Social support for seniors with cancer
Abstrakt: Sociálna opora predstavuje mieru pomoci pri prekonávaní nepriaznivej sociálnej situácie, ktorá môže vzniknúť z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, ťažkého zdravotného postihnutia, dovŕšenia dôchodkového veku a je považovaná za jeden z najvýznamnejších obranných faktorov zdravia človeka.
Kľúčové slová: zdravie, choroba, potreby, senior, sociálna opora.

Abstract: Social support is a measure of assistance in overcoming the unfavorable social situation that may arise due to illness, severe disability, reaching retirement age and is considered one of the most important defense factors of human health.
Key words: health, illness, needs, senior, social support.

Úvod

Nádorové ochorenie je všeobecný názov pre skupinu ochorení spôsobených nekontrolovaným množením nádorových buniek v najrôznejších telových orgánoch a tkanivách. Je charakterizované vznikom zhubných (malígnych) buniek, ktoré získali schopnosť prenikať do okolitých tkanív (invázia), kde tvoria vzdialené nádory (metastázy). Nádorové ochorenia týchto vlastností ohrozujú život (Kaušitz 2003). V súčasnosti sme svedkami toho, že niektoré typy nádorov sú už liečiteľné. Umožnil to technický pokrok v chirurgickej liečbe, kde sa paliatívne výkony nahradili radikálnymi operáciami s lepšou perspektívou prežívania. V rádioterapii sa dosiahol významný úspech nielen zásluhou ožarovacej techniky, ale aj vhodnejšou frakcionáciou dávok žiarenia. K zlepšeniu liečebných výsledkov výrazne prispela protinádorová chemoterapia (Klener 2002 ).

V diagnostike nádorových ochorení sú dôležité biochemické, hematologické, imunologické i histologické vyšetrenie. Úlohou odborníkov je čo najrýchlejšie a s čo najmenšou záťažou pre pacienta určiť správnu diagnózu. Na určenie diagnózy sa v onkológii, tak ako v iných odvetviach medicíny používa kombinácia viacerých diagnostických postupov. Prvým dôležitým krokom je starostlivo vykonaná anamnéza: rodinná anamnéza - zisťujeme predovšetkým výskyt nádorových ochorení v rodine, osobná anamnéza - zameriava sa na údaje o predmanželskom a manželskom pohlavnom živote, o počte pôrodov, tehotenstiev, o životnom štýle a návykoch chorého a údaje o prezentovanej chorobe, pracovná anamnéza - pracovné prostredie a riziká, sociálna anamnéza - rodinný stav, bytové podmienky a iné.

Pri stanovení diagnózy je nevyhnutné poznať rozsah nádorovej choroby. Určenie stupňa pokročilosti sa označuje ako „staging“. TNM-klasifikácia, ktorá umožňuje stanovenie optimálneho liečebného plánu, pomáha odhaľovať prognózu ochorenia a je nevyhnutným predpokladom pri porovnávaní terapeutických výsledkov.

Onkologické ochorenia majú na Slovensku stúpajúcu tendenciu. Podľa štatistického úradu SR počet obyvateľov nad 65+ bol v roku 2016: 814 659, index starnutia 96,92, počet úmrtí nad 65+ bol v roku 2014: 51 346, v roku 2015: 53 826, v roku 2016: 54 123. Muži nad 65+ v roku 2015: 27 462; žena nad 65+ v roku 2015: 23 364 osôb.

Koncepcia zdravotnej starostlivosti v odbore geriatria na Slovensku

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 45 ods. 1 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 350/2005 Z. z. vydalo koncepciu číslo 28172/2006 Vestníku MZ Čiastka 1-5 z 25. januára 2007, Ročník 55., kde spracováva náplň zdravotnej starostlivosti v odbore geriatria, vymedzuje činnosť Geriatrie ako špecializačného odboru, ktorý sa zaoberá zdravotnou starostlivosťou o seniorov (vek nad 65 rokov).

Pri poskytovaní komplexnej starostlivosti o seniorov vychádza zo starobných zmien organizmu, multimorbidity, následnej krehkosti a zníženej adaptačnej schopnosti starého organizmu. Zameriava sa na stanovenie funkčného stavu a potenciálu seniorov a rešpektuje vplyv sociálnych faktorov na zdravotný stav seniorov a sociálne následky ich chorôb. Významnou črtou geriatrických pacientov je krehkosť (nestabilita), ktorá sa prejavuje sklonom ku komplikáciám a zhoršením adaptačných mechanizmov.

Sociálna opora

Sociálna opora predstavuje mieru pomoci pri prekonávaní danej situácie a je považovaná za jeden z najvýznamnejších obranných faktorov zdravia. Křivohlavý (2001) hovorí o štyroch druhoch sociálnej opory: inštrumentálna opora, informačná opora, emocionálna opora, hodnotiaca opora. Môže mať kladný vplyv na ľudí hlavne v ťažkých životných situáciách a môže pomôcť v sociálnom živote a v celkovej životnej orientácii človeka.

Sociálna opora je jedným z dôležitých faktorov, ktoré sa podieľajú na udržiavaní, alebo stabilizovaní kvality života seniorov. Väčšina autorov sa zhoduje v tom, že sociálna opora sa prejavuje viacerými spôsobmi a predstavuje dôležitý pilier duševného a telesného zdravia, zvyšuje odolnosť voči záťaži a „chuť prežiť i životné prehry a krízy (Hartl, Hartlová, 2000).
Mareš (2001) charakterizuje sociálnu oporu ako dobre mienenú činnosť, ktorá je ochotne poskytovaná osobe, s ktorou je poskytovateľ v osobnom vzťahu a táto činnosť má kladný efekt u príjemcu buď okamžite, alebo s časovým odstupom.

Sociálna opora môže byť tiež aj zdrojom pozitívnych i negatívnych zážitkov – znižovanie sebaúcty, nepríjemné pocity menejcennosti, problémy v interpersonálnych vzťahoch. Je vnímaná predovšetkým ako morálna podpora okolia, alebo ako konkrétna forma nemateriálnej pomoci. K faktorom, ktoré majú kladný vplyv na náš celkový zdravotný stav radíme aj dôveru a vieru. Z bežnej praxe nám každý lekár potvrdí, že ľudia, ktorí jeho osobe ako lekárovi a jeho terapii veria, sa uzdravujú lepšie a rýchlejšie. Viera je v prvom rade našim osobným rozhodnutím pre určité zameranie života, ktoré môže byť orientované na rôzne ciele, a to čomu veríme, zohráva dôležitú úlohu. S vierou a dôverou sa stretávame nielen v tzv. sekularizovanom prostredí, ale aj v náboženskej oblasti. Výsledky štúdií podľa Křivohlavého (2001) ukazujú priamu súvislosť medzi vierou a životnou spokojnosťou, zvládaním stresu, somatickým ochorením, depresiou, biologickou imunitou a pod. Autor uvádza, že ľudia, ktorí vykazujú charakteristiky tzv. intrinzickej (vlastnej) viery a kresťanskej viery vyššie hodnotia aj celkovú kvalitu svojho života. Viera nám dáva vyššiu mieru sebahodnotenia a poskytuje silu a odolnosť k tomu, aby sme nepodliehali ťažkostiam bežného života.

Senior s onkologickým ochorením

Výskum bol realizovaný na Slovensku¹, schválený Etickou komisiou pri Fakultnej nemocnici Ústrednej vojenskej nemocnici v Ružomberku: ÚVN-FN:18-23/2018, formou rozdávaného dotazníka na Onkologickej klinike.

Cieľom výskumu bolo zistiť názory respondentov na témy: obavy z ochorenia, emócie ktoré pociťovali po zistení onkologického ochorenia, problémy ktoré nastali po zistení diagnózy, možnosti saturácie potrieb, očakávanie pacientov, ich plány a sny do budúcnosti.
Zámerný súbor, respondenti v dôchodkovom veku (muži 62 rokov a viac, ženy 60 rokov a viac) s diagnostikovaným onkologickým ochorením.

Výskumný súbor tvorilo 29 respondentov: v dôchodkovom veku bolo 28 respondentov, poberali starobný dôchodok. Jeden respondent – žena mala 61 rokov a ešte si vybavovala starobný dôchodok, k dátumu vypĺňania dotazníka nemala platné rozhodnutie so Sociálnej poisťovne, čím bola zaradená ako respondent nie v dôchodkovom veku. Spolu 29 respondentov, z toho 13 mužov a 16 žien. 10 respondentov býva v meste, na dedine 19 respondentov. Rodinný stav: vydatá (9), ženatý (8), slobodná/ý (1), rozvedený/á (5), vdova/vdovec (6). Zaujímali sme sa o vzdelanie respondentov, kde 10 respondentov malo základné vzdelanie, 10 respondentov odborné – učňovské, 4 respondenti mali úplné stredné vzdelanie a 5 respondenti mali vysokoškolské vzdelanie.

Onkologické ochorenie je náročné na prežívanie pacienta, jeho rodiny, ale je aj finančne náročné o čom svedčia jednotlivé odpovede respondentov, kde 11 uviedlo, že ich finančný stav je nízky – ale umožňuje im saturovať základné potreby; 15 respondentov uviedlo, že ich finančný stav je stredný - priemerný a len príležitostne im umožňuje saturáciu aj vyšších potrieb. Traja respondenti uviedli, že ich finančný stav je pomerne vysoký, čím si môžu uspokojovať všetky potreby. Zaujímali sme sa či respondenti poznajú svoje ochorenie (diagnózu), vychádzali sme z názoru, že svoju diagnózu majú onkologickí pacienti poznať, má im byť oznámená zrozumiteľným spôsobom.

„Onkologický pacient je v určitom zmysle stále pacientom po celý život. Je tu nutnosť prísnej dispenzarizácie, pravidelných kontrol, opakovaných aj náročných diagnostických testov počas mnohých rokov po liečbe. Táto skutočnosť determinuje psychologický stav pacienta, ale aj situáciu pacienta v rodine a v spoločnosti. Iste nie je jednoduché hovoriť o právach onkologického pacienta aj v jeho rodine a formulovať ich“ (Siracká 2003).

Oboznámení so svojou diagnózou: (5) respondentiek malo CA prsníka, muži močový mechúr (2), CA prostaty (2), CA semenníkov jeden muž. Dvaja respondenti uviedli len všeobecný názov „rakovina”. Druhostupňovým triedením sme zistili, že sa jednalo o mužov vo veku 62 a 64 rokov so základným vzdelaním, žijúci na dedine, slobodných. Jeden respondent nevedel presne určiť svoju diagnózu, rozhodoval sa medzi močovým mechúrom a črevom.
Zaujímali sme sa o vek (kalendárny) v ktorom bolo diagnostikované onkologické ochorenie, najviac v 62 veku života (5), v 67 veku života (4) respondenti.

Vyhodnotenie výskumných otázok
Hodnoty respondentov
V tejto otázke sme sa zaujímali, ktorá hodnota je pre respondentov najdôležitejšia. Mohli si vybrať tri možnosti z nami navrhovaných siedmich hodnôt. Hodnotu zdravie si vybralo 26 respondentov, rodinu 22 respondentov, vieru v Boha a Božiu prítomnosť vo svojom živote potrebuje 12 respondentov.

Predpokladané zmeny v živote respondentov
V tejto otázke sme sa zaujímali, či by niečo vo svojom živote zmenili, kde: 18 respondentov by vo svojom živote nič nezmenili, so svojím prežitým životom sú spokojní, nebol signifikantný rozdiel medzi mužmi a ženami. Zmeny vo svojom živote by urobilo 9 respondentov, z toho piati muži, ktorí boli v sociálnom statuse rozvedení alebo slobodní. Dvaja uviedli iné: urobili by zmeny napr. výber iného partnera, stať sa rodičom.

Prijatie správy o diagnóze
Téma práv onkologických pacientov je spojená s množstvom otvorených otázok nielen zo strany pacientov, lekárov a celej verejnosti. Ich riešenie nie je jednoduché, pretože je z veľkej časti komplikované viacerými faktormi ako sú: kultúrna, sociálna a ekonomická úroveň spoločnosti. Akým smerom by mali byť orientované snahy vedúce k zlepšeniu tejto situácie? Zdá sa, že otvorená diskusia všetkých, ktorých sa to týka, by mala byť prvým krokom, mala by byť podrobená analýze na základe ktorej by sa dalo uvažovať o stratégii smerujúcej k riešeniu problému. Legalizovať práva onkologických pacientov je dlhý proces, vychádzame zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv, z práv pacientov v SR. Jedným zo závažných problémov je dilema – pacient má právo vedieť, ale má právo aj nevedieť svoju diagnózu? Je umením a povinnosťou lekárov vedieť správne ohodnotiť prežívanie konkrétneho pacienta pri formulovaní informácií. Je to veľmi dôležité pre vytvorenie pozitívneho vzťahu a spolupráce pri liečbe pacienta, ktorá je radikálna a dlhodobá a môže byť spojená s viacerými sprievodnými ťažkosťami. Dôležité je hľadať spôsob, ako informovať pacienta o jeho diagnóze. Na Slovensku sa informovanosť o ochorení pohybuje medzi úplnou, alebo čiastočnou neznalosťou diagnózy (Siracká 2003).

Preto nás zaujímal názor, ako nami oslovení respondenti prijali túto správu o svojej diagnóze. Mohli si vybrať tri odpovede z nami navrhovaných jedenástich.
Predpokladali sme, že respondenti uvedú ako prvú fázu po oznámení diagnózy, fázu šoku a hnevu, tak ako ich uvádza Elizabeth Kubler-Rossová (1972): 21 respondentov si položilo otázku Čo teraz? Ak porovnávame ich odpovede podľa E. Kubler Ross, tak sa nachádzali v tretej fáze. Môžeme predpokladať, že prijatie ochorenia je priamo závislé od veku pacienta. 16 respondentov sa nachádzalo v prvej fáze, t.z. „cítil/a som bezradnosť a ohromný smútok. 12 respondentov bola/a som prekvapená/á, že to môže byť pravda“. A „nevedel/a som, čo sa deje.

Nasledovala ďalšia otázka, v ktorej sme sa zaujímali v čom ich onkologické ochorenie začalo obmedzovať: 23 respondentov uviedlo, že choroba je dôvodom obávania sa o svoj život a zdravie, 19 respondentov uviedlo, že choroba je zdroj väčšej starostlivosti o svojich blízkych a 11 respondentov uviedlo, že choroba ich donútila hlbšie chápať chorého a trpiaceho človeka.

Aktuálny stav prijatia/neprijatia vlastného ochorenia
Zaujímali sme sa o pacientov aktuálny stav prijatia/neprijatia vlastného ochorenia, kde si mohli vybrať v odpovediach tri možnosti. Aktuálny postoj k ochoreniu býva ovplyvnený viacerými faktormi. Medzi najdôležitejšie patria: stupeň funkčného obmedzenia, dĺžka trvania ťažkostí, vek pacienta, intenzita bolesti, úroveň a stupeň realizácie životných plánov, finančná situácia, vzťahy okolia a najmä rodiny, rodinného prostredia k jeho chorobe, schopnosť prispôsobiť sa nevyhnutnej zmene spôsobu života. Pacient má problém vyrovnať sa s viacerými obmedzeniami ktorú sú dôsledkom onkologického ochorenia a s tým súvisiacimi psychosociálnymi a ekonomickými následkami.

Z odpovedí sme zistili, že 16 respondentov prijalo svoju chorobu, v modlitbe hľadá odpovede 14 respondentov, svoj vzťah s Bohom prehĺbilo 10 respondentov, 9 respondenti sa snažia prijať svoje ochorenie, 6 respondenti si vyrovnávali konflikt s ľuďmi, depresívni sa cítia 6 respondenti. Zaujímavý je údaj neprijal/a som a pravdepodobne nikdy túto chorobu neprijmem u troch respondentov.

Vyrovnanie so skutočnosťou prebieha v troch rovinách:
1. Prispôsobenie sa životu v chorobe s možnosťou bežných aktivít, bez výraznejších konfliktov.
2. Rezignácia s malou alebo nijakou nádejou na zlepšenie, prispôsobenie sa chronickej invalidite pri zvýšenej konfliktovosti.
3. Zrejmá depresia alebo protest proti stavu, ťažkosti v bezmocnosti, pocit nešťastia a straty životnej rovnováhy.

Zaujímali sme sa o názor respondentov ako oni chápu svoje ochorenie: podľa odpovedí 15 respondentov nebralo do úvahy objavujúce sa príznaky choroby a ochorenia. Tento údaj je zaujímavý, nakoľko v SR prebiehajú pravidelné preventívne prehliadky, ktoré sú plne hradené verejným zdravotným poistením. Ale vždy je na občanovi ako sa rozhodne. Na národnej úrovni sú pravidelné verejné akcie zamerané na konkrétne onkologické ochorenia, napr. Deň narcisov je jedinečná verejno-prospešná zbierka Ligy proti rakovine a v roku 2018 sa konala už po 22-krát. Liga proti rakovine počas celého roka pripravuje projekty a programy, ktorými pomáha pacientom v ich konkrétnych problémoch, situáciách a výzvach. Okrem toho sa stará o prevenciu a informovanosť celej verejnosti, podporuje zdravotnícke zariadenia, nemocnice, iné občianske združenia i výskum v oblasti liečby onkologických ochorení.

Prežívanie ochorenia sme skúmali otázkou č. 7., kde si mohli respondenti vybrať tri možnosti. Psychické prežívanie a správanie človeka s onkologickým ochorením sa v priebehu ochorenia prejaví jednak tým, že súvisí so subjektívnym spracovaním čohokoľvek, čo vníma – vlastné telo, zmeny na jednotlivých systémoch. Prežívanie súvisí s celou psychickou aktivitou človeka, ktorá môže aj negatívne, aj pozitívne pôsobiť v procese diagnostikovania, liečby, rehabilitácie. U 17 respondentov sa prejavuje smútok počas procesu liečby choroby, siedmi prejavili strach. Druhostupňovým triedením sme zistili, že sa jedná o ženy – matky.

Respondentom sme položili otázku, v ktorej sme sa pýtali na ich obavy, mohli si vybrať tri možnosti.

Obavy respondentov
16 respondentov má najväčšie obavy z fyzickej bolesti a utrpenia. Odpovede nie sú pre nás prekvapivé, nakoľko bolesť je nepríjemný pocit a emocionálny zážitok spojený so skutočným alebo potenciálnym poškodením tkaniva alebo popisovaný termínmi takéhoto poškodenia.
Bolesť je jeden z najčastejších symptómov chorôb, je komplexný fenomén, ktorý má neurofyziologický základ, je veľmi často sprevádzaná nepríjemnými pocitmi, je prežívaná každým človekom unikátne, je ťažko presne definovateľná, identifikovateľná a merateľná. Bolesť predstavuje jeden z najobávanejších a zároveň aj najčastejších príznakov onkologického ochorenia.

Onkologická bolesť sa vyskytuje približné u 35 - 45% pacientov v čase stanovenia diagnózy, u 60% - 70% pacientov v pokročilom štádiu ochorenia a u 75% - 90% pacientov v terminálnom štádiu nádorového ochorenia. Predstavuje významný faktor, ktorý ovplyvňuje kvalitu života chorých s onkologickým ochorením. Nedostatočne liečená bolesť vedie k nespavosti, únave, depresii a pocitu vyčerpania (Hudáková a kol. 2008).

Onkologická bolesť je označovaná ako „dlhotrvajúca alebo recidivujúca bolesť spojená s kontinuálnym nociceptívnym stimulom a je ovplyvnená psychologickými faktormi'. Označuje sa aj ako totálna bolesť (Blumental-Barby a kol., 1988).

Bolesť poznáme akútnu - je definovaná dobou trvania do 6 mesiacov, ide o krátkodobý signál toho, že došlo k poškodeniu tkaniva, a chronickú – je definovaná dobou trvania viac ako 6 mesiacov, môže ísť o trvalú bolesť, v určitých pravidelných a nepravidelných intervaloch (migrény, bolesti chrbta). Často býva spájaná so psychopatologickými javmi.
Na hodnotenie bolesti sa používajú dotazníky bolesti, ktoré patria medzi zložitejšie a komplexnejšie nástroje hodnotiace bolesť. Na hodnotenie onkologickej bolesti sa najčastejšie využíva krátky inventár bolesti Brief Pain Inventory (BPI), ktorý sa zameriava na pacientovu bolesť počas posledných 24 hodín². Dotazník vyjadruje interferenciu (vzájomné ovplyvnenie) intenzity bolesti s ostatnými funkciami (z oblasti psycho-sociálnej a fyzickej aktivity).

Využíva sa aj McGillov dotazník, ktorý je rozdelený na štyri časti. V prvej sa zisťujú senzorické a emocionálne aspekty bolesti, v druhej časový priebeh bolesti, v tretej sa hodnotí intenzita súčasnej bolesti. Dotazník je doplnený topografickým vyšetrením, pomocou ktorého sa zisťuje lokalizácia bolesti. K dispozícii je aj Edmonský hodnotiaci systém pre ostatné príznaky sprevádzajúce bolesť (obmedzenie aktivity, nauzea, depresia, anxieta, ospalosť, nechutenstvo, dyspnoe), ktorý pomáha zhodnotiť kvalitu života pacienta trpiaceho bolesťou (Hudáková a kol 2008).

Ďalšie dotazníky bolesti, ktoré sa využívajú sú MPQ – senzorické a emocionálne aspekty bolesti], časový priebeh bolesti], zistenie intenzity momentálnej bolesti], topografické vyšetrenie. WHYMPI-52 - týkajúcich sa bolesti a 30 rôznych denných činnosti. PASS-40 položiek - ako veľmi sa pacient] bojí bolesti], ktorá ho sužuje. MMPI - existuje určitý vzťah medzi osobnostnou dimenziou hypochondrie, depresiou a hystériou na jednej strane a bolesťou na strane druhej.

13 respondentov uviedlo ďalšiu obavu: ponižovanie, nedostatok intimity, zníženie vlastnej dôstojnosti. Dané odpovede jednoznačne odpovedajú na zvládanie aktivít v sebestačnosti, ktorá je zameraná na starostlivosť o svoju osobu, o svoju domácnosť, kontakt so spoločenským prostredím. Aby mohla byť napĺňaná sebestačnosť človeka s onkologickým ochorením súhlasíme s autorkou Repkovou (2017, s. 45): „Právo na každodennosť je zabezpečenie takého prístupu človeka v podmienkach bežného (každodenného) žitia, ktorý je v danom spoločensko-kultúrnom a ekonomickom kontexte porovnateľný s prístupom osôb rovnakého veku, pohlavia či iných relevantných charakteristík. Ide o prístup k podmienkam podporujúcim plnohodnotné sociálne začlenenie človeka do prirodzených spoločensko- ekonomických vzťahov smerom k jeho vlastnému rozvoju, rozvoju jeho komunity a širšieho spoločenstva. Vychádza z toho, že právo na prístup k podmienkam podporujúcim sociálne začlenenie nemôže byť dotknuté (ohrozené), ani spochybnené aktuálnou životnou situáciou človeka.“

Ďalšie obavy mali 7 respondenti z ďalšieho procesu liečby a nedostatok účinnosti procesu a liečby, zodpovednosť za minulý život vyjadrilo 8 respondentov, stratu nádeje vyjadrili 5 respondenti.

Očakávania pacientov ohľadom pomoci a podpory
Sociálna sieť pre jednotlivca s diagnostikovaným ochorením je veľmi dôležitá, pomáha mu pri zvládaní rôznych problémových situácií, s ktorými sa stretáva. Zaujímali sme sa od koho očakávajú pomoc, podporu a sociálnu oporu, ktorá je dôležitou súčasťou sociálnych vzťahov jednotlivca. Sociálna opora predstavuje mieru pomoci pri prekonávaní danej situácie a je považovaná za jeden z najvýznamnejších obranných faktorov zdravia

Křivohlavý (2002 hovorí o štyroch druhoch sociálnej opory:
• Inštrumentálna opora – ide o konkrétnu formu pomoci, napr. poskytnutím finančnej či materiálnej výpomoci. Iniciatíva k pomoci vychádza od človeka, ktorý sa z vlastnej vôle rozhodol sám postihnutému pomôcť, a to konkrétne, vecne.
• Informačná opora – jedincovi je poskytnutá informácia, ktorá mu môže byť nápomocnou pri orientácii sa v situácii, do ktorej sa dostal.
• Emocionálna opora – človeku v tiesni je empatickou formou poskytnutá emocionálna blízkosť (láska, súcit), je mu dodávaná nádej, podaná ruka, keď sa prepadá do beznádeje, depresie.
• Hodnotiaca opora – u človeka je posilňované jeho kladné sebahodnotenie a sebavedomie, je podporovaná jeho snaha o autoreguláciu (Kamanová 2013).

Z výsledkov výskumu nám vyplynulo, že pomoc očakávalo 16 respondentov od inštitúcií poskytujúcich zdravotnú a sociálnu starostlivosť, 8 respondentov ju očakáva od lekára a detí. Dôležitý je pre nás údaj, že 7 respondentov očakáva pomoc od sociálneho pracovníka. Druhostupňovým triedením sme zistili, že to boli respondenti, ktorí poberali niektorý peňažný príspevok na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

Skúmané kategórie: fyzická, psychická, duchovná, sociálna a spoločenská oblasť
V ďalších otázkach sme sa zamerali na skúmané kategórie: fyzickú oblasť, psychickú a duchovnú oblasť, sociálnu a spoločenskú oblasť.

Fyzické zdravie sa môže meniť v priebehu ochorenia v závislosti od jeho priebehu, fungovania jednotlivých orgánov a orgánových systémov. Považujeme ho aj za ukazovateľ biologického starnutia/miery biologickej staroby nezávisle na veku. Fyzická oblasť je zákonite dôsledkom onkologickej liečby. Všetky druhy protinádorovej liečby prinášajú riziko nežiaducich účinkov, preto sme sa zaujímali o aktuálnu a potencionálnu potrebu vo fyzickej oblasti: 12 respondentov nechce cítiť chronickú bolesť, chcú získať kontrolu nad svojím životom.

Centrom pozornosti sociálno-psychologického skúmania v oblasti medziľudských vzťahov je pojem sociálna interakcia. Vyjadruje vzájomný vzťah ľudí pri spoločnej činnosti. Touto otázkou sme sa pýtali na psychickú a duchovnú potrebu u respondentov, kde 15 respondentov má potrebu tráviť viac času s rodinou (nebol signifikantný rozdiel medzi mužmi a ženami), a 15 respondentov potrebuje úprimný rozhovor o svojom zdravotnom stave.
Sociálna interakcia predstavuje proces vzájomných vzťahov a kontaktov medzi jednotlivcami a skupinami, ktorý zabezpečuje socializáciu osobnosti, ale aj existenciu spoločnosti a jej zložiek. Zo sociálno-psychologického hľadiska je jednotlivec ako osobnosť na jednej strane produktom sociálnych interakcií, ale na druhej strane je zároveň aj ich aktívnym tvorcom. Na základe interakcií sa vytvárajú a formujú sociálne vzťahy, čo konkrétne respondenti potrebujú v oblasti sociálnej a spoločenskej. Sociálne vzťahy medzi jednotlivcami nie sú výsledkom individuálne prežívaných sympatií či antipatií v medziľudských vzťahoch, sú výsledkom objektívne existujúceho začlenenia jednotlivca do štruktúry spoločnosti. Psychologické vzťahy vznikajú pri vzájomnom akceptovaní sa dvoch alebo viacerých jednotlivcov. Typické formy medziľudských vzťahov sú: pozitívna súčinnosť, antagonistické súperenie, ľahostajné prekážanie si, pozitívne súperenie, antagonistická súčinnosť (Lokša 2007).

Organizovanie materiálnych záležitostí týkajúcich sa existujúcich materiálnych zdrojov uviedlo 12 respondentov. Sociálne potreby veľmi úzko súvisia so sociálnym kontaktom a sociálnou percepciou. Človek má širokú škálu sociálnych potrieb, k najdôležitejším patria: potreba identifikácie (stotožnenia sa), potreba prestíže, potreba afiliácie, potreba poznania, potreba vplyvu...

Aj napriek tomu, že majú respondenti diagnostikovanú onkologickú diagnózu a boli hospitalizovaní na onkologickom oddelení, poznali svoje ochorenie, položili sme im otázku týkajúcu sa ich túžob, kde 10 respondentov sa chce zúčastniť rodinnej oslavy, 7 chce byť aktívnych na bohoslužbe (v kostole), 5 chcú navštíviť svoje obľúbené miesto, zažiť výlet, ktorý pre svoj zlý zdravotný stav nemohli realizovať. Následne sme im položili otvorenú otázku v ktorej sme sa ich pýtali: „O čom snívajú?“, „Čo si najviac želajú?“, „Čo ešte očakávajú?“ V tejto otázke jednoznačne respondenti uviedli, že „chcela/chcel by som byť zdravá/zdravý..... vidieť svoje vnúčatko.... ospravedlniť sa za svoje hriechy.... nemať bolesti...... chodiť dlho na vlastných nohách...... nechcem nikoho obťažovať..... .sny už nie sú reálne........ chcem zomrieť v spánku...... úprimné slová...... poznať pravdu....“

Záver

Súhlasíme s Levickou (2002, s.70), ktorá uvádza, že hlavným cieľom poskytovania sociálnej opory je uľahčenie zvládania konkrétnej nepriaznivej situácie. Jednotlivec poskytovanú pomoc interpretuje jemu vlastným spôsobom. Na chápanie a prijatie ponúkanej pomoci, resp. poskytovanej sociálnej opory má veľký vplyv predchádzajúca osobná skúsenosť človeka. V našom príspevku sme spracovali názory respondentov s onkologickým ochorením na témy: obavy z ochorenia, emócie, ktoré pociťovali po zistení onkologického ochorenia, problémy ktoré nastali po zistení diagnózy, možnosti saturácie potrieb, ich očakávanie, ich plány a sny do budúcnosti. Z výsledkov mám jednoznačne vyplýva, že respondenti ako onkologickí pacienti v dôchodkovom veku nemajú obavy z ochorenia, zo smrti. Sú aktívni počas liečby, reagujú na pokyny ošetrujúceho lekára, dodržiavajú liečebný režim. Uvedomujú si svoje rezervy ohľadom vlastného zdravia ktoré mali naplniť ešte v produktívnom veku. Chýba im teraz vnútorná sila na saturáciu svojich potrieb, ale aj napriek tomu majú svoje sny a túžby, kde z odpovedí vyplýva, že chcú byť sebestační do konca svojho života a nechcú byť na obtiaž iným, chcú mať zabezpečené materiálne zdroje. Spracovali sme jednotlivé druhy sociálnej opory inštrumentálnu, informačnú, emocionálnu a hodnotiacu.

Autor: doc. PhDr. Irena Kamanová, PhD., MHA.
Bibliografia

BLUMENTAL-BARBY, K. a kol. 1988. Opatrovanie ťažko chorých a umierajúcich. Tendencie, fakty, problémy. Martin : Osveta, 1988, 240 s. ISBN 70-002-89.
HARTL, P.- HARTLOVÁ, H.: Veľký psychologický slovník. Praha : Portál, 2010. 800 s. ISBN 978-80-7367-686-5.
HUDÁKOVÁ, Z. a kol.: Onkologické ošetrovateľstvo. Všeobecná časť, Ružomberok: FZ KU v Ružomberku, Katedra ošetrovateľstva, Ružomberok 2008, s. 146. ISBN 978-80-8084-363-2
KAMANOVÁ, I.: Človek vo vyššom veku v podmienkach Slovenskej republiky, 1 vyd., Krakov 2013, 207 s. ISBN 978-83-7580-347-1
KAUŠITZ, J. a kol.: Onkológia, Veda, vyd. I, Bratislava : SAV, 2003. 712 s. ISBN 80-224-0711-9
KLENER, P.: Klinická onkológie, Galén, vyd. 1, Praha 2002. ISBN: 8072621513;
KŘIVOHLAVÝ, J. 2002. Psychologie nemoci. Praha : Grada Publishing, spol. s. r. o., 2002, 200 s. ISBN 80-247-0179-0.
LEVICKÁ, J.: Teoretické aspekty sociálnej práce. Trnava: ProSocio 2002. 278 s. ISBN 80-89074-39-1.
LOKŠA, J.: Základy sociálnej psychológie, Ružomberok: PF, 2007. ISBN 978-80-8084-173-7.
MAREŠ, J.: Psychologie pro učitele. Praha: Portál, 2001. 655 s. ISBN 80-7178-463-X.
REPKOVÁ, K.: Sociálne služby. Podpora zmysluplnej každodennosti v ľudsko-právnej perspektíve, Inštitút pre výskum práce a rodiny, Bratislava 2017, s. 45. ISBN 978-80-7138-151-8
SIRACKÁ, E.: Práva onkologických pacientov. Prezidentka Ligy proti rakovine SR - 19.3.2003. In: http://www.apotheka.sk/article/190/prava-onkologickych-pacientov.

---

¹ Výskum bol realizovaný v rámci spracovania monografie, s názvom: (NIE)ZNANY SENIOR ONKOLOGICZNY wybrane zagadnienia z psychoonkologii w geriatrii (badania polsko-słowackie).
² Brief Pain Inventory – BPI (Stručné vyhodnotenie bolesti, skrátená forma). Dotazník pozostáva z deviatich otázok, pričom využíva neštruktúrované (otvorené) a štruktúrované (zatvorené) otázky. BPI bol vypracovaný Charlesom S. Cleelandom v roku 1989 ako nástroj pre hodnotenie nádorovej a chronickej bolesti. BPI je stručný, jednoduchý a ľahko použiteľný nástroj, ktorý bol overený vo viacerých jazykoch. Umožňuje posúdiť miesto pacientovej bolesti, najhoršiu, najslabšiu, priemernú bolesť za posledných 24 hodín a aktuálne pociťovanú bolesť, použitie liekov proti bolesti, či veľkosť úľavy po užití liekov a vplyv bolesti na denné funkcie. BPI používa jednoduché číselné stupnice od 0 do 10. Výhodou nástroja je časová nenáročnosť, ľahká administrácia. Reliabilita BPI sa pohybuje v rozmedzí od 0,77 do 0,91.