TRADITION IN ROMA FAMILIES (Orechov Justice)
Abstrakt: Stav súčasnej rodiny závisí od sociálnej a ekonomickej situácie spoločnosti – funkcie a formy rodiny podmieňujú charakter existujúcich výrobných a spoločenských vzťahov, ako aj úroveň kultúrneho rozvoja spoločnosti. Objektom skúmania je súčasná a tradičná rómska rodina. Autori poukazujú na ich kultúru a dôležité udalosti v tradičnej rómskej rodine. Sú popísané udalosti v živote rómskej rodiny počnúc manželstvom, cez svadbu, ako aj zvyky dodržiavané pri tradičnom rómskom pohrebe. Z výsledkov prieskumu autorov vyplýva, že samotné skúmané socio-kultúrne regulatívy nemajú podobu tradicionality. Prvky pôvodnej kultúry sa vytrácajú a nie sú nahradené inými, novými elementmi. Korene pôvodnej rómskej kultúry možno ešte nájsť u subetnickej skupiny Valašských (tzv. „olašských“) Rómov. Na druhej strane u tzv. „Rumugro“ Rómov nebadať žiadne tradície, zvyky či obyčaje uvádzané v normotvorných textoch o rómskej kultúre v minulosti. Vyjadrujeme presvedčenie potreby zachovania ešte „živých fosílií“ tradičného žitia v samotnej kultúre, ktorá popri dominantných kultúrach stáročia pretrvávala.
Kľúčové slová: Rodina. Rómska rodina. Tradičná a súčasná rómska rodina. Kultúra.

Abstract: Current status of the family depends on the social and economic situation. Condition of families depends on existing production and social relations, as well as the level of cultural development of society. The object of the study is to present a traditional Roma family. The authors point to Roma culture and an important event in the traditional Roma family. These events are described in the lives of Roma families starting from marriage, through marriage, birth of a child as well as the traditional customs observed by the Romany funeral. The results shows that simply examined socio-cultural regulations do not have the traditional form. Elements of indigenous culture are disappearing and unfortunately are not replaced by other, new elements. The roots of the original Roma culture can still be found in sub-ethnic groups Wallachian (Olach Gipsy) Roma. On the other hand, the group called 'Rumugro' Roma do not demonstrate any traditions, customs and habits reported in normative texts of Roma culture in the past. We express our conviction cherish 'living fossils' of living in a very traditional culture, which in addition to the dominant culture persisted for centuries.
Key words: Family. Roma families. Traditional and contemporary Roma family. Culture.

ÚVOD

Rodinu môžeme považovať za malú sociálnu skupinu, ktorá si v interakcii so širšími spoločenskými inštitúciami formuje svojskú charakteristickú štruktúru. Je to celok, kde na základe emocionálnych príbuzenských vzťahov medzi rodičmi, rodičmi a deťmi, resp. medzi ostatným príbuzenstvom, utvárajú osobitné vzťahy. Každá rodina prechádza mnohými zmenami. Patria sem zmeny v štruktúre rodiny a zmeny v jej funkciách (Kasanová, 2008, ). Aj v rómskej rodine dochádza k určitým zmenám. Zmeny v súčasnej rómskej rodine sme pozorovali na Orechovom dvore.

TRADIČNÁ RÓMSKA RODINA

Konečná (1994, s. 17) uvádza, že: „rómska rodina rovnako ako iné rodiny prechádza spoločenským vývojom, ale nesie v sebe aj retardačné trendy, tradície a všetky prejavy rómskeho etnika“. Rodina vytvára jedno z najdôležitejších socializačných prostredí. Poskytuje jednotlivcovi jeho základnú totožnosť, vytvára predovšetkým zázemie pre prvé poznávanie a citové zážitky. Podľa Cangára (2002) tradičná rómska rodina je charakteristická životom v širšej veľkorodine, komunitným spôsobom života, zreteľnou deľbou rolí v rómskej rodine a chápaním obydlia ako dočasného, provizórneho. Aj Rosinský (2006, s. 29) potvrdzuje, že: „rodina žije pohromade v blízkom, doslova tesnom fyzickom kontakte“. Mužské a ženské úlohy sú v rodine jasne a pevne vymedzené. Rómske ženy vnímajú svoju gender identitu oveľa vyhranenejšie ako slovenské ženy (Čerešník, Čerešníková, 2007, Čerešník, 2006). Rómsku rodinu nemožno chápať ako istý počet jednotlivcov, ale vždy ako celok. Konflikty prežívajú rodiny kolektívne, jedinec koná vždy v mene rodiny. Chyba, ktorú urobí jedinec, sa hodnotí ako chyba celej rodiny. Aj Rosinský (2006) uvádza, že v tradičnej rómskej rodine mal každý svoje miesto, každý presne poznal svoj status a vedel čo môže a čo nie. Vzťahy medzi rodinnými príslušníkmi (otec, mama, stará mama, starý otec, brat, sestra) sú veľmi silné. Jedinec z tradičnej rómskej rodiny nezostáva sám, ani doma, ani na smrteľnej posteli, či v nemocnici (Hartl, 1993). Tieto zistenia potvrdzujú aj Čerešník a Čerešníková (2007) a dávajú ich do vzťahu s kolektivizmom ako kultúrnou dimenziou.

TRADÍCIE V RÓMSKEJ RODINE V MINULOSTI

Spektrom záujmu tradicionality v rómskej kultúre budú vybrané socio-kultúrne regulatívy v rámci tradícií a zvykov: narodenie a krst, svadba, manželstvo a pohreb.

Narodenie a krst
V každej rodine je narodenie dieťaťa významnou udalosťou. Inak to nie je ani v rómskom spoločenstve. Ako v minulosti, tak i v dnešnej dobe, je veľkou radosťou narodenie syna. On je nositeľom rodu a keď vyrastie, bude reprezentovať svoju rodinu medzi ostatnými Rómami. U olašských Rómov je muž najdôležitejšou osobou rodiny. Rodina má silný patriarchálny charakter. U tzv. Rumungov (t. j. východoslovenských Rómov) takáto striktná dominancia zatiaľ nebola potvrdená dôkladnejšími výskumami.
Ako uvádzajú Stojka a Pivoň (2003, s. 16) „keď sa v olašskej rodine narodí dieťa a matka ho prinesie domov z nemocnice, ostatné olašské matky sa na neho prichádzajú pozrieť. Každá Rómka je na dieťa zvedavá a každá mu zaželá zdravie a šťastie. Jedna po druhej si ho podávajú do rúk, alebo sa naň iba pozrú a usúdia, na koho sa podobá. Pred samotným krstom žena nesmie chodiť nikam na návštevu, ani sa ukazovať na ulici, pretože je ešte nečistá. Olašská Rómka sa očisťuje s tým, že ide spolu so svojou kmotrou do kostola v deň krstu. Matka dieťaťa predtým než sa uskutoční krst, nesmie v kuchyni nič vykonávať. Keď sa krstia deti u Rómov, ich rodičia im dávajú mená po ich krstných otcoch (ak je to chlapec), alebo po ich krstných matkách (ak je to dievča).“
Svadba a manželstvo
Fabianová a Hübschmannová (1991) detailne opisujú rómsku svadbu v minulosti Keď sa mladí vrátili z národného výboru, prisahali si ešte raz po rómskom spôsobe. Starosta im zviazal ruky červenou šatkou, nalial ženíchovi do dlane pálenku a ženích dal sa napiť neveste, potom nalial starosta neveste a nevesta dala napiť sa z dlane ženíchovi. „Žite spolu ako tá čierna zem s čiernym chlebom. Neurobte nikdy druhému hanbu. A tak, ako Pánboh rozsvietil slnko, aby ste nikdy v živote nezablúdili a nezišli zo správnej ľudskej cesty. Potom sa zase spustila hudba, družba obchádzala okolo s tanierom a svadobčania hádzali peniaze na tanier. Potom išli jeden po druhom s nevestou tančiť.“ ( Stojka – Pivoň, 2003, 19-24 s.).

Po návrate z kostola bola pripravená svadobná hostina. Väčšinou sa chystala s príbuzenstvom aj niekoľko dní dopredu. Hudba, ktorú začali hudobníci aj pri príchode svadobčanov hrať, musela každého chytiť za srdce. Najskôr sa zahralo mladému páru a hromadne sa pripilo na lásku a šťastie. Po sviatočnom chode, kde svadobčania jedli z jedného taniera a nevesta kŕmila ženícha, nevesta vybrala sa doprostred miestnosti, kde družba držal sito alebo klobúk a svadobčania si kupovali sólo s nevestou. Sólo považovali za česť.

Až potom začala zábava v plnom prúde. Odolať cimbalovej muzike a krásnym rómskym piesňam bolo a je aspoň pre rómske srdce celkom nemožné. (Fabianová, Hübschmannová 1991,38 s.).

Pohreb
Pri porovnaní dvoch subetnických skupín Rómov žijúcich na Slovensku možno vo zvykoch pri nešťastnej životnej udalosti v minulosti a dnes badať určité rozdiely. Vartovanie (bdenie rodiny nad zosnulým, pozn. autora) sa v súčasnom svete vytráca. V minulosti však bolo bežné stráviť nad nebožtíkom tri dni. Nebol nikdy sám a pri jeho „poslednom odchode“ z tohto sveta sa pri ňom striedala rodina a blízki priatelia. U olašských Rómov uvádzajú Stojka a Pivoň (2003, s. 120), že pred vartovaním sa najbližšia rodina musela zariadiť takto: „Keď zomrie otec, jeho žena si ostrihá vlasy, pretože dlhé vlasy znamenajú jej krásu a to žena, ktorej zomrie muž, nesmie ukazovať. Tiež dá zo seba dolu šaty, ktoré nosievala, keď jej muž žil a oblečie si len čierny odev od hlavy až po päty – je celá v čiernom. Keď zomrie žena, jej muž, synovia i dcéry si oblečú čierne oblečenie.“ V minulosti a v niektorých lokalitách i dnes sa zosnulému do rakvy dávali i jeho osobné a obľúbené predmety ako: víno, karty (ak rád hrával), bič (ak mal kone), palicu, peniaze, zlato (najčastejšie prstene), veľa kvetov a svätých obrázkov. Keď zomrela žena, do truhly jej vyskladali peknú látku, ktorá musela byť drahá a tiež obľúbené predmety (Stojka – Pivoň, 2003). U Rumungrov pri pochovávaní zosnulého hrávali jeho obľúbené piesne. Barányiová (2013, s. 34) uvádza: „Rómske hudby stáli a formovali sa na schopnostiach primáša – bol nositeľom melodickej línie, ktorej prepožičiaval variabilnú individualizovanú podobu. Na ňu sa pripájala hra ostatných. Druhé husle (sekundárny primáš) mali za úlohu zosilniť melodické obrysy skladby. Úlohou kontrášov bolo harmonizovať melódiu, vytvárať dvoj-a-troj zvukmi vyplňujúci stredný hlas. Úlohou basy bolo udržiavať základný rytmus a mala aj dôležitý harmonický význam. Malá basa, violončelo, veľká basa – kontrabas udávajú v skladbe základný rytmus, čím zastávajú aj funkciu bicieho nástroja. Cimbal obohacoval zvukovú farbu, zmäkčoval výraz, dodával muzike ľahkosť a lesk“.
PRIESKUM TRADIČNEJ RÓMSKEJ RODINY (ORECHOV DVOR)

Hlavným cieľom bolo konfrontovať vybrané tematické okruhy v rámci tradicionality rómskej rodiny s jej aktuálnou podobou.

Prieskumné metódy
Pri realizácii prieskumu sme využili metódu kvalitatívneho výskumu – pološtruktúrovaný rozhovor. Strauss a Corbinová sa domnievajú, že údaje samy o sebe by sa nemali analyzovať vôbec a že úlohou bádateľa je skôr údaje zhromažďovať a prezentovať ich tak, že „informátori hovoria sami za seba“( Strauss, Corbinová, 1999, 228 s.).
Doplnkovou metódou bolo zúčastnené pozorovanie.

Opierali sme sa o rady Šveca (2006, s. 53 – 54), ktorý odporúča vyhodnotenie empirických dát v istom poradí:

1. kódovanie (otvorené)
2. prepojenie dát (spájanie určitých dimenzií)
3. komentovanie dát (vkladanie stručného komentára)
4. vyvodenie záverov z vlastnej analýzy dát

Predmet prieskumu
Prieskum sme realizovali so šiestimi rodinami na Orechovom dvore. Spolupracovali sme s Mestským úradom v Nitre, Odborom sociálnych služieb (Terénni sociálni pracovníci), ktorý je zapojený do Národného projektu „Terénna sociálna práca v obciach“. Do prieskumu sa zapojili rómske rodiny, ktoré majú rôzne rodinné vzťahy, tradície a zvyky. Po uvedení do celkového kontextu podávame základné informácie a popíšeme špecifiká skúmanej lokality, budeme však zároveň rešpektovať právo na anonymitu. Lokalita Orechov dvor sa nachádza cca 800m na juh od súvisle zastavanej plochy mesta Nitry. Je to bývalý areál hospodárskeho dvora, ktorý v roku 2004 zmenil svoje funkčné využitie - pre bývanie. Rozhodnutím Mestského zastupiteľstva v Nitre bola lokalita vybraná na vybudovanie nájomných bytov s nižším štandardom, do ktorých boli Rómovia presťahovaní z mesta.

Na Orechovom dvore žijú dve základné skupiny Rómov:
- Valašskí „olašskí“ Rómovia (charakterizovaní vyššou kultúrnou a životnou úrovňou, vysokou autoritou vajdu);
- Rumungro (charakterizovaní nižšie postavenou skupinou, väčšinou chudobnejší, so slabšími kultúrnymi a kmeňovými väzbami).
Danú lokalitu v súčasnosti obýva 341 obyvateľov v 60 bytoch nižšieho štandardu. Sú to obyvatelia, ktorých podstatnú časť tvoria občania marginalizovanej rómskej komunity.

CHARAKTERISTIKA PRIESKUMNEJ VZORKY
RODINA 1
Pani N., 54 ročná, býva so svojim manželom D. a 5 maloletými deťmi v bunke na Orechovom dvore. Navštevujú základnú školu v Krškanoch. V bunke býva ešte aj dospelý syn Daniel so svojou družkou a dvomi maloletými deťmi, ktoré sú obe postihnuté, majú detskú mozgovú obrnu, nepohybujú sa, sú nevidiace. Pani N. predtým bývala vo Svätoplukove, kde im údajne podpálili dom. V byte neudržiavajú hygienu, je na nízkej úrovni. Nábytok je skromný, spia pravdepodobne všetci na manželskej posteli. Všetky deti bývajú často choré, nechodia do školy, majú hodiny ospravedlnené. Pani N., poberá dávky v hmotnej núdzi, majú určeného osobitného príjemcu, dlžobu na byte nemajú. Vraj chodia vyberať kontajnery (rodičia). Motivácia je pre nich v súčasnosti kúpa práčky na pranie (v prípade dodržiavania hygieny ako aj „zdravia“ detí).

RODINA 2
Pani K.,42 ročná, býva v jednoizbovom byte na Orechovom dvore spolu so svojím druhom Marekom S., jeho rodičmi (poberatelia starobného dôchodku) a svojimi 4 deťmi. Rodina bola istý čas v Českej republike, kde boli deti predbežným opatrením súdu zverené do starostlivosti detského domova (okrem Mareka - ten bol na úteku), kvôli zanedbávaniu starostlivosti, následne boli deportované na Slovensko a umiestnené do detského domova v Nitra, kde žili v profesionálnej rodine. Podľa vyjadrenia detí sa im v profesionálnej rodine páčilo. Rodičia si našli bývanie na Orechovom dvore a nad deťmi bola zrušená ústavná starostlivosť. V súčasnosti navštevuje Erik 3. ročník.- v Krškanoch, Janko chodí do materskej školy(aj na obedy, ale vraj ho vždy po 1,5 hodine pošlú zo škôlky domov), František navštevuje tiež základnú školu v Krškanoch, 4. ročník, Marek- 4. ročník. Marek bol na úteku v Českej republike, kde bol umiestnený v Diagnostickom centre pre utečencov. Matka si ho musela ísť vyzdvihnúť priamo do Prahy. V diagnostickom centre mali podozrenie, že užíva drogy - pervitín. Pri našej návšteve sa Marek k užívaniu drog priznal, uviedol, že občas si dá pervitín, aj marihuanu. Nevedel uviesť, odkiaľ na to berie peniaze, ani prečo drogy užíva. K svojmu úteku do Českej republiky sa tiež nevedel vyjadriť, povedal, že ho tam vzali kamaráti a on ani nevedel, kam ide.

Byt je zariadený skromne, v prednej miestnosti sú 2 postele, v zadnej miestnosti je obývačková stena, linka, posteľ a televízor. Hygiena v domácnosti nie je na požadovanej úrovni, návlečky na paplóny sú špinavé, aj na zemi sú nečistoty. Matka pôsobí dojmom, akoby požívala nejaké upokojujúce látky (skáče z témy na tému, všetko ide akoby mimo ňu, stále sa usmieva). Rodičia poberajú dávky v hmotnej núdzi, na nájom je stanovený osobitný príjemca.

TRADÍCIE V RÓMSKYCH RODINÁCH ( ORECHOV DVOR)

V tejto časti práce popíšeme výpovede respondentov na dôležité udalosti v tradičnej rómskej rodine počnúc narodením a krstom, manželstvom, cez svadbu, až po zvyky dodržiavané pri tradičnom rómskom pohrebe.

Narodenie a krst
V súčasnom dynamicky sa vyvíjajúcom svete sa menia i tradičné prvky rómskej kultúry. Rozdiely s minulosťou možno badať vo všetkých oblastiach rodinného i spoločenského života, počnúc krstom. U Rumungrov vnímajú narodenie dieťaťa takto: „My si vážime každé narodené dieťa rovnako, či je to chlapec alebo dievča.“ (Pani N., 54 r.). U olašských Rómov si viac želajú chlapca: „...viac by sme si priali chlapca, kvôli tomu, že do našej rodiny pribudne nevesta a celá jej rodina.“ (Pani K., 42 r.).
Za najdôležitejšiu udalosť v živote považujú narodenie dieťaťa, pričom tu badať určité prvky magickosti: „Keď sa narodí dieťa, tak mu na ľavú ruku dáme červenú stužku a taktiež pred krstom by sa nikto nemal pozrieť, pokiaľ ešte nie je pokrstené. Nie je ochránené pred zlými duchmi.“ Tieto výpovede boli podobné u oboch subetnických skupín.
Dôležitým darom pre dieťa a rodinu sú hmotné dary: „Do perinky mu dáme zlato alebo peniaze.“ (Pani K., 42 r.).
Manželstvo
Manželstvo je v rómskej kultúre a tradícii hlboko zakorenené a súvisí s množstvom rituálov, hoci každá skupina preferuje rôzne typy zvykov, no v konečnom dôsledku podstata je vždy rovnaká. U nich je samozrejmosťou, že nevesta sa nasťahuje k ženíchovi, ale v súčasnej dobe, hlavne v majoritnej spoločnosti, si mladomanželia plánujú vlastné spoločné bývanie. “Nevesta u nás Olasškých vždy príde bývať ženíchovi, naopak to nie je možné...“ (Pani K., 42 r.).
U Rumungrov: „... aj u nás sa nevesta nasťahuje ženíchovej rodiny, ale zriedkavo sa stane aj opak.“(Pani N., 54 r.).
Svadba
Medzi tradície, či už skupiny olašských, alebo Rumugro Rómov, patrí aj svadba. U Rumungrov výber nevesty je len dohodou. „U nás Rumungrov len dohodou. Stretnú sa rodičia nevesty a ženícha a dohadujú sa ich budúcnosti života. (Kde budú bývať, robiť, peniaze)...“(Pani H., 67 r.). „.... Svadba pre nás Rumungrov je veľmi dôležitá, hlavne keď vydávame dievku. Z dievčaťa sa stáva žena.“ Zvykom je, že nevesta sa vydáva od 18 rokov. „.... od 18 rokov alebo staršie...“ (Pani N., 72 r.) „Svadobná hostina trvá od rána do rána, ... vždy sa koná v sobotu od rána do rána. Na stoloch musí byť veľa jedla, pálenej a musí to byť na vysokej úrovni.“ (Pani N., 54 r.).

Svadba pre obe skupiny Rómov predstavuje obrad, keď z dievčaťa sa stáva žena, ženích prevezme zodpovednosť za celú rodinu. U nich je hriechom bývať „na divoko“ – tento typ spolunažívania sa stáva trendom hlavne u mladých v majoritnej spoločnosti. Podľa nášho názoru sa len boja prebrať zodpovednosť za toho druhého. A už sa vytráca potreba manželstva, keďže pre nich to symbolizuje len kus papiera. A práve u Rumungrov a olašských Rómov môžeme pozorovať, že svadba u nich predstavuje oslavu „nového života“ mladomanželov.

U olašských Rómov je zvykom, že nevestu si vyberajú dohodou alebo útekom. „... my si vyberáme dohodou, zaplatením alebo útekom, a nie únosom. Pri zaplatení nevesty dodržujeme tradície „pytačky.“ Ako to vyzerá pri pytačkách? “Nevestu ide vypýtať najváženejší postavený muž z rodiny ženícha, príde tam celá rodina so sprievodom hudby. ... pred vstupom do domu vajda trikrát zabúcha palicou, to symbolizuje príchod pytača a vypýtanie si nevesty od rodičov... a hovoria: dozvedeli sme sa, že tu býva pekná nevesta... potom otec nevesty a ešte zvyčajne dvaja, traja rodinní príslušníci diskutujú pri okne... majú v ruke buď fľašu vína, alebo drahej pálenky... ženíchov zástupca vytiahne peniaze... nevestin otec odmietne, tak vytiahne viac peňazí a keď sa dohodnú, pustia ich dnu a začne veľká oslava...“ Keď sa koná svadba, je veľká hostina? “Áno, príde veľa ľudí, do domu kultúry, prichádzajú hostia... každá rodina, ako prichádza, je pre nich zahraná skladba a každý donesie drahé whisky...“... oslavujeme až do rána... pri dohode sa dohodnú rodičia nevesty a ženícha..“(Pani K.,42 r.).
Pohreb
Počas rozhovoru s respodentmi o téme pohreb prevládala pochmúrna nálada. Rodiny ťažko o tom rozprávali. Pohreb pre nich symbolizuje určitý obrad, kedy sa pozostalí lúčia so zosnulým a majú možnosť povedať mu to, čo počas života nestihli, ale hlavne, len to dobré. Ako sami tvrdia o zosnulom, len to dobré. Zosnulému do rakvy vkladajú jeho najobľúbenejšie veci, v predpoklade, že to využije na druhom svete. V dome zosnulého zakryjú alebo zvesia zrkadlo. Každý, kto sa príde s nebohým rozlúčiť, položí na neho ruku a poprosí ho o odpustenie, ak mu niekedy v živote ublížil. Veria, že jeho duša je stále prítomná. Mŕtvy sa však vraj mohol po istom čase vrátiť a svoju návštevu dáva najavo vo sne, ohlási sa buchnutím dverí, zvukom krokov, alebo zanechá iné viditeľné znamenia. „Pred pohrebom je trojdňový kar a keď je pohreb, príde veľa ľudí. ...pohreb sa koná v sprievode hudby, hrajú sa piesne, ktoré poznal... „hallgató“ (Pani N., 72 r.). Olašské rodiny, ktoré sa zúčastnili rozhovoru, nám nechceli na túto tému odpovedať, jedna rodina nám povedala: „My držíme smútok aj rok, napríklad keď zomrie manželke muž, nemôže variť, ani upratovať, nosíme čierne veci – sukne... Keď sa koná pohreb, hrá muzika, rýchle hudby a do truhly dáme mŕtvemu najkrajšie šaty i jeho obľúbené predmety: mužom fajku, cigarety, ale i husle, alebo gitaru, ženám náušnice, prstene.“(Pani K., 42 r).
ZÁVER

Keď sa zamyslíme nad súčasnou konkrétnou situáciou Rómov a ich vzťahu k majorite, vo všeobecnosti môžeme zhodnotiť, že rómska rodina i dnes reprezentuje tradičný tip viacgeneračnej rodiny, v ktorej sa obmeňuje rodinná hierarchia. Rómska rodina je patriarchálna, rozhodujúce slovo v rodine má otec, matka je zodpovedná za chod domácnosti a výchovu detí, pričom tu môžeme sledovať určité rozdiely oproti majoritnej spoločnosti. Prvky pôvodnej kultúry sa vytrácajú a nie sú nahradené inými, novými elementmi. Korene pôvodnej rómskej kultúry možno ešte nájsť u subetnickej skupiny Valašských (tzv. „olašských“) Rómov. Na druhej strane u tzv. „Rumugro“ Rómov nebadať žiadne tradície, zvyky či obyčaje uvádzané v normotvorných textoch o rómskej kultúre v minulosti. Vyjadrujeme presvedčenie potreby zachovania ešte „živých fosílií“ tradičného žitia v samotnej kultúre, ktorá popri dominantných kultúrach stáročia pretrvávala.

Autori:
Mgr. Magdaléna Barányiová
Mgr. Peter Keresztes
POUŽITÁ LITERATÚRA

BARÁNYIOVÁ, M. 2013. Lučenec, Kultúrne centrum Novohradu. /Diplomová práca/. Nitra: FSŠ UKF, 2013. 63 s.
CANGÁR ,J. 2002. Ľudia z rodiny Rómov = Manuša andar e familia Roma : doplnková učebnica o dejinách a živote Rómov pre základné a stredné školy [preklady do rómskeho jazyka Viliam Zeman]. - 1. vyd. - Nové Zámky : Crocus, 2002. 237 s. ISBN 80-88992-42-7.
ČEREŠNÍK, M. - ČEREŠNÍKOVÁ, M. 2007. Rodovosť a schopnosť jej posúdenia rómskou populáciou v segregovaných osadách. In: Metanoia - Harmónia človeka : 25. Psychologické dni. Zborník príspevkov. Bratislava : Stimul, 2007. 278-283 s. ISBN 978-80-89236-39-8.
ČEREŠNÍK, M. 2006. Gender a ortogonálna konfigurácia jeho komponentov. In: Sociálne procesy a osobnosť. Košice : SAV. 66-75 s. ISBN 978-80-969628-4-6.
FABIANOVÁ,T., HüBSCHMANNOVÁ, M.1991. Čavargoš/Tulák. Praha: Apeiron. 68 s. ISBN:80-900703-1-0.
HARTL, P. 1993. Psychologický slovník. Praha: Budka, 1993.
KASANOVÁ, A. 2008. Sprievodca sociálneho pracovníka, I. Rodina a deti. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška , 449 s. ISBN: 978-80-8094-277-9.
KONEČNÁ, K. 1994. História a súčasnosť rómskej rodiny. Košice: štátna vedecká knižnica, 1994. ISBN 80-85-328-17-8.
ROSINSKÝ, R. 2006. Čhavale Romale alebo motivácia rómskych žiakov k učeniu, UKF :FSVaZ, 263 s. ISBN 80-8050-955-7
STOJKA, P. – PIVOŇ, R. Náš život. Amaro trajo. Bratislava: INFOROMA, 2003. 138 s. ISBN 80-969055-0-3.
STRAUSS, A.- CORBINOVÁ, J. 1999. Základy kvalitativního výzkumu. Boskovice: Albert, 1999. 228 s. ISBN 80-85834-60-X.
ŠVEC, V. 2006. Pozvání do metodologie pedagogického výzkumu. Brno: Paido, 2006. ISBN 80-7315-121-9.