Nové výzvy v psychológii / Jitka Prevendárová, Martin Kuruc, Štefánia Ferková, Lucie Poláková
Silůvky: Palma, 2017, ISBN 978-80-904620-0-7

Nová publikácia J. Prevendárovej a kol. sa venuje vybraným problémom z oblasti základných teoretických ale i aplikovaných psychologických disciplín. Nie je monotematická a jej ambíciou, ako naznačuje už názov, je sprostredkovať čitateľovi iný uhol pohľadu na psychologické aspekty ľudskej existencie, resp. poukázať na aktuálne problémy človeka, ľudstva a ponúknuť alternatívu. Čo teda spája na prvý pohľad nesúrodé kapitoly je záujem o človeka a jeho prežívanie.

Toto kolektívne dielo v rozsahu 238 s. obsahuje 14 samostatných kapitol. Prvých desať kapitol sleduje problematiku všeobecnej psychológie (predmet psychológie, jej náboženské a filozofické východiská, systém psychologických vied, smery, psychické procesy a stavy). Čo však považujeme za prínos a v našom odbornom prostredí aj mimoriadny počin, je odvaha autorky prekročiť tradičné prístupy k vymedzeniu základných pojmov. Prekonávajúc konvencie, ponúka alternatívu v chápaní a definovaní vedomia, konfrontuje „západnú vedu“ nielen so spirituálnymi tradíciami, ale aj poznaním kvantovej fyziky. Zároveň oceňujeme aj efektívne využívanie paralel a analógií, ktoré uľahčujú pochopenie prezentovanej podstaty vedomia („matrioška“, „PC: hardvér, softvér“). Publikácia sa tak stáva prístupnou nielen odbornej ale i laickej verejnosti. Pozitívne hodnotíme aj snahu autorky podopierať fakty príkladmi z vlastnej psychoterapeutickej praxe, čo približuje vedu k životu a čitateľa k vede. Kapitolou o láske završuje nielen problematiku emócií, ale aj celú túto koncepciu psychológie ako vedy a jej poslania.

Jedenásta kapitola Kognitívne procesy a funkcie prináša pokus o ucelený pohľad na kognitívne procesy a funkcie človeka. Oceňujeme autorovu snahu o ich usúvzťažnenie s ostatnými zložkami, procesmi osobnosti. Nemalou mierou tomu napomáha prezentovaný model troch komponentov v štruktúre osobnosti, ktorému dal aj vlastnú grafickú podobu, rešpektujúc zákonitosti učenia a zásadu názornosti. Príjemnou praktickou bodkou je návod na zmenu myslenia, konkrétne technika Transformácia negatívneho prežívania na pozitívne, ktorá sa osvedčuje v poradenstve i terapii.

V kapitole o morálke detí a dospelých v rodine a škole autorka upozorňuje na potrebu venovať tejto problematike v súčasnej odľudštenej a pretechnizovanej spoločenskej situácii zvýšenú pozornosť. Naliehavosť tohto problému v ére masovej digitálnej demencie reflektujeme aj my. Kapitola ponúka okrem vymedzenia základných pojmov psychológie morálky aj užitočný prehľad konkrétnych diagnostických a výskumných nástrojov. Za najväčší prínos však považujeme prezentáciu výskumného projektu, ktorého súčasťou je modifikácia existujúceho štandardizovaného nástroja a následná aplikácia vlastnej metodiky na vzorke detí staršieho školského veku a dospelých. Pozitívne hodnotíme pomerne podrobný prehľad informácií o konštruovaní metódy (vrátane ukážky jednej z modelových situácií predkladaných respondentovi), popis vzorky a priebehu testovania i následné spracovanie dát, výsledkom ktorého sú tri základné kategórie odpovedí. Stotožňujeme sa so závermi autorky týkajúcimi sa najmä morálneho usudzovania detí, kde je aj podľa nášho úsudku užitočnejšie povzbudzovať morálny vývin samotných detí, než sa pasovať do roly arbitra, jediného kompetentného riešiť problém, resp. konflikt. Jedine tak z nich môžu vyrásť plnohodnotné samostatné bytosti na želanej morálnej úrovni.

Aj posledné dve kapitoly sa dotýkajú vnútorných procesov, resp. prežívania človeka. Kapitola č. 13 je venovaná záťaži a jej zvládaniu, čo je pri dnešnom životnom tempe dosť zásadná oblasť psychológie. Autorka sa nezameriava na konkrétne stratégie zvládania (tých konceptov je veľa), ale kapitolu skôr smeruje k rozvíjaniu psychickej odolnosti a k zameraniu na silné stránky osobnosti, čo môže pôsobiť preventívne z hľadiska vyrovnávania sa so záťažou v dnešnej výkonovo orientovanej spoločnosti. Posledná 14. kapitola s názvom Psychologie barev je syntézou základných informácií o fyzikálnej podstate farebného pociťovania, o farbách v kontexte dejín ľudstva ale i jednotlivých kultúr. Prináša čitateľovi zaujímavé výsledky výskumov venovaných percepcii farieb v súvislosti s asociáciami, najmä v oblasti emócií. Autorka predstavuje základné diagnostické metódy pomocou farieb, využívané v psychodiagnostike a pomerne podrobne sa venuje symbolike jednotlivých farieb. Záver tejto inšpirujúcej kapitoly patrí liečivým účinkom farieb na človeka, ktoré boli zaznamenané tak v somatickej ako psychickej oblasti.

Publikácia môže slúžiť na prehĺbenie poznania všetkým záujemcom o psychológiu, svojimi interdisciplinárnymi presahmi však môže inšpirovať aj širšiu verejnosť. Zároveň ponúka istý kultivačný rozmer tým, ktorí majú záujem o osobnostný rozvoj.

Mgr. Lenka Ďuricová, PhD.
Katedra psychológie Pedagogická fakulta UMB v Banskej Bystrici