The pedagogical diagnostics on the threshold of education

Abstrakt: Začiatok školského vzdelávania zahŕňa oboznamovanie sa žiaka s edukačným prostredím v širšom kontexte. Začínajúci školák sa zároveň stáva objektom komplexného poznávania zo strany učiteľa, ktorý využíva viaceré spôsoby uskutočňovania pedagogického diagnostikovania. Na prahu vzdelávania sú predmetom záujmu výstupy predprimárneho vzdelávania a posúdenie úrovne štartovacej pripravenosti pri vstupe do 1. ročníka základnej školy. V zmysle vymedzenia pedagogickej diagnostiky na prahu vzdelávania akcentujeme jej postavenie pre zabezpečenie úspešného adaptačného procesu. Význam jej uskutočňovania chápeme ako predpoklad prevencie a korekcie adaptačných ťažkostí žiaka na začiatku školskej dochádzky. V predkladanom príspevku predstavujeme možnosť diagnostikovania emocionálno-motivačnej zložky školskej pripravenosti vychádzajúc z výkonových štandardov Štátny vzdělávací program pre predprimárne vzdelávanie v materských školách (2016) podľa stanovených kritérií a indikátorov.
Kľúčové slová: adaptácia, pedagogické diagnostikovanie, prah vzdelávania, školská pripravenosť, začiatok školskej dochádzky

Abstract: The beginning of school education involves acquainting a pupil with the educational environment in a context. At the same time, the beginning pupil becomes an object of complex cognition on the part of the teacher, who uses several ways of carrying out pedagogical diagnostics. At the threshold of education, the subject of interest is the outcomes of pre-primary education and the assessment of the level of start-up readiness when entering the 1st year of primary school. In terms of defining pedagogical diagnostics on the threshold of education, we emphasize its position to ensure a successful adaptation process. We understand the importance of its implementation as a prerequisite for the prevention and correction of pupils' adaptation difficulties at the beginning of school attendance. In this paper, we present the possibility of diagnosing the emotional-motivational component of school readiness based on the performance standards of The State educational program for pre-primary education in kindergartens (2016) according to established criteria and indicators.
Key words: adaptation, pedagogical diagnostics, threshold of education, school readiness, beginning of school attendance

Úvod

Súčasná edukácia zahŕňa uskutočňovanie pedagogického diagnostikovania žiaka sledujúc identifikovanie úrovne jeho rozvoja pre plánovanie a uskutočňovanie výchovno-vzdelávacích činností. Na prahu vzdelávania sa stáva významným komponentom práce učiteľa, ktorý poznáva žiaka individuálne a tiež v širších súvislostiach. V danom období je špecifická pozornosť venovaná diagnostikovaniu školskej pripravenosti dieťaťa, ktorá je predpokladom nástupu do základnej školy a úspešného zvládnutia školského vzdelávania. V odbornej literatúre nachádzame viaceré konkretizácie „obsahu“ školskej pripravenosti (BednářovÁ, J. – Šmardová, V. 2012; T. G. Halle, G. H. et al., 2012; Slezáková, T. – Borbélyová, D. 2013), ktorú vnímame ako prepojenie medzi predškolským a školským vzdelávaním. V materskej škole sú osvojované a zdokonaľované potrebné spôsobilosti, ktoré sa stávajú obsahovým a činnostným východiskom práce na začiatku školskej dochádzky.

Pedagogické diagnostikovanie v závere predprimárneho vzdelávania a na začiatku primárneho vzdelávania

V primárnom vzdelávaní je objektom pedagogického diagnostikovania dieťa mladšieho školského veku, ktoré predstavuje komplexnú osobnosť v rámci jednotlivých zložiek osobnosti, člena sociálnej skupiny a rodinného prostredia. Podľa B. Kasáčovej a M. Cabanovej (2011) je akcentované poznávanie sociálneho kontextu dieťaťa, čo sa vzťahuje na predpoklady, záujmy, vlastnosti, predstavy o škole a obsahu učiva.

V odbornej literatúre nachádzame terminologické vymedzenie pojmov pedagogická diagnostika a pedagogické diagnostikovanie, pričom sú špecifikované obsahové rozdiely. P. Gavora (2010) približuje pedagogickú diagnostiku ako samostatnú vednú disciplínu, ktorá má stanovený predmet skúmania a spĺňa požiadavky vedy. Pre učiteľa sa stáva poznatkovým a skúsenostným východiskom, prostredníctvom čoho si formuje diagnostickú kompetenciu. Uskutočňovanie diagnostickej činnosti v pedagogickej praxi označuje autor (2010) ako diagnostikovanie. Z. Syslová a J. Kratochvílová (2015) ďalej konkretizujú profesijné zvládnutie čiastkových diagnostických činností a potrebu spolupráce s odborníkmi, čo je predpokladom adekvátneho rozvoja dieťaťa.

V kontexte predkladaného príspevku venujeme dominantnú pozornosť pedagogickému diagnostikovanie dieťaťa na prahu vzdelávania s akcentom na podporu plynulého prechodu dieťaťa do základnej školy a úspešnú adaptáciu.

Školská pripravenosť budúceho a začínajúceho školáka

Podľa M. Cabanovej (2016) by mal byť dôraz kladený na výstupné diagnostikovanie v závere predprimárneho vzdelávania. Pre školské vzdelávanie poskytne obraz o súbore vedomostí, zručností a schopností, ktorými disponuje budúci školák na individuálnej úrovni. Jej rozvíjanie je konkretizované v predprimárnom vzdelávaní, rodinnom prostredí a spoločenských interakciách dieťaťa.

V Školskom zákone (Zákon č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní Z.z., § 2, ods. b) je v danom význame vymedzená školská spôsobilosť ako „ súhrn psychických, fyzických a sociálnych schopností, ktorý dieťaťu umožňuje stať sa žiakom a je predpokladom absolvovania výchovno-vzdelávacieho programu základnej školy.“

M. Lipnická (2013, In: Kasáčová, B. – Cabanová, M. a kol. 2013) zdôrazňuje posudzovanie školskej spôsobilosti v rovine školskej zrelosti a v rovine školskej pripravenosti.

Podľa T. G. Halle et al. (2012) predstavuje školská pripravenosť predpoklady na zvládnutie úspešného akademického a spoločenského fungovania v školskom vzdelávaní. T. Slezáková a D. Borbélyová (2013) ju vnímajú vo význame výstupu predprimárneho vzdelávania, determinanta plynulého prechodu dieťaťa do základnej školy a úspešnej adaptácie.

Vychádzajúc z uvedených definícií vidíme rozdiely v rámci pedagogického diagnostikovania školskej pripravenosti, čo vyplýva z terminologického vymedzenia daného pojmu. V závere predprimárneho vzdelávania predstavuje komplexný pohľad na úroveň rozvoja budúceho žiaka a na začiatku primárneho vzdelávania je predpokladom zabezpečenia kontinuity medzi jednotlivými stupňami vzdelávania.

Na začiatku školskej dochádzky je nevyhnutnou súčasťou vstupné diagnostikovanie začínajúceho školáka. Podľa T.Slezákovej (2006) sa diagnostická činnosť učiteľa stáva východiskom tvorby vyhovujúcich edukačných podmienok, ktoré zodpovedajú charakteristike jednotlivých žiakov. Na prahu vzdelávania je špecificky žiadúce rešpektovať schopnosti a možnosti každého dieťaťa.

Učiteľ má k dispozícií viaceré spôsoby a metódy pre uskutočňovanie vstupného diagnostikovania. Dosiahnuté závery by mali byť aplikované v pedagogickej praxi aj ako podpora úspešnej adaptácie žiaka, resp. prekonanie a odstránenie adaptačných ťažkostí prítomných u jednotlivcov. Po vstupe do 1. ročníka základnej školy hovoríme o diagnostikované štartovacej pripravenosti žiaka, ktorá je posudzovaná najmä pedagogickými testami, pozorovaním, portfóliom, analýzou žiackych produktov, rozhovorom. (Borbélyová, D. 2014, In: Borbélyová, D., Špernáková, B. 2014)

Kritéria a indikátory školskej pripravenosť podľa výkonových štandardov ŠVP

Východiskom pedagogického diagnostikovania na prahu vzdelávania môžu byť tiež výkonové štandardy formulované v Štátnom vzdelávacom programe pre predprimárne vzdelávanie v materských školách (2016). Podľa daného dokumentu sú výkonové štandardy „vyjadrené v pozorovateľných a hodnotiteľných výkonoch len pre posledný rok materskej školy…sú dosiahnuteľné u väčšiny detskej populácie v rámci štandardných výchovnovzdelávacích podmienok materskej školy.“

V zmysle predkladaného príspevku, daná časť dokumentu predstavuje očakávané výstupy budúceho školáka a predpoklady žiaka na začiatku školskej dochádzky. Svojim obsahom zodpovedajú zameraniu výstupného a vstupného diagnostikovania na prahu vzdelávania.

Pre potreby našej práce sme analyzovali stanovené výkonové štandardy z pohľadu školskej pripravenosti. Vzhľadom na viacero teoretických pohľadov na jej vymedzenie sme si vybrali štruktúru školskej pripravenosti podľa I.T. Babajevovej (1990, In: Slezáková, T. 2006), ktorú tvoria štyri vzájomne sa podmieňujúce zložky vymedzené podľa osobnostného rozvoja dieťaťa a vzťahov so spoločenským prostredím: emocionálno-motivačná zložka, obsahovo-významová zložka, operačno-činnostná zložka, kontrolno-regulačná zložka.

K emocionálno-motivačnej zložke školskej pripravenosti uvádzame kritéria, ktoré vychádzajú z jej individuálnej charakteristiky a výkonových štandardov v ŠVP. Kritérium chápeme ako znak, ktorý si všímame pre posúdenie vybranej zložky školskej pripravenosti. Ide o konkrétnu vedomosť, zručnosť, schopnosť alebo návyk. Kritérium je ďalej špecifikované formulovaním indikátorov, čo je súbor ukazovateľov určujúcich mieru rozvoja jednotlivca v rámci zvolenej škály. Podobnú analýzu je možné uskutočniť z pohľadu ostatných zložiek v štruktúre školskej pripravenosti.

Emocionálno-motivačná zložka je orientovaná na budúcu rolu žiaka a spolužiaka, čo je konkretizované trojicou motívov – sociálny, poznávací a mravný motív. Budúci školák nadobúda predstavu o sebe ako o žiakovi, existujúce súvislosti a interakcie vyčleňujeme samostatne.

Tab. 1: Pedagogické diagnostikovanie pripravenosti dieťaťa na rolu školáka

Tab. 2: Pedagogické diagnostikovanie mravného rozmeru role žiaka

Záver

Vstup do 1. ročníka základnej školy je podmienený dostatočnou pripravenosťou žiaka, ktorého úroveň rozvoja je individuálna. Nevyhnutný predpoklad úspešného začiatku školského vzdelávania a adaptačného procesu je poznávanie začínajúceho školáka prostredníctvom diagnostických činností. Uskutočňovanie pedagogického diagnostikovania v závere predprimárneho a na začiatku primárneho vzdelávania poskytne komplexný obraz o žiakovi v širších súvislostiach. V príspevku sme dominantnú pozornosť venovali diagnostikovaniu školskej pripravenosti v kontexte úspešnej adaptácie žiaka na začiatku školskej dochádzky, s predpokladom prevencie adaptačných ťažkostí. V texte sme priblížili možnosť diagnostikovania zložky školskej pripravenosti prostredníctvom stanovených výkonových štandardov v ŠVP pre predprimárne vzdelávanie v materských školách (2016). V pedagogickej praxi sú dostupným nástrojom poznávania individuálnej úrovne výstupov dieťaťa z predprimárneho vzdelávania, resp. vstupom žiaka.

Autorka: Mgr. Radka Teleková
Katedra pedagogiky, Pedagogická fakulta, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre

Príspevok bol vypracovaný s podporou grantu.
Grant: V12/2021 (UGA UKF v Nitre)
Názov grantu: Prevencia adaptačných ťažkostí dieťaťa v období prechodu z materskej školy do 1. ročníka základnej školy

Zoznam bibliografických odkazov

BEDNÁŘOVÁ, J. – ŠMARDOVÁ, V. 2012. Školská zrelosť. Čo by malo dieťa vedieť pred vstupom do školy. Brno: Edika. 99 s. ISBN 978-80-266-0049-7

BORBÉLYOVÁ, D. 2014. Testovanie školskej pripravenosti. Testovanie u nás. In: BORBÉLYOVÁ, D. – ŠPERNÁKOVÁ, B. 2014. Testovanie školskej pripravenosti v pedagogickom kontexte. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum. 2014. ISBN 978-80-8052-602-3, s. 35 – 36. [online], [cit. 2019-05-28]. Dostupné na internete: https://mpc-edu.sk/sites/default/files/projekty/vystup/borbelyova_sperna...

CABANOVÁ, M. 2016. Zmeny spoločnosti ako výzva pre pedagogický výskum detí na prahu vzdelávania. In: KASÁČOVÁ, B. – CABANOVÁ, M. (eds.)2016. Deti na prahu vzdelávania. Dôvody a možnosti ich skúmania. Banská Bystrica: Belianum. 196 s. ISBN 978-80-557-1153-9, s. 35-54

GAVORA, P. 2010. Akí sú moji žiaci. Nitra: Enigma, 2010. 216 s. ISBN 978-80-89132-91-1
HALLE, G. T. et al. 2012. Profiles of school readiness among four-years-old Head Start Children. In: Early Childhood Research Quaterly. 2012, Vol. 27, ISSN 0885-2006, p. 613 – 626. [online], [cit. 2019-11-24]. Dostupné na internete: http://mnprek-3.wdfiles.com/local--files/head-start/SR%20among%204%20yr%...

KASÁČOVÁ, B. – CABANOVÁ, M. 2011, Pedagogická diagnostika. Teória a metódy
diagnostikovania v elementárnej edukácii. Banská Bystrica: PF, UMB. 136 s. ISBN 978-80
557-0328-2
LIPNICKÁ,M. 2013. Školská spôsobilosť a jej diagnostické možnosti. In: KASÁČOVÁ, B. – CABANOVÁ, M. a kol. 2013. Pedagogická diagnostika v teórii a aplikáciách. Banská Bystrica: Vydavateľstvo UMB – Belianum. 2013. ISBN 978-80-557-0606-1, s. 59 – 72

SLEZÁKOVÁ, T. – TIRPÁKOVÁ, A. 2006. Adaptácia dieťaťa na školu – Súčasné pohľady na pedagogickú teóriu a prax. Nitra: PF UKF v Nitre. 2006. 191 s. ISBN 80-8050-968-9

SLEZÁKOVÁ, T. – BORBÉLYOVÁ, D. 2013. Dimenzie školskej pripravenosti v kontexte inovácií. In: MIŇOVÁ, M. (ed.) 2013. Predprimárne vzdelávanie v kontexte súčasných zmien. Zborník z vedecko – odbornej konferencie s medzinárodnou účasťou. Prešov: Pedagogická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove. 2013. ISBN 978-80-555-0998-3, s. 108 – 119 [online], [cit. 2019-12-30]. Dostupné na internete: http://omep.sk/wp-content/uploads/2013/03/PREDPRIMARNE-VZDELAVANIE-v-kon...

SYSLOVÁ, Z. – KRATOCHVÍLOVÁ, J. 2018. Metodika pro učitele. Praktická příručka ka diagnostickému nástroji PREDICT. První. Praha: Dr. Josef Raabe, s.r.o., 2018. 55 s. ISBN 978-80-7496-358-2
Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie v materských školách. 2016.
Bratislava: Štátny pedagogický ústav, 112 s. [online], [cit.2020-11-11]. Dostupné na: https://www.statpedu.sk/files/articles/nove_dokumenty/statny-vzdelavaci
program/svp_materske_skoly_2016-17780_27322_1-10a0_6jul2016.pdf

Zákon č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)