Discourse analysis of gender-balanced language in the German language environment

Abstrakt: Predmetná štúdia sa zaoberá problematikou inkluzívneho/rodovo vyváženého jazyka v nemeckom jazykovom prostredí na pozadí zmien, ku ktorým dochádza v nemčine pod vplyvom feministickej a genderovej lingvistiky a medzinárodnej politiky zameranej na inkluzívny jazyk. V centre pozornosti stojí analýza diskurzu k problematike rodovo vyváženého jazyka s cieľom poukázať na špecifiká spoločenskej a odbornej diskusie v nemecky hovoriacom prostredí. V snahe poukázať na súčasnú prax uplatňovania rodovo symetrických jazykových foriem v pluricentrickom kontexte sú na záver prezentované výsledky korpusovej analýzy textov nemeckých, rakúskych a švajčiarskych novín v Nemeckom referenčnom korpuse DeReko.
Kľúčové slová: rodový diskurz, inkluzívny jazyk, rodovo vyvážený jazyk, nemecky hovoriace krajiny

Abstract: The present study highlights the issue of inclusive/gender-balanced language in the German linguistic environment against the background of the changes taking place in German under the influence of feminist linguistics and international policies aimed at inclusive language. The focus is on a discourse analysis on the issue of gender-balanced language in order to highlight the specificities of social and professional discourse in the German-speaking environment. In an attempt to document the application of gender-symmetrical linguistic forms in a pluricentric context, the results of a corpus analysis of German, Austrian and Swiss newspapers in the German reference corpus DeReKo are presented.
Key words: gender discourse, inclusive language, gender balanced language, German speaking countries

Úvod – Rodovo inkluzívny jazyk v medzinárodných a politických súvislostiach

Rodová rovnosť patrí medzi základné hodnoty demokratických krajín. Európska Únia integruje rodovú perspektívu do všetkých politík a hlavných iniciatív. Kľúčové výzvy, ktoré dnes ovplyvňujú EÚ, majú aj rodový rozmer. Na podporu rodovej rovnosti bol vypracovaný duálny prístup, ktorý predstavuje na jednej strane konkrétne politiky zamerané na nápravu situácií spôsobených nerovnosťami, a na druhej strane gender mainstreaming ako integrovaný, právne záväzný prístup EÚ k rodovej rovnosti. S vývojom medzinárodnej rodovej politiky sa postune dostávala do pozornosti aj otázka uplatňovania rodovej rovnosti v jazyku, z ktorej vyplynula diskusia o používaní rodovo inkluzívneho jazyka v rôznych národných jazykoch. Rodovo inkluzívny alebo rodovo vyvážený jazyk sa pritom vníma ako komplexný spôsob vyjadrovania, s empatiou a ohľadmi na všetky pohlavia. Synonymne sa používajú aj ďalšie pojmy, napr. rodovo senzibilný, rodovo citlivý alebo rodovo korektný jazyk. Uplatňovanie rodovej rovnosti v jazyku a otázky nastolené v súvislosti s rodovo citlivým vyjadrovaním sa dostávali do spoločenského vedomia postupne od druhej polovice 20. storočia najskôr pod vplyvom výskumov feministickej a genderovej lingvistiky a neskôr aj v súvislosti s medzinárodnou politikou zameranou na rodovo inkluzívny jazyk. V roku 1990 prijala Rada Európy prvýkrát Odporúčanie č. R (90) 4 na odstránenie sexizmu z jazyka, v ktorom Výbor ministrov odporúčal, aby vlády členských štátov podporovali používanie jazyka zohľadňujúceho princíp rovnosti medzi ženami a mužmi a prijali opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa. Odvtedy používanie rodovo vyváženého jazyka v úradnom i bežnom styku v členských štátoch Rady Európy značne pokročilo. V roku 2007 bolo vydané usmernenie, v ktorom sa členským štátom odporúča používať rodovo vyvážený jazyk v úradných dokumentoch, osobitne v právnych textoch, v úradnom styku, vo vzdelávaní a v médiách. Mnoho členských štátov sa zapojilo do diskusie o rodovo vyváženom jazyku a následne navrhli usmernenia na jeho uplatňovanie na rôznych úrovniach (porov. Terkanič, s. 35 v Cviková a kol., 2014a). Organizácia Spojených národov, Svetová zdravotnícka organizácia, Medzinárodná organizácia práce, Európsky parlament a Európska komisia, ako aj rôzne profesijné združenia, univerzity, veľké tlačové agentúry a vydavateľstvá prijali usmernenia o nesexistickom používaní jazyka, a to buď v podobe samostatných dokumentov, alebo osobitných odporúčaní zahrnutých do ich štylistických príručiek.¹ Používanie inkluzívneho jazyka je v súčasnosti jednou zo základných požiadaviek pri tvorení dokumentov vo všetkých úradných jazykoch EÚ a rozhodne už nie je len lingvistickou záležitosťou, ale čoraz viac sa zviditeľňuje aj ako jazykovo politický fenomén.

Z predchádzajúceho výkladu je zrejmé, že na konci 20. storočia sa vo viacerých jazykoch dostala do pozornosti otázka uplatňovania rodovo vyváženého jazyka. Predkladaná štúdia upriamuje pozornosť na vývoj a vnímanie tohto fenoménu v nemecky hovoriacom prostredí v snahe poukázať na diskurz, resp. špecifiká spoločenskej a odbornej diskusie k tejto problematike. Vychádzame pritom z faktu, že v nemecky hovoriacich krajinách sa pod vplyvom feministickej a genderovej lingvistiky, ako aj medzinárodnej politiky zameranej na inkluzívny jazyk vytvorila legislatíva a vznikol aj rad usmernení na požívanie rodovo senzibilného jazyka pre rôzne oblasti, pričom diskusia je podstatne viac rozvinutá ako na Slovensku, kde sa tento jav zatiaľ len zviditeľňuje. S intenciou poukázať na súčasnú jazykovú prax používania rodovo symetrických jazykových foriem v nemeckom jazyku prezentujeme na záver aj výsledky nášho výskumu rodovo symetrických jazykových foriem v nemeckých, rakúskych a švajčiarskych novinách s použitím metód korpusovej lingvistiky v Nemeckom referenčnom korpuse DeReko. Problematike použitia rodovo inkluzívneho jazyka v nemeckom a slovenskom jazykovom prostredí venujeme pozornosť aj v aktuálnej monografii s názvom Rodovo symetrický jazyk v slovenskom a nemeckom jazykovom prostredí v kontexte európskej rodovej politiky a gender mainstreamingu (Štefaňáková, 2020), ktorá skúma tento fenomén interdisciplinárne cez prizmu rôznych vedných disciplín, najmä filozofie, sociológie, politológie a lingvistiky.

1. Vývoj rodovo inkluzívneho jazyka pod vplyvom feministickej a genderovej lingvistiky a rodovej politiky s akcentom na nemecky hovoriace prostredie

Problematika vyjadrenia rovnosti rodov v jazyku sa dostala do pozornosti v druhej polovici 20. storočia. Počiatky diskusie sa spájajú s feministickým hnutím, resp. feministickou jazykovou politikou, cieľom ktorej bolo eliminovať sexistické prejavy v jazyku. Feministická lingvistika sa začala rozvíjať na báze druhej vlny feminizmu v 60. – 70. rokoch 20. storočia najskôr v USA, Kanade, Austrálii a západnej Európe. Otázky, ktoré si kládla, vyplynuli z rôznorodých požiadaviek na zrovnoprávnenie žien vo všetkých oblastiach života spoločnosti. Hlavnou témou bola v tom období asymetrickosť zobrazovania žien, ako aj sexizmy vo verbálnej i neverbálnej reprezentácii žien. Jednou z prvých významných teoretičiek, ktoré sa zaoberali problematikou rodovej asymetrie v jazyku, bola Američanka Robin Lakoff(ová) (Language and Woman‘s Place/Jazyk a miesto ženy, 1975). K prvým významným nemeckým autorkám patrili napr. Trömel-Plötz(ová), Pusch(ová), Hellinger(ová), Wodak(ová), Samel(ová) a i. V západonemeckom prostredí sa feministický výskum na podnet druhej vlny ženského hnutia (Neue Frauenbewegung) realizoval najskôr pod hlavičkou ženského výskumu (Frauenforschung) a neskôr aj rodového výskumu (Geschlechterforschung). Feministicky a neskôr na gender orientované výskumy jazyka poukázali aj na to, že používanie mužských označení pre osoby oboch pohlaví (tzv. generického maskulína) je pre ženy (či iné pohlavia) diskriminačné a znevýhodňujúce, čo podnietilo v nemčine rovnako ako v mnohých iných jazykoch k vytvoreniu stratégií na uplatňovanie rodovo inkluzívneho/vyváženého jazyka.

Feministický výskum sa považuje za vývojového aj časového predchodcu genderového/rodového výskumu. Na báze feministickej lingvistiky vznikla asi v 80. rokov 20. storočia v Amerike a západnej Európe genderová/rodová lingvistika. V tomto období sa začal používať pojem gender najmä vo význame sociálneho pohlavia. Predmetom kritiky genderovej lingvistiky bola najskôr heteronormativita ako sociálne a politicky organizujúci princíp. Kritizovali sa najmä jazykové konštrukty genderu/rodu vo verejnom diskurze a s nimi spojená štruktúrovanosť verejného priestoru vo vzťahu k tradičnej deľbe rolí a práce medzi mužmi a ženami. Objektom záujmu bol najmä obraz žien a mužov v médiách, reklame, inzercii a v diskurzoch rôzneho typu (na trhu práce, v školstve, zdravotníctve, náboženstve a pod.) so zameraním na to, ako jazyk podporuje tradičné vertikálne a horizontálne členenie profesií a pozícií, teda feminizáciu a maskulinizáciu odborov. Súčasné výskumy v oblasti genderovej/rodovej lingvisitky viac zohľadňujú konkrétny kontext. Objekt skúmania sa rozšíril o ďalšie sociálne pohlavia a genderová/rodová lingvistika sa viac zaoberá diskurznými praktikami vo vzťahu k homosexualite a iným genderom/rodom. Cieľom dekonštrukcie genderu je aj odkrývanie sociálnej nerovnosti a mocenských vzťahov v reči vo vzťahu k veku, etniku, sociálnemu pohlaviu a i. (porov. Valdrová, 2017). Rodová/genderová lingvistika je jednou z najmladších jazykovedných disciplín. Jej súčasťou je jazyková politika, ktorá formuluje praktické odporúčania pre rodovo spravodlivejšie používanie jazyka.

Pokiaľ ide o nemecky hovoriace krajiny, prvé pokyny a odporúčania na používanie nesexistického, resp. rodovo vyváženého jazyka pre nemčinu vznikli v Nemecku. V 70. a 80. rokoch 20. storočia sa do popredia dostala otázka použitia rodovo vyváženého jazyka vo verejnej sfére. Oficiálne návrhy na používanie rodovo vyváženého jazyka vznikali postupne na úradoch a ministerstvách a stali sa predmetom intenzívnych diskusií rôznych feministických, nefemistických, lingvistických či nelingvistických konferencií a kolokvií (porov. Kegyesne Szekeres, 2005). Prvé usmernenia pre nemecký jazyk s názvom Usmernenia na zamedzenie používania sexistického jazyka/Richtlinien zur Vermeidung des sexistischen Sprachgebrauchs vyšli v roku 1980 v Nemecku (Trömel-Plötz, Pusch, Hellinger, Guentherodt, 1980). Autorky apelovali najmä na tvorcov právnych textov, rôznych nariadení, formulárov, pracovných inzerátov, učebníc, rozhlasových a televíznych textov, aby používali rodovo vyvážený jazyk. V roku 1993 vznikli v Nemecku na žiadosť UNESCO odporúčania s názvom Jeden jazyk pre obidve pohlavia – pokyny pre nesexistické používanie jazyka./Eine Sprache für beide Geschlechter – Richtlinien für einen nicht-sexistischen Sprachgebrauch, ktoré sa zaoberali lexikálnymi a gramatickými pravidlami a zahŕňali pravidlá slovotvorby. Prvé dokumenty, ktoré vznikli v oblasti feministickej jazykovej politiky slúžili ako vzor a predloha pre mnohé ďalšie v Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku. Usmernenia v týchto krajinách boli vypracované z poverenia ministerstiev, súdov alebo iných inštitútov (porov. Štefaňáková, 2020, s. 94). K snahám o používanie rodovo vyváženého nemeckého jazyka sa pridalo aj Rakúsko a Švajčiarsko. V Rakúsku vydalo Ministerstvo sociálnych vecí v roku 1987 prvé usmernenie s názvom Lingvistické odporúčania o rovnakom jazykovom zaobchádzaní žien a mužov vo verejnej oblasti/Linguistische Empfehlungen zur sprachlichen Gleichbehandlung von Frau und Mann im öffentlichen Bereich. V rokoch 2000 až 2002 rakúska spolková vláda prijala niekoľko smerníc, podľa ktorých sa v zmysle stratégie gender mainstreamingu musí venovať osobitá pozornosť uplatňovaniu rodovo vyváženého jazyka vo všetkých rezortoch (porov. Štefaňáková, 2020, s. 99). I keď Švajčiarsko nie je členským štátom EÚ, rovnako ako SRN a Rakúsko napĺňa v politike akčnú platformu zrovnoprávnenia mužov a žien, ktorá bola prijatá na 4. Svetovej konferencii žien v Pekingu v roku 1995. Prvé usmernenia a odporúčania týkajúce sa používania rodovo vyváženého jazyka vznikli vo Švajčiarsku už v 80. rokoch 20. storočia. V správe Rovnaké zaobchádzanie so ženou a mužom v právnom a administratívnom jazyku/Sprachliche Gleichbehandlung von Frau und Mann in der Gesetzes- und Verwaltungssprache (1991) sa opisujú kreatívne riešenia na používanie rodovo citlivého jazyka pre tri švajčiarske úradné jazyky nemčinu, francúzštinu a taliančinu (pozri Adamzik a Alghisi, 2017). Vo všetkých odporúčaniach je snahou obmedziť používanie generického maskulína a umožniť uplatnenie rôznych stratégií na rodovo citlivé vyjadrovanie.

Problematikou zobrazovania rodovej rovnosti v nemčine sa zaoberali v posledných dvoch desaťročiach rôzne pracovné skupiny. Príručky s odporúčaniami na rodovo citlivé vyjadrovanie boli vydané aj na mnohých nemeckých, rakúskych a švajčiarskych univerzitách. Dôležité usmernenia obsahuje aj Stanovisko nemeckých spravodajských agentúr k používaniu rodovo korektného jazyka a správa Rady pre nemecký pravopis vydaná v roku 2018.² Rada pre nemecký pravopis vypracovala všeobecné odporúčania pre oblasti a druhy textov, v ktorých je táto problematika relevantná, napr. zmluvy, úradné dokumenty, oficiálne texty (zákony, nariadenia atď), prednášky, príhovory, komunikácia vo verejnom priestore, akými sú školy či vysoké školy. Na rôzne možnosti používania rodovo vyváženého jazyka poukazuje aj slovník DUDEN: Richtig gendern. Wie Sie angemessen und verständlich schreiben/DUDEN: Správne použitie rodu v jazyku. Ako primerane a zrozumiteľne písať. (2017).

2. Diskurz k problematike rodovo vyváženého jazyka v nemeckom jazykovom
Prostredí

Ako sme uviedli už predchádzajúcej kapitole, genderová a feministická lingvistika poukázali kriticky na používanie generického maskulína ako zástupného mužského rodu pre osoby rôznych pohlaví vo vyjadrovacej praxi a sledovali dopady jeho používania na utváranie postavenia osôb v diskurze. Rovnako ako v iných jazykoch, aj v nemčine viedla kritika generického maskulína k vytvoreniu stratégií na používanie rodovo vyváženého jazyka a následne aj k intenzívnej spoločenskej a vedeckej diskusii k tejto roblematike, ktorá pretrváva dodnes. Cieľom tejto kapitoly je poukázať na špecifiká tejto diskusie na pozadí zmien, ku ktorým dochádza v nemeckom jazyku pod vplyvom politiky zameranej na rodovo inkluzívny jazyk. Pozrime sa ale najskôr na použitie generického maskulína v nemčine.

2.1 Generické maskulínum v nemčine

Používanie všeobecného mužského rodu (generického maskulína) je typické nielen pre všetky slovanské jazyky, ale vyskytuje sa aj v nemčine. Tento fenomén pochádza z polovice 19. storočia, keď v roku 1850 britský parlament rozhodol, že maskulínne jazykové formy budú v sebe zahŕňať aj ženské osoby (porov. Gibbon, 1999, s. 50). Používanie generického maskulína sa postupne presadzovalo aj v iných jazykoch. V sociolingvistickom diskurze nemeckého jazyka sa pojem generické maskulínum začal objavovať až v 80. rokoch 20. st. Na rozdiel od angličtiny, kde bol už etablovaný dlhšie, sa týkal výlučne používania podstatných mien. V roku 1980 vydala Luise F. Pusch(ová) a Senta Trömel-Plötz(ová) prvýkrát tematický zborník s názvom Jazyk, pohlavie a moc určený nielen pre odborné publikum, v ktorom tematizovali problematiku generického maskulína z feministickej perspektívy.

Generické maskulínum sprevádza presvedčenie o jeho neutralite, t.j. maskulínum sa pri označení určitej sociálnej skupiny chápe ako neutrálny a základný člen. Zjednodušene vyjadrené, pri použití zástupného mužského rodu ide o všeobecné pomenúvania osôb mužským rodom, ktoré sa odvodzuje z toho, že maskulínum je základným a nepríznakovým označením danej sociálnej skupiny z hľadiska lexikálneho, slovotvorného a frekvenčného, napr. učitelia ako zástupný rod pre učiteľov a učiteľky. Okrem názvu osôb sa takto používajú aj niektoré zámená: napr. každý to vie, jeden z nás a pod. (porov. Valdrová, 2017). Pojem generické maskulínum nie je možné uplatniť ako zástupný rod na označenie vecí (napr. der Tisch/stôl) a abstraktných podstatných mien (napr. der Ruhm/sláva), pretože pri nich nevzniká konflikt medzi rodom podstatného mena (jazykového znaku) a pohlavia.

Pojem generické maskulínum je ukotvený aj v nemeckých gramatikách. V slovníku Duden sa uvádza: „… man verwendet die maskuline Form vielfach auch dann, wenn das natürliche Geschlecht unwichtig ist oder männliche und weibliche Personen gleichermaßen gemeint sind.“ (Duden, 1995, s. 196)³ Zástupný mužský rod sa teda aj v nemčine používa na pomenovanie skupín, v ktorých sú zastúpené rôzne pohlavia, napr. Jeder Lehrer will gute Studenten haben./Každý učiteľ chce mať dobrých študentov. (Myslí sa tým učiteľ ženského aj mužského rodu); Der Deutsche gilt als fleißig./Nemec sa považuje za usilovného človeka.; Am Telefon ist unser Reporter Claudia Meyer./Pri telefóne je náš reportér Claudia Meyer. (V tomto prípade je osoba ženského rodu vyjadrená výlučne tvarom podstatného mena v mužskom rode.) V nemčine sa generické maskulínum dodnes uplatňuje najmä v názvoch povolaní (napr. der Lehrer/učiteľ, Jäger/poľovník, Arzt/lekár a i.) a pri tzv. nomina agentis odvodených od slovesa alebo podstatného mena, ktoré označujú s nimi spojený subjekt (napr. der Täter/páchateľ, Masseur/masér, Händler/obchodník, Direktor/riaditeľ, der Kunde/zákazník a pod.). Okrem toho v nemčine existujú idiomy, v ktorých sa podstatné meno der Mann používa genericky, napr. Mann über Bord/muž cez palubu, den toten Mann machen/hrať mŕtveho chrobáka. Slovo Mann sa genericky požíva aj v kompozitách, napr. Privatmann/súkromná osoba, jedermann/každý alebo v derivátoch, napr. kaufmännisch/obchodný, obchodnícky, fachmännisch/odborný a pod. S generickým maskulínom v nemčine úzko súvisia aj zámená man/sa, človek, ľudia; wer (kto); jemand (niekto) a niemand (nikto) . Aj zámeno man sa v nemčine interpretuje prevažne mužským rodom. Podobným prípadom ako neurčité zámeno man sú aj zámená wer (kto), jemand (niekto) a niemand (nikto) , ktoré možno použiť vo vetách taktiež len s osobným zámenom er. napr. Wer kann mir sein Fahrrad leihen?/Kto mi môže požičať svoj bicykel? V nemčine sa okrem generického maskulína príležitostne používajú aj tvary generického feminina (napr. die Person/osoba, die Geisel/rukojemník, die Waise/sirota) a generického neutra (napr. das Opfer/obeť, das Kind/dieťa) .

Ako sme uviedli vyššie, ktŕitika generického maskulína viedla k tomu, že sa vo vedeckých kruhoch začalo poukazovať na možnosti, akými je možné nahradiť zástupný mužský rod v texte a pomenovať osoby rodovo vyvážene. V početných príručkách na rodovo citlivé vyjadrovanie sa v súčasnosti odporúča používať najmä stratégia rodovej špecifikácie prostredníctvom dvojitého označenia osôb v plnom znení (Lehrer und Lehrerin, Lehrer/Lehrerin) alebo tzv. splitting pomocou lomky alebo zátvorky so zakončením ženského rodu (Lehrer/in, Lehrer/innen, Kolleg(in), Kolleg(inn)en). Okrem toho sa na rodovo vyvážené označenie osôb odporúča používať lexémy s tzv. Binnen-I/I pred zakončením ženského rodu (ein/e HerausgeberIn) a vytvorili sa aj nové špecifické jazykové formy Gender-Gap „_“/rodový podtržník (Student_innen), Gender-Sternchen „*“/rodová hviezdička (Student*innen) a tzv. „X –Form“ (StudierX, ProfessX), ktoré sa v dôsledku zviditeľnenia problematiky intersexuality a transsexuality začali uplatňovať v textoch na pomenovanie celého spektra pohlaví. Ďalšou odporúčanou stratégiou je rodová neutralizácia, pri ktorej sa používajú napríklad názvy abstrahujúce od biologického rodu (die Person/osoba, der Mensch/človek), podstatné mená v tvare príčastia prítomného (Lehrende/vyučujúci, Promovierende/promujúci), opis pomocou väzby s podstatným menom (Fachbereichsleitung/odborné vedenie), označenie funkcie, úradu alebo skupiny namiesto označenia osôb (das Rektorat/rektorát, das Dekanat/dekanát) a pod. Okrem roho sa poukazuje aj na rôzne kreatívne riešenia, ktorými je možné vyjadriť rod neutrálne, napr.: odvodené slová s koncovkou -ung, -ion, -ium, -kraft (napr. die Softwareberatung), trpný rod, príčastie minulé alebo prídavné meno a pod.

Už na začiatku vedeckej diskusie týkajúcej sa nahrádzania generického maskulína a zviditeľňovania rodu v nemčine sa vytvorili rôzne, prevažne protichodné prístupy, ktoré pretrvávajú dodnes. Jeden prúd kritizuje používanie generického maskulína a presadzuje používanie rodovo senzibilného jazyka s korektným vyjadrovaním rodu na rozdiel od druhého prúdu, ktorý sa k nahrádzaniu generického maskulína a používaniu rodovo vyváženého jazyka v nemčine stavia kriticky. Problematika uplatňovania rodovo senzibilného jazyka je aj napriek dlhodobejšie prebiehajúcemu diskurzu stále jednou z najdiskutovanejších a najrozporuplnejších tém v nemecky hovoriacom prostredí.

2.2 Kritika generického maskulína – presadzovanie rodovo vyváženého jazyka

Vzhľadom na to, že v nemecky hovoriacom prostredí malo feministické hnutie silné zázemie, už od počiatkov feministickej lingvistiky možno sledovať silný prúd, ktorý presadzuje a podporuje používanie rodovo vyváženého jazyka a nahrádzanie generického maskulína inými rodovo vyváženými jazykovými formami, odvolávajúc sa pritom najmä na spoločenskú funkciu jazyka. Kritičky z radov feministickej lingvistiky, napr. Samel(ová), Pusch(ová), Tromel-Plözt(ová), Tannen(ová), odmietajú neprimerané a nejednoznačné používanie zástupného mužského rodu, ktorý podľa ich názoru zneviditeľňuje a často aj znevýhodňuje ženy či iné pohlavia. Argumentujú pritom výsledkami sociálnopsychologických štúdií, podľa ktorých pri maskulínnych tvaroch a označeniach väčšina ľudí myslí na osoby mužského pohlavia nezávisle od toho, či zahŕňajú stereotypne mužské (der Bergmann/baník), neutrálne (der Zuschauer/divák) alebo vyslovene ženské činnosti (der Kosmetiker/kozmetička).

Podľa viacerých štúdií má použitie gramatického rodu v nemčine konkrétny vplyv na predstavu o biologickom pohlaví (sexe). Skutočnosť, že označenia osôb, ako napr. der Terrorist/terorista, der Lehrer/učiteľ, sa asociuje skôr s mužmi, vysvetľujú zástancovia rodovo citlivého vyjadrovania tým, že okrem reálneho podielu mužov a žien v príslušných menovaných skupinách ľudí hrá dôležitú úlohu aj sociálny faktor (napr. označenie der Terrorist/terorista sa dáva do súvisu s mužmi viac ako označenie der Kosmetiker/kozmetik, pretože súvisí s násilím, ktoré sa spája viac s mužmi). Sociálne psychologičky Stahlberg(ová) a Sczesny(ová) z Univerzity v Mannheime uskutočnili dotazníkový prieskum, v ktorom sa v dotazníku pýtali 100 osôb na obľúbených románových hrdinov, pričom dotazník predložili v troch verziách (verziu kde v otázkach prevládali tvary generického maskulína, verziu s neutrálnym vyjadrením rodu a explicitným vyjadrením rodu pomocou splittingu). Ak sa otázkou pýtali na obe pohlavia, respondenti vymenovali viac ženských románových postáv ako pri otázkach s formuláciami s generickým maskulínom (porov. Stahlberg a Sczesny, 2001). Ide o jednu z mnohých sociálnopsychologických štúdií v nemecky hovoriacom prostredí, ktoré preukázali, že jazyk môže posilniť alebo zoslabiť vnímanie určitých javov, teda aj rodu/genderu.

Na základe sociolingvistických výskumov môže viesť použitie generického maskulína v inzerátoch aj k nižšiemu podielu ženských uchádzačiek o príslušné povolanie v porovnaní s mužskými a naopak, ak sú aj pri prevažne mužských, technických povolaniach explicitne uvedené popri mužských aj ženské formy, zvýši sa tým automaticky záujem žien o toto povolanie. Jazyk by sa mal preto podľa zástancov generického maskulína používať tak, aby zviditeľňoval a dal rovnakú šancu mužom, ženám či iným sociálnym pohlaviam. V gramatike Duden z roku 1998 sa uvádza: „Besonders bei Berufsbezeichnungen und Substantiven, die den Träger bzw. die Trägerin eines Geschehens bezeichnen (Nomina Agentis), wird die Verwendung des generischen Maskulinums immer mehr abgelehnt..“/Používanie generického maskulína sa čoraz viac odmieta najmä pri označeniach povolaní a podstatných menách, ktoré označujú nositeľa, resp. nositeľku deja (nomina agensis).

Významný rakúsky indogermanista Ivo Hajnal pripúšťa odstránenie generického maskulína, hybnú silu ale nevidí v súčasnej rodovej politike, ale v histórii nemeckého jazyka, kedy sa vedľa mužských pomenovaní v mnohých prípadoch prirodzene používali aj ženské tvary (porov. Hajnal, 2002). Knoke(ová) vo svojom článku Wie gender darf die Sprache werden v časopise Spektrum.de (uverejnenom na internetovej stránke Goethe inštitútu v Maďarsku) poukázala na to, že už za čias Goetheho existovali ženské pomenovania Müllerin/mlynárka, Meierin/hospodárka, správkyňa (majetku) . V tých časoch to síce boli v prvom rade označenia pre mlynárovu alebo správcovu ženu, tie ale neraz po smrti manžela pracovali ďalej v príslušnom povolaní a úspešne viedli aj obchody. Zdôraznila, že dnes by bolo neprirodzené používať generické maskulínum na označenie povolania, kde takmer výlučne pracujú ženy (napr. v materských škôlkach a iných výchovných zariadeniach pracujú prevažne ženy a malo by tomu zodpovedať aj označenie povolania ako Erzieherin/vychovávateľka, prípadne Erzieher/vychovávateľ (porov. Knoke, 2017). Odvolávajúc sa na niektoré výskumy poukazuje aj na kódovanú asymetriu pri označeniach osôb v nemčine. Mužská forma podľa nej zobrazuje mužov ako normu a ženská forma kóduje ženy len ako odchýlku od normy pripojením prípony -in na mužský tvar. Ako príklad takejto asymetrie uvádza reklamu na ženské tampóny značky OB s reklamným spotom: „Jeder erlebt seine Tage anders“/Každý prežíva svoje dni inak. Proti tomuto spotu sa v Nemecku ozvalo mnoho protestných hlasov, keďže oslovoval ženy mužským zámenom „každý“. Knoke(ová) vyjadrila názor, že za vhodné považuje všetky riešenia na uplatňovanie rodovo senzibilného jazyka, ktoré nie sú dogmatické, sú v súlade s gramatikou nemeckého jazyka a nevyznievajú smiešne. (porov. Knoke, 2017)

Niektorí kritici generického maskulína poukazujú na to, že v nemčine stále chýbajú označenia pre ľudí, ktorí sa nezaraďujú k mužskému ani k ženskému pohlaviu. Nemeckú gramatiku vo vzťahu k nim považujú za diskriminačnú. Podľa ich názoru by sa preto malo uvažovať o zmene gramatiky, ktorá bude zohľadňovať všetky sociálne rody. Navrhli dokonca zaviesť ďalšie osobné zámeno „nin“ pre ľudí, ktorí sa necítia byť ani mužmi ani ženami. Tento pokus o transformáciu nemeckej gramatiky prvýkrát prezentoval Cabala de Sylvain na transgenderovom kongrese v Berlíne v roku 2007, a ďalej ho rozvíjal v publikácii pod názvom Sylvainova konvencia/Sylvain-Konvention. Primárnym zámerom de Sylvaina bolo odstrániť mužskú dominanciu v nemčine. Navrhol preto štyri gramatické rody: Maskulinum, Femininum, Neutrum a Indefinitivum, pričom pre Indefinitivum odporučil člen din a zámeno vor (porov. de Sylvain – Balzer, 2008). Heger(ová) neskôr navrhla ako rodovo neutrálny člen dier s viacerými variantmi zámen (Hegerová, 2013). Používanie týchto zámen sa v jazykovej praxi ale zatiaľ nepresadilo.

2.3 Presadzovanie generického maskulína v nemeckom jazyku

Aj napriek tomu, že v nemecky hovoriacich krajinách už pod vplyvom medzinárodnej politiky zameranej na inkluzívny jazyk existuje legislatíva vo vzťahu k používaniu rodovo vyváženého jazyka, stále tu možno sledovať silný názorovo vyhranený prúd, ktorý kritizuje nahrádzanie generického maskulína a odmieta najmä ideologicky motivované zavádzanie zmien v nemčine. Snahy presadiť jazykové normy pre rodovo vyvážený jazyk považuje za nedemokratické.

Podľa prívržencov generického maskulína sa nemecký jazyk stal nástrojom rozporuplných politických snáh. Presadzovanie rodovo vyvážených jazykových foriem sa spájajú s neslávne známym princípom politickej korektnosti a poukazujú na to, že prinášajú viac škôd ako úžitku a v skutočnosti len málo prispievajú k uplatňovaniu rodovej rovnosti. Paradoxom okrem toho je, že novšie feministické teórie pod názvom Queer zviditeľňovanie rodu zúžené len na dve pohlavia v jazyku dokonca odmietajú. Snahy odstrániť z jazyka generické maskulínum sa prirovnávajú k fenoménu nazvanom „Orwellscher Neusprech“. ⁴ Nemecký výraz „Neusprech“ je preklad anglického slova „Newspeak“, ktorý v roku 1984 použil Georg Orwell vo svojom románe, kde opísal jazyk umelo modifikový na politické ciele. Je to kritická satira na tzv. Basic English Ch. K. Ogdena a I. A. Richardsa na novú angličtinu, ktorú Orwell v rokoch 1942-1944 najskôr podporoval, no neskôr sa postavil proti nej. Tzv. Newspeak/Neusprech teda označuje jazyk umelo predpísaný vládnucim režimom. ⁵ Zasahovanie do jazyka umelým vytváraním noriem je podľa mnohých lingvistov stále neprípustné.

Zástancovia generického maskulína poukazujú na to, že uplatňovanie rodového hľadiska nie je možné v každom jazyku. Každý jazyk má vlastnú logickú stavbu. V nemčine sa napr. rozlišuje medzi gramatickým rodom (genus) a biologickým rodom (sexus) a rozoznávajú sa tri gramatické rody. V turečtine, maďarčine a niektorých ďalších jazykoch sa ale genus nerozoznáva, preto v nich ani nie je možné explicitne zviditeľňovať rod v jazyku. Tento jav sa logicky v týchto jazykoch neposudzuje ako narúšanie rodovej rovnosti a malo by to tak byť aj v nemčine. Kritizuje sa aj skutočnosť, že v nemčine zatiaľ neexistujú praktické, zrozumiteľné a štylisticky prijateľné alternatívy pre generické maskulínum. Aj z tohto dôvodu sa rodovo vyvážený jazyk takmer vôbec nepresadil v bežnej komunikácii. Obvykle sa používa len v úradných formulároch alebo oficiálnych dokumentoch. Explicitné zviditeľňovanie (prevažne dvoch) pohlaví v bežnej komunikácii podľa ich názoru nie je možné, pretože by to veľmi komplikovalo porozumenie jazyka a plynulosť jazykového prejavu. Z tohto dôvodu sa nepoužíva rodovo vyvážený jazyk ani vo väčšine nemeckých spravodajských agentúr a novín.

Objavujú sa aj názory, že nové jazykové formy, ako napr. Binnen-I (MitarbeiterInnen) alebo tzv. Gendersternchen/rodová hviezdička (Kolleg*innen) negatívne ovplyvňujú dobrú čitateľnosť textu a nedajú sa prirodzene uplatniť ani pri hovorení. Rovnako je to aj pri používaní tzv. splittingu. V písanej forme alebo hovorenom prejave by sa tak pri spojení dvoch funkčných označení do kompozita musel pojem Schülervertreter/zástupca žiakov s použitím dvojitého označenia osôb preformulovať na: Schülerinnen- und Schüler-Vertreter alebo Schülerinnen- und Schüler-Vertreterinnen alebo Schülerinnen- und Schülervertreterinnen und -vertreter. Formulácia Der Ministerpräsident oder sein Stellvertreter/Predseda vlády a jeho zástupca by oficiálne znela: Die Ministerpräsidentin oder der Ministerpräsident, ihre Stellvertreterin oder ihr Stellvertreter oder seine Stellvertreterin oder sein Stellvertreter/Ministerská prezidentka alebo ministerský predseda, jej zástupkyňa alebo jej zástupca alebo jeho zástupkyňa a jeho zástupca.“ (teda namiesto piatich pôvodných slov by sa použilo šestnásť slov).

Odborník v oblasti rétoriky Matthias Pöhm poukázal v kritickom článku s názvom Der Unsinn der gendergerechten Sprache/Nezmysel rodovo korektného jazyka na to, že rodovo korektný jazyk vo verejnom prejave neprispieva k vydarenej rétorike. Ako príklad uviedol nasledovný text: "Vertreterinnen und Vertreter der drei Innerschweizer Kantone wollen für Ihre Bürgerinnen und Bürger ein neues Ausländer- und Ausländerinnen-Zentrum schaffen. Es gibt aber Kritikerinnen und Kritiker, die fürchten danach von Ausländerinnen und Ausländern überschwemmt zu werden. Vorgestellt wurde die neue Idee bei einer Medienkonferenz in Luzern. Die anwesenden Journalistinnen und Journalisten waren nicht die einzigen Zuhörerrinnen und Zuhörer. Auch etliche Bäuerinnen und Bauern aus der Umgebung interessierten sich für das Projekt. ...“ ⁶

Na základe horeuvedého príkladu si čitateľ aj bez znalosti nemeckého jazyka môže urobiť obraz o zdĺhavom vymenovaní/označení osôb v texte s použitím dvojitých označení osôb, čím sa text stáva neprehľadným a menej zrozumiteľným. Jazykovedec Peter Eisenberg, profesor na Univerzite v Potsdame/Postupime, sa k problematike uplatňovania rodovo vyváženej nemčiny vyjadril vo viacerých článkoch a diskusiách v médiách. V internetovom článku s názvom Ein Säugling ist nicht das selbe wie ein Gesäugter/Kojenec nie je to isté ako dojčený konštatoval, že predpisovanie a vynucovanie umelých gramatických pravidiel a noriem na vyjadrenie rovnosti pohlaví v jazyku je typické pre autoritatívne, nie demokratické režimy. V jednej z početných diskusií k tejto téme vyjadril nasledovný názor:
„Frauen sollten hörbar oder sichtbar in der Sprache sein, es gibt aber niemanden, der das Recht hat, in eine Sprache einzugreifen. Das ist das Credo, was ich hier gleich mal zum Besten geben möchte. Das hat aber nichts damit zu tun, dass man nicht Frauen sichtbar machen will.“ ⁷/„Ženy by sa mali v jazyku zviditeľňovať v hovorenej aj písanej forme, nikto ale nemá právo zasahovať do jazyka. To je krédo, ktoré tu chcem predniesť s najlepším vedomím. To ale nemá nič spoločné s tým, že nechcem, aby sa ženy v jazyku zviditeľňovali.“ ⁸

Podľa názoru profesora Eisenberga sa ženy môžu zviditeľniť v jazyku aj bez toho, aby sa do neho umelo zasahovalo. Odporúča preto používať buď rodovo nešpefikujúce tvary generického maskulína alebo rodovú špecifikáciu vymenovaním obidvoch pohlaví. Ľudia by si mali dať námahu explicitne vymenovať ženy aj mužov, napr. Studentinnen und Studenten, i keď je to zdĺhavé a miestami aj problematické, lebo tieto tvary nie sú produktom žiadnej autoritatívne predpísanej normy, ale reálne existujú v nemeckej gramatike. Eisenberg kritizuje najmä nové vymyslené formy na vyjadrenie osôb ženského pohlavia, ako napr. Binnen-I/I pred koncovkou, Schrägstrich/lomka, Unterstrich/podčiarkovník a Gender-Sternchen/rodová hviezdička, ktoré sa vyvíjali problematicky. Poukázal aj na to, že existujú podstatné mená, ku ktorým sa v nemčine nedá vytvoriť ženský tvar, napr. pre slovo der Flüchtling/utečenec, ktoré sa používa len v mužskom tvare, sa v praxi nepoužíva ženská forma die Flüchtlingin/utečenkyňa. Slovo der Flüchtling/utečenec preto podľa jeho názoru môže vyjadrovať rovnako ženy aj mužov. Zároveň poukazuje na to, že nahradenie tohto výrazu neutrálnym tvarom je problematické. Príčastie minulé der/die Geflüchtete/utečený alebo ten, ktorý utiekol; utečená alebo tá, ktorá utiekla totiž nemá rovnaký význam, ako slovo der Flüchtling/utečenec. Rovnako upozorňuje na to, že zhodný význam nemajú ani slová der Fahrer/vodič a Fahrende/cestujúci (Pl.) ako neutrálny tvar vytvorený pomocou príčastia prítomného. Používať neutrálne formy vytvorené pomocou príčastia namiesto explicitného vyjadrenia rodu je preto niekedy problematické a sporné. Eisenberg sa jednoznačne vyjadruje proti zavádzaniu noriem pre rodovo vyvážený jazyk, pretože to považuje za nedemokratické. ⁹

V rakúskom denníku Die Presse¹⁰ vyšiel kritický článok, ktorý poukázal na to, že na rakúskych odborných vysokých školách je používanie rodovo korektných formulácií dokonca predpokladom na udelenie dobrej známky. Boj o gender sa podľa autora článku posunul do tej roviny, že žiaci a študenti musia povinne používať rodovo vyvážený jazyk. Rakúske média kritizovali praktiky, že študentov na pedagogických školách nútia používať rodovo korektný jazyk v bakalárskych prácach. Príslušná škola rozhoduje o tom, aké sankcie udelí v prípade nedodržania tohto predpisu. Môže to viesť buď k udeleniu horšej známky alebo vráteniu záverečnej práce.

Z predchádzajúcej analýzy postojov a názorov je zrejmé, že argumenty na používanie inkluzívneho/rodovo vyváženého jazyka a k nahrádzaniu generického maskulína v nemčine sú mnohoraké. Ešte pred niekoľkými rokmi sa diskusia sústredila na rozlišovanie medzi mužmi a ženami používaním mužských a ženských tvarov v hovorenom aj v písanom jazyku. V roku 2017 bolo na základe rozhodnutia Ústavného súdu prijaté označovanie intersexuality v písomnom jazyku v Nemecku a v roku 2018 aj v Rakúsku. Vláda v Nemecku v roku 2018 prijala návrh na zmenu zákona o evidencii osôb. Odvtedy sa v rodnom registri nemusí uvádzať údaj o pohlaví, resp. je možné uviesť okrem „mužského“ a „ženského“ aj „diverzné“ pohlavie v prípade, že sa osoba nevie zaradiť ani k ženskému, ani k mužskému pohlaviu. V tomto kontexte sú na pomenovanie osôb diverzného pohlavia odporúčané najmä tvary s rodovou hviezdičkou (Student*innen) a tzv. „X –Form“ (StudierX, ProfessX) . Aj napriek pretrvávajúcej rozporuplnej diskusii k používaniu rodovo vyváženého jazyka sa tento fenomén v jazykovej praxi presadzuje čoraz viac v rôznych oblastiach komunikácie, o čom svedčia aj výsledky nášho korpusového výskumu rakúskych, nemeckých a švajčiarskych novín, ktoré prezentujeme nižšie.

3 Rodovo vyvážený jazyk v publicistických textoch z pluricentrickej perspektívy – výsledky korpusovej analýzy

S intenciou poukázať na súčasnú jazykovú prax a stav používania rodovo symetrických jazykových foriem v nemčine sme realizovali výskum jazyka v nemeckých, rakúskych a švajčiarskych novinách s použitím metódy korpusovej analýzy textov. V snahe zistiť, či aj v publicistickej oblasti dochádza ku zmenám v súvislosti s používaním inkluzívneho jazyka, sme sledovali mieru uplatňovania vybraných odporúčaných spôsobov na rodovo symetrické označovanie osôb v korpuse textov nemeckých, rakúskych a švajčiarskych novín uložených v Nemeckom referenčnom korpuse DeReKo. K nášmu výskumu nás motivovala skutočnosť, že inkluzívny jazyk v publicistickej sfére stál doposiaľ na okraji vedeckého záujmu. Vo vybraných korpusoch novín sme sa zamerali na zisťovanie rodových dvojíc v plnom znení so spojkou, s čiarkou alebo s lomkou (Lehrerinnen und Lehrer; Lehrerinnen, Lehrer; Lehrerinnen/Lehrer), jazykových foriem s použitím splittingu s lomkou (Lehrer/in/učiteľ/ka), splittingu so zátvorkou (Lehrer(in)/učiteľ(ka) ), jazykové formy s Binnen-I (MitarbeiterInnen), s rodovým podtržníkom/Gender-Gap (Student_innen), rodovou hviezdičkou/Gender-Sternchen (Student*innen) a so zakončením „X“ (StudierX, ProfessX). Najvyššiu mieru vedomia pre uplatňovanie rodovo vyváženého jazyka, a teda aj najväčší výskyt rodovo symetrických jazykových foriem, sme očakávali v nemeckých novinách, pretože v Nemecku sa začala problematika rodovo vyváženého jazyka zviditeľňovať skôr ako v Rakúsku a Švajčiarsku, na čo poukazujeme v prvej kapitole štúdie. Najmenší výskyt rodovo vyvážených jazykových foriem sme predpokladali vo švajčiarskych denníkoch vzhľadom na špecifický vývoj rodovej politiky v tejto krajine. Našou snahou bolo poskytnúť obraz o používaní rodovo vyváženého jazyka v publicistickej oblasti v období od roku 1990 po súčasnosť, pričom sme na báze korpusovej analýzy zisťovali výskyt vybraných rodovo vyvážených označení osôb v textoch preddefinovaných korpusov nemeckých novín Süddeutsche Zeitung, rakúskych novín Die Presse a švajčiarskych novín Tages-Anzeiger v Nemeckom referenčnom korpuse DeReKo. Korpusy troch denníkov sme si vybrali s intenciou poskytnúť náhľad na daný jav kontrastívne v pluricentrickom merítku, teda so zreteľom na existenciu troch nemecky hovoriacich, ktoré sa vyznačujú špecifickou jazykovou rodovou politikou. Rodovo symetrické jazykové formy špecifikujúce rod v nemčine sme vyhľadávali vo vybraných korpusoch novín pomocou vytvorených reťazcov znakov a metaznakov v rešeršnom systéme Cosmas II.

Z výsledkov korpusovej analýzy vyplynulo, že v korpuse textov nemeckých, rakúskych a švajčiarskych novín sa v rôznej miere uplatňujú všetky vybrané odporúčané spôsoby na rodovo vyvážené označenie osôb. Najväčší počet rodovo symetrických označení sme zistili v denníku Tages-Anzeiger (32882 výskytov) s frekvenciou 96,63 rodovo vyvážených foriem na milión tokenov/všetkých tvarov slov v korpuse, z čoho sme vyvodili, že tento denník najcieľavedomejšie uplatňuje rodovo vyvážený jazyk z analyzovaných denníkov. Na druhom mieste v uplatňovaní rodovo vyvážených jazykových foriem bol rakúsky denník die Presse s počtom 10577 a frekvenciou 31,48 označení na milión tokenov/všetkých tvarov slov v korpuse a nemecký denník Süddeutsche Zeitung s počtom 12704 a frekvenciou 17,22 rodovo vyvážených foriem na milión tokenov/všetkých tvarov slov v korpuse uplatňuje najmenej rodovo vyvážený jazyk prostredníctvom vybraných rodovo symetrických označení osôb. Naša hypotéza o najväčšom zastúpení rodovo vyvážených jazykových foriem v nemeckých novinách Süddeutsche Zeitung sa týmto nepotvrdila a vyvrátila sa tým aj hypotéza o najnižšom výskyte rodovo symetrických označení vo švajčiarskom denníku Tages-Anzeiger. Podľa výsledkov korpusovej analýzy sa v textoch nemeckých, rakúskych a švajčiarskych novín, a teda celkove v publicistickom jazyku najviac používajú paralelné označenia osôb v plnom znení so spojkou alebo bez spojky (Lehrerinnen und Lehrer; Lehrerinnen, Lehrer) , druhé v poradí sú jazykové formy s Binnen-I (LehrerInnen) a treťou najčastejšie používanou skupinou sú označenia osôb s lomkou/tzv. splitting (splitting so zakončením za lomkou v jednotnom a množnom čísle so zakončením v zátvorke alebo s členmi der/die oddelenými lomkou – Lehrer/in, Lehrer/innen, Lehrer(in), der/die Lehrer/in) . Jazykové tvary s podčiarkovníkom/Gender Gap (Lehrer_in) a hviezdičkou/Gender Sternchen (Lehrer*innen), ktoré sú odporúčané na zviditeľnenie celého spektra pohlaví v jazyku, sa v textoch novín používajú len zriedkavo, z čoho vyvodzujeme, že sa v jazyku publicistickej sféry zatiaľ nepresadili. Z výsledkov korpusovej analýzy vyplynulo, že paralelné označovanie osôb v plnom znení je najviac používaným spôsobom na vyjadrenie rovnosti rodov v nemeckých, rakúskych aj švajčiarskych novinách, a teda aj v jazyku publicistickej sféry, čo paradoxne nie je v súlade s odporúčaniami Rady pre nemecký pravopis, ktorá v písanom jazyku odporúča kvôli jazykovej ekonómii používať viac skrátené formy. Náš výskum písaného jazyka v nemeckých, rakúskych a švajčiarskych novinách a výsledky, ktoré z neho vyplynuli, potvrdili už nastúpený trend zmien v nemeckom jazyku smerom k uplatňovaniu rodovo inkluzívneho jazyka.

Záver

Cieľom predkladanej štúdie bolo poukázať na diskurz k problematike rodovo vyváženého jazyka v nemeckom jazykovom prostredí na pozadí zmien, ku ktorým dochádza v nemeckom jazyku jednak pod vplyvom feministickej a genderovej lingvistiky, ako aj v súvislosti s jazykovou politikou zameranou na rodovo inkluzívny jazyk. Pre komplexnejší náhľad na skúmaný jav sme pokladali za dôležité poukázať na súvisiace fenomény a okolnosti, ktoré viedli k vzniku rodovo inkluzívneho jazyka. Stručne sme opísali nielen smerovanie feministickej a genderovej lingvistiky a jazykovej rodovej politiky, ale aj stratégie na rodovo citlivé vyjadrovanie, ktoré sa vytvorili na báze kritiky generického maskulína v nemčine. Následne sme poukázali na vedeckú i spoločenskú diskusiu k používaniu rodovo vyváženého jazyka v nemeckom jazykovom prostredí, ktorá so sebou priniesla širokú paletu názorov od kritiky nahrádzania generického maskulína až po presadzovanie rodovo inkluzívnych jazykových foriem na rôznych úrovniach komunikácie. S cieľom zdokumentovať súčasnú aplikačnú prax používania rodovo inkluzívneho jazyka v publicistickej oblasti sme na záver prezentovali výsledky výskumu rodovo vyváženého jazyka v textoch nemeckých, rakúskych a švajčiarskych novín, ktorý sme realizovali v Nemeckom referenčného korpuse DeReKo s použitím metód korpusovej lingvistiky (porov. Štefaňáková, 2020). Našou snahou bolo poskytnúť obraz o používaní odporúčaných rodovo symetrických jazykových foriem v publicistických textoch vo vymedzenom časovom horizonte od roku 1990 po súčasnosť. Korpusová analýza textov písaného jazyka a výsledky, ktoré z nej vyplynuli, potvrdili už nastúpený trend zmien v nemeckom jazyku vo vzťahu k uplatňovaniu rodovo inkluzívneho jazyka, čo je podľa nášho názoru znakom cielenej implicitnej jazykovej politiky vydavateľstiev nemeckých, rakúskych a švajčiarskych denníkov, v ktorej sa odrážajú aktuálne tendencie vývoja nemeckého jazyka. Ukazuje sa, že na báze medzinárodnej politiky sa súčasťou procesu stávajú aj regulačné, kodifikačné, výskumné, publikačné a iné inštitúcie, preto rodovo vyvážený jazyk nie je už len lingvistickým problémom, ale do pozornosti sa čoraz viac dostáva ako jazykovo-politický fenomén.

Autorka: Mgr. Jana Štefaňáková, PhD.
Autorka pôsobí ako odborná asistentka na Katedre germanistiky Filozofickej fakulty UMB v Banskej Bystrici a vo svojich publikáciách sa venuje najmä problematike pluricentrizmu nemeckého jazyka, jazykovej politike v nemecky hovoriacich krajinách a problematike jazykovej rodovej politiky s akcentom na rodovo vyvážený jazyk. V roku 2020 vyšla jej tretia monografia s názvom Rodovo symetrický jazyk v slovenskom a nemeckom jazykovom prostredí v kontexte európskej rodovej politiky a gender mainstreamingu, ktorá skúma fenomén rodovo symetrického jazyka v slovenskom a nemeckom prostredí v publicistickej oblasti na pozadí zmien v jazykoch, ku ktorým dochádza v posledných rokoch pod vplyvom feministickej a genderovej lingvistiky, ako aj v kontexte európskej jazykovej rodovej politiky. V snahe poskytnúť čo najkomplexnejší pohľad na skúmaný jav zachytáva problematiku interdisciplinárne na báze poznatkov viacerých disciplín.

Literatúra:

ADAMZIK, K. – ALGHISI, A. 2017. Instanzen der Sprachnormierung. Standardvarietäten und Verwaltungssprache im Vergleich. In PANDOLFI, E. M., MIECZNIKOWSKI, J., CHRISTOPHER, S., KAMBER, A.: Studies on language norms in context. Frankfurt a. M. : Lang, 2017, s. 37-72.

CVIKOVÁ, J. – JURÁŇOVÁ, J. – KOBOVÁ, Ľ., MAĎAROVÁ, Z. – OSTERTÁGOVÁ, A., SATINSKÁ, L. – VRÁBĽOVÁ, J. – TERKANIČ, M. 2014. Analýza významu a možností používania rodovo vyváženého jazyka. Bratislava : Centrum vzdelávania MPSVR SROV.

DE SYLVAIN, C. – BALZER, C. 2008. Die Sylvain-Konventionen – Versuch einer geschlechtergerechten Grammatik – Transformation der deutschen Sprache. In Liminalis 2/2008. [cit. 2021-09-20]. Dostupné na internete: http://liminalis.de/2008_02/Liminalis-2008-Sylvain-Balzer.pdf

DUDEN. 1995. Grammatik der deutschen Gegenwartssprache. 5. Auflage. Mannheim, Leipzig, Wien, Zürich : Dudenverlag, 1995.

GIBBON, Margaret. 1999. Feminist Perspectives on Language. Harlow : Pearson/Prentice Hall, 1999.

HAJNAL, I. 2002. Feministische Sprachkritik und historische Sprachwissenschaft. Die unterschiedlichen Sichtweisen der ategorie Genus in Syn-und Diachronie. Innsbruck, 2002. [cit. 2021-09-20]. Dostupné na internete: http://sprawi.at/files/hajnal/a9_fem_hist_sprawi.pdf

HEGER, A. 2013. Pronomen ohne Geschlecht. In Querrulant_in 4, s. 10. [cit. 2021-09-20]. Dostupné na internete: http://annaheger.wordpress.com/pronomen/.

KARGL, M. A KOL. 1997. Kreatives Formulieren: Anleitungen zu geschlechtergerechtem Sprachgebrauch. Wien : Bundeskanzleramt, Abt. Schriftenreihe der Frauenministerin, 1997.

KEGYESNE SZEKERES, E. 2005. Sprachlicher Sexismus und sprachliches Gender mainstreaming im Fokus der Europäischen Sprachenpolitik. In European Integration Studies, roč. 4, č. 2/200, Miskolc, 2005, s. 25-44. [cit. 2021-09-04]. Dostupné na internete: http://arranca.org/ausgabe/28/performing-the-gap

KNOKE, M. 2017. Wie gender darf die Sprache sein? In Geoethe Institut : Ungarn. [cit. 2021-09-20] Dostupné online:https://www.goethe.de/ins/hu/de/kul/sup/klt/21458969.html?forceDesktop=1

KOBOVÁ, Ľ. 2010. Feministické je politické: problémy feministickej politickej teórie. In: KICZKOVÁ, Z., SZAPUOVÁ, M., ZEZULOVÁ, J.: Úvod do rodových štúdií. (Gender mainstreaming vo vzdelávaní na vysokej škole). Bratislava : Univerzita Komenského. 2010.

PIETRUCHOVÁ, O. – MAGUROVÁ, Z. 2011. Metodická štúdia sledovania legislatívnych úprav rodovej rovnosti vo vybraných krajinách EÚ a aplikácia v právnom poriadku SR. Bratislava : Centrum vzdelávania Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, 2011.

TRÖMEL-PLÖTZ, S. – PUSCH, L. 1980. Sprache, Geschlecht und Macht. Wiesbaden : Vieweg Verlag, 1980.

SAMEL, I. 2000. Einführung in die feministische Sprachwissenschaft. 2. vyd. Berlin : Erich Schmidt Verlag, 2000.

SPENDER, D. 1980. Man Made Language. London : Pandora Press, 1980.

STAHLBERG, SABINE – SCZESNY, SABINE. 2001. Effekte des generischen. Maskulinums und alternativer. Sprachformen auf den gedanklichen Einbezug von Frauen. Psychologische Rundschau, roč. 52, č. 3, 2001, s.131-140.

ŠTEFAŇÁKOVÁ, J. 2020. Rodovo symetrický jazyk v slovenskom a nemeckom jazykovom prostredí v kontexte európskej rodovej politiky a gender mainstreamingu. Monografia. Banská Bystrica : Belianum, 2020.

TRÖMEL-PLÖTZ, S., PUSCH, L. F., HELLINGER, M., GUENTHERODT, I. 1980. Richtlinien zur Vermeidung sexistischen Sprachgebrauchs. In Linguistische berichte 71, 1980, s. 1 – 7.

VALDROVÁ, J. 2017. Generické maskulinum. In KARLÍK, P., NEKULA, L., PLESKALOVÁ, J.: CzechEncy - Nový encyklopedický slovník češtiny. [cit. 2021-09-26] Dostupné na internete: https://www.czechency.org/slovnik/GENERICKÉ MASKULINUM

¹ Porov.: https://www.europarl.europa.eu/cmsdata/187110/GNL_Guidelines_SK-original...
² Bericht und Vorschläge der AG „Geschlechtergerechte Schreibung“ zur Sitzung des Rats für deutsche Rechtschreibung am 16. 11. 2018 – Revidierte Fassung aufgrund des Beschlusses des Rats vom 16. 11. 2018/Správa a návrhy pracovného združenia „Rodovo vyvážený jazyk“ zo zasadania Rady pe nemecký pravopis dňa 16.11.2018 – Upravené znenie na základe ustanovenia Rady zo 16.11.2018. (https://www.rechtschreibrat.com/DOX/rfdr_2018-11-28_anlage_3_bericht_ag_...)
³ „… maskulínne formy sa používajú mnohorako aj vtedy, ak nie je dôležitý prirodzený rod alebo sa poukazuje rovnako na mužské aj ženské osoby.“ (Preklad autorky)
⁴ Porov.: https://deacademic.com/dic.nsf/dewiki/504420#Anwendung_des_generischen_M...
⁵ Porov.: https://deacademic.com/dic.nsf/dewiki/1013999
⁶ http://www.rhetorik-seminar-online.com/rhetorik-tipps/geschlechtergerech...
⁷ https://www.deutschlandfunk.de/detail-kultur-heute.691.de.html?dram:arti...
⁸ Preklad autorky
⁹ „... A potom sa niekto rozhodne v najväčších jazykoch Európy zaviesť a predpísať jazykové formy, čo len málo súvisí s demokraciou. To sú väčšinou ľudia, ktorých sme volili, aby presadili vôľu nás voličov...“ („Ein Säugling ist nicht dasselbe wie ein Gesäugter“: https://www.deutschlandfunk.de/detail-kultur-heute.691.de.html?dram:arti....)
¹⁰ https://diepresse.com/home/recht/rechtallgemein/4749107/Verpflichtendes-...