Nevyhnutnou podmienkou existencie zariadení sociálnych služieb je správne nastavený manažment, dostatok zdrojov a efektívnosť ekonomiky samotnej prevádzky. Sociálne služby na Slovensku zďaleka nepokrývajú potrebu obyvateľov a dlhodobo čelia nerovnomernému rozdeleniu a nedostatku finančných zdrojov. Navyše zákonné podmienky existencie a fungovania týchto dôležitých služieb sa neustále menia so zmenami politických subjektov na čele vlády a s presadzovaním rôznych lobistických záujmov zainteresovaných strán (vláda, štátne a regionálne inštitúcie, zriaďovatelia, manažment, zamestnanci, prívrženci, dodávatelia, sponzori, dobrovoľníci, ale aj klienti a ich blízki) (1). Pritom každá zainteresovaná strana deklaruje svoj prvoradý záujem o klienta, ale v skutočnosti je veľakrát klient ten posledný a v najhoršom prípade sa adekvátnej a jemu prináležiacej sociálnej starostlivosti ani nedožije.

Úvod

Tento príspevok sa zaoberá manažmentom a ekonomikou celoročných pobytových sociálnych služieb (2) v zariadeniach sociálnych služieb, ako sú domov sociálnych služieb (DSS) a zariadenie pre seniorov (ZpS). V ostatných typoch zariadení sociálnej starostlivosti sú manažment a ekonomika obdobné, aplikované primerane k typu poskytovanej činnosti. Pre klienta je ideálne, pokiaľ mu je poskytovaná sociálna služba v zariadeniach tzv. rodinného typu, avšak ekonomika takého zariadenia môže byť finančne náročnejšia. Veľmi veľa organizácií poskytuje sociálnu starostlivosť viacerých typov a pre viac klientov, resp. v kombinácii so zdravotnou starostlivosťou. Vo všeobecnosti platí, že ak organizácia poskytuje mix sociálno-zdravotných alebo čisto sociálnych služieb pre širšiu klientelu, ekonomika je efektívnejšia, ale manažment náročnejší na zabezpečenie starostlivosti orientovanej na klienta. Z hľadiska klienta je ideálna domáca opatrovateľská, resp. ošetrovateľská starostlivosť, kde klient ostáva v kruhu svojej rodiny a vo svojom vlastnom prostredí. Nie vždy je možné poskytovať takúto starostlivosť v domácom prostredí, či už je to chýbajúca resp. zlyhávajúca rodina (sociálny aspekt), alebo odkázanosť klienta na nepretržitú pomoc inej osoby (zdravotný aspekt).

Manažment sociálnych služieb

Pre manažment akejkoľvek organizácie sú najdôležitejší ľudia, ich odborná kvalifikácia a zručnosti, ako aj ich nasadenie pre vec a schopnosť spolupracovať so všetkými zainteresovanými stranami. Výber správnych ľudí a určenie ich zodpovedností a kompetencií v rámci vhodnej organizačnej štruktúry je kľúčom k úspešnému manažmentu. Organizácia, ktorá má záujem poskytovať služby v oblasti sociálnej starostlivosti, musí splniť podmienky získania licencie, ktorú vydáva príslušný samosprávny kraj podľa zákona NR SR č. 448/2008 Z. z., o sociálnych službách (2), pričom pre zahájenie prevádzky sociálneho zariadenia je potrebné splniť hygienické podmienky, minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie podľa príslušných zákonov.

Minimálne personálne zabezpečenie tvorí z manažérskeho hľadiska tzv. líniový personál, ktorý je v priamom kontakte s klientom a ktorý zabezpečuje hlavnú činnosť organizácie alebo jej jedného strediska – v tomto prípade DSS, resp. ZpS. Na základe teórie Henry Mintzberga a jeho koncepcie organizačnej štruktúry, ktorú publikoval v 80. rokoch minulého storočia (3), okrem líniového personálu má organizácia ďalší podporný personál a tzv. technoštruktúru. Tieto podporné strediská sú okrem správy a administratívy: kuchyňa, práčovňa, upratovanie, rehabilitácia apod. (obrázok 1 – Organizačné zabezpečenie zariadenia sociálnych služieb).

Tieto podporné činnosti môže zabezpečovať organizácia vlastnými pracovníkmi alebo subdodávkou, pričom rozhodnutie závisí od veľkosti organizácie, počtu klientov a podmienok prevádzky. Napríklad všeobecne platná zásada je, že prevádzka stravovacieho zariadenia nie je finančne efektívna, pokiaľ má menej ako 100 stravníkov. Konkrétne zariadenie o väčšej kapacite stravníkov však nemusí mať priestorové alebo finančné možnosti na to, aby zriadilo vlastnú kuchyňu. Pracovníci podporných činností by mali byť vedení k maximálnej podpore líniových pracovníkov, ktorí sú ich internými klientmi a ich spokojnosť sa prejaví v kvalitnej službe konečnému, teda externému klientovi, čo v prípade sociálnej starostlivosti je nielen klient, ale aj jeho rodina a blízki.

Fungovanie hlavnej a podporných činností zariadenia sociálnych služieb by malo maximalizovať efektívnosť a kvalitu zabezpečenia hlavných cieľov a zámerov organizácie v zmysle jej poslania a zákona 448/2008, o sociálnych službách (2):

• Vykonávanie odborných činností (sociálne poradenstvo, ošetrovateľská starostlivosť v zariadení, sociálna rehabilitácia a iné) § 16.
• Vykonávanie obslužných činností (ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva) § 17.
• Vykonávanie ďalších činností (ako je príprava a výdaj stravy, vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny, vzdelávanie, záujmové činnosti a iné) § 18.

Vyššie uvedené ciele sú náročné na zdroje, v prvom rade na kvalitu a kvantitu odborného a pomocného personálu. Stanovené ciele sú na prvý pohľad ťažko merateľné a hodnotiteľné, a preto je nesmierne dôležitá spolupráca dobre fungujúceho tímu a vzdelávanie a formácia pracovníkov. Služba ľudí pracujúcich v sociálnych zariadeniach je viac povolaním a poslaním, ako len obyčajným zamestnaním. Pritom práca ľudí v sociálnej oblasti nie je finančne ohodnotená tak, ako by si podľa spravodlivosti zaslúžila.

Ekonomika sociálnych služieb v SR

Priemerné náklady na klienta a deň v zariadení sociálnych služieb sa na Slovensku pohybujú od 20 € do 40 € podľa stupňa odkázanosti klienta na sociálnu službu, v závislosti od finančných podmienok a úrovni miezd potrebného personálu v regióne, v ktorom sa zariadenie nachádza. Financovanie sociálnych služieb by sa malo skladať s viacerých zdrojov: klient a jeho rodina, štát, samospráva a zdravotné poisťovne (kurzívou sú označené dnes neexistujúce zdroje). Podľa v súčasnosti platného zákona na Slovensku by mal každý klient zariadenia sociálnych služieb dostať od príslušnej samosprávy finančný príspevok na odkázanosť (pri maximálnom stupni VI. to predstavuje približne sumu 10 € na deň) a finančný príspevok na prevádzku (vypočítaný pre daný región z ekonomicky oprávnených nákladov, čo predstavuje približne 2-5 € na deň). Pokiaľ by klient za službu platil len na úrovni svojho dôchodku, vedel by v priemere prispieť sumou 10-15 € na deň (na Slovensku bol k 1. 7. 2011 priemerný dôchodok vo výške 366 €). V skutočnosti si samosprávy platný zákon vykladajú po svojom hlavne z dôvodu chýbajúcich zdrojov. V praxi to potom znamená, že mnohí neverejní poskytovatelia nedostanú príspevok na každého klienta a príspevok na prevádzku je vypočítaný z ekonomicky oprávnených nákladov zariadení príslušného samosprávneho kraja alebo obce a nie ako štandardný náklad stanovený na základe empirického prieskumu ekonomicky oprávnených nákladov.

Náklady na starostlivosť o klienta zariadenia sociálnych služieb sú dobrovoľne obetované zdroje na kvalitné zabezpečenie tejto starostlivosti. Z hľadiska hľadania finančnej efektívnosti na strane nákladov je nezanedbateľnou skutočnosťou fakt, že 70 % nákladov tvoria personálne náklady. Vyššie bolo spomenuté, že ľudia sú najdôležitejšou zložkou sociálnej starostlivosti a ich finančné ohodnotenie je už teraz poddimenzované, a preto šetriť v tejto položke je takmer nemožné. Ostatné priame náklady sú stravovanie, pranie, žehlenie a náklady na ostatné činnosti. Šetrenie v týchto položkách je možné na úrovni rozhodovania či vykonávať tieto činnosti vlastnými zamestnancami alebo prostredníctvom kontrahovanej dodávky.

Možné hľadanie ďalších úspor je v nepriamych nákladoch a energiách. Organizácie, ktoré prevádzkujú zariadenia sociálnych služieb, sú častými žiadateľmi v grantových výzvach a projektoch, pretože pre vyššie uvedené skutočnosti, je problémom zabezpečiť samotnú prevádzku, nieto ešte financovať nákup a udržiavanie vybavenia, prípadne investovať do vzdelávania pracovníkov.

Paradoxy (nielen) sociálnych služieb

1. Legislatíva a samosprávy
   Personálne zabezpečenie sociálnej starostlivosti je dané zákonom, pričom nesplnenie týchto podmienok môže byť dôvodom pre stratu licencie alebo finančných príspevkov zo strany samosprávy. Pokiaľ poskytovateľ sociálnej služby nedostane príspevok na každého klienta, núti ho to šetriť na mzdových nákladoch personálu alebo zaťažiť klienta a jeho rodinu vyššími poplatkami.
2. Klienti
   Takmer každý pacient si v priebehu svojho života hradil odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne, a preto je veľmi prekvapený, že za sociálnu starostlivosť musí neúmerne doplácať. Na druhej strane ľudia na Slovensku nie sú naučení platiť za služby starostlivosti, pretože boli zvyknutí, že všetko bolo zadarmo. Tiež je paradoxom fakt, že mnohokrát klient prepíše svoj majetok na svoju rodinu, ktorá nie je ochotná doplácať na starostlivosť o svojho príbuzného. Paradoxom je, že dokážeme obetovať veľké finančné prostriedky na drahú dovolenku, ošatenie a zariadenie, ale je nám ľúto zaplatiť ľuďom, ktorí sa o nás postarajú, keď sme na to odkázaní.
3. Sponzori
   Paradoxne najväčšími sponzormi zariadení sociálnych služieb sú ich vlastní pracovníci (podhodnotené mzdy) a dobrovoľníci. Táto situácia je však neúnosná, pokiaľ sponzoring nie je dobrovoľný, ale vynútený zlou a nespravodlivou ekonomickou situáciou. Paradoxom je, že v mnohých ohľadoch je sprostredkovane poberateľom sponzoringu nie zariadenie sociálnych služieb, alebo klient, ale samotný štát a jeho inštitúcie, ktoré nevytvorili podmienky pre spravodlivé a viac zdrojové financovanie tejto starostlivosti.

Záver

Napriek pesimizmu tohto príspevku a zložitej situácii v teréne sociálnej starostlivosti je nádej, že existuje veľa priaznivcov sociálnych služieb, napríklad aj na strane vládnych a štátnych inštitúcií a hlavne samospráv, ktorí budú hľadať uspokojivé riešenia v záujme cieľového klienta, ako aj samotná slovenská spoločnosť, ktorá dokazuje svoju vyspelosť a humánnosť schopnosťou postarať sa o svojich starých, slabých a bezmocných ľudí.

Ing. Magdaléna Veselská, Dip Mgmt (Open)
finančný manažér a predseda správnej rady DOM Božieho milosrdenstva, n. o., Ul. Tibora Andrašovana 44, 974 01 Banská Bystrica
Literatúra

(1) J. Arnold, T. Hope: “Accounting for Management Decisions”, 2nd edition, Prentice Hall International (UK) 1990
(2) Zákon NR SR č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
(3) Henry Mintzberg, Structure in 5's: Designing Effective Organizations, 1983, Prentice Hall United States ISBN 013855479X
(4) Zákon NR SR č. 311/2001 Z. z. § 120 Minimálne mzdové nároky, ods. 3 a 4

_____________________________________________

Odborný měsíčník Sociální služby je nejrozšířenějším periodikem v oblasti sociálních služeb v České republice. Jeho vydavatelem je Asociace poskytovatelů sociálních služeb České republiky (APSS ČR), největší profesní organizace sdružující poskytovatele všech typů a druhů sociálních služeb v ČR. Její členskou základnu v současnosti tvoří více než 720 organizací, což znamená přes 1600 registrovaných služeb.

Obal a obsah čísla ZDE (PDF, 290KB)

Časopis Sociální služby vznikl v roce 2009 transformací dosavadního Zpravodaje APSS ČR. Vychází desetkrát ročně na 36-48 stranách formátu A4 v nákladu 3500-4000 kusů pro cca 16 000 čtenářů z řad poskytovatelů, zřizovatelů i uživatelů sociálních služeb, představitelů veřejné správy, studentů i pedagogů vysokých škol jak v České republice, tak na Slovensku.

Více informací lze získat na webových stránkách http://www.socialnisluzby.eu a http://www.apsscr.cz.

Objednávky pro členské organizace APSS ČR vyřizuje přímo vydavatel nebo redakce na adrese: APSS ČR, Vančurova 2904, 390 01 Tábor, Česká republika, tel./fax: +420 381 213 332 nebo +420 606 832 551, e-mail: redakce@apsscr.cz

Minulá čísla:
Celé číslo - Leden 2010 (PDF, 4,54 MB)