REBA as a method to assess postural stability dysfunction

Abstrakt: Východiská: Riziko poškodenia muskuloskeletálneho systému (MSs) u zdravotníckych pracovníkov podmieňuje potrebu minimalizácie intervencií spojených s vertikálnym dvíhaním a prenášaním pacienta. Zásady bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú zárukou uplatnenia správnych manipulačných techník a využívanie technických pomôcok pre manipuláciu s bremenami. Klinické pracoviská by mali byť ergonomické a navrhnuté tak, aby priame intervencie v procese zdravotnej starostlivosti nespôsobovali riziko poškodenia MSs. Manipulácia s pacientom sa uvádza ako najčastejšia príčina bolesti v lumbálnej oblasti u zdravotníckych pracovníkov.

Cieľ: Uskutočniť posúdenia dysfunkcie posturálnej stability metódou REBA (Rapid Entire Body Assessment) a identifikovať riziko poškodenia muskuloskeletálneho systému.
Súbor a metodika: Výberový súbor tvorili 4 zdravotnícki pracovníci v povolaní sestra a zdravotnícky záchranár. Metódou rýchleho posúdenia celkového držania tela (REBA) pri troch intervenciách sme určili skóre rizika poškodenia MSs a definovali intenzitu potreby prijatia preventívnych intervencií.
Výsledky: Skóre REBA bolo vyššie (10-15) u zdravotníckych záchranárov. Identifikovali sme veľmi vysoké riziko poškodenia MSs a potrebu okamžitého prijatia opatrení na elimináciu existujúceho rizika. Skóre REBA bolo veľmi vysoké (10-15) aj u sestier, ale iba pri jednej intervencii – preklad pacienta z postele na transportný vozík. Nižšie skóre rizika poškodenia MSs (8-10) sme namerali pri prekladaní pacienta z transportnej postele na posteľ v izbe a pri otáčaní pacienta na posteli.
Záver: Edukovanosť zdravotníckych pracovníkov v oblasti ergonómie práce má vysokú prioritu. Schopnosť zaujať posturálnu stabilitu a správne biomechanické polohové zaťaženie jednotlivých častí tela sú nástrojom prevencie. Riziko poškodenia muskuloskeletálneho systému sa znižujú na minimu.
Kľúčové slová: muskuloskeletálny, posturika, posúdenie, poškodenie, riziko, stabilita

Abstract: Background: The risk of musculoskeletal system (MSs) damage in healthcare workers underlies the need to minimize interventions associated with vertical lifting and carrying of the patient. Occupational health and safety principles warrant the application of proper handling techniques and the use of technical load handling equipment. Clinical workplaces should be ergonomic and designed so that direct interventions in the health care process do not cause risk of harm to MSs. Patient handling has been cited as the most common cause of lumbar pain in healthcare workers.

Aim: To assess postural stability dysfunction using the REBA (Rapid Entire Body Assessment) method and to identify the risk of musculoskeletal impairment.
Set and methodology: We used the Rapid Entire Body Assessment (REBA) method for three interventions to determine the risk score of MSs damage and define the intensity of the need to receive preventive interventions.
Results: REBA scores were higher (10-15) in paramedics. We identified a very high risk of damage to MSs and the need for immediate action to eliminate the existing risk. REBA scores were also very high (10-15) in nurses, but only for one intervention - transferring the patient from the bed to the transport trolley. Lower risk scores for damage to MSs (8-10) were measured when transferring the patient from the transport bed to the bed in the room and when turning the patient on the bed.
Conclusion: Educating healthcare workers about occupational ergonomics is a high priority. The ability to assume postural stability and the correct biomechanical positional loading of different body parts are tools for prevention. The risk of damage to the musculoskeletal system is reduced to a minimum.
Keywords: musculoskeletal, postural, assessment, damage, risk, stability

Úvod

V súčasnosti k najčastejšie profesionálnym ochoreniam patria poškodenia muskuloskeletálneho systému (MSs). Sú charakterizované častým opakovaním rovnakých pracovných pohybov s nárokmi na pohybovú koordináciu a zmyslovú kontrolu. Ide o dlhodobo vykonávanú prácu vo vynútenom pracovnom tempe s nadmerným statickým zaťažením, jednostranným preťažením končatín vo vynútených pracovných polohách (Tureková, 2015). Zdravotníctvo je sektor s vysokým rizikom poškodenia muskuloskeletálneho systému. Príčiny poškodení môžu súvisieť s nevedomosťou, absenciou zručnosti alebo ich kombináciou v prevencií ergonomických rizík. Na túto skutočnosť poukázal Lukáč (2019), ktorý popisuje, že zdravotnícki pracovníci majú deficity vedomostí a zručností v oblasti ergonómie a kinetiky. U sestier absentujú zručnosti vo využívaní podporných zariadení, ktoré eliminujú nadmernú fyzickú záťaž a možné poškodenie MSs. Autor sa stotožnil s názormi viacerých odborníkov a uvádza, že zdravotnícki pracovníci majú problémy s využitím princípu páky, trenia a zotrvačnosti pri ošetrovaní pacientov. Na deficity v danom segmente práce upozorňujú Lajdová, Botíková, Tomíková (2020). Uvádzajú, že 60 % sestier hodnotí svoje povolanie ako fyzicky náročné. Paradoxne výsledky ich prieskumu preukázali, že sestry nevyužívajú poznatky z ergonómie pri manipulácii s pacientom. MSs podľa Gómez-Galán, Péres-Alonso, Carreo-Felle et al. (2017) sa považujú za najbežnejšie zdravotné problémy medzi pracovníkmi v Európskej únii. Fínsky inštitút pracovného zdravia (FIOH) považuje MSs za najčastejšie ochorenie súvisiace s prácou, pričom zdôrazňuje, že najväčšiemu riziku poškodenia je vystavený chrbát. Prevencia MSs zahŕňa analýzu práce a určenie rizikových faktorov. Moderné metódy posúdenia dysfunkcie posturálnej stability determinujú potrebu včasných preventívnych intervencií. Jednou z metód rýchleho posúdenia celkového držania tela počas práce je metódu Rapid Entire Body Assessment (REBA). Zohľadňuje zaťaženie celého tela pri manipulácii s bremenom. Metodika spočíva v komplexnom posúdení držania tela (pracovných polôh), ktoré je rozdelené do dvoch skupín A a B (Hlávková, Valečková, 2007). Skórovanie držania tela ilustruje Tab. 1 a Tab.2.

Tab. 1 Skóre pracovných polôh – skupina A (Zdroj: Lukáč, 2019)

Tab.2 Skóre pracovných polôh – skupina B (Zdroj: Lukáč, 2019)

Metóda REBA sa považuje za nástroj ergonomickej analýzy na biomechanické a polohové zaťaženie jednotlivých časti tela. Celkové REBA skóre vykazuje ergonomické riziko MSs a naliehavosť nápravných intervencii.

Cieľ

Uskutočniť rýchle posúdenie dysfunkcie posturálnej stability pri vybraných intervenciách zdravotníckych pracovníkov metódou REBA. Identifikovať riziko poškodenia a potrebu intervencií na elimináciu rizika MSs.

Súbor a metodika

Objektom posúdenia boli 4 osoby. Dve sestry poskytujúce štandardnú ošetrovateľskú starostlivosť na geriatrickom oddelení a dvaja zdravotnícki záchranári posádky záchrannej zdravotnej služby. Použili sme metódu priameho pozorovania pri manipulácii s pacientmi. Posturálnu stabilitu a potenciálne poškodenie MSs sme posúdili metódou REBA u sestier pri troch intervenciách.

• prekladanie pacienta z transportnej postele na posteľ v izbe
• prekladanie pacienta z postele na transportný vozík
• otáčanie pacienta na posteli pri výmene posteľnej bielizne.

U zdravotníckych záchranárov sme posturálnu stabilitu posudzovali pri porovnateľných intervenciách:

• prekladanie pacienta zo zeme na lôžko
• prekladanie pacienta z postele na transportné lôžko
• prekladanie pacienta z postele na transportnú sedačku.

Metodiku skórovania držania tela - pracovných polôh ilustrujú Tab.1 a Tab.2

Výsledky a diskusia

Tab.3 Skóre REBA u sestier

Analýza posturálnej aktivity preukázala vysoké skóre ergonomického rizika v dvoch intervenciách: prekladanie pacienta z transportnej postele na posteľ v izbe (8-10) a otáčanie pacienta na posteli pri výmene posteľnej bielizne. Výsledky REBA dokazujú potrebu prijať preventívne opatrenia v zmysle edukácie posturálnej stability čo najskôr. Skóre REBA bolo veľmi vysoké pri prekladaní pacienta z postele na transportný vozík, čo signalizuje vysoké riziko poškodenia MSs. Skóre rizika (10-15) si vyžaduje okamžité intervencie na elimináciu rizika poškodenia MSs.

Tab.4 Skóre REBA u zdravotníckych záchranárov

Výsledky posúdenia posturálnej aktivity zdravotníckych záchranárov pri troch vybraných intervenciách (Tab.4) dosiahli veľmi vysoké skóre (10-15). Toto zistenie evokuje potrebu prijatia operatívnych opatrení v ergonómii práce. Konštatujeme horší výsledok a vyššie riziko poškodenia MSs u zdravotníckych záchranárov v porovnaní so sestrami. Výsledky posúdenia troch najčastejších intervencií preukázali existenciu ergonomického rizika a potrebu prijatia opatrení na zníženie rizika poškodenia zdravia. Je možné súhlasiť s Matouškom (2011), ktorý uvádza, že zdvíhanie, posúvanie, ťahanie, nosenie alebo premiestňovanie bremien prináša so sebou riziko poškodenia zdravia. Na ergonomické riziká počas manipulácie s pacientom upriamili pozornosť Jong, Bos (2014). Za najčastejšie sa vyskytujúce riziká považujú zdvíhanie, tlačenie, neprirodzené polohy, opakované polohy, dlhé státie a sedenie. Príčiny vidia v nedostatočnej odbornej príprave a v zlom ergonomickom dizajne. Podľa publikovaných výstupov Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (OSHA, 2007), ručná manipulácia s bremenami, absencia posturálnej stability ako ergonomické riziko, môže spôsobovať kumulatívne poruchy MSs prejavujúce sa bolesťami najmä v krížovej oblasti. V zdravotníctve vysokú prioritu pripisujeme poznaniu a uplatňovaniu ergonomických princípov. Cieľom by malo byť minimalizovať vplyv kumulatívnych faktorov, ktoré môžu mať negatívny dopad na fyzické zdravie. Nachádzame súlad medzi našimi výsledkami a názorom Popaďákovej, Rimárovej, Kaňukovej (2023). Popisujú, že objektívne posúdenie dysfunkcií posturálnej stability dostupnými metódami je validné hodnotenie prítomnosti ergonomických rizikových faktorov. Výsledky posúdenia upozorňujú na to, že pracovníkovi hrozí rozvoj nerovnováhy pohybového aparátu a preto muskuloskeletálne poškodenie sa stáva bezprostrednou realitou. V rámci prevencie akceptujeme názor Valkoviča (2012). Uvádza, že kvalitná prevencia poškodení spočíva vo využívaní kognitívnych pohybových stratégií. Ich podstatou je vedomé myslenie na každý pohyb, čo umožňuje vyhnúť sa realizácii viacerých činností naraz. Takúto pohybovú stratégiu je možné zafixovať v motorickej pamäti.

Záver

Riešenie problematiky poškodenia muskuloskeletálneho systému dostupnými metódami si vyžaduje multidisciplinárny prístup. Navrhujeme zavedenie komplexného systému prevencie rizík, aplikáciu vhodných metód a zavedenie správnej praxe v oblasti bezpečnosti a ochrany zdraví pri práci. Implementáciu ergonomických princípov, posturálnu kontrolu považujeme za postup identifikácie ergonomických rizík. Ich analýza, realizácia riešení a následné vyhodnotenie efektivity prijatých opatrení, môže významne redukovať počet MSs.

Autorka: prof. PhDr. Mária Kilíková, PhD., MPH

Zoznam bibliografických odkazov

GÓMEZ-GALÁN M.- PÉREZ-ALONSO J.- CALLEJÓN-FERRE ÁJ.et al. Musculoskeletal disorders: OWAS review. Ind Health. 2017 Aug 8;55(4):314 337. doi: 10.2486/indhealth.2016-0191. Epub 2017 May 9. PMID: 28484144; PMCID: PMC5546841.

HLÁVKOVÁ, J. - VALEČKOVÁ, A. 2007. Ergonomické checklisty a nové metódy práce při hodnocení ergonomických rizik. Praha : Státní zdravotní ústav, 2007. s. 91. ISBN 978-807071-289-4.

LAJDOVÁ, A.- BOTÍKOVÁ, A.-TOMÍKOVÁ, E.2020. Ergonómia v praxi sestier. Ergonomics in the practice of nurses. In Slovak journal of health sciences: časopis v oblasti výskumu zdravia, zdravotného stavu a liečby chronických ochorení. Trnava, 2020, 11(1), 151-157. ISSN 1338-161X.

JONG DE, T. - BOS, E. 2014. Súčasné a vznikajúce problémy v sektore zdravotnej starostlivosti vrátane domácej a komunitnej starostlivosti. [online].2023[cit:2023-11-14]. Dostupné na internete: https://osha.europa.eu/sites/default/files/SK-615-Healthcare_sector.pdf

LUKÁČ, E. Fyzická záťaž v povolaní sestra špecialistka ako člen multidisciplinárneho tímu záchrannej zdravotnej služby a sestry pri lôžku, diplomová práca. Rožňava : Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2019, 94s.

MATOUŠEK, O. 2011. Jak na bremená. Praha : Výskumný ústav bezpečnosti práce. ISBN 978-80-86973-53-1.

OSHA – Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. 2007. Nebezpečenstvá a riziká spojené s ručnou manipuláciou s bremenami a pracovisku. Facts 73,. ISBN 1725-7085.

POPAĎÁKOVÁ, J.- RIMÁROVÁ, K.- KAŇUKOVÁ, L. 2023. Výskyt a príčiny ochorení pohybového aparátu. In Prohuman [online].2023[cit.2023-11-08]. Dostupné na internete: https://www.prohuman.sk/zdravotnictvo/vyskyt-a-priciny-ochoreni-pohybove...

TUREKOVÁ, I. Využitie nových metód pri hodnotení ergonomických rizík. [online].2015[cit. 2023-11-09]. Dostupné na internete:
Edukacja_Technika_Informatyka-r2015-t-n2(12)-s136-141.pdf

VALKOVIČ, P. Posturálna instabilita, poruchy chôdze a pády pri Parkinsonovej chorobe. In Česká a slovenská neurologie, neurochirurgie. 2012; 75/108(2): 141-151.