Archeologické múzeum v prírode – Archeopark – Archeoskanzen

Abstrakt: Osobitosť archeologických prameňov, t. j. skutočnosť, že sú mŕtvymi fragmentmi dávnej živej kultúry, kladie zvýšené nároky na spôsob ich prezentácie. Ak má byť prekonané starožitnícke nazeranie na predmety z minulosti a sledujeme cieľ cez zlomky poskladať predstavu o živote v najstarších dobách (čo je nakoniec v súlade aj so snažením akademického archeologického bádania), treba tejto snahe prispôsobiť technickú stránku prezentácie, ako i komunikáciu s klientmi. Samotná problematika prezentácie archeológie v teréne (v prírode), prostredníctvom špeciálnych múzejných expozícií, je mnohovravná. Jej kvalita a úroveň závisí od samotných tvorcov. V súčasnosti, keď sa Slovensko nachádza na začiatku budovania tohto typu inštitúcie, viditeľne panuje terminologická rozkolísanosť pre jej označenie (archeologické múzeum v prírode, archeoskanzen, archeopark).
Kľúčové slová: archeológia, archeologické múzeum v prírode, archeoskanzen, archeopark, prezentácia, experimentálna archeológia

Obr. 1. Archeoskanzen Praveká osada Mokrý Kút, Vyšný Kubín.

Na archeologické pramene ako fakty vonkajšieho minulého sveta možno nazerať z dvoch uhlov pohľadu: buď slúžia ako zdroje poznania o minulosti (v tomto zmysle ich využíva akademická archeológia), alebo sú súčasťami dnešného sveta, v ktorom vystupujú ako pamiatky. (1) V bežnej prezentácii v múzejnej praxi je využiteľná najmä druhá poloha – poloha pamiatky. Nazdávam sa však, že je možné ich predstaviť aj v prvej funkcii, ako súčasti minulej teoretickým výskumom rekonštruovanej živej kultúry. Nie je vylúčená ani prezentácia postupov, ktoré objasňujú cyklus procesov spojených s vyhľadávaním, získavaním, utrieďovaním a interpretáciou archeologických prameňov, lebo vedú k napĺňaniu jednej z úloh, ktoré múzeum má, bez ohľadu na typ múzea a to je ochrana kultúrneho dedičstva a výchova k nemu.

Najvyšším stupňom prezentácie archeológie v teréne sú skanzeny - archeoskanzeny, archeologické múzeá v prírode a archeologické parky - archeoparky. V používaní týchto termínov panuje dosť veľká voľnosť. Významovo splývajú najmä výrazy skanzen a múzeum v prírode. Termín skanzen je odvodený od údajne prvého múzea v prírode, ktoré založil Artur Hazelius v roku 1891 v Štokholme v priestoroch bývalej kráľovskej záhrady na návrší s menom Skansen (Hradby).(2)

Štokholmský čin našiel v Európe mnohých pokračovateľov a názov skanzen sa ustálil. Stal sa synonymom pre múzeá v prírode.Všetko by bolo v poriadku, keby sa oba výrazy používali zhodne v čo najširšom slova zmysle. V snahe po čo najpresnejšom vyjadrení tohto pojmu sa však v Krátkom slovníku cestovného ruchu používa táto definícia: „Skanzen – múzeum ľudovej architektúry v prírode, v ktorom sa nachádzajú objekty prenesené z pôvodného miesta“.(3) Myšlienka o prenesených exponátoch je prevzatá z etnografickej predstavy a je pre prezentáciu archeologických nehnuteľných pamiatok obmedzujúca. (4) Sú známe interpretácie, ktoré sa snažia tradičnú koncepciu skanzenu ako expozície transferom prenesených objektov do nového prírodného prostredia zjemniť tým, že skanzen - archeoskanzen definujú ako vedeckú konštrukciu (rekonštrukciu) zaniknutých častí objektov na mieste archeologického nálezu (in situ) alebo vedľa archeologického nálezu. (5) Je otázne, či to stačí na preklenutie rozporov a či pre prezentačnú prax nie je vhodnejšie terminológiu zjednotiť aj za cenu istej veľkorysosti v obsahu.

Archeologické múzeá v prírode ako samostatná kategória sa dajú vnútorne tiež podrobnejšie klasifikovať. V koncepcii Baxu, Gregorovej a Poláčka (6) môže ísť o klasické archeologické múzeá v prírode v zmysle statických prezentácií zakonzervovaných originálov v exteriéri, prípadne v interiéri. V niektorých prípadoch zahŕňajú aj hypotetické alebo analogické rekonštrukcie zaniknutých objektov in situ alebo z okolia (táto kategória má blízko k termínu skanzen). Ďalšou kategóriou podľa tých istých autorov (7) sú archeologické múzeá v prírode zamerané na experimentálne tradičné činnosti – živé archeologické múzeá v prírode – experimentálne osady, pre ktoré je typické vytváranie nových zoskupení objektov napodobňujúcich pôvodné vzťahy medzi nimi v sociálnoekonomickej oblasti. Dôležité miesto pri projekte tejto kategórie múzea v prírode zohráva úzka spolupráca s odborníkmi na experimentálnu archeológiu.

Obr. 2. Archeoskanzen Praveká osada Mokrý Kút, Vyšný Kubín. Experimentálna archeológia- vypaľovanie keramiky.
Experimentálna archeológia je mladý vedný odbor, ktorý vznikol v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Jej definícia podľa J. R. Mathieua znie: „Experimentálna archeológia je pododbor archeologického výskumu, ktorý využíva množstvo rôznych metód, techník, analýz a prístupov v rámci kontextu kontrolovaného opakovateľného experimentu k replikácii minulých javov (od predmetov po systémy), za účelom vytvárania a testovania hypotéz, k získaniu alebo posilneniu analógií pre archeologickú interpretáciu.“ . (8) Cieľom tohto vedného odboru je praktické overenie a doplnenie poznatkov a predstáv o pravekých alebo stredovekých pracovných postupoch. Jej metódou je rekonštrukcia výrobných činností, techník, nástrojov a objektov s cieľom doplnenia informácií, získaných archeologickým výskumom. Táto špeciálna časť archeológie v sebe zahŕňa veľký vzdelávací a výchovný potenciál a získava si záujem širokej verejnosti, ale predovšetkým detského návštevníka, ktorý má možnosť poznávať a skúsiť si na vlastnej koži, aký bol každodenný život našich dávnych predkov. (9) Termínom experimentálna archeológia sú niekedy označované aj čisto komerčné popularizačné aktivity pre verejnosť organizované v archeoparkoch alebo v múzeách v prírode. Snaha prilákať návštevníkov je síce chvályhodná, ale hrozí nebezpečenstvo, že ak sa prekročí miera únosnosti, môže dôjsť k narušeniu autenticity prostredia a fyzickej podstaty originálu, kvôli ktorej sme sa pre prezentáciu rozhodli. (10) Označovanie populárnych akcií (tzv. živá história) termínom experimentálna archeológia diskredituje podstatu výskumu experimentom. (11) Často krát sa za archeologický experiment považuje aj samotné budovanie archeologického múzea v prírode - skanzenu, ktoré samozrejme môže vzniknúť takouto cestou ako výsledok experimentu ale vo väčšine prípadov to tak nie je. (12)

Archeologický park – archeopark je významovo veľmi blízky múzeu v prírode, o čom svedčí aj jeho obvyklá definícia ako prezentácie statických zakonzervovaných originálov in situ, prípadne ich rekonštrukcií v exteriéri. Čisto špekulatívne by sa mal od múzea v prírode líšiť práve absenciou výstavného priestoru v interiéri. Podľa R. Tichého (13) práve budova so stálou expozíciou a výstavnými priestormi dotvára úplnosť a nutnú súčasť archeoparku. Zároveň termín park môže evokovať prírodu, čiže prechádzku prírodou a jasne evokuje múzeum v prírode v praxi spojený so stavebnými produktmi experimentálnej archeológii v najširšom zmysle slova. (14)

Ako som uviedla už v úvode tohto zamyslenia sa v terminológii panuje veľká nejasnosť, čo sa samozrejme odzrkadľuje aj v praxi a často si tvorcovia svoj projekt archeologického múzea v prírode – skanzenu – archeoparku pomenujú bez bližšieho vysvetlenie alebo podľa vlastného zadefinovania.

Prezentácia zakonzervovaných originálov in situ v teréne je formou náročnou na udržiavanie. Jej úspešnosť na Slovensku závisí od možností inštitúcie, ktorá lokalitu spravuje (negatívnymi príkladmi sú napr. chátrajúce zvyšky z výskumu stredovekého cintorína a kostola v Krásne, hradisko Molpír v Smoleniciach, opačným dokladom je veľmožský dvorec v Ducovom, veľkomoravská bazilika na Bratislavskom hrade, rotunda v Michalovciach, usadlosť z doby rímskej v Bratislave – Dúbravke, zaujímavým a nasledovaniahodným príkladom je Podzemné múzeum v Košiciach, využívajúce pozostatky Dolnej brány mestského opevnenia). Prezentácia sa týka ako solitérov, tak aj celých komplexov, z ktorých niektoré majú charakter „open air“ múzeí. Ako samostatnú kategóriu tvorí prezentácia architektonických zvyškov na živých lokalitách, na ktorých priebežne prebieha systematický archeologický výskum (Iža – Leányvár, NKP Devín, Kláštorisko). Špecifickým znakom tejto kategórie je, že je spravidla len dočasnou, po skončení výskumu sa lokality pretransformujú na múzeá v prírode. Ďalšie lokality s architektonickými zvyškami (Cífer – Pác, Stupava, Figa) sú zatiaľ prezentačne nevyužité.

Najkomplexnejšou formou prezentácie archeologických prameňov v prírode je múzeum v prírode a jeho príbuzné paralely (archeoskanzeny, archeoparky). Situácia na Slovensku sa za posledné obdobie výrazne mení a múzea v prírode sa stali atraktívnymi sprostredkovateľmi minulosti, avšak rozdiely sú v kvalite, rozsahu a úrovni prezentovaného. Nemyslím si, že problém je v malom množstve vhodných archeologických lokalít na takýto typ múzejnej prezentácie, ale skôr v ekonomických a materiálových predpokladoch a v záujme, respektíve nezáujme súčasnej archeologickej spoločnosti. Do popredia sa čoraz viac dostávajú občianske združenia a nadšenci pre archeológiu a experiment z radov nearcheológov.

V nasledujúcej časti sú zmapované archeologické múzea v prírode – skanzeny – archeoparky, či už živé alebo statické, na našom území s príkladmi v susedných Čechách.

Obr.3. Archeologické múzeum Liptovská Mara – Havránok.

Archeologické múzeum v prírode (archeopark):
Archeologické múzeum Havránok - Liptovská Mara je v súčasnosti pod správou Liptovského múzea v Ružomberku. Archeologická lokalita Havránok (Liptovská Mara –lokalita I) patrí medzi najvýznamnejšie náleziská púchovskej kultúry neskorej doby laténskej/staršej doby rímskej (2.storočie pred n. l – 2. storočie n. l.). (15) Hradisko Havránok a jeho okolie zohrávalo významnú úlohu aj v stredoveku, najmä v rozmedzí obdobia od Veľkej Moravy po koniec gotiky (9.-16. storočie). (16) Od roku 1965 tu vedie archeologický terénny výskum Archeologický ústav SAV pod vedením Karola Pietu. Doposiaľ boli v archeoparku rôznymi metódami rekonštruované: ucelená roľnícka usadlosť s hlavnou obytnou budovou a niekoľkými hospodárskymi stavbami, fragmenty hradby obetiska na východnej terase so vstupnou vežou a obetiskovým priestorom, vstupná brána do hradiska spolu s fragmentmi hradieb a drevenou polozemnicou a napokon stredoveký hrádok na vrchole kopca. (17) Hradisko Havránok bolo v roku 1991 vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku. (18) Archeopark má veľmi dobrú polohu z hľadiska cestovného ruchu, leží v turisticky exponovanej oblasti – blízkosť priehradného jazera Liptovská Mara s možnosťou rekreácie, prípadne turistiky.Okrem popularizácie archeológie pre verejnosť je toto archeologické múzeum zároveň aj centrom vedeckého experimentu.

Múzeum antickej Gerulaty – rímsky tábor patrí medzi významné pamiatky rímskej antiky. Rímsky tábor v polohe Bergl bol objavený v roku 1961. Po skončení archeologického výskumu bolo v roku 1985 na centrálnej lokalite otvorené Múzeum antickej Gerulaty. Areál pozostáva zo zakonzervovanej architektúry in situ a expozície umiestnenej v múzejnej budove (lapidáriu). Múzeum antickej Gerulaty patrí pod správu Múzea mesta Bratislava. Odkrytá časť tábora bola v osemdesiatych rokoch vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku a zvyšná časť patrí do pamiatkovej zóny Rusovce. Múzeum pod odborným vedením Jaroslavy Schmidtovej neustále vyvíja iniciatívu nielen v oblasti odbornej, ale aj popularizačnej podávaním rôznych projektov a grantov v tejto oblasti. Už niekoľko rokov je tu snaha o vytvorenie náučného chodníka, letného denného tábora pre deti, počítačového programu „postav tábor v Gerulate“, modelu rímskeho tábora a tiež výrobu replík artefaktov nájdených na tejto lokalite. [1] V ostatnom čase vrcholí iniciatíva o začlenenie celého rímskeho limitu (vrátane slovenského úseku) do kategórie svetového kultúrneho dedičstva. Súčasný areál už nespĺňa požiadavky súčasnej doby a žiada rekonštrukciu spojenú s modernizáciou a atraktivitou. Ako príklad ma slúžiť múzeum v neďalekom Carnunte [2] . Cieľom zainteresovaných je aby Múzeum antickej Gerulaty kontinuálne zapadalo do svetového konceptu prezentácie lokalít ostatných krajín na línii hraníc bývalej rímskej ríše. (19)

Prezentácia archeologických prameňov na živých lokalitách:
Rímsky tábor Iža pri Komárne podobne ako archeologické múzeum v prírode Gerulata - Rusovce patrí medzi významné pamiatky doby rímskej. V roku 1991 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Na ploche 3 ha môže návštevník vidieť časti pôvodnej aj zrekonštruovanej architektúry kamenného kastela, náznakovú rekonštrukciu južného opevnenia so siluetovou rekonštrukciou južnej brány. Areál pôsobivo dopĺňa turistický náučný chodník. (20)

Kláštorisko n. o. (nezisková organizácia) – Skala útočišťa (Letanovce).
Archeologicko – architektonická pamiatka kartuziánskeho kláštora sa nachádza v chotári obce Letanovce, v turistickom centre Slovenského raja na náhornej planine Čertovej sihoti. Okrem kláštorného objektu pozostáva tento areál z ďalších troch archeologických pamiatok: pravekého halštatského hradiska, stredovekej refugiálnej pevnosti a objektov výrobnej povahy - pecí na pálenie vápna. (21) Od roku 1983 systematickýarcheologický výskum tejto významnej lokality vedie Michal Slivka. Vďaka jeho iniciatíve sa toto významné archeologické nálezisko stalo turistickou zaujímavosťou so snahou vytvorenia múzea v prírode – zakonzervovaných originálov in situ a náznakových rekonštrukcií v teréne. Celý kláštorný areál nesie v sebe obrovský potenciál nielen v oblasti turizmu ale aj spoznávania histórie našich dejín.

Veľkomoravské hradisko Bojná – patrí medzi významné doklady osídlenia nášho územia. Na základe posledných výskumov ju môžeme označiť ako rozsiahlu aglomeráciu, zahrňujúcu nie len hradisko Bojná I, ale aj Bojná II, III a najnovšie aj Bojná IV. Podľa interpretácie vedúceho archeologického výskumu K. Pietu (22), ju môžeme prirovnať k Mikulčiciam, pretože k jej zániku došlo náhlym spôsobom, čo prinieslo zatiaľ nevyčerpané možnosti pre archeológov a dáva priestor pre dopĺňanie mozaiky života vtedajšej spoločnosti. Z hradiska Bojná pochádzajú aj unikátne nálezy pozlátených plakiet, ktoré zdobili prenosný oltár a časti odlievaných zvonov, ako aj jeden celý zvon, ktorý dodnes zvoní. (24) Cieľom archeológov z AÚ SAV v Nitre a Obecného úradu Bojná je vybudovať Archeoskanzenv rámci ktorého by boli postavené metódami experimentálnej archeológie repliky slovanských obydlí prípadne celá osada, kde by boli nielen obytné domy, ale aj dielne a hospodárske zázemie. Ideálnou predstavou podľa K. Pietu by bolo ukázať návštevníkom, ako sa na Bojnej žilo s možnosťou prezentácie nálezov, ktoré sa na lokalite našli. (25) V súčasnosti sa priamo na lokalite podarilo vystavať dva slovanské zruby a pripravuje sa výstavba hradby

Obr. 4. Archeologické múzeum Liptovská Mara – Havránok.

Problematika prezentácie - pupularizácie archeológie v teréne konkrétne spojená s budovaním archeologických múzeí v prírode - skanzenov má svoju dlhú tradíciu v susednej Českej republike. Dokladom je už sieť archeologických múzeí v prírode, ktoré sa úspešne rozvíjajú, ale aj stagnujú a zanikajú a vznikajú nové. Dôležitá je však kvalita prezentovaných rekonštrukcií objektov. (26) Ako príklad by som uviedla dva projekty Archeoparkpravěku vo Všestaroch a Archeologické múzeum v prírode - skanzen Villa Nova Uhřínov pod Deštnou so zameraním na stredovekú dedinu. Obe „múzea“ sú zároveň centrom experimentálnej archeológie.

Cieľom Archeoparku Pravěku vo Všestaroch je využitie experimentu na modelovanie kultúrneho prostredia daného obdobia, doloženého archeologickým materiálom. V tomto prípade ide o komplex vzájomne previazaných experimentov, kde čiastkové interpretácie formujú interpretáciu modelu ako celku. (27) Základom Archeoparku bolo Centrum experimentálnej archeológie vo Všestaroch, ku ktorému bola v roku 2013 otvorená budova so stálou expozíciou, výstavnými priestormi ako aj priestormi pre tvorivé dielne. Archeopark má okrem roviny odbornej, ktorou je experiment v archeológii, aj rovinu vzdelávaciu. Reálny experiment a rekonštrukcie využíva ako vhodnú didaktickú pomôcku pri výučbe praveku:

Ďalším príkladom tohto typu je Archeologický skanzen v Březne u Loun. Nejde o klasický skanzen, ktorého náplňou je záchrana a konzervovanie ohrozených, avšak už existujúcich objektov.V prípade skanzenu v Březne u Loun ide o novovytvorené rekonštrukcie. Objekty na tejto lokalite boli budované od začiatku 80-tych rokov s cieľom vedeckého experimentu. Stavba tohto areálu pomáhala rekonštruovať v priebehu budovania jednotlivých objektov a zariadení technologické postupy tvorcov a umožňovala overovať hypotézy o pracovných technikách a tradičných činnostiach. V priebehu realizácie tohto projektu boli sídelné objekty preverované z hľadiska ich obytných vlastností – experimentálnymi pobytmi dobrovoľníkov formou letných a zimných táborov. Múzejná funkcia tohto skanzenu vznikla ako druhotný produkt pôvodne zamýšľaného vedeckého experimentu. Od roku 1994 je archeologický skanzen súčasťou Okresného múzea v Lounech a je prístupný pre širokú verejnosť. Skanzen usporadúva rôzne akcie najmä pre deti a školskú mládež. (28)

Sumarizujúc možno konštatovať, že v porovnaní s dlhodobou cieľavedomou aktivitou v iných krajinách je Slovensko pri budovaní archeologických prezentácií v prírode stále na počiatku dlhej a náročnej cesty.

V súčasnosti je v prípravnej fáze projekt archeologického skanzenu v areáli bývalých kasárni na Martinskom vrchu v Nitre, kde by malo byť prezentované osídlenie od doby kamennej až po stredovek spolu s náznakovou rekonštrukciou románskeho Martinského kostolíka. Počíta sa aj s využitím archeologického experimentu v rámci skanzenu. V súčasnosti je štádiu prípravy odbornej štúdie, ktorú zadal Archeologický ústav SAV v Nitre, ktorý by bol prevádzkovateľom a správcom skanzenu. (29)

Ďalším projektom je Archeopark Živá archeológia v Hanušovciach nad Topľou, ako centra experimentálnej archeológie a edukatívnej činnosti, ktorého tvorcom je Vlastivedné múzeum v Hanušovciach nad Topľou. Ide o spoločný projekt s Muzeom Podkarpackieho v Krosne (Poľsko).Celý areál by mal mať päť základných objektov z piatich období (paleolit, neolit, doba bronzová, doba laténska a slovanské obdobie). Celý areál bude obklopovať masívna drevená palisáda a ďalšie doplnkové objekty ako pece, dielne a zhromaždisko. (30) Oba spomínané projekty brzdia najmä ekonomické a byrokratické problémy.

Neposlednom rade spomeniem projekt Archeoparku Mokrý kút vo Vyšnom Kubíne zameraný na praveký život človeka. Vznik pravekej osady na Orave vychádza z experimentálnej archeológie. Realizátori projektu absolventi archeológie a muzeológie na FF UKF v Nitre plánujú otvorenie Archeoparku už túto letnú sezónu. Prevádzkovateľom je Občianske združenie Ipea. (31)

Nepochybne v stave riešenia alebo vízie sú možno aj ďalšie, o ktorých sa hovorí iba v úzkom kruhu zainteresovaných.

Autor: PhDr. Stanislava Gogová, PhD.
Katedra muzeológie FFUKF v Nitre
Použitá literatúra:

Baxa, P. - Gregorová, J. - Poláček, L.: Projekt archeologického parku Mikulčice – Kopčany. Pamiatky a múzea 1, 2003, 53-57.
Dragoun, Z.: Několik poznámek k budováni a provozu archeologického muzea v přírodě. (Re)konstrukce a experiment v archeologii 7, 2006, 88.
Dvořáková, J. K. : James R. Mathieu (ed): Experimental Archaeology: Replicating past objects, behaviors, and processes. (Re)konstrukce a experiment v archeologii 5, 2004, 144-148. (recenzia).
Gogová, S.: Archeológia a múzejná prezentácia. Nitra 2011.
Gregorová, J.: Ranostredoveké centrum Mikulčice - Kopčany - chrániť a oživiť. Veřejná archeologie II. Praha 2008, 41-51.
Gučík, M. (ed.): Krátky slovník cestovného ruchu. Banská Bystrica 2004.
Kol. autorov: Encyklopédia ľudovej kultúry. Slovenska. Bratislava 1995.
Kol. autorov: Slovenské múzeá v prírode. Liptovská Sielnica 2001.
Kotorová - Jenčová, M. - Vatecha, M.: Zámer vybudovať Archeopark. Živá archeológia pri Vlastivednom múzeu v Hanušovciach nad Topľou. Skanseny archeologiczne i Archeologia eksperymentalna. Krosno 2012, 201-219.
Kuzmová, K. - Rajtár, J.: Kelementia - Brigetio: po stopách Rimanov na oboch brehoch Dunaja. In: Veda na oboch brehoch Dunaja. Prednášky z konferencie „Naše spoločné akademické výskumy“. Bratislava 2002, 135 - 138.
Neustupný, E.: Metoda archeologie. Plzeň 2007.
Pieta, K. a): Liptovská Mara. Bratislava 1996.
Pieta, K. b): Ergebnisse der Grabungen in Liptovská Mara bis 1992. In: Die Kelten in den Alpenund der Donau. Akten des Internationalen Sypmosions St. Pölten, 14.-18. Oktober 1992. Budapest - Wien 1996, 403-414.
Osipowicz, G.: Jaká je budoucnost experimentu v archeologii? Vrátit se od populárnich akcí proveřejnost ke kořenům serióznich experimentu. (Re)konstrukce a experiment v archeologii 7, 2006, 4.
Slivka, M.: Letanovce – Kláštorisko – ako ďalej? Pamiatky a príroda, 20, 1989, 22-24.
Štauber, B.: Archeologický skanzen Březno a jeho múzejní využití. REA 1, 2000, 149 – 150.
Thér, R./Tichý, R.: Centrum experimentálni archeologieVšestary. (Re)konstrukce a experiment v archeologii 1, 2000, 164 - 169.
Tichý, R.: Archeopark pravěku ve Všestaroch: základní téze. (Re)konstrukce a experiment v archeologii 10, 2009, 83-89.
www.archeologicke.misto.cz/zabava/turistika/reportaze/carnuntum.htm).
www.botanicka.cz
http://bratislava.sme.sk/c/6661349/anticku-gerulatu-chcu-zapisat-do-unes....
http://www.hradiska.sk/2010/05/bojna-i.html.
http://www.hlavnespravy.sk/nitra-prve-objekty-archeologickeho-skanzenu-m....
http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/hanusovce-brzdi-pri-projekte...).
http://orava.sme.sk/c/6979005/na-oravu-sa-vratil-pravek.html.

Poznámky:
(1) Neustupný, E.: Metoda archeologie, s. 23.
(2) Kol. autorov: Slovenské múzeá v prírode, s. 9.
(3) Gučík, M. (ed.): Krátky slovník cestovného ruchu, s. 114.
(4) Kol. autorov: Encyklopédia ľudovej kultúry, s. 380.
(5) Baxa, P./Gregorová, J. - Poláček, L.: Projekt archeologického parku Mikulčice – Kopčany, s. 53.
(6) Baxa, P. - Gregorová, J. - Poláček, L.: Projekt archeologického parku Mikulčice – Kopčany, s. 53.
(7) Baxa, P./Gregorová, J./Poláček, L.: Projekt archeologického parku Mikulčice – Kopčany, s. 53.
(8) Dvořáková, J. K. : James R. Mathieu (ed): Experimental Archaeology: Replicating past objects, behaviors, and processes, s. 144.
(9) www.botanicka.cz
(10) Gregorová, J.: Ranostredoveké centrum Mikulčice - Kopčany - chrániť a oživiť, s. 41.
(11) Osipowicz, G.: Jaká je budoucnost experimentu v archeologii? Vrátit se od populárnich akcí pro veřejnost ke kořenům serióznich experimentu, s. 4.
(12) Dragoun, Z.: Několik poznámek k budováni a provozu archeologického muzea v přírodě, s.89.
(13) Tichý, R.: Archeopark pravěku ve Všestaroch: základní téze, s. 83.
(14) Tichý, R.: Archeopark pravěku ve Všestaroch: základní téze, s. 83.
(15) Pieta, K. a): Liptovská Mara, s.109.
(16) Pieta, K. a): Liptovská Mara
(17) Pieta, K. b): Ergebnisse der Grabungen in Liptovská Mara bis 1992, s. 404-408.
(18) Pieta, K. a): Liptovská Mara, s.109.
(19) http://bratislava.sme.sk/c/6661349/anticku-gerulatu-chcu-zapisat-do-unes....
(20) Kuzmová, K. - Rajtár, J.: Kelementia - Brigetio: po stopách Rimanov na oboch brehoch Dunaja, s. 137.
(21) Slivka, M.: Letanovce – Kláštorisko – ako ďalej?, s.22.
(22) PhDr. Karol Pieta, DrSc., Vedecká cukráreň, 27. 10. 2009.
(23) www.archeologicke.misto.cz/zabava/turistika/reportaze/carnuntum.htm).
(24) 06.08.2011; www.aktuality.sk; Regióny, 15.15, s. ; TASR.
(25) http://www.hradiska.sk/2010/05/bojna-i.html.
(26) Dragoun, Z.: Několik poznámek k budováni a provozu archeologického muzea v přírodě, s.88.
(27) Thér, R./Tichý, R.: Centrum experimentálni archeologie Všestary, s. 164
(28) Štauber, B.: Archeologický skanzen Březno a jeho múzejní využití, s. 149,150.
(29) http://www.hlavnespravy.sk/nitra-prve-objekty-archeologickeho-skanzenu-m....
(30) Kotorová - Jenčová, M. - Vatecha, M.: Zámer vybudovať Archeopark Živá archeológia pri Vlastivednom múzeu v Hanušovciach nad Topľou, s. 202; http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/hanusovce-brzdi-pri-projekte...).
(31) http://orava.sme.sk/c/6979005/na-oravu-sa-vratil-pravek.html.

Popis k obrázkom:
Obr. 1. Archeoskanzen Praveká osada Mokrý Kút, Vyšný Kubín. (foto: Tomáš Demian, IPEA n.o.).
Obr. 2. Archeoskanzen Praveká osada Mokrý Kút, Vyšný Kubín. Experimentálna archeológia- vypaľovanie keramiky. (foto: Tomáš Demian, IPEA n.o.).
Obr.3. Archeologické múzeum Liptovská Mara – Havránok. (http://www.mikulas.sk/sk/navstevnik/vylety_do_okolia/po_stopach_keltov_-...).
Obr. 4. Archeologické múzeum Liptovská Mara – Havránok. (http://www.liptovskemuzeum.sk/na-havranku-opat-ozila-minulost/).

[1] Za informácie ďakujem PhDr. J. Schmidtovej.
[2] Carnuntum: archeopark Carnuntum, bývalé hlavné mesto rímskej provincie Horná Panónia, sa rozprestiera v katastroch dedín Petronell-Carnuntum a kúpeľov Bad Deutsch-Altenburg. Areál archeoparku pozostáva z troch častí. Jadro tvorí archeologické múzeum v prírode v Petronelli, kde návštevníka privíta obrovská plocha s odkrytými a zakonzervovanými zvyškami architektúry in situ na území pôvodného antického civilného mesta. Zaujímavosťou je rekonštrukcia Chrámu bohyne Diany, patrónky gladiátorov, postavená priamo na odkrytom pôdoryse pôvodného chrámu, vo vnútri s expozíciou najvzácnejších nálezov z lokality. Súčasťou archeoparku je aj civilný amfiteáter v Bad Deutsch-Altenburgu.(23)