Drug Monitoring System - MSDL suitable for people who take long-term medication in social facilities and at home (research)

Abstrakt: PhDr. et Bc. TÓTH, Marcel: Monitorovací systém dávkovania liekov – MSDL vhodný pre osoby, ktoré dlhodobo užívajú lieky v zariadeniach sociálnych služieb a v domácom prostredí (výskum).
Hlavnou témou je monitorovací systém dávkovania liekov, zvaný ako MSDL, a liekový manažment v zariadeniach sociálnych služieb. Cieľom je poskytnúť základné informácie o liekovom manažmente, klientoch zariadení sociálnych služieb a predpisovaní nevhodných liekov. V rámci výskumu ide o preskúmanie manažmentu liekov v zariadeniach sociálnych služieb so zameraním na oblasti predpisovania, podávania a odpadu z liekov. Článok je rozdelený do štyroch kapitol, ktoré sa jednotlivo zaoberajú zariadeniami sociálnych služieb, predpisovaniu liekov, liekovým záznamom a liekovým odpadom.
Kľúčové slová: Zariadenie sociálnych služieb, Klient, Liek, MSDL.

Abstract: PhDr. Et Bc. TOTH, Marcel: Drug Monitoring System - MSDL suitable for people who take long-term medication in social facilities and at home (research).
The main topic is the drug monitoring system called MSDL and drug management in social services facilities. The aim is to provide basic information about drug management, clients of social services facilities and prescription of inappropriate medicines. The work is a review of the management of medicines in social services facilities focusing on the areas of prescription, administration and drug waste. The work is divided into four chapters, which deal individually with the facilities of social services, drug prescription, drug records and drug waste.
Keywords: Social service facility, Client, Medicine, MSDL.

ÚVOD

So zvyšujúcim sa počtom obyvateľov narastá aj dopyt po zdravotnej a sociálnej starostlivosti a po poskytovaní vysokokvalitnej starostlivosti starším dospelým na Slovensku. Tieto služby by mali uspokojovať potreby jednotlivcov, ktorí môžu mať celý rad akútnych a chronických stavov. Schopnosť nemocničných služieb vyhovieť týmto požiadavkám je obmedzená, a preto zariadenia sociálnych služieb poskytujú ubytovacie a zdravotnícke služby, aby vyhoveli tejto nesplnenej potrebe. V laickej tlači sa vyskytli obavy týkajúce sa riadenia liekov v zariadenia sociálnych služieb a v literatúre je dokázané, že tento proces nie je optimálny. Cieľom výskumu preto bolo preskúmať liekový manažment v zariadeniach sociálnych služieb so zameraním na oblasti predpisovania, podávania a odpadu z liekov.

Treba starostlivo zvážiť postupy predpisovania, aby sa znížilo zaťaženie liekmi a malo by sa vyvinúť úsilie na začlenenie multidisciplinárneho prístupu ku starostlivosti. Pre lepší a efektívnejší liekový manažment je tu Monitorovací systém dávkovania liekov (MSDL). MSDL je úložné zariadenie pre pevné lieky zamerané na zjednodušenie podávania liekov pacientom/klientom. MSDL prináša nové možnosti balenia liekov pre rôzne zariadenia sociálnych služieb, pre pacientov v domácom prostredí alebo v iných zdravotných zariadeniach ako sú nemocnice. MSDL je balené vedúcimi alebo kvalifikovanými zdravotnými sestrami priamo v zariadení alebo v domácom prostredí, a to jednoduchým spôsobom. Tento systém umožní pacientom/klientom jednoduché užívanie liekov v denných dávkach, tak ako ich predpísal ošetrujúci lekár. Uvádza sa, že MSDL má rad výhod vrátane zvýšenia dodržiavania liečebného režimu zo strany klientov a minimalizovania chýb súvisiacich s dávkou lieku.

U nás sa zvýšili nielen finančné tlaky, ale aj naďalej je nábor zamestnancov v sektore sociálnych služieb náročný. Je tu veľký nedostatok zdravotných sestier, opatrovateľov a ošetrovateľov, ktorí by mohli prispieť k lepšiemu poskytovanie sociálnych služieb spojených so zdravotnými službami v zariadeniach sociálnych služieb. Štúdie naznačujú, že sestry dávajú prednosť práci v primárnej alebo sekundárnej zdravotníckej starostlivosti než v sektore sociálnych služieb. Čiastočne je to dôsledok zlepšeného prístupu k zdrojom a multidisciplinárneho prostredia v takých prostrediach, ktoré sú v sektore sociálnych služieb nedostatočné. Ďalším tlakom na toto odvetvie je zvýšená regulačná kontrola (štandardy starostlivosti, ÚDZS) v dôsledku niekoľkých významných incidentov v zariadení zamerané na starostlivosť o klientov. Táto kontrola je pochopiteľná, pretože klienti zariadení sociálnych služieb často predstavujú najzraniteľnejších jednotlivcov v spoločnosti. Ale stojí to za to. Spoločne môžu tieto tlaky predstavovať efektívnu a kvalitnú starostlivosť. Jedným z hlavných ošetrovateľských úkonov v zariadeniach sociálnych služieb je aj podávanie liekov predpísaných ošetrujúcim lekárom pre jednotlivých klientov. Obyčajne v zariadeniach sociálnych služieb klienti nie sú schopní manažovať svoje vlastné lieky, a preto sa personál zúčastňuje na manažovaní, správe a podávaní liekov.

Dôkazy naznačujú, že klienti v zariadeniach sociálnych služieb sú zvlášť citliví na poškodenie súvisiace s liekmi, a to preto, že sú poskytnuté slabé informácie o rôznych liekových alergií v predpisovaní liekov a nevhodnými administratívnymi postupmi v zariadeniach, aj keď je oblasť naďalej nedostatočne preskúmaná. V dôsledku toho sa táto práca zaoberá manažmentom liekov na vzorke zariadení sociálnych služieb so zameraním na predpisovanie, podávanie a plytvanie liekmi.

Ciele štúdie

Cieľom je preskúmať manažment podávania liekov v zariadeniach sociálnych služieb spojených s ubytovaním so zameraním na oblasti predpisovania, podávania a odpadu z liekov. Na dosiahnutie tohto cieľa sa použila analýza liekových záznamov o podávaní liekov a záznamu odpadu liekov do lekárni.

1. cieľom tejto štúdie je preskúmať predpisovanie liekov klientom v zariadeniach sociálnych služieb.

Podciele sú:

1. Identifikovať lieky predpísané na starostlivosť o klientov žijúcich v zariadeniach sociálnych služieb.
2. Posúdiť výskyt polyfarmácie a nadmernej polyfarmácie u prijímateľov sociálnej služby. Polyfarmácia sa vyskytuje u klientov, ktorí denne užívajú 5 až viac liekov.
3. Posúdiť výskyt potenciálne nevhodných liekov (PNL) predpísaných na starostlivosť o klientov v zariadeniach sociálnych služieb.

2. cieľom tejto štúdie je identifikovať typy a prevalenciu chýb v manažmente liekov v zariadeniach sociálnych služieb prostredníctvom analýzy Liekových záznamov. Liekový záznam slúži pre zdravotný personál na zapísanie podania liekov klientovi. Obsahuje informácie o klientovi, lekárovi, názov liekov a čas podávania liekov.

Podciele sú:

1. Charakterizovať typy chýb ako napríklad zabudnutie podpisu sestry alebo opatrovateľa, že podal liek klientovi, nenapísaná alergia klienta na liek, chyba dávkovania lieku v časovom intervale a podobne, ktoré sa dajú zistiť pomocou Liekových záznamov. Liekový záznam slúži pre sestru, aby podávala lieky klientovi bez spôsobenej chyby.
2. Vykonať analýzu Liekových záznamov na kvantifikáciu zistených chýb.
3. Identifikovať výskyt chýb spojených s potenciálne nevhodnými liekmi (PNL). MZ SR kategorizácia liekov v súlade s potrebami všetkých vekových skupín.

3. cieľom tejto štúdie je preskúmať druhy a množstvo liekov, ktoré sa vrátili do lekární, vo vzorke zariadení sociálnych služieb.

Podciele sú:

1. Kvantifikovať hodnotu premrhaných liekov zo zápisov o vrátení liekov do lekární.
2. Kvantifikovať hodnotu nadmerne zásobovaných liekov v zariadeniach domova sociálnych služieb. Niektoré zariadenia majú veľké množstvo liekov, ktoré nemajú dobrý prehľad napr. o exspirácii lieku, alebo dochádza k chybám pri zmene predpisu lieku klientovi a pod.
3. Preskúmať druhy liekov, ktoré sa vyhodili v tejto vzorke ZSS.

Výskumný problém

Na celom svete sa zvyšuje populácia dospelých starších ako 65 rokov (starších dospelých). Hlavná štúdia, ktorá v roku 2010 predpovedala, že v dôsledku zvýšenej strednej dĺžky života v rozvinutých aj v rozvojových krajinách bude staršia dospelá populácia naďalej rásť počas ďalších 4 desaťročí (Stegemann et al. 2010,) str. 116; toto zvýšenie je väčšinou vidieť u ľudí vo veku 80 a viac rokov. Bohužiaľ, celková dĺžka života sa zvyšuje rýchlejšie ako zdravá dĺžka života, t. j. priemerný počet rokov žijúcich v dobrom zdravotnom stave. U nás je trend v staršej dospelej populácii podobný s očakávaným nárastom počtu ľudí vo veku 65 a viac rokov. Predpokladá sa, že tento dramatický posun v populácii bude vyvíjať ďalší tlak na zdravotnícke služby v primárnej aj sekundárnej starostlivosti. Staršia populácia dospelých je aspoň čiastočne, náchylná na mnohopočetné chronické ochorenia a je náchylná k polyfarmácii, čoho dôsledkom sú nepriaznivé reakcie na lieky na základe toho, že klienti užívajú denne aj 12 liekov .

Definovanie znalostnej bázy

Starnutie je postupný progresívny proces charakterizovaný fyziologickými zmenami a pozorovateľným poklesom telesných funkcií spolu so zvýšením náchylnosti na nepriaznivé účinky liekov (Mangoni a Jackson 2003) str. 96. Okrem fyziologického poklesu existujú aj neurologické deficity súvisiace s vekom, ktoré môžu mať za následok zrakové, motorické a kognitívne poruchy, ktoré môžu znižovať kvalitu života a skutočne brzdiť schopnosť jednotlivca bezpečne užívať svoje lieky. Tieto zmeny majú vplyv na absorpciu, metabolizmus, distribúciu a elimináciu liekov, ktoré môžu byť nepredvídateľné a podliehajú významnej variabilite medzi klientmi, ale nakoniec môžu viesť k nežiaducim reakciám na lieky (Stegemann et al. 2010) str. 78. V dôsledku toho by sa predpisovanie liekov tejto populácie malo dôkladne zvážiť.

Analýza súčasného stavu

Zložité zdravotné stavy, dlhodobé choroby, viacnásobné chronické ochorenia a geriatrické syndrómy, ktoré postihujú niektorých starších dospelých, si často vyžadujú viacnásobnú liekovú liečbu ako primárny zásah buď na liečenie, prevenciu, kontrolu, alebo zlepšenie kvality života klientov. Vzhľadom na zmeny farmakokinetiky – je príjem lieku až po vylúčenie lieku, a farmakodynamiky – účinok lieku na organizmus súvisiace s vekom v tejto populácii to vedie k náležitému používaniu liekov.

Tabuľka 1 Zmeny v populácii ľudí vo veku> 65 rokov v nasledujúcich 40 rokoch v rozvinutých aj v rozvojových krajinách. (prispôsobené (Stegemann et al. 2010), str. 145.

Predpokladá sa, že tento dramatický posun v populácii bude vyvíjať ďalší tlak na zdravotnícke služby v primárnej aj sekundárnej starostlivosti. Staršia populácia dospelých je, aspoň čiastočne, náchylná na mnohopočetné chronické choroby a je náchylná na polyfarmáciu, čoho dôsledkom sú nepriaznivé reakcie na lieky.

Ak sa lieky podávajú klientom sociálnych služieb, musí byť ich podanie zdokumentované v Liekových záznamoch. Liekové záznamy predstavujú hlavný dokumentárny záznam o podávaní liekov klientom. Každý klient by mal mať samostatný Liekový záznam, ktorý poskytuje podrobnosti o klientovi vrátane jeho mena, dátumu narodenia a stavu alergie, obsahuje zoznam všetkých liekov, ktoré sa majú klientovi podávať, s pripojenými pokynmi na dávkovanie, akýmikoľvek osobitnými pokynmi alebo bezpečnostnými opatreniami spojenými s lieky a poskytuje mriežku, v ktorej sa zaznamenávajú správy. Neexistuje žiadny jednotný definovaný formát pre Liekový záznam, avšak obsah bude zhruba podobný, čo umožní efektívnu informáciu o klientovi a následné zaznamenanie podania lieku do Liekového záznamu.

Liekový odpad sa môže vyskytnúť v ktorejkoľvek fáze procesu riadenia liekov od vydania predpisu až po lieky v rukách pacienta. Je tiež zrejmé, že na vzniku odpadu z liekov prispievajú všetci pacienti a zdravotnícki pracovníci (lekári, lekárnici, zdravotnícky personál). Je zrejmé, že sa dá predísť niektorým z príčin odpadových liekov (napr. predchádzanie nadmernému zásobovaniu liekov, podpora dodržiavania liekového manažmentu prostredníctvom vzdelávania a poradenstva klienta), zatiaľ čo niektorým z nich sa nedá zabrániť (napr. smrť), pričom odhady naznačujú, že rozdelenie medzi odpadom, ktorému sa dá predísť a odpadu, ktorému sa nedá zabrániť je zhruba 50 : 50 (York Health Economics Consort a The School of Pharmacy 2010) str. 112.

Východiská výskumu

Dôvody polyfarmácie sú multifaktoriálne, ale koncept predpisovania kaskád hrá významnú úlohu tam, kde je nežiaduca reakcia na liek a nesprávne diagnostikovaná ako nový príznak tak, že lekár predpisuje prvý príznak choroby a nie dlhodobé ochorenie liek B je predpisovaný skôr ako racionalizujúci lieku A (Lavan a Gallagher 2016 str. 82; Cahir et al. . 2010) str. 221. To je komplikovanejšie v prostredí zariadení sociálnych služieb, kde existuje viac zdrojov zdravotníckych služieb, do ktorých je zapojených množstvo predpisujúcich lekárov, ako všeobecný a špeciálny lekár, ktorí často priamo nekonzultujú s klientom, ale skôr dostanú informácie týkajúce sa klienta prostredníctvom sestry alebo opatrovateľa (Bergman et al. 2007) str. 96. V domove sociálnych služieb sú pacienti, ktorí sa nachádzajú v stupni 6 v poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti.

Odhady naznačujú, že približne 80 % všetkých liekov v zariadeniach sociálnych služieb by mohli byť balené v systémoch MSDL. MSDL sa odporúča pre všetky lieky vrátane liekov na požiadanie, liekov s potenciálnou cytotoxicitou, liekov s variabilným dávkovaním a hydroskopických alebo fotocitlivých liekov. MSDL by však mohol byť najbežnejším systémom používaným v zariadeniach sociálnych služieb alebo v domácej starostlivosti na správu liekov.

 
Tabuľka 2 Požiadavky normy na lieky v zariadeniach sociálnych služieb

Zdroj: MZ SR: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/501/#prilohy.priloha-...

 
Metódy použité vo výskume

V tejto časti zadefinuje metódy, ktorými budeme pracovať pri tvorbe štúdie. Tento článok je súčasťou širšej štúdie s cieľom preskúmať implementáciu MSDL liekoviek. Aby bolo zariadenie sociálnych služieb oprávnené na realizovanie výskumu, musel byť registrované ako poskytovateľ sociálnych služieb a predovšetkým sa starať o starších dospelých. Identifikácia zariadení sociálnych služieb sa uskutoční v dvoch častiach, kde celkový počet bude 10 ZSS. V prvej časti to budú zariadenia poskytujúce sociálne služby ako Domov sociálnych služieb. V druhej časti sa vyberú zariadenia pre seniorov.

Pre cieľ 1 bude použité Kritérium Beer (Beers et al. 1991) str. 94, pretože je to jedno z najbežnejšie používaných explicitných kritérií. Kritérium Beer vychádza z publikovaných recenzií, znaleckých posudkov a konsenzuálnych metód bez klinického posúdenia prezentujúceho klienta. Identifikuje a zoskupuje lieky, ktoré môžu byť nevhodné pre starších dospelých, do troch kategórií:
i) lieky, ktorým by sa mali staršie dospelé osoby vyhnúť;
ii) lieky, ktoré presahujú maximálnu odporúčanú dennú dávku;
iii) lieky, ktorým je potrebné sa vyhnúť v kombinácii s viacerými diagnózami.

Bolo vyvinutých niekoľko kritérií, ktoré sa snažia kategorizovať takéto neprimerané predpisovanie. Takéto kritériá sú buď explicitné (zoznam liekov, ktorým je potrebné sa vyhnúť alebo sa majú používať opatrne), alebo implicitné (na základe úsudku lekárov). V tejto štúdii boli použité kritériá Beer, explicitné kritériá, ktoré boli vhodné pre použitie v zariadeniach sociálnych služieb s nepretržitou zdravotnou starostlivosťou. Vedúca sestra v zariadení sociálnych služieb nesie zodpovednosť za každého klienta a úzko spolupracuje s lekármi a špecialistami, aby prijímatelia sociálnych služieb dostavali vysokú kvalitnú a odbornú ošetrovateľskú starostlivosť.

Kritériá rozdeľujú lieky na:
(i) tie, ktorým by sa mali starší dospelí vo veku 65 a viac rokov vyhnúť (lieky, ktoré majú vysokú anticholinergickú záťaž, teda lieky, ktoré spôsobujú blokádu svalových receptorov a majú vedľajšie účinky, ktoré vedú k ďalším problémom ako sucho v ústach, zápcha, delírium a pod.);
(ii) lieky, ktoré sa majú používať opatrne (nezávislé od choroby alebo stavu a to hlavne aspirín na primárnu prevenciu srdcových problémov a diuretiká, ktoré v konečnom dôsledku môžu spôsobiť zvýšenie odlúčenie sodíka z tela) a
(iii) lieky, ktorým by sa malo vyhnúť, najmä pri chorobných stavoch, kde sestra môže informovať lekára o nežiadúcich účinkov týchto liekov pre klienta.

Pre druhý cieľ budeme skúmať Liekové záznam o podávaných liekov v ZSS. Cieľom bude zistiť chyby spojené s liekovým manažmentom v zariadeniach sociálnych služieb. To možno dosiahnuť prostredníctvom mnohých mechanizmov vrátane priameho pozorovania, alebo analýzy dokumentov (grafy, klinické poznámky atď.). Analýza Liekových záznamov má výhodu v tom, že sa analýza môže vykonať priamo v zariadeniach sociálnych služieb, ale závisí od kompletnej dokumentácie. V literatúre neexistujú žiadne protokoly, ktoré by charakterizovali chyby vLiekových záznamoch a preto bol vyvinutý interný protokol, ktorý bude slúžiť na vyhodnotenie liekových záznamov a liekového manažmentu v zariadeniach sociálnych služieb. Použitím „testovacieho“ zariadenia a historických Liekových záznamov bude vypracovaný a vylepšený protokol, ktorý zachytí chyby v piatich hlavných kategóriách:

• regulačné chyby,
• administratívne chyby,
• chyby Liekových záznamov,
• chyby zásob a
• rôzne chyby.

Potom sa vykoná analýza desiatich zariadení sociálnych služieb a vypočítala sa miera chybovosti v rámci podávania liekov a vedenia záznamov.

Pre tretí cieľ použijeme postup, pri ktorom sa od zúčastnených ZSS budú požadovať záznamy o vrátených liekoch a lieky v zariadeniach sa fyzicky spočítajú a potom sa porovnajú so zdokumentovaným stavom liekov. Hodnota vrátených liekov a nadbytočných liekov sa potom vypočíta pomocou jednoduchého vzorca na odhad mieri odpadu z liekov.

Náklady na nepoužité lieky = Cena za jednotku x Nepoužité množstvo
(Ciullo a Shepherd, 1977).

Validita

Validita získaných informácií je veľmi vysoká, vzhľadom na záznamy, ktoré budú zozbierané z jednotlivých ZSS, ktoré prejavia záujem podieľať sa na tomto druhu štúdie. Získané informácie prispejú k zlepšeniu liekového manažmentu v zariadeniach sociálnych služieb, individualizácii potrieb klientov a v rámci zistení o odpadoch z liekov prispejeme k zlepšeniu vynakladania finančných prostriedkov za lieky a k zníženiu hromadenia nadbytočných liekov v týchto zariadeniach.

Výberový súbor

Výber zariadení sociálnych služieb bude prebiehať výberom vzorky z dostupných zariadení. Metodika výberu bude zvolená v spolupráci s výskumným pracovníkom. Aby bolo zariadenie sociálnych služieb vhodné na štúdiu, musí predovšetkým poskytovať sociálne služby starším dospelým. Ďalším kritérium bude, že dané zariadenie používa nejaký Liekový záznam na zaznamenávanie správy liekov a liekového manažmentu a starostlivosť je primárne zabezpečovaná pre starších dospelých.

Časová os výskumu

Výskum na túto tému už začal v roku 2014, pričom predpokladáme ukončenie výskumu a publikovanie výsledkov výskumu v roku 2021.

Procedúra

Štatistickú analýzu údajov budeme robiť na základe dostupných údajov pomocou programového balíka EXCEL, pričom využijeme jeho rozšírené funkcie tohto balíka.

Spôsob spracovania údajov

Používané budú presné a praxou overené štatistické metódy spracovania pri zbere údajov, ktoré sú založené na metódach:

• Triedenia údajov,
• vytvorenie tried údajov.
• kategorizácie chýb liekov, odpadu z liekov,
• vytvorenie grafov z dostupných údajov.

Zber dát

Údaje pre náš výskum získame zozbieraním Liekových záznamov z jednotlivých vybraných zariadení sociálnych služieb formou anonymizácie tak, aby bola anonymizovaná akákoľvek časť Liekového záznamu, ktorá by mohla identifikovať klientov. Lieky predpísané pre každého klienta budú extrahované priamo z Liekových záznamov pomocou retrospektívnej analýzy anonymizovaných liekových záznamov a kvalifikované podľa terapeutických kategórii. Informácie extrahované z Liekových záznamov by mali obsahovať:
i) dátum narodenia;
ii) názov lieku (skupina liekov);
iii) dávkovanie liekov (údaje ako g, mg, mcg a pod.);
iv) typ formulácie (pred jedlom, po jedle);
v) dávka predpísaného liečiva;
vi) frekvencia podávania;
vii) prijaté množstvo;
viii) druh liekov, t.j. či už ide o bežné alebo lieky „podľa potreby“ („liek podľa potreby“ je liek užívaný nepravidelne, ako napríklad pri bolesti hlavy a pod.).

V rámci druhého cieľa sa použijú tie isté liekové záznamy, na to, aby sa skúmali typy a prevalencia chýb v ZSS pri podávaní liekov.

V rámci tretieho cieľa budeme skúmať záznamy z vybraných zariadení sociálnych služieb o odpade z liekov (audit odpadu z liekov), aby sa zistil skutočný stav odpadovosti z liekov.

Pracovné hypotézy

Výskum sme zamerali na overenie troch hypotéz:
H1: Najčastejšími nevhodne predpisovanými liekmi sú laxatíva a paracetamol pre starších dospelých žijúcich v zariadeniach sociálnych služieb ako výsledok neprimeraného predpisovania liekov v rámci zlého liekového manažmentu, kde dochádza k neprimeranému dlhodobému predpisovaniu liekov lekárom, bez ďalších potrebných vyšetrení.
H2: Najčastejšími chybami pri podávaní liekov je opomenutie dávok.
H3: V zariadeniach sociálnych služieb máme viac prebytkov liekov ako vrátených liekov do lekárni.

Postup realizácie štúdie

Realizácia štúdie predpokladá niekoľko na seba nadväzujúcich etáp:

1. Výber zariadení sociálnych služieb.
2. Zber Liekových záznamov, ktoré boli anonymizované.
3. Zozbieranie údajov z Liekových záznamov pre každého klienta ZSS.
4. Audit liekového odpadu a liekov vrátených do lekární.
5. Administrácia získaných údajov a ďalších sprievodných metodík
6. Matematicko-štatistické spracovanie údajov zo získaných Liekových záznamov a záznamov o vrátení liekov a následne aj z hľadiska overovania ďalších formulovaných hypotéz.
7. Interpretácia získaných poznatkov, diskusia, záver, odporúčania pre prax.

 
Výsledky (Očakávané výsledky)

Predpokladáme, že našim výskumom sa dopracujeme k nasledovným riešeniam:

1. výsledky výskumu budú spojené s problémami v predpisovaním liekov, ich podávaním a odpadom v zariadeniach sociálnych služieb. Aj keď to nie je výslovne testované, identifikované problémy môžu mať za následok ujmu na zdraví klientov a pravdepodobne budú ďalej obmedzovať zdroje zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Prijímatelia sociálnych služieb sú obzvlášť zraniteľnou populáciou a malo by sa obnoviť úsilie o posilnenie alebo zavedenie multidisciplinárneho prístupu k zdravotnej a sociálnej starostlivosti o týchto klientov.
2. V súčasnosti náš systém neumožňuje odborníkom v oblasti lekárskej starostlivosti účinne spolupracovať na starostlivosti o klientov a preto farmaceutická starostlivosť o prijímateľov sociálnych služieb nie je optimálna.
3. Riešením pre optimalizáciu liekového manažmentu je úzka spolupráca farmaceutom a vedúcich pracovníkov zariadení sociálnych služieb pri efektívnom balení liekov pomocou Monitorovacieho systému dávkovania liekov MSDL.

Predpokladané výstupy z výskumu:

Predpokladáme overenie všetkých troch hypotéz. Týmto dokážeme neudržateľnosť daného stavu a nutnosť pristúpiť k novému riešeniu problému. Nové riešenie musí byť navrhnuté na základe dôslednej analýzy:
a) Systému balenia liekov aj mimo zariadení sociálnych služieb a to priamo kvalifikovanými pracovníkmi farmácie
b) Následné takto zabalených liekov možnosť ich podávania aj opatrovateľmi
c) Menej odpadu z liekov a zníženie prebytkov liekov v zariadeniach sociálnych služieb
d) Systému zameraný na liekový manažment efektívny pre každého pacienta/klienta.

Nad všetkými systémami treba vypracovať komparatívnu analýzu kladov a nedostatkov každého z týchto systémov s cieľom navrhnúť novelu zákona s nasledovnými parametrami:
a) liekový manažment
b) efektívne predpisovanie liekov (komunikácia medzi jednotlivými odborníkmi)
c) balenie liekov do hermeticky uzavretých obalov (MSDL) priamo farmaceutmi pri výdaji
d) audit liekov a odpadu z liekov
e) zabráneniu hromadenia nadbytočných liekov v ZSS.

Výstup

Vypracovanie analýz, ktoré poslúžia pre sociálnu a zdravotnú sféru na zdôvodnenie zmeny liekového manažmentu na Slovensku. V súčasnosti tento systém neumožňuje odborníkom v oblasti lekárskej starostlivosti účinne spolupracovať na starostlivosti o klientov a preto farmaceutická starostlivosť o prijímateľov sociálnych služieb nie je optimálna. MSDL by však mohol byť najbežnejším systémom používaným v zariadeniach sociálnych služieb alebo v domácej starostlivosti na manažmente liekov.

Výstupy – diskusia o prínosoch výskumu

V diskusii po dokončení štúdie uverejníme aplikáciu výsledkov výskumu do reálneho života s výpočtom efektívnosti a prínosov a to hlavne pre:

• Liekový manažment a efektívne predpisovanie liekov.
• Zníženie predpisovania potencionálne nevhodných liekov.
• Monitorovací systém dávkovania liekov a audit liekov.
• Zníženie odpadovosti liekov v ZSS.

V tejto časti štúdie porovnáme výsledky práce k výsledkom obdobných prác v zahraničí, ako i obdobných výskumov na Slovensku. V diskusii budeme riešiť nasledovné okruhy problémov:

• V čom sa náš výskum zhoduje s ostatnými výskumami a skúmanie príčin zhody.
• V čom sa náš výskum nezhoduje s ostatnými výskumami a skúmanie príčin zhody.
• Čo priniesol ako úplne nóvum, doteraz nepublikované fakty , skutočnosti a návrhy.
• Čo potvrdilo už to, čo sa dosiahlo v prácach a výskumoch obdobného charakteru.

Výstupy z výskumu

Ako výstupy z tejto práce bude vypracovanie podkladov efektívny liekový manažment a balenie liekov do hermeticky uzavierateľným obalov (MSDL). Výstupy budú mať nasledovné:
a) Vypracovaná dizertačná práca a predložená na obhajobu.
b) Publikovanie parciálnych výstupov z výskumu na odborných vedeckých konferenciách.
c) Publikovanie parciálnych výstupov z výskumu v odborných vedeckých časopisoch.
d) Vydanie výsledkov práce ako samostatnej vedeckej monografie.

Týmto výskumom môžeme dokázať, aké náročné na zdroje je analyzovať Liekové záznamy. Realisticky ho musí vykonať zdravotnícky pracovník so skúsenosťami v používaní liekov (farmaceut, lekár atď.). Ak majú inštitúcie lepšie porozumieť otázkam riadenia liekov v zariadeniach sociálnych služieb, je potrebné spolupracovať so zariadeniami na vývoji kľúčových ukazovateľov výkonnosti a súvisiacich ukazovateľov, aby sa lepšie monitorovalo dodržiavanie noriem. Je to v záujme klientov, zariadení sociálnych služieb aj regulátorov.
 
Autor: PhDr. Bc. Marcel Tóth
Autor odborného článku je doktorandom Vysokej školy Zdravotníctva a Sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave.

Použitá literatúra:

1. ALLDRED, D. a STANDAGE, C. 2011. Chyby v liečbe v zariadeniach sociálnych služieb. Nursing Times 107 (24), s. 14–15.
2. ALLDRED, DP a kol. 2007. Antipsychotické vzorce predpisovania v zariadeniach sociálnych služieb a vzťah k demencii. Psychiatric Bulletin 31 (09), s. 329-332.
3. ANRYS, PMS a kol. 2018. Potenciálne nevhodné predpisovanie liekov v belgických zariadeniach sociálnych služieb: prevalencia a súvisiace faktory. Journal of American Medical Director Association 19 (10), s. 884–890.
4. AVORN, J. a GURWITZ, JH 1995. Užívanie drog v zariadeniach sociálnych služieb. Analy interného lekárstva 123 (3), s. 195–204. Celá stratégia pre lieky vo Walese 2017. Národné indikátory predpisovania liekov 2017- 2018 [online] K dispozícii na: http://www.awmsg.org/docs/awmsg/medman/National Prescriptioning Indicators 2013-2014.pdf [Prístup: 30. októbra 2018].
5. BALLENTINE, NH 2008. Polyfarmácia u starších ľudí. Kritická ošetrovateľská starostlivosť Quarterly 31 (1), str. 40-45.
6. BARBER, ND a kol. 2009a. Štúdia o používaní liekov v zariadeniach sociálnych služiebi: výskyt, príčiny a potenciálne poškodenie chýb liekov v zariadeniach sociálnych služieb pre starších ľudí. Kvalita a bezpečnosť v zdravotníctve 18 (5), s. 341–346.
7. BARBER, ND a kol. 2009b. Štúdia o používaní liekov v zariadeniach sociálnych služieb: výskyt, príčiny a potenciálne poškodenie chýb liekov. Kvalita a bezpečnosť v zdravotníctve 18 (5), s. 341–346.
8. BATES, DW 2007. Prevencia chýb liekov: Zhrnutie. Am J Health-Syst Pharm. 64 (9), str. S3-S9.
9. BEERS, M. a kol. 1988. Použitie psychoaktívnych liekov u klientov v zariadeniach sociálnych služieb. JAMA: The Journal of American Medical Association 260 (20), s. 3016 - 3020.
10. BEERS, MH a kol. 1991. Explicitné kritériá na určovanie nevhodného použitia liekov u obyvateľov zariadení pre seniorov. Substanti a l. Archívy interného lekárstva 151, s. 1825–32.
11. BELOOSESKY, Y. et al. 2013. Miera, variabilita a súvisiace faktory polyfarmácie u pacientov s opatrovateľskou službou v domácnosti. Klinické intervencie v starnutí 8, s. 1585–90.
12. BERDOT, S. a kol. 2012. Hodnotenie chýb pri podávaní liekov vo fakultnej nemocnici. Výskum zdravotníckych služieb BMC 12 (1), s. 60–8.
13. BERRY, SD a kol. 2016. Antipsychotické a benzodiazepínové zmeny liekov ovplyvňujú akútne riziko pádu v zariadeniach sociálnych služieb. Gerontologické denníky - séria A Biologické a lekárske vedy 71 (2), s. 273–278.
14. BIERMAN, AS a kol. 2007. Rozdiely medzi pohlaviami v nevhodnom predpisovaní predpisu u starších veteránov. American Journal Geriatric Pharmacotherapy 5 (2), s. 147 - 161.
15. BIRON, A., 2009. Zložitosť správy liekov, prerušenia práce a záťaž sestier ako prediktorov chýb pri podávaní liekov (dizertačná práca, McGill University).
16. CADOGAN, C. a kol. 2015. Poskytovanie primeranej polyfarmácie starším ľuďom v primárnej starostlivosti: kvalitatívne, teoreticky založené štúdium vnímania a skúseností komunitných farmaceutov : 0032. International Journal of Pharmacy Practice, 23, s. 32
17. CAHIR, C. a kol. 2010. Potenciálne nevhodné predpisovanie a nákladové výsledky pre starších ľudí: štúdia s národnou populáciou. Britský časopis o klinickej farmakológii 69 (5), s. 543–52.
18. CARAYON, P. a kol. 2014. Charakterizácia komplexnosti bezpečnosti liekov pomocou prístupu založeného na ľudských faktoroch: observačná štúdia na dvoch jednotkách intenzívnej starostlivosti. Kvalita a bezpečnosť BMJ 23 (1), s. 56–65.
19. COLLARD, RM a kol. 2012. Prevalencia krehkosti starších osôb žijúcich v komunite: Systematické hodnotenie. Journal of American Geriatrics Society 60 (8), s. 1487–1492.
20. COOPER, JA a kol. 2015. Intervencie na zlepšenie primeraného využívania polyfarmácie u starších ľudí: systematický prehľad podľa Cochranea. BMJ otvorené 5 (12), s. 1-11.
21. CRESPIN, DJ a kol. 2010. Opakované chyby v liečbe v zariadeniach sociálnych služieb: Prispievajúce faktory a ich súvislosť s poškodením klientov. American Journal of Geriatric Pharmacotherapy 8 (3), s. 258-270.
22. DAWARE, MA 2014. Zhrnutie článku Osteoporóza u starších ľudí. Vidarbha Journal of Internal Medicine 17 (júl), s. 19–27.

Súvisiaci článok

Monitorovací systém dávkovania liekov (MSDL) vhodný pre osoby, ktoré dlhodobo užívajú lieky v sociálnych zariadeniach a v domácom prostredí