Recenzia publikácie: Bazální stimulace pro pečující, terapeuty, logopedy a speciální pedagogy

jan 10 2019

FRIDLOVA, K. 2015. Bazální stimulace pro pečující, terapeuty, logopedy a speciální pedagogy. Praktická příručka pro pracující v sociálních službách, dlouhodobé péči a ve speciálních školách. Asociace poskytovatelů sociálních služeb ČR 2015. Kleinwächter: Frýdek-Místek 216 s. ISBN 978-80-904668-9-0

Publikácia je výsledkom dlhoročných praktických skúseností autorky s konceptom bazálnej stimulácie. Mala by byť uceleným návodom na implementáciu konceptu do terapeutickej alebo ošetrovateľskej praxe. Autorka uvádza: „Bazálna stimulácia je koncept, ktorý sa neustále vyvíja, prispôsobuje sa novým výsledkom vedeckého výskumu, potrebám praxe, meniacej sa dynamike spoločnosti a tiež s tým súvisiacou starostlivosťou.“ Táto publikácia je spísaná na podklade súčasných téz autorov konceptu a zahraničných kolegov – odborníkov, ktorí koncept rozvíjajú v rôznych oblastiach od starostlivosti o nezrelých novorodencov, osoby s postihnutím, v intenzívnej starostlivosti o osoby s neuromuskulárnymi deficitmi až po starostlivosť o seniorov a paliatívnu starostlivosť. V publikácii sú zahrnuté aj osobné skúsenosti autorky s konceptom z pohľadu ošetrujúceho, pedagóga, certifikovaného lektora a supervízora konceptu. Ďalším materiálom na napísanie publikácie sú poznatky od zahraničných kolegov, ktorí boli prvými certifikovanými lektormi konceptu a dnes sú sami autormi odborných publikácií.

Publikácia začína kapitolou Úvod do bazálnej stimulácie, ktorá hovorí o koncepte bazálnej stimulácie ako o vedeckom pedagogicko-ošetrovateľskom koncepte; ten ponúka profesionálom zo zdravotníctva, sociálnych služieb a špeciálnym pedagógom kvalifikované a profesionálne postupy. Autorka popisuje bazálnu stimuláciu nie ako metódu, ani ako techniku, ale ako koncept, ktorý je zameraný na telo, pretože telo je hlavným objektom aktivít terapeutov, ošetrovateľov a pedagógov. Kapitola je rozčlenená do troch podkapitol. Prvá charakterizuje koncept bazálnej stimulácie, druhá rozoberá históriu, zakladateľov konceptu a vývoj v Českej a Slovenskej republike. Tretia podkapitola sa zameriava na medzinárodnú asociáciu bazálnej stimulácie.

Druhá kapitola sa venuje podpore bazálnej roviny ľudského vnímania prostredníctvom konceptu. Autorka uvádza: „Vnímanie seba samého je základným predpokladom pohybu a komunikácie.“ Skladá sa z troch podkapitol. Prvá popisuje vnímanie, prenatálny vývoj vnímania a jeho podstatu. Druhá opisuje pohyb, prenatálny vývoj pohybu a jeho fyziológiu. Tretia podkapitola hovorí o komunikácii, a to prenatálnej forme komunikácie a komunikácii v koncepte bazálnej stimulácie.

Tretia kapitola začína popisom ošetrovateľského, terapeutického a pedagogického procesu a jeho zloženia zo 6 elementov. Ďalej Maslowovou pyramídou potrieb, popisu 10 centrálnych cieľov, ich rozdeleniu do dvoch kategórií vzťahujúcich sa k osobe alebo na okolitý svet a interakčným procesom medzi klientom a terapeutom. Kapitola je rozdelená do troch podkapitol. Prvá podkapitola sa zaoberá o základnými a nadstavbovými prvkami bazálnej stimulácie, druhá vývojovými oblasťami človeka a tretia centrálnymi cieľmi a prvkami konceptu.

Štvrtá kapitola opisuje teoretické východiská konceptu bazálnej stimulácie. Delí sa do piatich podkapitol. Prvá podkapitola hovorí o neurofyziologických východiskách, kde sa zaoberá vývojom nervovej sústavy, stavbou a funkciami nervového systému a fyziologickým správaním a pamäťou. Druhá rozoberá genetické prvky vývojovej psychológie, tretia podkapitola sa venuje Bobath konceptu, štvrtá zasa poznatkom z psychológie a piata denného života.

Piatou kapitolou je biografia človeka v koncepte bazálnej stimulácie. Kapitola je rozdelená do troch podkapitol. Prvá sleduje obraz človeka, druhá význam biografických údajov pre štruktúru individuálneho plánu a tretia je zameraná na senzobiografiu.

Šiesta kapitola popisuje somatickú stimuláciu. Autorka uvádza ciele somatickej stimulácie. Kapitola je rozčlenená do piatich podkapitol. V prvej podkapitole sa píše o somatickom vnímaní, druhá sa venuje telesnej schéme, tretia somatickému dialógu, štvrtá hovorí o iniciálnom dotyku a piata o somatickej stimulácii podľa konceptu bazálnej stimulácie. Autorka sa podrobnejšie venuje somatickej stimulácii upokojujúcej, somatickej stimulácii povzbudzujúcej, neurofyziologickej stimulácii, symetrickej stimulácii, rozvíjajúcej stimulácii, diametrálnej stimulácii, polohovaniu v koncepte bazálnej stimulácie, kontaktnému dýchaniu a masáži stimulujúcej dýchanie. Pri všetkých stimuláciách autorka uvádza ciele stimulácie, indikáciu pre aplikáciu stimulácie, zásady pri stimulácii, riziká, ak sú nejaké známe a uskutočnenie samotnej stimulácie. Záver šiestej kapitoly je venovaný modifikácii somatických stimulácií, ktoré je možné vykonávať.

Siedma kapitola sa zaoberá vestibulárnou stimuláciou. Rozčlenená je do dvoch podkapitol. Prvá sa venuje vestibulárnemu vnímaniu a druhá vestibulárnym ponukám. Autorka popisuje rôzne spôsoby vykonávania stimulácie vzhľadom na stav klienta.

Ôsma kapitola informuje o vibračnej stimulácii a skladá sa z dvoch podkapitol: vibračné vnímanie a vibračná ponuka. Autorka popisuje výkon pomôcky a riziká pri použití vibračnej stimulácie. Hovorí aj o trilógii, kde sa vykonáva somatická, vibračná a vestibulárna stimulácia súčasne.

Deviata kapitola rozoberá optickú (zrakovú) stimuláciu a je rozčlenená do dvoch podkapitol. Prvá je venovaná zrakovému vnímaniu, rieši postihnutie zraku a prejavy zmeny zrakového vnímania. Druhá podkapitola sa zaoberá optickými ponukami a informuje o zásadách pri práci s deťmi so zrakovým postihnutím, o vizuálnych orientačných mostoch, ktoré pomáhajú pri orientácii, a o vplyve farieb na ľudský organizmus.

Desiata kapitola popisuje auditívnu (sluchovú) stimuláciu a je rozčlenená do troch podkapitol. V prvej sa píše o sluchovom vnímaní, v druhej o auditívnej ponuke a v tretej podkapitole autorka podrobne rozoberá uplatnenie bazálnej stimulácie pri himalájskej expedícii Dhaulágirí 2012. Popisuje možnosti auditívnej stimulácie, hovorí o kombinácii somatickej a auditívnej stimulácie a o predpokladoch efektívnej auditívnej stimulácie. Ďalej podáva desatoro komunikácie s ľuďmi s demenciou.

Jedenásta kapitola sa venuje orálnej stimulácii a je rozčlenená do troch podkapitol. Prvá podkapitola sleduje orálne vnímanie, druhá príjem potravy a tretia orálnu stimuláciu. Autorka popisuje predpoklady na úspešnú orálnu stimuláciu, starostlivosť o ústnu dutinu prostredníctvom orálnej stimulácie, postup pri klientoch, ktorí neotvárajú ústa a o vhodných/nevhodných pomôckach na stimuláciu. Ďalej popisuje zásady stimulácie, chuťovú stimuláciu a ciele chuťovej stimulácie.

Dvanásta kapitola sa zameriava na olfaktorickú (čuchovú) stimuláciu a delí sa na dve podkapitoly. Prvá popisuje olfaktorické vnímanieí a druhá olfaktorickú stimuláciu. Autorka rieši úzky súvis medzi orálnou a olfaktorickou stimuláciou a dôležitosti práce s biografiou, pretože môžeme vyvolať negatívnu stimuláciu.

Trinásta kapitola hovorí o takticko-haptilnej stimulácii a je skladá sa z dvoch podkapitol. Prvá podkapitola informuje o taktilnom vnímaní a druhá o takticko-haptilnej ponuke. Autorka sa zamerala na ciele stimulácie, predmety, ktoré je možné na stimuláciu využiť. Popisuje symptóm nedostatku taktilno-haptickej stimulácie, jeho prejavy a zároveň uvádza riešenie poskytnutím náhradnej takticko-haptilnej ponuky.

Kapitoly 6 až 13 sú doplnené obrázkami s uskutočnením jednotlivých stimulácii s popisom.

Štrnásta kapitola sa venuje implementácii bazálnej stimulácie do praxe. Kapitola má päť podkapitol. Prvá sa zaoberá bazálnou stimuláciou z pohľadu lekára, druhá bazálnou stimuláciou v práci fyzioterapeuta, ergoterapeuta, tretia hovorí o bazálnej stimulácii v logopédii, štvrtá o bazálnej stimulácii vo vzdelávaní žiakov s ťažkým kombinovaným postihnutím a piata o bazálnej stimulácii v ošetrovateľskej starostlivosti.

Pätnásta kapitola informuje o prenose konceptu do praxe. Autorka uvádza, čo koncept ponúka terapeutom, ako získavať súhrnné informácie a na základe nich rozhodovať o ponuke základných alebo nadstavbových prvkoch konceptu. Ďalej popisuje vlastný postoj a stratégiu ako dôležitý faktor pri integrácii konceptu. Následne autorka uvádza, čo preukázala štrnásťročná prax v Českej a Slovenskej republike.

S konceptom Bazálnej stimulácie som začal pracovať roku 2012, po absolvovaní základného kurzu bazálnej stimulácie. V mojich začiatkoch som pracoval hlavne s klientmi s ťažkým a kombinovaným postihnutím v domove sociálnych služieb, kde som bazálnu stimuláciu využíval ako nástroj na rozvoj komunikácie a elimináciu nevhodného správania klientov v skupine. Počas tejto práce som vykonával kvalitatívny výskum s cieľom zistiť, aký vplyv má vykonávanie bazálnej stimulácie na správanie klienta a na jeho komunikáciu, ktorý je súčasťou mojej diplomovej práce. Výsledkom bol znížený výskyt nevhodného správania klientov a úplné vymiznutie fyzickej agresivity. Zlepšenie komunikácie medzi klientmi v skupine a aj s pracovníkmi. Samotní klienti vnímali pozitívne zmeny svojho správania, boli pozitívnejšie naladení a práca s nimi bola pre personál jednoduchšia. Po získaní určitej praxe som absolvoval nadstavbový kurz bazálnej stimulácie.

V roku 2014 som začal pracovať s cieľovou skupinou seniorov. Počas tejto práce som absolvoval prehlbujúce kurzy I a II bazálnej stimulácie. Pozornosť som upriamil najmä na klientov trvale imobilných a po cievnej mozgovej príhode. Klienti trvale imobilní a so zníženým vnímaním pri aplikácii konceptu začali postupne vnímať, najskôr sami seba a neskôr aj svoje najbližšie okolie. U klientov po cievnej mozgovej príhode sme dosiahli podstatné zmeny hybnosti a v značnej miere obnovenie činnosti postihnutej strany.

V súčasnosti sa snažím o opätovné začlenenie bazálnej stimulácie do starostlivosti o klientov na novom pracovisku.

Publikácia mi slúži ako inšpirácia a pomoc pri zostavovaní individuálnych plánov, plánov ošetrovateľskej a opatrovateľskej starostlivosti. Je vhodná pre každého, pretože bazálnu stimuláciu nemusí vykonávať len certifikovaný pracovník, ale môže ju vykonávať aj zaučený laik z najbližšieho sociálneho okolia. Poskytuje náhľad na problematiku, množstvo teoretických poznatkov a praktických rád potrebných na jej výkon.

Autor: Mgr. Kamil Bednár
Autor je sociálny pracovník, certifikovaný pracovník bazálnej stimulácie, manažér kvality a inštruktor sociálnej rehabilitácie

Ponuka vzdelávania


Radi publikujete ale nemáte dobrú skúsenosť s inými časopismi? Publikujte články v časopise Prohuman a podcasty na Prohuman AI. Hľadáme práve Vás!