Ethics in penitentiary care
Abstrakt: Profesijná etika personálu väzenstva je obsiahnutá v etických normách pre špecializované odborné funkcie. Samostatne pre sociálneho pracovníka, psychológa a lekára. Ostatný personál je viazaný dodržiavaním prísahy a náplňou práce. V procese penitenciárneho zaobchádzania je však množstvo ďalších pracovníkov, ktorí sú v priamom kontakte s odsúdeným vo výkone trestu odňatia slobody. Svojim profesionálnym prístupom môžu zásadným spôsobom ovplyvniť prežívanie odsúdeného v pozitívnom i negatívnom význame. Správanie sa a spôsob prezentácie uplatňovania štátnej moci voči odsúdeným nie je pre nich stanovené etickým kódexom. V záujme efektívneho naplnenia účelu penitenciárnej starostlivosti je potrebné venovať sa problematike dodržiavania etických zásad personálu bez rozdielu profesijnej kvalifikácie.
Kľúčové slová: Profesijná etika, aplikovaná etika, úcta, slušnosť, zdvorilosť, morálna zodpovednosť, akceptácia, empatia.

Abstract: Professional ethics of correctional facility personnel is included in ethical norms for particular professional positions. Separately for social workers, psychologists and medicine doctors. The rest of the personnel is bound to keep the oath and also to adhere to the job content. . In the process of penitentiary treatment there are many other workers who are in the contact with inmates. Applying their professional work approach they can fundamentally influence inmates´ experience in this special setting either in a positive or negative way. Behavior and the way of state power presentation toward inmates is not for them determined in ethical codex. In order to fulfill effectively the purpose of penitentiary care or treatment it is inevitable to pay special attention to the issues related to keeping ethical principles of the personnel without making the difference in personnel qualification.
Keywords: Professional ethics, applied ethics, esteem, politeness, moral responsibility, empathy, acceptance.

Aplikovaná etika skúma etické aspekty konkrétnych problémov života človeka, či už v každodennom živote alebo v rámci profesijnej činnosti. Ňou zostáva etika v úzkom vzťahu k reálnym problémom života človeka a jeho profesii. V rámci aplikovanej etiky sa dá rozlíšiť profesijná etika, ktorá aplikuje všeobecné mravné normy na konkrétnu profesijnú činnosť. Do istej miery sa aplikovanou etikou prechádza z akademického prostredia do riešenia eticko-morálnych problémov človeka, ktoré súvisia s jeho profesijnými činnosťami (Mátel, 2010, s. 8). V tomto ponímaní predstavujeme profesijné činnosti personálu v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody, ktoré sa podieľajú na procese penitenciárneho zaobchádzania. Ide o príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky zaradených na oddelení výkonu trestu. Požiadavky na ich odbornosť v jednotlivých funkciách sú vysoké, pretože priamo ovplyvňujú väzenské prostredie a jeho kvalitu. Ich spoločné činnosti môžu posilňovať ciele výkonu trestu odňatia slobody alebo negovať snahu tých kolegov, ktorí presadzujú skutočný záujem o resocializáciu odsúdených a minimalizáciu negatívnych vplyvov väzenského prostredia na osobnosť odsúdeného. Výkon štátnej moci a účel výkonu trestu sú dva protipóly, ktoré sa zdajú takmer nezlučiteľné, ak si zásadne neodporujú vo svojich formách uplatňovania. Ak má byť účelom výkonu trestu snaha o nápravu odsúdeného a znovuzaradenie do spoločnosti, tak hlavným predpokladom úspešnosti penitenciárneho zaobchádzania nie je len dodržiavanie noriem, ale i osobnosť príslušníka s takými morálnymi vlastnosťami, ktoré ho predurčujú na naplnenie vízie nápravy odsúdeného. Práve spôsob a forma vyžadovania plnenia noriem je problém, ktorý je možné riešiť prostredníctvom profesijnej etiky a vytvorením hlavných etických zásad v interakcii personálu a odsúdeného.

Pedagóg oddelenia výkonu trestu

Pre možné úspešné zaradenie odsúdených do občianskeho života svojimi činnosťami a kompetenciami je najdôležitejším pomocníkom, sprevádzateľom a podporcom pre odsúdeného, pretože svojou činnosťou zodpovedá za realizáciu práv a povinností odsúdených zverených mu do starostlivosti. Spôsob výkonu jeho činností priamo ovplyvňuje aktuálny stav odsúdeného. Za predpokladu, že jeho morálka, ktorá podľa Mátela (2010, s. 10) „predstavuje pravidlá ľudského správania“ zlučiteľná s profesijnými hodnotami v sociálnej práci, tak dodržiavanie a aplikácia týchto hodnôt sú možným predpokladom byť vo svojej profesii úspešný v spojení s formami zaobchádzania, ktoré mu vymedzuje rozkaz č. 86/2009 v Zbierke rozkazov generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže. Zámerne hovoríme o hodnotách v sociálnej práci, pretože práve metódy a formy sociálnej práce sú hlavnými činnosťami v práci pedagóga, napriek tomu, že metódy a formy sociálnej práce sa vyskytujú v normách výlučne pri funkcii sociálny pracovník.

Profesijné hodnoty

1. Zameranie na služby osobám skôr než na peňažný zárobok alebo zvýšenie postavenia
2. Férové, ohľaduplné, optimálne a kreatívne užívanie profesionálnej pomoci, autority a príležitostí vo vzťahu ku klientom a ostatným ľuďom.
3. Zodpovednosť za kompetentné, ohľaduplné a etické vykonávanie profesionálnych funkcií.
4. Vo vzťahu k verejnosti a sociálnej politike zastávanie sa záležitostí týkajúcich sa klientov alebo vlastných úloh.“ (Mátel, 2010, s. 81)

K prvej uvedenej hodnote pedagóga môžeme hovoriť v praxi o úlohe poradcu – sociálneho pracovníka. Podľa Strieženca (1999, s. 19) ,,sociálny pracovník je profesionál, ktorý disponuje osobitými predpokladmi, vlastnosťami a schopnosťami. Prispieva k zlepšeniu situácie a nabáda jednotlivca, skupinu, komunitu či spoločnosť k správnym postojom. Snaží sa riešiť a eliminovať poruchy a demotivačné faktory v interakcii so sociálnym prostredím, vedie klienta k vlastnej zodpovednosti, k rozvoju kritického myslenia z hľadiska budúcich potrieb a k účelnému využitiu vlastných zdrojov. Očakávané efekty sa prejavia v momente nezávislosti sociálneho klienta.“ Dôležitosť zamerania sa na služby odsúdenému v praxi pedagóga v tak ťažkej situácii ako je adaptácia na nové prostredie vo výkone trestu a možné adaptačné problémy, ktorých je veľké množstvo, spočíva práve vo vzťahu poradca – klient. Klient očakáva, že mu poradca poradí, vypočuje ho keď to potrebuje, pochopí jeho ťažkú situáciu a bude ho akceptovať v jeho jedinečnosti. Pri tom mu dá jasne najavo, že je pre neho v prvom rade človekom, ktorý má rovnaké práva a cenu, ako on sám, okrem tých práv, ktoré sú mu odobrané v súvislosti s trestom. Citlivý a na služby zameraný pedagóg sa však v interakcii s odsúdeným snaží i tento pocit eliminovať, aby si vybudoval vzťah založený na empatii, akceptácii a vzájomnej dôvere. Úlohou pedagóga rovnako ako ,,úlohou sociálneho pracovníka - poradcu je každého klienta pochopiť, zaujímať sa o neho, vcítiť sa do neho, aký je, držať mu palce – proste mať ho rád, vidieť v ňom i tie dobré stránky, ktoré ostatným unikajú“ (Kopřiva, 1997, s. 21, In Oláh, Schavel, 2006, s. 123). Len veľmi pevné hodnotové orientácie pedagóga privedú k osvojeniu si týchto úloh, pretože sa musí dokázať odosobniť od trestnej činnosti odsúdeného, zároveň ju podrobne poznať a mať na pamäti, aby dokázal vhodným spôsobom stanoviť program zaobchádzania, ktorý priebežne kontroluje, prehodnocuje, vyhodnocuje a podľa potreby mení.

Druhá hodnota, ktorá spočíva vo férovom, ohľaduplnom, optimálnom a kreatívnom využívaní profesionálnej moci, autority a príležitosti vo vzťahu ku klientom a ostatným ľuďom v práci pedagóga s odsúdeným dáva veľký priestor na preukázanie skutočného postoja k odsúdenému. Pedagóg, príslušník, predstaviteľ štátnej moci, poradca, ale i človek s disciplinárnou právomocou a v neposlednom rade i hodnotiteľ odsúdeného je niekoľkonásobná autorita, ktorá mu je daná statusom. Takto umocnenú autoritu už nie je potrebné budovať, skôr sa dokázať s ňou vyrovnať, aby nepôsobila až príliš autoritatívne. Status dáva pedagógovi veľkú moc nad odsúdeným, čím sa dostáva odsúdený do určitej miery závislý na pedagógovi a jeho subjektívnych rozhodnutiach a hodnoteniach. Ak má pedagóg dospieť vo svojich činnostiach v individuálnych formách zaobchádzania k naplneniu cieľu, ktorým je formovanie pozitívnych vôľových vlastností a schopností odsúdeného tak, aby po prepustení z výkonu trestu dodržiaval všeobecne záväzné právne predpisy a zásady spoločenskej morálky a prostredníctvom nich podporoval tiež sebaúctu odsúdeného, úctu k iným a rozvíjal zmysel pre zodpovednosť za jeho správanie, ako je to uvedené v § 4 RGR č.86/2009, tak práve správanie sa pedagóga a jeho využitie profesionálnej moci je rozhodujúce v jeho úspešnosti. Odsúdený môže byť vedený k týmto vlastnostiam efektívne len v prípade, že ten, kto ho vedie je osobnosťou s vysokými nárokmi na seba. To znamená, že je príkladom odsúdenému v dodržiavaní noriem spôsobom, ktorý akceptuje ľudskú dôstojnosť i napriek zásadne rozdielnemu statusu. Neakceptácia, nonkongruencia, odmietanie pomoci, neplnenie noriem, porušovanie sľubov alebo ponižovanie ľudskej dôstojnosti akoukoľvek formou je pre odsúdeného zásadným problémom v chápaní, prečo má na sebe niečo meniť, ak ten čo ho má meniť mu nie je vzorom. V takomto prípade nemožno hovoriť ani o budovaní vzájomnej dôvery. A bez vzájomnej dôvery nemožno hovoriť o úspešnosti realizácie individuálnych foriem zaobchádzania. Vtedy sa môže hovoriť o viac formálnom vykazovaní činnosti pedagóga, čo vedie odsúdeného k snahe vytvoriť o sebe dojem dobrého a poslušného väzňa, aby sa vyhol negatívnemu hodnoteniu. V takomto prípade hovoríme o účelovosti správania sa odsúdeného, alebo ho v procese prizonizácie označujeme za dobre inštitucionalizovaného. To znamená, že síce počas výkonu trestu dodržuje stanovené normy, ale nie je presvedčený o ich skutočnom význame. Tým sa len ťažko môžu dosiahnuť zmeny vlastností odsúdeného, práve naopak, môže ho to doviesť k poznaniu, že je normálne normy porušovať. Takéto poznanie odsúdeného vedie k ideologizácii počas výkonu trestu, teda k negatívnemu adaptačnému javu na väzenské prostredie, ktoré je založené na neformálnej hierarchii odsúdených bez prítomnosti personálu.

Niesť zodpovednosť za kompetentné, ohľaduplné a etické vykonávanie profesionálnych funkcií je pre pedagóga potrebnou hodnotou. V praxi to znamená, že len jeho vnútorné presvedčenie o správnosti práce s odsúdenými nestačí. Byť kompetentným znamená sa neustále zdokonaľovať v metódach a technikách práce, aby mohol čo najkvalitnejšie vykonávať svoju profesiu. Veľkou zodpovednosťou pedagóga je i schopnosť udržať rovnováhu medzi aplikáciou represívnej zložky výkonu trestu, spôsobom vyžadovania plnenia stanoveného poriadku a disciplíny inými príslušníkmi a formami zaobchádzania, úspešnosť ktorých je podmienená minimálnou, alebo žiadnou agresivitou. Viesť zverený kolektív odsúdených k dodržiavaniu tejto časti je potrebné. Vhodné je i monitorovať, akým spôsobom sa uplatňuje prostredníctvom iných kolegov, pretože neprimeraný spôsob nevedie k osvojeniu si potrebnosti dodržiavať poriadok a disciplínu. Dokázať riešiť so svojimi kolegami takýto problém predpokladá vysokú zainteresovanosť v práci s odsúdenými, pretože sa nemusí stretnúť s pochopením, ak bude zastávať odsúdených. Len na jeho rozhodnutí je, či sa bude snažiť eliminovať negatívne formy správania svojich kolegov, alebo sa zbaví zodpovednosti a bude nepočujúcim a nevidiacim, aby nespôsobil prípadné komplikácie sám sebe. Takýmto postojom však bez toho, aby si to uvedomoval môže prísť o autoritu u odsúdených, ale i dôveryhodnosť, čím si zatvára cestu ku klientovi, teda i možnosť lepšie s klientom pracovať.

Vo vzťahu k verejnosti a sociálnej politike zastávanie sa záležitostí týkajúcich sa klientov alebo vlastných úloh, predpokladá schopnosť pedagóga čo najlepšie odsúdených poznať. Toto poznanie ho vedie k čo najobjektívnejšiemu hodnoteniu odsúdených a to je predpokladom i možnej úspešnej aplikácie stanoveného programu zaobchádzania, ale i k predchádzaniu vzniku nepriaznivých sociálnych udalostí počas výkonu trestu. Schopnosť a snaha objektívneho hodnotenia odsúdených vedie i k dôvere, pretože odsúdení veľmi citlivo vnímajú akýkoľvek prejav nespravodlivosti počas výkonu trestu, čo ich vedie k apatii, nespolupráci, strate pochopenia účelu zaobchádzania. Takýto stav je v zásadnom rozpore s cieľom sociálnej politiky v časti resocializácie odsúdených, pretože môže viesť k recidíve, čím narastajú nároky na finančné zabezpečenie výkonu trestu, namiesto toho, aby po návrate odsúdený opätovne plnil svoje spoločenské úlohy občana v produktívnom veku. Úlohou pedagóga je neustále presadzovať čo najlepšie nie len legislatívne, ale i inštitucionálne zázemie, ktoré by viedlo k naplneniu jeho vlastných úloh, cieľov sociálnej politiky a hlavne potrebám odsúdených tak, aby miera vplyvu väzenského prostredia na ich osobnosť v negatívnom zmysle bola minimálna. Povinnosťou pedagóga v naplnení tejto hodnoty je i presadzovať nové možnosti riešenia problematiky u svojich nadriadených, rovnako upozorňovať na aktuálne nedostatky a problémy, ktoré maria snahu personálu o čo najlepšiu aplikáciu zaobchádzania. Dôležitou vlastnosťou je v tejto časti schopnosť zbaviť sa strachu pred nadriadenými a odbornými argumentmi presadzovať svoje oprávnené nároky. Smerom k spoločnosti, ktorá problematiku väzenstva často vníma ako slepé črevo a v dnešnej zložitej ekonomickej i sociálnej situácii je na periférii záujmu je vhodné svojim prístupom k profesii a snahou informovať verejnosť o aktuálnom stave väzenstva zvyšovať status profesie i zviditeľňovať potrebu záujmu spoločnosti o väzenstvo. Cestou sa javí zbavenie sa predsudkov, že každý, kto je potrestaný odňatím slobody je nenapraviteľný alebo že je potrebné prísnejšie trestať odňatím slobody, čo sa síce javí ako vhodné okamžité riešenie, ale má to i mnoho vedľajších dôležitých aspektov, medzi ktoré nepochybne patria i ekonomické nároky spojené s odňatím slobody.

Referent režimu oddelenia výkonu trestu

Funkcia, ktorá svojim statusom a náplňou služobných činností zabezpečuje režimovú službu, teda na zverenom úseku organizuje a riadi vykonávanie činností v rámci časového rozvrhu dňa odsúdených a činnosti na zabezpečenie práv odsúdených. Je predstaviteľom systému dozor, kontrola, bezpečnosť ako neoddeliteľná súčasť väzenského prostredia v záujme ochrany a bezpečnosti spoločnosti i personálu, ale odsúdených. Práve referent režimu má ako najbližší spolupracovník pedagóga v povinnostiach monitorovať správanie sa odsúdených a informovať pedagóga o svojich poznatkoch. Má právo navrhovať disciplinárne odmeny a tresty, ktoré aplikuje pedagóg. V zmysle zákona má povinnosť zabrániť odsúdeným v porušovaní zákona. Pre odsúdených je sprevádzateľom a kontrolórom každého kroku v priebehu dňa až do večierky. Táto zdanlivo jednoduchá, ale nesmierne náročná funkcia nie je považovaná za pomáhajúcu profesiu, my ju však jednoznačne medzi ne zaraďujeme, pretože svojou činnosťou priamo ovplyvňuje atmosféru kolektívu odsúdených. To, či je atmosféra plná tenzie, alebo nie má za následok i správanie sa odsúdených, teda kvalitu vzájomnej interakcie, ktorá v uzavretom prostredí má veľký význam. Preto predpokladom osobnosti referenta režimu sú rovnaké hodnoty ako u pedagóga napriek tomu, že požiadavky na vzdelanie sú odlišné. Za hlavné princípy činnosti referenta režimu považujeme v presadzovaní zabezpečenia režimovej služby úctu, slušnosť a zdvorilosť v komunikácii s odsúdenými. Budovanie autority prostredníctvom nevhodného správania sa alebo požívanie vulgárnych výrazov, tykania odsúdeným je neprofesionálne a ponižujúce ľudskú dôstojnosť. Dôležitosť profesionálneho prístupu je teda potrebná práve v hľadaní rovnováhy medzi represívnou a humanizačnou zložkou v zaobchádzaní, ktoré sa vo svojej kvalite podporujú, alebo negujú. Neustálym zdokonaľovaním sa v sociálno-komunikačných zručnostiach je referent viazaný zodpovednosťou k profesii. K tomuto mu má zamestnávateľ vytvoriť dobré zázemie a podporovať ho v ďalšom vzdelávaní, ktoré je zamerané na zvládanie stresu, záťažových situácii, konfliktov, možnostiach a formách presadzovania a uplatňovania štátnej moci slušným spôsobom. Medzi najjednoduchšie spôsoby patrí napríklad skorá informovanosť odsúdených o tom, čo požadujeme, bez zbytočných agresívnych reakcií, ktoré vyvolávajú nie len u odsúdených agresívnu odpoveď. Práve referent režimu je pre odsúdeného akýmsi pomyselným vzorom v presadzovaní štátnej moci. Rovnako je pod drobnohľadom odsúdených v dodržiavaní noriem, plnení sľubov a jednotného prístupu v dodržiavaní poriadku a disciplíny, čo odsúdení veľmi citlivo posudzujú.

Záver

Problematika etiky v penitenciárnej starostlivosti je pomerne široká a zložitá, pretože špecifické prostredie, ktoré je uzavreté a spoločnosť mu venuje len okrajovú pozornosť je zásadne riešená legislatívnymi normami. Potreba etických noriem všetkých pracovníkov väzenstva sa javí na mieste. Nejde iba o tie profesie, ktoré si v spoločnosti vyžadujú etický kódex, ale i ostatné , ktoré sa svojou činnosťou podieľajú na procese zaobchádzania. Viesť personál k uvedomeniu si potreby neustále znižovať počet odsúdených ako hlavnú spoločenskú úlohu a nie len izolovať odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody by prostredníctvom vytvorenia etických princípov a ďalšieho vzdelávania personálu mohlo znamenať prechod od formálne preferovaného ku skutočnému záujmu o odsúdených ako o členov spoločnosti, ktorí sú v nepriaznivej sociálnej situácii a potrebujú vo svojej jedinečnosti osobitný prístup.

Autori:
PhDr. Tibor Roman, PhD.
PhDr. Ladislav Roman, PhD.
Zoznam bibliografických odkazov

[1] MÁTEL, A. 2010. Etika sociálnej práce. Bratislava : VŠZaSP sv. Alžbety, 2010. 183 s. ISBN 978-80-89271-85-6.
[2] OLÁH, Michal, SCHAVEL, Milan. 2006. Úvod do štúdia a dejín sociálnej práce. 1. vyd. Prešov : VŠ sv. Alžbety, ÚSV a Z, 2006. 176 s. ISBN 80-9694499-1.
[3] STRIEŽENEC, Štefan. 1999. Úvod do sociálnej práce. Trnava : Ad, 1999. 215 s. ISBN 80-967589-6-9.
[4] Zbierka rozkazov generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže č. 86/2009 o zaobchádzaní s obvinenými a odsúdenými.

__________________________________________

Prednáška odznela na medzinárodnej vedeckej konferencii Aplikovaná etika v sociálnej práci a ďalších pomáhajúcich profesiách, ktorá sa konala 20. – 21. októbra 2010, v Piešťanoch a bola publikovaná v zborníku z tejto konferencie:
MÁTEL, A. – SCHAVEL, M. – MÜHLPACHR, P. – ROMAN, T. 2010. Aplikovaná etika v sociálne práci a ďalších pomáhajúcich profesiách. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava : VŠZaSP sv. Alžbety. 413 s. ISBN 978-80-89271-89-4.