Challenges and Perspectives of Nursing Palliative Care in the Hospital Setting

Abstrakt: Paliatívna starostlivosť predstavuje komplexný prístup zameraný na zmiernenie utrpenia pacientov s nevyliečiteľnými a pokročilými ochoreniami. V nemocničnom prostredí zohráva sesterský personál kľúčovú úlohu pri poskytovaní kontinuálnej starostlivosti, ktorá zahŕňa fyzickú, psychosociálnu a duchovnú podporu pacientov a ich rodín. Tento článok podrobne analyzuje súčasné výzvy, špecifiká ošetrovateľskej paliatívnej starostlivosti, potrebu špecializovaného vzdelávania a multidisciplinárnej spolupráce. Zdôrazňuje význam integrácie paliatívnych princípov do bežnej klinickej praxe a predstavuje odporúčania pre optimalizáciu ošetrovateľskej starostlivosti v nemocničnom prostredí.
Kľúčové slová: paliatívna starostlivosť, ošetrovateľstvo, nemocničné prostredie, kvalita života, multidisciplinárna starostlivosť, vzdelávanie

Abstract:Palliative care represents a comprehensive approach aimed at alleviating the suffering of patients with incurable and advanced illnesses. In the hospital setting, nursing staff play a key role in providing continuous care that encompasses physical, psychosocial, and spiritual support for patients and their families. This article provides an in-depth analysis of the current challenges and specifics of nursing palliative care, highlighting the need for specialized education and multidisciplinary collaboration. It emphasizes the importance of integrating palliative principles into routine clinical practice and offers recommendations for optimizing nursing care in hospital environments.
Keywords: palliative care, nursing, hospital setting, quality of life, multidisciplinary care, education

Úvod

Paliatívna starostlivosť predstavuje komplexný a multidimenzionálny prístup, ktorý sa zameriava na zmiernenie utrpenia pacientov s nevyliečiteľnými, pokročilými a často život ohrozujúcimi ochoreniami. Cieľom tejto starostlivosti nie je len liečba symptómov ochorenia, ale aj podpora fyzickej, psychosociálnej a duchovnej pohody pacientov, pričom zahŕňa aj podporu ich rodín a blízkych. V nemocničnom prostredí má sesterský personál nezastupiteľnú rolu pri zabezpečení kontinuity a kvality tejto starostlivosti, ktorá často predstavuje poslednú fázu života pacienta.

Ošetrovateľská paliatívna starostlivosť v nemocniciach nie je obmedzená iba na liečbu symptómov, ale zahŕňa komplexnú starostlivosť, ktorá vyžaduje citlivý a individuálny prístup k potrebám každého pacienta. Sestry sú často tí, ktorí sú v najbližšom kontakte s pacientmi a ich rodinami, čo im umožňuje rozpoznať zmeny v zdravotnom stave, emocionálne potreby i sociálne problémy, ktoré môžu negatívne ovplyvniť kvalitu života pacienta.

Napriek tomu, že význam paliatívnej starostlivosti je široko uznávaný, prax v nemocničnom prostredí čelí viacerým špecifickým výzvam. Patria sem nedostatok špecializovaného personálu, nedostatočná integrácia multidisciplinárnych tímov, obmedzené možnosti kontinuálneho vzdelávania, ako aj infraštruktúrne a organizačné bariéry. Okrem toho, kultúrne a spoločenské postoje k smrti a umieraniu často ovplyvňujú komunikáciu medzi zdravotníckymi pracovníkmi, pacientmi a ich rodinami, čo môže komplikovať plánovanie a poskytovanie paliatívnej starostlivosti.

V článku preto venujeme pozornosť aj potrebám a možnostiam rozvoja špecializovaného vzdelávania pre zdravotnícky personál, ktoré je nevyhnutné pre zabezpečenie kvalitnej a efektívnej paliatívnej starostlivosti. Ďalej analyzujeme význam multidisciplinárnej spolupráce, ktorá zahŕňa lekárov, sestry, sociálnych pracovníkov, psychológov a duchovných, a jej vplyv na zlepšenie kvality starostlivosti a spokojnosti pacientov.

Na záver článku navrhujeme odporúčania zamerané na integráciu paliatívnych princípov do bežnej klinickej praxe v nemocničnom prostredí. Tieto odporúčania zahŕňajú rozvoj vzdelávacích programov, zlepšenie organizačných a technických podmienok, posilnenie multidisciplinárnych tímov a zvýšenie povedomia o význame paliatívnej starostlivosti medzi zdravotníckymi pracovníkmi i verejnosťou.

Cieľom tohto príspevku je tak prispieť k hlbšiemu pochopeniu komplexnosti ošetrovateľskej paliatívnej starostlivosti v nemocniciach a podnietiť ďalší rozvoj a implementáciu efektívnych stratégií, ktoré zabezpečia dôstojný a ľudský prístup k pacientom v záverečných fázach života.

Špecifiká ošetrovateľskej paliatívnej starostlivosti v nemocničnom prostredí

Fyziologické aspekty a manažment symptómov

Manažment symptómov predstavuje základný kameň ošetrovateľskej paliatívnej starostlivosti. Pacienti v terminálnom štádiu často čelia mnohým fyziologickým ťažkostiam, ktoré negatívne ovplyvňujú ich kvalitu života a dôstojnosť v záverečnej fáze života. Medzi najčastejšie sa vyskytujúce symptómy patria intenzívna bolesť, dýchavičnosť, nevoľnosť, zvracanie, zápcha, slabosť, únavu a poruchy spánku. Každý z týchto symptómov si vyžaduje špecifický prístup, ktorý zahŕňa pravidelné hodnotenie, efektívnu komunikáciu s pacientom a využitie kombinácie farmakologických i nefarmakologických intervencií.

Odborný personál je v prvej línii, ktorý realizuje systematické sledovanie symptómov pomocou štandardizovaných nástrojov a škál, ktoré umožňujú objektívne vyhodnotiť intenzitu a dynamiku symptómov. Na základe týchto informácií je možné upraviť medikamentóznu liečbu, napríklad dávkovanie analgetík (vrátane opioidov), antiemetík či anxiolytík, a zároveň aplikovať nefarmakologické postupy, ktoré môžu zmierniť nepohodlie. Medzi ne patrí polohovanie, ktoré môže zlepšiť dýchanie a zmierniť tlak na bolestivé miesta, udržiavanie optimálnej hygieny, ktorá zvyšuje komfort pacienta, podpora výživy a hydratácie zohľadňujúca schopnosti pacienta prijímať potravu, či relaxačné techniky ako dychové cvičenia alebo jemné masáže, ktoré prispievajú k úľave od úzkosti a napätia.

Individuálny prístup je kľúčový, pretože symptómy sa u každého pacienta prejavujú odlišne, a ich intenzita i dopad na psychiku a celkový stav sa môžu výrazne líšiť. Efektívny manažment vyžaduje nielen technické zručnosti, ale aj empatiu, schopnosť včas rozpoznať zmeny v zdravotnom stave a promptne reagovať na ne.

Psychosociálna a duchovná podpora

Paliatívna starostlivosť nie je len o fyzickej úľave od bolesti, ale aj o podpore celistvosti človeka. Pacienti a ich rodiny čelia mnohým psychosociálnym výzvam – existenciálnej úzkosti, strachu zo smrti a neznámeho, depresiám, pocitom osamelosti a zmenám v sociálnych či rodinných vzťahoch. Tieto faktory môžu výrazne zhoršiť celkový zdravotný stav a kvalitu života, ak nie sú adekvátne riešené.

Zdravotnícky personál zohráva nenahraditeľnú úlohu pri identifikovaní psychosociálnych potrieb pacientov, pričom často slúži ako prvý kontakt, ktorý odhalí známky psychického utrpenia. V rámci svojej práce poskytuje emocionálnu podporu, otvorene počúva obavy a pocity pacientov, pomáha im spracovať informácie o diagnóze a prognóze, a tiež pripravuje pacientov a ich blízkych na možné priebehy ochorenia a proces umierania.

Dôležitou súčasťou psychosociálnej starostlivosti je koordinácia kontaktu so špecialistami – psychológmi, sociálnymi pracovníkmi a duchovnými poradcami, ktorí dokážu poskytnúť odbornú podporu pri zvládaní stresu, úzkosti a existenciálnych otázok. Komunikácia je tu kľúčovým nástrojom: empatické počúvanie, verbálna i neverbálna podpora a vytvorenie bezpečného a dôverného prostredia umožňuje pacientovi prejaviť svoje pocity bez obáv z odsúdenia alebo nepochopenia.

Psychosociálna podpora je nevyhnutná aj pre rodiny, ktoré sa často cítia bezmocné, vystresované a emocionálne vyčerpané. Zdravotnícky tím im poskytuje informácie, pomáha pri adaptácii na zmenu životnej situácie a podporuje ich v procese smútenia.

Koordinácia starostlivosti a multidisciplinárna spolupráca

Úspešnosť paliatívnej starostlivosti výrazne závisí od dobrej koordinácie a spolupráce medzi všetkými členmi zdravotníckeho tímu. V nemocničnom prostredí je zdravotnícky personál často spojovacím článkom medzi pacientom, rodinou a rôznymi odborníkmi. Tento „most“ zabezpečuje kontinuálny tok informácií, ktorý je nevyhnutný pre správne rozhodnutia a efektívny manažment starostlivosti.

Multidisciplinárny tím, ktorý okrem sestier zahŕňa lekárov špecialistov paliatívnej medicíny, internistov, psychológov, sociálnych pracovníkov, fyzioterapeutov a duchovných poradcov, umožňuje komplexný prístup k pacientovi a jeho rodine. Každý člen tímu prináša špecifické odborné vedomosti a zručnosti, ktoré spoločne zvyšujú kvalitu poskytovanej starostlivosti.

Sestra má pritom aj organizačnú rolu – koordinuje vykonávanie liečebných plánov, zúčastňuje sa tímových konzílií, zabezpečuje hladký prenos informácií, rieši prípadné nezhody či konflikty a monitoruje dodržiavanie individuálnych potrieb pacienta. Táto rola vyžaduje nielen odborné znalosti, ale aj komunikačné schopnosti, flexibilitu a schopnosť riešiť komplexné situácie.

Efektívna multidisciplinárna spolupráca tiež zvyšuje spokojnosť pacienta a rodiny, pretože zabezpečuje celostný prístup k ich potrebám, znižuje duplikáciu výkonov a predchádza možným chybám či nedorozumeniam.

Výzvy v nemocničnom prostredí

Nedostatok špecializovaného personálu a vzdelávania

Napriek rastúcemu globálnemu uznaniu významu paliatívnej starostlivosti ako neoddeliteľnej súčasti zdravotnej starostlivosti pre pacientov s nevyliečiteľnými ochoreniami, mnohé nemocnice čelia zásadným výzvam spojeným s nedostatkom kvalifikovaného a špecializovaného personálu sestier. Tento nedostatok nie je len problémom kvantity, ale aj kvality vzdelania a odbornosti v oblasti paliatívnej starostlivosti (Johnson & Lee, 2022).
V mnohých zdravotníckych zariadeniach absentujú systematické a štandardizované vzdelávacie programy, ktoré by cielene pripravovali sestry na špecifické nároky paliatívnej starostlivosti. Osobitne chýbajú tréningy zamerané na:

• Komunikáciu o konci života: Schopnosť viesť citlivé a komplexné rozhovory s pacientmi a ich rodinami o prognóze, možných liečebných postupoch, preferenciách a rozhodnutiach pri ukončovaní liečby je kľúčová. Nedostatok takýchto zručností môže viesť k nedorozumeniam, zbytočnému stresu a zníženiu kvality vzťahu medzi zdravotníkom a pacientom.
• Manažment refraktérnych symptómov: Niektoré symptómy, ako napríklad pretrvávajúca bolesť, dýchavičnosť či úzkosť, môžu byť veľmi náročné na liečbu. Bez dostatočnej odbornej prípravy sú sestry často neisté, ako postupovať efektívne a bezpečne pri zmierňovaní týchto príznakov.
• Psychosociálna podpora: Paliatívna starostlivosť zahŕňa aj emocionálnu a sociálnu podporu, ktorá vyžaduje špecifické psychologické kompetencie. Bez adekvátneho vzdelania môžu sestry cítiť nedostatok nástrojov na zvládnutie emocionálne náročných situácií, čo môže viesť k pocitu bezmocnosti.

Okrem nedostatočného vzdelávania sú sestry často vystavené vysokému pracovného zaťaženiu, nedostatku času a emocionálnej náročnosti práce, ktorá je sprevádzaná častým kontaktom so smrťou a utrpením. Tieto faktory môžu viesť k syndrómu vyhorenia, depersonalizácii a celkovému zníženiu pracovnej spokojnosti, čo následne ovplyvňuje kvalitu poskytovanej starostlivosti.

Pre zdravotnícke zariadenia je preto nevyhnutné investovať do:

Organizačné a časové obmedzenia

Nemocničné prostredie je charakteristické svojou dynamikou a orientáciou na rýchle diagnostické procesy a urgentné lekárske intervencie, ktoré sú nevyhnutné pre zvládanie akútnych stavov pacientov (Garcia et al., 2021). Tento charakter práce však často vytvára významný tlak na personál, ktorý je nútený prioritizovať urgentné úlohy a riešiť naliehavé zdravotné problémy, čím je limitovaný čas dostupný pre poskytovanie komplexnej paliatívnej starostlivosti.

Paliatívna starostlivosť vyžaduje naopak holistický prístup, ktorý zahŕňa nielen fyzické ošetrenie, ale aj psychosociálnu a duchovnú podporu pacienta a jeho rodiny. Tieto aspekty však často potrebujú viac času, trpezlivosti a emocionálneho angažovania, čo sa v podmienkach nemocnice so zameraním na rýchle riešenia a vysoký pracovný tlak stáva veľmi náročným.

Konkrétne výzvy spojené s organizačnými a časovými obmedzeniami zahŕňajú:

Fragmentácia starostlivosti

Fragmentácia starostlivosti predstavuje jednu z najvýznamnejších výziev v kontexte paliatívnej starostlivosti v nemocničnom prostredí. Pacienti s nevyliečiteľnými a pokročilými ochoreniami často vyžadujú komplexnú liečbu, ktorá zahŕňa viaceré špecializované oddelenia alebo dokonca rôzne zdravotnícke zariadenia. Prechod pacienta medzi týmito jednotkami, či už ide o interné presuny medzi oddeleniami, hospitalizáciu na špecializované jednotky, alebo prekládky do iných zdravotníckych inštitúcií (napríklad domáca paliatívna starostlivosť, hospice), je často sprevádzaný výraznou fragmentáciou informácií a koordinácie starostlivosti (Miller et al., 2022).

Dôsledky fragmentácie starostlivosti:

 
Rola sestry v prekonávaní fragmentácie:

Sestry často zastávajú kľúčovú úlohu v zabezpečovaní kontinuity starostlivosti. Sú to oni, ktorí sú v najbližšom kontakte s pacientom, monitorujú jeho stav, zhromažďujú a aktualizujú informácie a sprostredkúvajú komunikáciu medzi jednotlivými odborníkmi. Táto koordinátorská úloha však vyžaduje od personálu vysokú mieru odbornej znalosti, organizačných schopností a schopnosti efektívnej komunikácie (Wang et al., 2023).

Pre minimalizovanie fragmentácie je nevyhnutné zavádzať a používať:

Odporúčania a záver

Efektívne zvládnutie výziev, ktorým čelia sestry poskytujúci paliatívnu starostlivosť v nemocničnom prostredí, si vyžaduje komplexný a systematický prístup. Nasledujúce odporúčania sú kľúčové pre zlepšenie kvality starostlivosti, podporu personálu a zabezpečenie dôstojného ukončenia života pacientov s nevyliečiteľnými ochoreniami:

1. Implementácia špecializovaného vzdelávania v paliatívnej starostlivosti
Investície do kontinuálneho vzdelávania personálu sú základom pre poskytovanie kvalitnej paliatívnej starostlivosti. Školenia by mali byť zahrnuté na všetkých úrovniach vzdelávania – od vysokoškolského štúdia až po postgraduálne kurzy a pravidelné odborné semináre v praxi (Ferrell et al., 2021). Významné sú najmä zručnosti v komunikácii o konci života, manažmente ťažkých symptómov, psychosociálnej a duchovnej podpore. Systematické vzdelávanie zvyšuje sebavedomie a kompetencie sestier, čím prispieva k zníženiu syndrómu vyhorenia a zlepšeniu celkovej starostlivosti.

2. Podpora multidisciplinárnej spolupráce a vytváranie funkčných tímov
Multidisciplinárny tím, kde sestra plní nielen starostlivú, ale často aj koordinačnú úlohu, je nevyhnutný pre komplexné zvládnutie potrieb pacienta (Wang et al., 2023). V nemocničnom prostredí je potrebné systematicky budovať prostredie podporujúce spoluprácu medzi lekármi, sestrami, psychológmi, sociálnymi pracovníkmi a duchovnými poradcami. Koordinácia medzi týmito odborníkmi zabezpečuje kontinuálnu, integrovanú starostlivosť a minimalizuje riziko chýb a nedorozumení.

3. Organizačné zmeny pre alokáciu času a zdrojov
Nemocničné pracovisko by malo prijať organizačné opatrenia, ktoré umožnia personálu venovať dostatočný čas psychosociálnej podpore a komunikácii s pacientmi a ich rodinami. Tento holistický prístup je kľúčový pre zmiernenie utrpenia a zlepšenie kvality života v záverečnej fáze ochorenia (Garcia et al., 2021). Zvýšenie personálnych kapacít a optimalizácia pracovných procesov môžu znížiť pracovný stres a vyhorenie, čím sa zlepšuje kvalita a bezpečnosť starostlivosti.

4. Zlepšenie prepojenia a kontinuity starostlivosti
Efektívna výmena informácií medzi oddeleniami a zdravotníckymi zariadeniami je nevyhnutná pre zabezpečenie plynulého priebehu liečby a starostlivosti o pacientov (Miller et al., 2022). Zavedenie moderných technológií, ako sú elektronické zdravotné záznamy s možnosťou zdieľania dát medzi tímami, a využívanie štandardizovaných komunikačných protokolov môžu výrazne eliminovať fragmentáciu starostlivosti. Koordinovaná starostlivosť zároveň umožňuje lepšiu psychosociálnu podporu a zmierňuje stres pacienta a jeho blízkych.

Záver

Sestry zohrávajú kľúčovú úlohu v poskytovaní paliatívnej starostlivosti, ktorá je orientovaná na zmiernenie utrpenia, zachovanie dôstojnosti a podporu kvality života pacientov v terminálnom štádiu ochorenia. Pre úspešné zvládnutie výziev, ktoré prináša nemocničné prostredie, je nevyhnutné systematicky investovať do vzdelávania, podpory a vytvárania pracovného prostredia, ktoré rešpektuje komplexnosť paliatívnej starostlivosti.

Len prostredníctvom interdisciplinárnej spolupráce, organizačných reforiem a kontinuálneho profesijného rozvoja môže byť zabezpečená holistická, empatická a kvalitná starostlivosť, ktorá spĺňa fyzické, psychosociálne i duchovné potreby pacientov a ich rodín. Tieto opatrenia zároveň prispejú k udržateľnosti zdravotníckeho systému a spokojnosti zdravotníckych pracovníkov, čím sa posilní celková efektivita paliatívnej starostlivosti v nemocničnom prostredí.

Autori článku:
PhDr. Bc. Mgr. Marcel Tóth PhD. MPH
Ružena Píšová, Dis.

Použitá literatúra
Ferrell, B., Twaddle, M., Melnick, A., & Meier, D. E. (2021). National Consensus Project Clinical Practice Guidelines for Quality Palliative Care (4th ed.). Journal of Pain and Symptom Management, 61(1), 4–14. https://doi.org/10.1016/j.jpainsymman.2020.10.001
→ Základný dokument definujúci štandardy paliatívnej starostlivosti v USA.

Duan, Y., Wu, X., Chen, Y., & Zhang, Z. (2023). The role of nurses in hospital-based palliative care: A systematic review. Journal of Palliative Medicine, 26(4), 556–565. https://doi.org/10.1089/jpm.2022.0221
→ Systematický prehľad výskumov o úlohách sestier v nemocničnej paliatívnej starostlivosti.

Johnson, S., & Lee, H. (2022). Education gaps in palliative care nursing: A national cross-sectional study. Nurse Education Today, 112, 105303. https://doi.org/10.1016/j.nedt.2022.105303
→ Prieskum o potrebách vzdelávania sestier v paliatívnej starostlivosti.

Clayton, J. M., Butow, P. N., Arnold, R. M., & Tattersall, M. H. (2022). Communication in palliative care: Evidence-based approaches to practice. Oxford University Press.
→ Kniha so zameraním na komunikáciu medzi zdravotníkom a pacientom v kontexte paliatívnej starostlivosti.

Garcia, M. A., Sanchez, R. E., & Thomas, S. M. (2021). Barriers to palliative care implementation in hospital settings: A qualitative study. BMC Palliative Care, 20(1), 56. https://doi.org/10.1186/s12904-021-00742-3
→ Výskum skúmajúci organizačné a systémové prekážky v nemocničnej paliatívnej starostlivosti.

Smith, T. J., Temel, J. S., & Balboni, T. A. (2020). Integrating psychosocial and spiritual care into palliative oncology: Key evidence and recommendations. The Oncologist, 25(4), 282–290. https://doi.org/10.1634/theoncologist.2019-0716
→ Dôraz na význam psychosociálnej a duchovnej podpory v paliatívnej starostlivosti.

Wang, Y., Li, Q., & Hou, L. (2023). Multidisciplinary teamwork and its role in hospital-based palliative care: An integrative review. International Journal of Nursing Studies, 137, 104398. https://doi.org/10.1016/j.ijnurstu.2022.104398
→ Analýza významu multidisciplinárneho prístupu v nemocničnej paliatívnej starostlivosti.

Miller, M. C., White, D. B., & Arnold, R. M. (2022). Continuity and coordination of palliative care in hospital settings: Recommendations from real-world case reviews. Journal of Hospital Medicine, 17(6), 428–434. https://doi.org/10.12788/jhm.3792
→ Klinické odporúčania pre zlepšenie kontinuity starostlivosti v nemocničnom prostredí.