Ethical values and dignity in social work

Abstrakt: Ľudská dôstojnosť v pomáhajúcej profesii sociálneho pracovníka nie je len predstavou a ideou o statuse človeka, jeho postojoch v sociálnej práci , ale je to najdôležitejšie právo človeka, ktoré veľmi úzko súvisí s právom človeka na život.
Každý ľudský život má jedinečnú, neopakovateľnú a neodňateľnú hodnotu a dôstojnosť, ktorá vyplýva zo samej podstaty „byť človekom“. Hlavným poslaním každého z nás je byť človekom zodpovedným vo všetkých rovinách – byť zodpovedný k sebe samému, k okolitému svetu a samozrejme k tým, ktorí potrebujú našu pomoc – ku klientom. Celkom prirodzene sa týchto rovín dotýka každá činnosť v rámci sociálnej práce, ktorá je pomocou, podporou, službou a sprevádzaním. Preto si len veľmi ťažko vieme predstaviť túto činnosť s absenciou etických súvislostí. Sociálna práca je založená hlavne na rešpekte k hodnotám a dôstojnosti všetkých ľudí. Skúmanie hodnôt nesporne patrí medzi najdôležitejšie etické témy pre pomáhajúce profesie. V príspevku sa zameriavame na dôstojnosť a niektoré vybrané etické hodnoty v sociálnej práci.
Kľúčové slová: Dôstojnosť, klient, etika, etické hodnoty, sociálny pracovník, živo, právo.

Abstract: Human dignity in assisting profession of social worker is not only the imagine, and the idea about the status of man, his attitudes in social work, but it is the most important right of man, which is closely connected with the right of man for life.
Every human life has unique, unrepeatable and inalienable worth and dignity, which results from the very nature of 'being human'. The main mission of each of us is to be the man responsible at all levels – to be responsible to oneself, to the outside world and of course to those who need our help - to clients. Quite naturally any activity within the social work, which is help, support, and accompanying service, is touching those planes. Therefore it is very difficult to imagine this activity with the absence of ethical context. The social work is based primarily on respect for the values and dignity of all people. The examination of the values undoubtedly belongs to one of the most important ethical issues for the assisting professions. The article deals with dignity and selected ethical values in social work.
Key words: Dignity, client, ethics, ethical value, social worker, life, right.

Ľudská dôstojnosť v pomáhajúcej profesii sociálneho pracovníka nie je len predstavou a ideou o statuse človeka, jeho postojoch v sociálnej práci , ale je to najdôležitejšie právo človeka, ktoré veľmi úzko súvisí s právom človeka na život.
V štruktúre ľudského poznania patrí etike dôležité miesto ako jednej z najstarších filozofických disciplín zaoberajúcej sa morálkou, mravnými hodnotami a spôsobmi správania, ktoré vedú k uplatňovaniu mravných zákonov v rozličných oblastiach života pospolitosti.
V súčasnosti má kriticko-teoretický výklad základných mravných problémov svoje významné praktické vyznenie v aplikovaných etikách, ktoré formulujú prakticko-etické riešenia každodenných problémov vo vzťahu etiky k rôznym oblastiam vedy a praxe.
Štúdium a osvojenie si metód implementácie etiky korešponduje s modernými trendmi a humanizáciou v oblasti vedy , poznania a praxe, výzvami pre 21.storočie, ako aj integračnými ambíciami Slovenska zaradiť sa do moderného a európskeho duchovného prostredia.

Na začiatku tretieho tisícročia sa intenzívne zvyšuje potreba odborníkov v oblasti aplikovanej etiky (sociálna etika, etika komunikácie) ale aj profesijných etík medzi ktoré nesporne patrí etika v sociálnej práci.

Ľudský život je závislý od personálnych vzťahov a morálnych spôsobilostí, ktoré sa rozvíjajú na základe vzájomnej výmeny skúseností ako je prejav intelektuálneho poznania pravdy, aplikácie morálneho dobra. Život všetkých ľudí aj keď s rozdielnou intenzitou smeruje k osobnostnej zrelosti.

Každý ľudský život má jedinečnú, neopakovateľnú a neodňateľnú hodnotu a dôstojnosť, ktorá vyplýva zo samej podstaty „byť človekom“. Hlavným poslaním každého z nás je byť človekom zodpovedným vo všetkých rovinách – byť zodpovedný k sebe samému, k okolitému svetu a samozrejme k tým, ktorí potrebujú našu pomoc – ku klientom. Celkom prirodzene sa týchto rovín dotýka každá činnosť v rámci sociálnej práce, ktorá je pomocou, podporou, službou a sprevádzaním. Preto si len veľmi ťažko vieme predstaviť túto činnosť s absenciou etických súvislostí.
Etika je spojenie najvšeobecnejšieho s najsúkromnejším, je filozofiou ľudskosti, filozofiou života. Je to vedná disciplína, ktorá sa zaoberá morálkou, mravnou stránkou života človeka, jeho vonkajšieho prejavu, jednania a vzťahu k ľuďom. Navyše sa usiluje viesť človeka k dobru, skúma ľudské správanie z hľadiska jeho morálnej hodnoty a usiluje nájsť meradlo, ktoré by umožnilo človeku rozhodnúť, čo je dobro, čo je zlo, čestnosť, nečestnosť (Mráz, 2001).

Ku kľúčovým pojmom v etike patrí hodnota. Tento termín nie je možné presne definovať, je však možné vymedziť jeho chápanie – hodnoty súvisiace s ľudskými záujmami a potrebami, s rozhodovaním ako konať a s etickými normami a hodnotením. Hodnoty môžeme chápať ako čokoľvek, čo má pre nás význam, v konkrétnom zmysle sú to veci, ktoré stoja za to, aby sa po nich túžilo. Etické hodnoty majú svoj základ v dobre, ktoré predstavujú, sú poznateľné a uskutočniteľné iba v priestore slobody a sú teda vlastné iba človeku. Dodržiavanie etických zásad a správania je zvlášť dôležité v pomáhajúcej profesii sociálneho pracovníka. Špecifikom pomáhajúcich profesií je skutočnosť, že klient je v závislej pozícii od pomáhajúceho pracovníka.

A aké by mali byť etické hodnoty v sociálnej práci? Malo by byť samozrejmosťou, že už „samotná práca“ je hodnotou. Známy český filozof F.X. Šalda hovorí: “Jediným spôsobom ako spoznať čo v kom väzí, je pripustiť ho k práci“.

Vzhľadom k tomu, že sa zaoberáme hodnotami v sociálnej práci, môžeme ich rozdeliť do niekoľkých skupín:

1. Hodnoty mravného vedomia
2. Hodnoty povahových vlastností človeka
3. Hodnoty medziľudských vzťahov
4. Hodnoty ľudského konania.

Zamyslime sa bližšie nad tým čo znamenajú jednotlivé skupiny hodnôt pre sociálnu prácu:
Všeobecne je zakorenená predstava, že mravnosť je vecou vrodeného citu, a je jednotlivcom „daná zhora“. Určite je to tak, pretože niektorí ľudia sú skutočne viac citliví na javy, ktoré vyžadujú mravné hodnotenie (Mrázová, 2000). V rámci hodnôt mravného vedomia môžeme hovoriť o určitých etických princípoch, pravidlách. Pre sociálnu prácu je najdôležitejším princíp humanizmu – princíp ľudskosti (z lat. homo = človek, humanitas = ľudský) ktorý je aj princípom lásky a úcty k človeku. Princíp humanizmu nám káže nežiť v živote iba pre seba, ale hlavne pre tých druhých, ktorí nás potrebujú. Humanizmus je postoj, ktorý vychádza z viery v ľudské schopnosti, zdôrazňovania ľudskej dôstojnosti človeka. Pojem ľudská dôstojnosť vychádza z filozofie zakotvenej vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv. Každý človek ako príslušník ľudstva – v našej práci sociálny klient si zasluhuje vážnosť, česť a úctu.
Druhým, nemej dôležitým princípom je princíp čestnosti a svedomitosti v sociálnej práci. V požiadavke svedomitosti ide hlavne o disciplinovanosť a sebadisciplínovanosť v prístupe k plnenie povinnosti. Svedomitosť v sociálnej práci znamená „byť na strane dobra a postaviť sa proti zlu“. Čestnosť a svedomitosť sú hodnoty, ktoré si žiadajú mravnú čistotu vo všetkých morálnych dimenziách človeka.

Do druhej skupiny hodnôt – skupiny povahových vlastností človeka, môžeme zaradiť vlastnosti sociálneho pracovníka, ktoré sú obsiahnuté v Etickom kódexe sociálneho pracovníka (1997): úcta a slušnosť, dôveryhodnosť, zdvorilosť, bezúhonnosť, vytrvalosť, taktnosť, rozvážnosť. Určite sa v sociálnej práci nepripúšťa akákoľvek hrubosť, vulgárnosť, pretože etika v sociálnej práci musí vždy smerovať k ochrane ľudskej dôstojnosti.

Hodnoty medziľudských vzťahov – skupina hodnôt, ktoré sú primárne v ľudskom konaní vôbec, nehovoriac o sociálnej práci, ktorú by človek bez takýchto etických hodnôt ani nemal vykonávať – priateľstvo, láska, altruizmus, empatia a prosociálnosť. Vykonávať prácu v sociálnej oblasti života bez priateľstva a lásky k človeku by bolo nemožné. Rozmerom konania, podtextom každého kroku v sociálnej práci by malo byť biblické „milovať budeš blížneho ako seba samého“. Altruizmus predstavuje morálnu zásadu, ktorá od človeka vyžaduje potlačiť vlastný egoizmus a obetovať svoje záujmy v prospech záujmov iných ľudí, vyžaduje nezištnú službu ľuďom ako zásadu svojho rozhodovania a konania. Empatia zase predpokladá schopnosť človeka vžiť sa do situácie problému iného človeka, znamená vidieť očami druhého človeka a cítiť jeho srdcom. Prosociálnosť znamená schopnosť a ochotu spolupracovať, vedieť sa dohodnúť, byť ochotným urobiť pre druhých niečo bez očakávania protihodnoty, alebo odmeny.

Hodnoty ľudského konania. K uvedeným hodnotám patrí – dobrý skutok, charita, filantropia. Sociálnu prácu nie je možné realizovať bez obetavosti, pomoci a dobročinnosti. Hodnoty ľudského konania sú prejavom vzťahu človeka k druhým ľuďom. V súčasnosti je medziľudská komunikácia často charakteristická vzájomnou izoláciou ľudí. Jej následkom je nevšímavosť, neochota pomôcť iným, ľahostajnosť a egoizmus. Tieto hodnoty sú v rozpore so samou podstatou sociálnej práce, ktorá je založená na hodnotách spolupráce, tolerancie, ľudskosti, ochote pomáhať. Kľúčom k zdravým a plnohodnotným medziľudským vzťahom je „schopnosť mať uši pre city, prosby a problémy iných“, odsunúť do úzadia vlastné želania. To si však vyžaduje čas, silu, kompromisy a ochotu riskovať.

Sociálny pracovník na základe osobnej voľby chce a pracuje s ľuďmi a pre ľudí s cieľom poskytnúť im pomoc na profesionálnej úrovni. Túto prácu je takmer nemožné vykonávať bez schopnosti optimálneho sociálneho cítenia

Sociálne cítenie predstavuje v prvom rade schopnosť poznať a pochopiť situáciu v ktorej sa klient ocitol. Empatické chápanie situácie, v ktorej sa klient ocitol, umožňuje sociálnemu pracovníkovi voliť nielen optimálnu formu komunikácie s klientom, ale taktiež aj optimálnu mieru pomoci.

Sociálne cítenie je emócia vyvolaná morálnymi, alebo duchovnými príčinami a príčinami bezprostredne organickými. Nemôžeme stotožňovať sociálne cítenie s altruizmom ako mravným princípom spočívajúcim v nezištnej pomoci – službe k iným ľuďom, v ochote obetovať pre ich dobro osobné záujmy. Človek, ktorý je istým spôsobom strádajúci, môže byť osamotený, môže byť vo svojom okolí neakceptovaný. Nemôže však mať trvalý pocit vlastného nerealizovania sa. Sociálne cítenie sa vzťahuje na rešpektovanie všeobecne prijatých hodnôt sociálneho života. Sociálne cítenie nie je v žiadnom prípade súcit.

V tejto súvislosti si opäť pripomeňme, že sociálna práca je špecifická odborná činnosť, ktorá smeruje k zlepšovaniu vzájomného prispôsobovania sa jednotlivcov, rodín, skupín a ich sociálneho prostredia. V súčasnosti je vnímaná ako multidisciplinárna až transdisciplinárna vedná oblasť, ktorá disponuje špeciálnymi metódami práce a teoreticky je zameraná na oblasť sociálnej starostlivosti o jednotlivca, skupinu, komunitu či spoločnosť, ako aj na prípravu odborníkov v tejto oblasti (Levická, 2004).

Realizátormi úloh sociálnej práce v praktickej podobe sú sociálni pracovníci. Sociálni pracovníci napomáhajú k rozvíjaniu sebaúcty a vlastnej zodpovednosti jednotlivcov. Činnosti, úlohy a povinnosti sociálneho pracovníka sú pomerne jasne stanovené. S otázkami osobnosti sociálneho pracovníka sa stretávame u nás najmä v súvislosti s riešením otázok etiky sociálnej práce. Základom etiky sociálnej práce sú humanistické hodnoty a postoje spoločnosti k človeku, ktoré sa vyvíjali v priebehu ľudského spolunažívania. Nemala by byť v rozpore s etikou spoločnosti a naopak. Etika, ako systém vedeckého poznania morálky, vo vzájomných vzťahoch jednotlivca a spoločnosti, vytvára pravidlá na výkon profesionálnej sociálnej práce, ktoré sú obsiahnuté v Etickom kódexe sociálneho pracovníka, ktorý bol prijatý už v polovici 20.storočia. Je dôležité, aby sociálny pracovník prinajmenšom udržiaval určitý etický štandard vo výkone svojho povolania, avšak podľa možností ďalej rozvíjal a zvyšoval svoju etickú úroveň (Levická, 2000).

Etický kódex explicitne vymenúva všetky vlastnosti, zručnosti aj kompetencie, ktorými má sociálny pracovník disponovať. Je formulovaný tak, aby slúžil ako sprievodca každodenného správania sa sociálnych pracovníkov v profesionálnych vzťahoch s tými, ktorým slúžia – s klientmi, kolegami, zamestnávateľmi, s inými osobami, s ľuďmi iných profesií.

Kódex je postavený na základných hodnotách sociálnej práce ako profesie, ktoré zahŕňajú hodnotu, určenie a jedinečnosť všetkých ľudí.

Na sociálnu prácu ako špecifickú odbornú činnosť sa vzťahujú ja všeobecné znaky profesionálnej etiky, ktorá sa zaoberá etickými dilemami, problémami hodnôt, ktoré sa vyskytujú pri práci odborníkov, ale aj špecifickými otázkami, akými sú organizácia a disciplína v profesii.

O dôležitosti a potrebnosti sociálnej práce v modernej sociálnej spoločnosti nemožno pochybovať a rovnako nemožno pochybovať o tom, že túto prácu môže vykonávať len profesionál, ktorý má nielen vedomosti, skúsenosti, zručnosti, ktorý koná v súlade s etickými normami a hodnotami, ale ktorý má aj „srdce na pravom mieste“.

Záver

Každý kto prijme normy, princípy i hodnoty sociálnej práce, ktoré tvoria základnú časť tohto povolania, musí jednať v zhode s nimi nielen vo svojom profesionálnom, ale aj v súkromnom živote.
Sociálny pracovník sa vo svojej práci každodenne stretáva s ľudskosťou a dôstojnosťou. Na jednej strane musí pracovník rešpektovať svoju dôstojnosť a na strane druhej musí rešpektovať dôstojnosť svojich klientov, preto je celá sociálna práca založená na vzájomnom rešpekte k hodnote a dôstojnosti všetkých ľudí a na právach, ktoré z tohto vyplývajú.
Prečo práve zachovanie dôstojnosti a ľudskosti je také dôležité v sociálnej práci? Humánny a ľudský prístup s rešpektovaním dôstojnosti každého človeka sa dá považovať za investíciu do budúcnosti.

Autor: Doc. PhDr. Mária Dávideková, PhD.

Zoznam bibliografických odkazov

[1] BEŇO, Pavol. 2004. Komunikácia s umierajúcim pacientom. Bratislava : Speculum nostrum, 2004, ročník 5, č. 4, s. 101-102.
[2] LEVICKÁ, Jana. 2000. Sociálna práca ako vedecká disciplína. In: Sociálna práca a zdravotníctvo l, 2000, 1, s. 7-16.
[3] LEVICKÁ, Jana. 2004. Základy sociálnej práce. Trnava : Spoločnosť pre podporu vedy a vzdelávania na FZaSP, 2004. 170 s. ISBN 80-968952-3-0.
[4] MRÁZ, Martin. 2001. Etika. Trnava : Trnavská univerzita, 200l. 139 s. ISBN: 80-88774-66-7.
[5] MRÁZOVÁ, Alžbeta. 2000. Etické aspekty sociálnej práce. In: Sociálna práca a zdravotníctvo 1, 2000, 1, s. 43-46.

__________________________________________

Prednáška odznela na medzinárodnej vedeckej konferencii Aplikovaná etika v sociálnej práci a ďalších pomáhajúcich profesiách, ktorá sa konala 20. – 21. októbra 2010, v Piešťanoch a bola publikovaná v zborníku z tejto konferencie:
MÁTEL, A. – SCHAVEL, M. – MÜHLPACHR, P. – ROMAN, T. 2010. Aplikovaná etika v sociálne práci a ďalších pomáhajúcich profesiách. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava : VŠZaSP sv. Alžbety. 413 s. ISBN 978-80-89271-89-4.