Abstrakt: Daný príspevok sa zaoberá rodinou, ktorá je skutočne „pravou rodinou“, kde je dieťa milované, vážené a šťastné. Je rozdelený na dve základné časti. Prvá približuje istý príklad toho, ako sa v rodine majú medzi sebou správať rodičia a ich deti. Druhá ponúka návrh správnej výchovy dieťaťa, aby sa v budúcnosti dokázalo o seba postarať a bolo vo svojom živote šťastné.
Kľúčové slová: rodina, rodičia, výchova

Úvod

Mnoho ľudí sa čoraz častejšie sťažuje na to, aká je dnešná doba. Podobne sa to presúva aj na rodinu. Niekomu vôbec nevadí, že sa pravá rodina dostáva do úzadia a postupne sa ničí. Dookola opakujú tie isté slová: „veď je taká doba“. Nezabúdajme na to, ako veľmi je potrebné postaviť sa za rodinu, pretože je jediným najdôležitejším miestom s pocitom istoty pre dieťa, ktoré nemá od svojho narodenia nikoho iného.

Pocit istoty dieťaťa v rodine

Rodina nesmierne vplýva na citový vývin dieťaťa. Dieťa dokáže veľmi vnímať udalosti v rodine, pretože sa v nej pohybuje každý deň. Je základom pre rozvoj jeho osobnosti. Rodina pomáha dieťaťu začleniť sa do spoločnosti, pomáha mu osvojiť si kultúrne návyky, učiť sa tolerancii.¹ Pomáha mu určovať si vlastné hodnoty, ale taktiež ho vystavuje aj istým konfliktom, aby sa naučilo zvládať svoje budúce nezhody s priateľmi, partnermi, ale i vo svojej budúcej rodine. Pre telesný i duševný vývoj dieťaťa je podstatne dôležitá prítomnosť oboch rodičov.²

V každej rodine je normálne, ak sa v nej prežíva „vojna“ a „mier“. Či už medzi rodičmi alebo medzi rodičmi a ich deťmi. Pre dieťa je veľmi poučné, keď vidí, ako sa v rodine podarilo zvládnuť konflikt a rodičia sa zmierili. Vidí, ako sa jeho rodičia dokázali zmieriť a tým nadobúda istotu, že sa aj po hádke s ním všetci udobria, pretože sa navzájom milujú.³

Pre správne fungovanie v rodine, by mali platiť isté pravidlá. Okrem pravidiel má rodina aj svoje vlastné „rituály“, ktoré sú jedinečné. Ako prvým rituálom môže byť návrat každého člena domov z práce, či školy, alebo z nejakej zábavy. Ak niekto z členov rodiny chýba, pociťujeme to ako neúplnosť celku.⁴ Tu sa vynára priestor na otázky: „Ako rodičia vítajú dieťa zo školy? Ako víta manželka manžela z práce a naopak?“ Mali by sa navzájom radovať z príchodu toho druhého, aby bolo cítiť dôležitosť konkrétneho človeka. Táto radosť zaručí v rodine harmóniu a šťastie.

Vyššie sme spomenuli, ako by to malo v rodinách fungovať. Ale aká je skutočnosť? Viaceré výskumy potvrdzujú, že dieťaťu chýba v rodine duševný pokoj, dôležitý pre jeho osobnostný rozvoj. Jeho rodičia prichádzajú domov z práce (ak nejakú majú), veľmi nervózni a nemajú chuť rozprávať sa s ním. Kedy sa má potom dieťa rodičom zdôveriť s tým, čo prežíva a čo ho trápi?⁵

Áno, dnes je spoločnosť nastavená tak, že v rodine musí aspoň raz prebehnúť kríza, pri ktorej najviac trpia deti. Stávajú sa terčom zlosti ich rodičov. Tomu je potrebné sa vyhýbať. Uvedomujeme si, že manželstvo bez hádok je len utópia. No je úlohou rodičov, zvládnuť situáciu tak, aby si boli istí, že ich malé dieťa nebude počuť ako sa hádajú, aby tým netrpelo.⁶

Pre nadobudnutie pocitu istoty dieťaťa v rodine, je podľa A. Škovieru jednou z možností stôl. Pri ňom sa všetci spoločne stretnú, konzumujú jedlo a popritom komunikujú. Ale pred tým musí matka navariť jedlo, deti prichystať príbor a taniere a otec ich všetkých usadí. Takto trávený čas s rodinou, znamená skutočnú istotu pre dieťa, že je pre svojich rodičov dôležité a vždy ho vypočujú.⁷
Správny spôsob výchovy

Pýtame sa aký typ výchovy je ten najsprávnejší? Ťažko je zhodnúť sa na jednom konkrétnom. Často si zo svojho detstva odnášame istú výchovu, hodnoty, ktoré chceme posunúť aj našim deťom. Ak je dieťa neposlušné, správny rodič by si mal položiť otázku, „prečo to tak je?“ a pátrať po jej odpovedi. Po čase rodičia prídu na skutočnosť, aké je dôležité tráviť viac času spoločne s rodinou na rôznych výletoch, alebo zvýšenie komunikácie medzi sebou.⁸

Pre správnu výchovu je podstatné, aby sa dieťa naučilo pochopiť, čo znamená ÁNO a čo NIE. Práve matky sú tie, ktoré chcú dať svojmu dieťaťu všetko, len aby bolo spokojné a šťastné, aj za cenu klamstva, z ktorého je dieťa sklamané a svojim rodičom začína nedôverovať.

Situácia, kedy sa rodičia nevedia zhodnúť na jednom spôsobe výchovy, kde matka tvrdí jedno, otec zasa druhé, spôsobuje u dieťaťa nerozhodnosť. Nevie koho má poslúchať a upadá do obrovského smútku. Takéto nezhody privádzajú rodinu k hádkam, ktoré pomaly zabíjajú lásku.⁹

Počas účasti na jednom kolokviu s názvom Dieťa – istoty a neistoty v tomto svete, som počula nádherné vysvetlenie výchovy v rodine. Výchova je ako keď sa k stromu priviaže z jednej aj z druhej strany palica. Obidve sú dôležité, aby mohol strom začať rásť rovno. Pri výchove je jedna palica nahradená láskou a druhá trestom. Ani bez jednej palice, nemôže byť človek správne vychovaný. Ak by sa vychovával bez lásky, vyrastie z dieťaťa bezcitný človek. Ak zasa bez trestu, môže z neho vyrásť človek, ktorý si nikdy nič v živote nebude vážiť.

Rodina musí byť skutočne tým miestom, kde sa dieťa cíti spokojné, kde cíti pevný rodinný prístav, do ktorého sa vždy môže s istotou vrátiť. Ak sa dieťa začne vo svojej rodine cítiť neprijaté a nemilované, nastáva v rodine veľká zmena, a rodinný prístav sa začína rozpadať.

Záver

Daný článok vysvetlil dôležitosť rodiny pre život dieťaťa. Ponúkol možnosť správnej výchovy, aby sa dieťa cítilo milované a šťastné. Určite nie je jednoduché vychovať dieťa poslušné, aby sa za neho nemuseli rodičia hanbiť. Ale ak ho rodičia skutočne milujú, sú ochotní a schopní vychovať ho tak, aby im po celý ich život robilo radosť a boli na neho hrdí.

Na úplný záver je vhodné spomenúť myšlienku jednej matky, ktorá odpovedala pedagógom na otázku, ako vychováva svoje dieťa. Povedala: „Stačí, keď vieme v pravej chvíli niektoré veci dieťaťu vysvetliť. A keď chce rozprávať, vieme ho počúvať. Stačí, keď vie, že aj keď sme prísni, chceme byť spravodlivý. Stačí, keď sa správame tak, aby sa k nám priznávalo a nemuselo sa za nás hanbiť. Stačí, keď má istou, že nám na ňom záleží nie kvôli nám, ale kvôli nemu. Že je dôležité pre nás a my sme dôležití pre neho. Stačí, keď vie, že k sebe naozaj patríme.“¹⁰

Takto by mohla vyzerať správna výchova v rodine, ktorá je považovaná za pevný prístav pre dieťa.

Autor: Mgr. Ľubica Durajdová
Literatúra

LOMNICKÝ, I.: Pochopenie podstaty rodiny ako najprirodzenejšieho ľudského spoločenstva. In Rodina na prelome tisícročí – subjekt kultúry, kresťanských a všeľudských hodnôt. Medzinárodná vedecká konferencia 23. – 24.11.1999. Trnava: Univerzita sv. Cyrila a Metoda, 1999. s.136 - 144. ISBN 80-968191-3-5.
MATOUŠEK, J.: Rodina jako instituce a vztahová síť. Praha : Sociologické nakladatelství, 1997. 144 s. ISBN 8085850249.
PREKOPOVÁ, J.: Rodina žije z lásky. Bratislava : Premedia Group, 2014. 137 s. ISBN 978-80-8159-059-7
ŠKOVIERA, A.: Malá polepšovňa (per rodičov). Bratislava : FICE – NS v SR, 2015. 120 s. ISBN 978-80-971901-0-1.

---

¹ Porov. LOMNICKÝ, I.: Pochopenie podstaty rodiny ako najprirodzenejšieho ľudského spoločenstva. In Rodina na prelome tisícročí – subjekt kultúry, kresťanských a všeľudských hodnôt. Medzinárodná vedecká konferencia 23. – 24.11.1999. Trnava : Univerzita sv. Cyrila a Metoda, 1999, s. 142 – 143.
² Porov. MATOUŠEK, O.: Rodina jako instituce a vztahová síť. Praha : Sociologické nakladatelství, 1997, s. 8.
³ Porov. ŠKOVIERA, A.: Malá polepšovňa (per rodičov). Bratislava : FICE – NS v SR, s. 87-88.
⁴ Porov. ŠKOVIERA, A.: Malá polepšovňa (per rodičov). Bratislava : FICE – NS v SR, s. 113.
⁵ Porov. PREKOPOVÁ, J.: Rodina žije z lásky. Bratislava : Premedia Group, 2014, s. 37.
⁶ Porov LOMNICKÝ, I.: Pochopenie podstaty rodiny ako najprirodzenejšieho ľudského spoločenstva. In Rodina na prelome tisícročí – subjekt kultúry, kresťanských a všeľudských hodnôt. Medzinárodná vedecká konferencia 23.
⁷ Porov. ŠKOVIERA, A.: Malá polepšovňa (per rodičov). Bratislava : FICE – NS v SR, 2015, s. 114.
⁸ Porov. ŠKOVIERA, A.: Malá polepšovňa (per rodičov). Bratislava : FICE – NS v SR, 2015, s. 96-98.
⁹ Porov. PREKOPOVÁ, J.: Rodina žije z lásky. Bratislava : Premedia Group, 2014, s. 87-89.
¹⁰ ŠKOVIERA, A.: Malá polepšovňa (per rodičov). Bratislava : FICE – NS v SR, 2015, s. 116.