Few Notes to Ethical Aspects of Research
Abstrakt: Etické otázky výskumu môžeme rozdeliť do dvoch hlavných okruhov: prvý zahŕňa etiku výskumnej práce samotnej ako práce vedeckej, druhý etické zásady práce s účastníkmi výskumu. Tento druhý okruh je závažný najmä pri výskumoch sociálnych.
Etika vedeckej práce má v sebe zahrnutých niekoľko aspektov: výskumník musí mať neustále objektívny pohľad, musí prijať aj také výsledky, ktoré sú v rozpore s jeho pôvodnými očakávaniami, musí výskumnú prácu robiť podľa svojich najlepších schopností (za rozvoj ktorých nesie zodpovednosť), nesmie svoju rolu využívať na iné účely, napríklad k budovaniu pozícií v organizácii, musí byť nezávislý a jeho úlohou nie je hájiť záujmy zadávateľov výskumu. Pri tímovej práci treba uvádzať autorstvo spolupracovníkov. Musí zaistiť citlivé informácie proti zneužitiu. Výskum citlivých oblastí, ako býva výskum drogových závislostí a pod. musí byť navrhnutý tak, aby bola zaistená bezpečnosť výskumníkov. Osoby nesmú byť objektmi výskumu, pokiaľ s tým nesúhlasia.
Kľúčové slová: Etika výskumu, klient, výskumník, etika publikovania.

Abstract: Ethical issues of research can be divided in two main areas: the first includes the ethics of research work as a work of scientists, the second is ethical principle of working with research participants. This aspect is particularly significant in social studies.
Ethics of scientific work has involved several aspects: the investigator must always have an objective view, must accept the results that are inconsistent with its original expectations, the research work must be done under the best of his/her abilities (a development of which the research worker is responsible), researcher must not use his position for other purposes, for example, to build position in the organization he works for, must be independent and its role is not to defend the interests of contractors of research. To give the authorship of collaborators when research is teamwork is needed. The researcher must ensure sensitive information against misuse. Research on sensitive areas such as drug addiction, etc. must be designed to ensure the safety of researchers. Persons shall not be objects of research when they disagree.
Keywords: Ethics of research, client, research worker, ethics of publication.

Úvod

Aj veda a výskum v dnešnom svete, tak ako všetky iné oblasti života spoločnosti, nie sú uchránené pred negatívnymi javmi, nie sú svetom sami o sebe, kde by na rozdiel od bežného života boli absolútne dodržiavané profesionálne a etické požiadavky.

Keď hovoríme o etických aspektoch výskumu, môžeme na tento problém nazerať z dvoch základných uhlov pohľadu: Prvý je etika výskumnej práce samotnej, druhý etika prístupu k účastníkom výskumu (Reichel, 2009, s. 175). Tento aspekt zvlášť vystupuje do popredia pri výskume v spoločenských vedách, keď sa dotýkame citlivých oblastí, ako je tomu aj vo výskume v sociálnej práci.

Niektoré etické otázky výskumu

K základným etickým otázkam pri výskume patrí otázka motivácie samotného výskumníka k výskumu. Je to v čistej podobe tá neutíchajúca zvedavosť po príčine javov, po pochopení ich zákonitostí, snaha dopátrať sa nových poznatkov a súvislostí, alebo sú to iné motivácie, ktoré nútia výskumníka skúmať? Kedysi výskum bol doménou univerzít, dnes máme aj špecializované výskumné inštitúcie, ako je Slovenská akadémia vied (a jej zodpovedajúce inštitúcie v iných štátoch), ktoré majú výskum ako základnú náplň svojej činnosti. Avšak niektoré západné univerzity majú vytvorené také podmienky pre pedagógov, že je v nich možný i špičkový výskum. Naďalej sa očakáva u nás od univerzitného učiteľa, že bude robiť výskum. Dokonca ministerstvo školstva a akreditačná komisia stanovuje určité kvantitatívne kritéria na „objem“ výskumu, ktorý by mal vysokoškolský učiteľ plniť popri svojej pedagogickej práci. Je potom etické vyžadovať od neho zároveň nekonečné vypĺňanie výkazov a objem administratívnych činností, ktorý stále rastie a pohlcuje väčšinu jeho času?

Od univerzitného pedagóga sa právom očakáva, že bude dobrým učiteľom, ktorý svoje pedagogické umenie bude stavať nielen na poznatkoch iných, ale aj vlastnom výskume. Vždy v slávnej histórii univerzít tomu tak bolo. V praxi to v súčasnosti u nás vyzerá väčšinou tak, že vysokoškolský učiteľ je buď vynikajúcim pedagógom a jeho výskumná činnosť pokrivkáva, alebo je výborným vedcom, ktorého učenie vyrušuje pri jeho bádaní, prednáša často na konferenciách a chýba či dáva sa zastupovať vo výučbe. Len málo je takých vynikajúcich vedcov- pedagógov, ktorí tieto dve činnosti dokážu skĺbiť. (A sú aj takí, ktorí nie sú dobrí ani v jednom).
Je teda motiváciou výskumníkov na vysokej škole snaha vykázať dostatočný počet grantov, publikácií za rok, alebo smäd po nových poznatkoch?

Pri samotnej výskumnej práci by výskumník nikdy nemal strácať objektívny nadhľad (Miovský, 2006, s. 75). Stane sa, že vo svojom výskume odhalí také informácie, ktoré sú v rozpore s jeho pôvodnými predstavami, ba im odporujú. Nesmie podľahnúť pokušeniu takéto údaje upravovať. Je to jedno z najvážnejších zlyhaní výskumníka ako vedca i ako osobnosti (Reichel, 2009, s. 175).

Výskumník by nemal svoju rolu a pozíciu využívať na iné účely, ako je napr. budovanie si pozície v skúmanej firme či organizácii, pre ktorú pracuje, a najmä týmto budovať svoje mocenské postavenie na vysokej škole, nemal by využívať ani ovplyvňovať zo svojej pozície skúmané osoby (Reichel, 2009, s. 177).

Výskumník by mal byť nezávislý od zadávateľa výskumu, jeho úlohou nie je presadzovať záujmy sponzorov, ale riešiť výskumný problém bez ohľadu na ich zámery a priania. Pokiaľ nedokáže týmto tlakom čeliť, nemal by úlohu výskumníka v takom prípade prijať. Nikdy sa nesmie podieľať na zneužití výsledkov výskumu. Je povinný uvádzať výsledky neskreslené a v prípade ich deformácie zadávateľom uviesť ich na pravú mieru. (Pravda v súčasnosti hovoriť o sponzoroch výskumu v sociálnej práci je len zbožným prianím).

Etické otázky vo vzťahu ku skúmaným osobám

Výskumník v sociálnej práci pracuje s citlivými a dôvernými informáciami. Je otázkou,, nakoľko je schopný získať si dôveru skúmaných osôb a teda nakoľko sú oni ochotní skutočne mu poodhaliť svoje vnútro a odpovedať v súlade so skutočnosťou. Potom z toho vyplýva, že keď nie je výskumník pre skúmanú osobu dostatočne dôveryhodný, nakoľko je zaručená validita takého výskumu.

Citlivé informácie musí výskumník zabezpečiť proti zneužitiu. Musí zaistiť bezpečné uloženie všetkých prvotných údajov a výskumné dáta používať výhradne len k výskumným účelom. Tu vychádza na povrch potreba informovaného súhlasu skúmanej osoby, ktorý by mal byť ošetrený ešte pred samotným skúmaním. Sú ale typy výskumu, kde nie je možné toto dodržať, napr. pri zúčastnenom, ale skrytom pozorovaní, keď výskumník preniká do komunity napr. bezdomovcov či iných klientov a získava si ich dôveru ako jeden z nich. Tu je otázka, ako ošetriť informovaný súhlas. Prinajmenšom by mali byť skúmané osoby informované hneď, ako to pôjde po skončení výskumu a s použitím výsledkov by mali súhlasiť.

Pokiaľ sa len dá, mal by výskumník do terénu vstupovať legálnym spôsobom, na základe vyžadovaných povolení, napr. do nemocnice či zariadenia sociálnych služieb.

Skúmaná osoba nesmie byť k spolupráci na výskume nijako nútená, treba rešpektovať jej anonymitu a dôstojnosť, v záujme zachovania čo najväčšieho dobra nesmie byť vystavovaná zbytočnému stresu, otázkam, ktoré ju zbytočne zraňujú a rozjatrujú jej utrpenie, nesmie byť vystavovaná situáciám, ktoré by ju nútili k nedôstojnému chovaniu či zaobchádzaniu (Marlow, 2001, s. 17, Reichel, 2009, s. 178). To je dôvod, prečo sa tak zriedka používa experiment vo výskume v sociálnej práci.
Ak skúmaná osoba prejaví záujem o výsledky výskumu, má právo byť informovaná.

Veľmi citlivou záležitosťou je odmeňovanie skúmaných osôb, ktoré môže byť napríklad motiváciou sa výskumu zúčastniť (a odpovedať či správať sa podľa predpokladaných očakávaní), niekedy môže takéto odmeňovanie skúmanej osobe priamo uškodiť, napr. poskytnúť v určitej fáze liečenému alkoholikovi prístup k alkoholu.

Etické otázky vo vzťahu k výskumníkom

O dodržiavaní etických zásad by mali byť zaškolení všetci členovia výskumného tímu.
Výskum v sociálnej práci môže so sebou prinášať riziká a ohrozenia pre výskumníka a jeho tím. Treba pripraviť výskum v teréne tak, aby samotný výskumník bol čo najmenej ohrozený, zorganizovať spôsob pohybu v teréne – napr. pri streetworku tak, aby bol istený prítomnosťou inej osoby a pod. Je veľmi dobre v takýchto prípadoch spolupracovať so skúsenými a osobnostne zrelými jedincami, ktorí dokážu identifikovať a potenciálne eliminovať možné nebezpečenstvo, naopak vyvarovať sa neskúsených „dobrodružných pováh“, ktorých účasť riziko zvyšuje.

Etika publikovania

Je aj etickou povinnosťou každého výskumníka držať sa zásady skúmať – vyhodnotiť – publikovať. Samozrejme pri prvých dvoch činnostiach sa vyžaduje čo najhlbšia znalosť výskumných postupov a hodnotenia výsledkov, aby nedochádzalo k skresleniam výskumu spôsobenému nedostatočnou znalosťou postupov výskumu, treba zaručiť jeho validitu a reliabilitu ako aj korektnosť v spôsobe zhodnotenia výsledkov, napr. znalosťou vhodných štatistických metód a spôsobu interpretácie výsledkov (Punch, 2008b).

Môže sa stať, že v rámci výskumu nepríde síce k žiadnemu vymýšľaniu si výsledkov, ale spätne sa zistí, že zlá bola metodika. Ďalšou chybou je, že vedec si síce svoje výsledky nevymyslí, ale zamlčuje niečo, čo sa mu nehodí do práce. Treťou chybou je, ak sa výsledky nesprávne interpretujú. A poslednou chybou vedca je, že sa neprizná, že na daný problém už niekto prišiel a vydáva ho za svoje riešenie (Illnerová, in: Pigula, 2006).

Špecifickým problémom je etika publikovania (Meško, 2009). V súčasnej honbe za plnením nastavených kritérií sa vyvinuli takzvané „spolupracujúce tímy“, keď pri publikovaní výsledkov sa pripisujú mená výskumníkov, ktorí nikdy na výskume nepracovali, podľa zásady „ ja tebe, ty mne“ alebo „citačné tímy“ , kde citujú autori navzájom jeden druhého podľa dohody. Dokonca, a vidíme to aj v zahraničí, na kongresy sú pripúšťané príspevky, ktorých autori si svoju účasť zaplatia a publikované sú články, ktoré si autori rovnako zaplatia. Odhliadnuc od týchto praktík je všeobecne známou skutočnosťou, „že aj známosti robia vedu“ a že teda na významné kongresy sú pozývaní tí vedci, ktorí prenikli do povedomia v tom – ktorom odbore nielen vďaka svojej práci, ale aj kontaktom a tí, ktorí ich nemajú, napriek porovnateľným výsledkom, často zostávajú v pozadí.

Záver

Dalo by sa hovoriť o mnohých etických aspektoch výskumu ešte podrobnejšie. Naším cieľom nebolo vyriešiť etické aspekty vo výskume, ale klásť sebe i poslucháčom otázky, aj nepopulárne, ktoré by nás všetkých podnietili k zamysleniu, uvedomeniu si niektorých skutočností, možno k vnútornej konfrontácii a riešeniam.

Autori:
prof. Ing. Libuša Radková, PhD.
PhDr. Anna Pavlovičová, PhD.
Zoznam bibliografických odkazov

[1] MARLOW, Christine. 2001. Research Methods for Generalist Social Work. Stamford : Thomson Learning, 2001. 365 s. ISBN 0-534-52571-7.
[2] MIOVSKÝ Michal. 2006. Kvalitativní přístup a metody v psychologickém výzkumu. Praha : Grada, 2006. 332 s. ISBN 80-247-1362-4.
[3] PIGULA, Topi. 2006. Odvrhněte nepodstatné, radí prof. RNDr Helena Illnerová. [online]. Koktejl, č.9 [2006] [cit. 2010-10-12]. Dostupný z WWW: http://www.czech-press.cz/index.php?option=com_content&view=article&id=2...
[4] PUNCH, Keith F. 2008a. Úspěšný návrh výzkumu. Praha: Portál, 2008. 230 s. ISBN 978-80-7367-468-7.
[5] PUNCH, Keith F. 2008b. Základy kvantitativního šetření. Praha: Portál, 2008. 147 s. ISBN 978-80-7367-381-9.
[6] REICHEL, Jiří. 2009. Kapitoly metodologie sociálních výzkumů. Praha: Grada, 2009. 184 s. ISBN 978-80-247-3006-6.
[7] MEŠKO, Dušan. 2009. Publikácia a prezentácia výsledkov. In: ŽIAKOVÁ, Katarína et al. Ošetrovateľstvo teória a vedecký výskum. Martin : Osveta, 2009. s. 271- 297. ISBN 978-80-8063-304-2.

__________________________________________

Prednáška odznela na medzinárodnej vedeckej konferencii Aplikovaná etika v sociálnej práci a ďalších pomáhajúcich profesiách, ktorá sa konala 20. – 21. októbra 2010, v Piešťanoch a bola publikovaná v zborníku z tejto konferencie:
MÁTEL, A. – SCHAVEL, M. – MÜHLPACHR, P. – ROMAN, T. 2010. Aplikovaná etika v sociálne práci a ďalších pomáhajúcich profesiách. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava : VŠZaSP sv. Alžbety. 413 s. ISBN 978-80-89271-89-4.