000.pdf?...1
HARLAND, P. et al. 2002. Family factors and life events as risk factors for behavioural and emotional problems in children. In European Child & Adolescent Psychiatry. ISSN 1018-8827, 2002. pp. 176-184.
KALIL, A. – ZIOL-GUEST, K. M. 2008. Parental employment circumstances and children´s academic progress. In Social Science Research. ISSN 1785 3788, 2008. pp. 500-515.
KAMARÁŠOVÁ, L. 2009. Profesijné kompetencie sociálneho pedagóga v prevencii sociálno-patologických javov. Banská Bystrica : PF UMB, 2009. 178 s. ISBN 978-80-8083-826-3.
KIND, M. – HAISKEN-DENEW, J. P. 2012. Unexpected victims: How parents‘ unemployment affects their children’s life satisfaction. Melbourne: University of Melbourne, 2012. pp. 1-20. ISBN 978-0-7340-4262-0.
KOSTOLANSKÝ, R. 1991. Metodika poradenských programov : poradensko-výcvikové programy pre nezamestnaných. Bratislava : VÚPSVR, 1991. ISBN 80-8068-086-8.
KOZOŇ, A. 2009. Sociálna práca s rizikovým klientom. Trenčín : SpoSoIntE, 2009. 68 s. ISBN 978-80-970121-2-0.
LACHYTOVÁ, L. 2011. Základy sociálnej práce. Prešov : VŠMP ISM Slovakia v Prešove, 2011. 116 s. ISBN 978-80-89372-31-7.
MAREŠ, P. 2002. Nezaměstnanost jako sociální problém. Praha : Sociologické nakladatelství, 2002. 172 s. ISBN 8086429083.
MATOUŠEK O. et al. 2005. Sociální práce v praxi: specifika různych cílových skupin a práce s nimi. Praha : Portál, 2005. 351 s. ISBN 80-7367-002-X.
MATOUŠEK, O. – PAZLAROVÁ, H. 2010. Hodnocení ohroženého dítěte a rodiny v kontextu plánování péče. Praha : Portál, 2010. 184 s. ISBN 9788073677398.
MÜHLPACHR, P. 2008. Sociopatologie pro sociální pracovníky. Brno : MSD, 2008. 194 s. ISBN 978-80-7392-069-2.
SHUMOW, L. – LOMAX R. 2002. Parental efficacy: Predictor of parental behavior and adolescent outcomes. In Parenting: Science and Practice. ISSN 1529-5162, 2002. pp. 127-150.
SUMEC, M. 2005. Rodina a medzigeneračné vzťahy. Bratislava : STU, 2005. 112 s. ISBN 80-227-2212-X.
SCHAVEL. M. et al. 2012. Sociálna prevencia. Liptovský Ján : Prohu, 2012. 125 s. ISBN 978-80-89535-06-4.
SCHAVEL, M. – OLÁH, M. – ČIŠECKÝ, F. 2010. Sociálna prevencia. Bratislava : Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2010. 145 s. ISBN 978-80-89271-22-1.
SCHRAGGEOVÁ, M. 2011. Nezamestnanosť v psychologických súvislostiach. Nové Zámky : Psychoprof, 2011. 115 s. ISBN 978-80-89322-08-4.
ŠATÁNEK, J. 2004. Komunikácia v rodine. Banská Bystrica : UMB, 2004. 84 s. ISBN 80-8055-981-3.
ŠLÉŠKOVÁ, M. et al. 2006. Does parental unemployment affect adolescents‘ health? In Journal of Adolescent Health. ISSN 1054-139X, 2006. pp. 527-535.
TOKÁROVÁ, A. 2003. Sociálna práca. Prešov : Akcent print, 2003. s. 572. ISBN 978-80-9694-198-8.