Social characteristics of nurses’ professional behavior by age

Abstrakt: Sociálne kompetencie sestier predstavujú významný predpoklad poskytovania kvalitnej ošetrovateľskej starostlivosti, keďže ovplyvňujú efektívnosť interakcie s pacientom, ako aj schopnosť efektívnej spolupráce v zdravotníckom tíme. Cieľom štúdie bolo analyzovať vzťah medzi vekom sestier a vybranými dimenziami ich sociálneho fungovania v klinickej praxi. Výskumný súbor tvorilo 96 sestier. Na zber údajov boli použité štandardizované nástroje TSIS a MESI. Vzťah medzi premennými bol hodnotený pomocou Spearmanovho korelačného koeficientu. Výsledky analýzy nepreukázali štatisticky významné vzťahy medzi vekom a sledovanými dimenziami sociálneho fungovania. Zistenia naznačujú, že vek nemusí predstavovať rozhodujúci faktor, ktorý ovplyvňuje interpersonálne správanie sestier. Sociálne kompetencie sa pravdepodobne formujú a stabilizujú v priebehu profesijnej praxe a sú podmienené komplexom profesijných a organizačných faktorov, ktoré môžu byť silnejším determinantom ako vek sestier.
Kľúčové slová: ošetrovateľská prax, sestry, sociálne fungovanie, sociálne kompetencie, vek

Abstract: Nurses’ social competencies are a key prerequisite for providing high-quality nursing care, as they influence the effectiveness of interactions with patients as well as the ability to collaborate effectively within the healthcare team. The aim of this study was to analyze the relationship between nurses’ age and selected dimensions of their social functioning in clinical practice. The study sample consisted of 96 nurses. Standardized TSIS and MESI instruments were used for data collection. The relationship between variables was assessed using Spearman’s correlation coefficient. The results of the analysis did not reveal statistically significant relationships between age and the observed dimensions of social functioning. The findings suggest that age may not be a decisive factor influencing nurses’ interpersonal behavior. Social competencies likely develop and stabilize over the course of professional practice and are conditioned by a complex set of professional and organizational factors that may be stronger determinants than the nurses’ age.
Keywords: nursing practice, nurses, social functioning, social competencies, age

Úvod

Profesionalita sestier predstavuje kľúčový koncept ošetrovateľstva, ktorý predpokladá formovanie špecifickej profesionálnej identity a rozvoj charakteristík umožňujúcich efektívny výkon profesie, jej kontinuálne zdokonaľovanie a dosahovanie cieľov ošetrovateľskej starostlivosti (He et al., 2024). Profesionálna identita sestier je chápaná ako komplexný súbor vlastností, hodnôt, presvedčení, motivácií a skúseností, prostredníctvom ktorých sestry vymedzujú svoju profesijnú rolu a miesto v zdravotníckom systéme (Mellett, White, Kustenbauder, 2025). Významnou črtou ošetrovateľskej praxe je jej interpersonálny charakter. Sestry sa každodenne nachádzajú v rôznych sociálnych situáciách, v rámci ktorých prostredníctvom interakcie s pacientmi, ich rodinami a zdravotníckym tímom prispievajú k realizácii cieľov ošetrovateľskej starostlivosti. Kvalita tejto starostlivosti je pritom do značnej miery podmienená schopnosťou sestier profesionálne fungovať v sociálnych vzťahoch.

Profesionálne správanie sestier je výsledkom pôsobenia viacerých determinantov, najmä odborných, etických a psychosociálnych faktorov, pričom významnú úlohu zohrávajú sociálne charakteristiky podieľajúce sa na kvalite interpersonálnych interakcií v klinickej praxi. Kľúčové miesto medzi nimi zaujímajú komunikačné zručnosti, empatia, schopnosť porozumieť sociálnym situáciám a adekvátne regulovať správanie v interakcii s pacientom, jeho rodinou a zdravotníckym tímom (Parová, 2026). Uvedené charakteristiky majú zásadný význam pre ošetrovateľskú prax, keďže ovplyvňujú nielen kvalitu terapeutického vzťahu, ale aj spokojnosť pacienta a celkovú efektivitu poskytovanej starostlivosti. Schopnosť identifikovať potreby pacienta, adekvátne a profesionálne reagovať na jeho správanie a vytvárať podporné komunikačné prostredie preto patrí medzi základné sociálne kompetencie sesterskej profesie. Výskumné zistenia poukazujú na to, že klinické kompetencie sestier sa v priebehu času rozvíjajú a zdokonaľujú. Zvyšovanie úrovne odbornosti, ako aj sociálnych a osobnostných charakteristík je pritom často spojené s rastúcim vekom a nadobúdaním pracovných skúseností (Piirainen et al., 2021).

Metodológia výskumu

Cieľom výskumu bolo analyzovať vzťah medzi vekom sestier a vybranými dimenziami ich sociálneho fungovania v klinickej praxi. Výskumom sme chceli identifikovať súvislosti medzi vekom a funkčnými (spracovanie sociálnych informácií, sociálne spôsobilosti, sociálna vnímavosť) a dispozičnými charakteristikami sociálneho fungovania (empatia, manipulácia, sociálna iritabilita).

Výskumný súbor tvorilo 96 sestier pracujúcich v rôznych zdravotníckych zariadeniach na Slovensku. Z hľadiska veku boli respondentky rozdelené do piatich kategórií. Najpočetnejšou skupinou boli sestry vo veku 26 – 35 rokov (32,3 %; n = 31), takmer jedna tretina sestier bola vo veku 46 – 55 rokov (27,1 %; n = 26). Najmladšiu vekovú kategóriu do 25 rokov reprezentovalo 16,7 % respondentiek (n = 16) a podiel sestier vo veku 36 – 45 rokov bol 14,6 % (n = 14). Sestry nad 55 rokov predstavovali najmenšiu skupinu (9,4 %; n = 9). Zber údajov prebiehal anonymne a dobrovoľne prostredníctvom štandardizovaných dotazníkov.

Na zber dát boli použité štandardizované výskumné nástroje Tromsø Social Intelligence Scale (TSIS) (Silvera et al., 2001) a dotazník MESI (Frankovský, Birknerová, 2011), ktoré umožňujú hodnotenie vybraných funkčných a dispozičných dimenzií sociálneho fungovania.

Na spracovanie údajov boli využité metódy deskriptívnej a inferenčnej štatistiky. Na posúdenie vzťahu medzi vekom a jednotlivými dimenziami sociálneho fungovania bol použitý Spearmanov korelačný koeficient. Voľba tohto štatistického postupu bola podmienená charakterom dát, pričom pred vlastnou analýzou bola overená ich distribúcia, ktorá neumožňovala použitie parametrických testov. Štatistická významnosť bola hodnotená na hladine významnosti p < 0,05. Analýza bola realizovaná v štatistickom programe SPSS.

Výsledky

Analýza dát nepreukázala štatisticky významné vzťahy medzi vekom a sledovanými dimenziami sociálneho fungovania sestier v ošetrovateľskej praxi (tabuľka 1). Tieto výsledky charakteristické pre predmetnú výskumnú vzorku môžu naznačovať to, že vek sestier nepredstavuje štatisticky významný faktor ovplyvňujúci ich sociálne fungovanie v klinickej praxi. Môžeme uvažovať v tom zmysle, že sociálne charakteristiky sestier, ako je empatia, sociálna vnímavosť či spracovanie sociálnych informácií, nie sú determinované vekom ako izolovaným faktorom. Aj napriek vyššie uvedeným teoretickým predpokladom o postupnom rozvoji sociálnych kompetencií v priebehu života a profesijnej praxe sestier sa v analyzovanom súbore nepreukázali signifikantné rozdiely medzi jednotlivými vekovými skupinami. Tento fakt môže byť vysvetlený tým, že sestry si počas praxe osvojujú podobné spôsoby komunikácie a správania, ktoré sa následne prejavujú stabilne bez ohľadu na vek. Tu môžeme predpokladať, že sociálne fungovanie sestier v klinickom prostredí je determinované viacerými faktormi, za ktoré môžeme považovať úroveň vzdelania, dĺžku klinickej praxe, sociálne pracovné prostredie, organizačnú kultúru, spôsob vedenia, pričom vek tu pravdepodobne zohráva sekundárnu úlohu. Absencia štatisticky významných vzťahov môže byť vysvetlená aj tým, že sestry si počas profesijného vývinu osvojujú normy komunikácie a interakcie, ktoré sú relatívne stabilné bez ohľadu na vek.

Tab. 1 Vzťah veku a jednotlivých dimenzií sociálnych aspektov práce sestier

Diskusia

Naše zistenia poukazujú na absenciu štatisticky významných vzťahov medzi vekom a dimenziami sociálneho fungovania sestier. Naznačujú to, že vek ako samostatný faktor nemusí nezohrávať rozhodujúcu úlohu v interpersonálnom správaní v ošetrovateľskej praxi. Aj napriek vyššie uvádzaným teoretickým predpokladom o rozvoji sociálnych kompetencií s vekom sa rozdiely medzi vekovými skupinami v našom výskume nepreukázali. Tieto výsledky možno vysvetliť tým, že sestry si počas profesijnej praxe osvojujú podobné formy komunikácie a správania, ktoré sa následne stabilizujú a prejavujú relatívne rovnomerne bez ohľadu na vek. Aj napriek tomu sú naše zistenia sú v súlade s viacerými štúdiami, ktoré taktiež nepotvrdili významný vzťah medzi vekom a psychosociálnymi charakteristikami sestier. Napríklad Hapsari (2025) síce poukazujú na vyšší podiel stresu a diskomfortu v sociálnych situáciách u sestier vo vyššom veku, avšak aj tento vzťah nebol v ich výskume štatisticky významný (p = 0,298). Podobné výsledky výskumu boli aj u Tristanta Puspitasariho et al. (2020), ktorí taktiež nezistili signifikantný vzťah medzi vekom a sociálnym stresom u sestier (p = 0,816), čo taktiež naznačuje, že vek sám o sebe nemusí byť rozhodujúcim faktorom ovplyvňujúcim psychosociálne aspekty práce. Aj ďalšie výskumy potvrdzujú, že pracovné zaťaženie, organizačné podmienky či zvládanie sociálnych interakcií zohrávajú významnejšiu úlohu než samotný vek (Hartono, Siwanto, 2017; Anggini et al., 2023). Naše zistenia sú síce v súlade s viacerými štúdiami, ktoré nepotvrdili významný vzťah medzi vekom a psychosociálnymi aspektmi práce sestier, avšak existujú aj výskumy, ktoré poukazujú na opačný trend v tejto oblasti. Napríklad Chrzan-Rodak et al. (2022) zistili, že nižší vek bol spojený s vyššou úrovňou sociálnych kompetencií (p = 0,04), pričom staršie sestry vykazovali nižšiu úroveň sociálnych zručností (r = −0,10; p = 0,04). Tieto rozdielne zistenia naznačujú, že vzťah medzi vekom a sociálnym fungovaním nemusí byť jednoznačný a môže byť ovplyvnený rôznorodými kontextovými faktormi, ako sú pracovné prostredie, typ zdravotníckeho zariadenia, osobnostné faktory či charakter vykonávanej práce.

Záver

Sociálne kompetencie sestier predstavujú kľúčový prvok poskytovania kvalitnej ošetrovateľskej starostlivosti. Ide o charakteristiky, ktoré umožňujú vytvárať efektívne a prospešné vzťahy s pacientmi, na základe ktorých je možné pozitívne ovplyvňovať ich zdravotný stav, podporovať adherenciu k liečbe a napomáhať zmenám životného štýlu. Zároveň zohrávajú významnú úlohu v multiprofesionálnom prostredí, kde podmieňujú schopnosť efektívnej spolupráce a fungovania v tíme.

Vek v kontexte týchto sociálnych kompetencií nemusí zohrávať primárnu úlohu, ale skôr predstavuje jeden z viacerých faktorov, ktoré sa podieľajú na formovaní profesionálneho správania sestier. Výsledky nášho výskumu naznačujú, že sociálne fungovanie sestier je pravdepodobne viac ovplyvňované charakterom pracovného prostredia, profesijnými skúsenosťami a procesom profesionalizácie než samotným vekom. Uvedené poznatky poukazujú na význam systematickej podpory rozvoja sociálnych kompetencií sestier naprieč všetkými vekovými kategóriami, so zameraním na posilňovanie komunikačných zručností, asertívnej komunikácie, empatie a tímovej spolupráce ako základných predpokladov kvalitnej ošetrovateľskej praxe.

Autorka: PhDr. Valéria Parová, PhD.
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Lekárska fakulta, Ústav ošetrovateľstva

Zoznam bibliografických odkazov

ANGGINI, Aisyah – WUNI, Citra – SUBAKIR. 2023. Factors Related To Work Stress in Permanent Lecturers At Stikes. In JCI Scientific Horizon. ISSN 2709-8877, 2023, roč. 2, č. 7, s. 3021–3032.

CHRZAN-RODAK, Agnieszka – ŚLUSARSKA, Barbara – NIEDORYS-KARCZMAR CZYK, Bożena – NOWICKI, Grzegorz J. 2022. Level of social competencies of nurses in primary health care and their selected work-related determinants—A cross-sectional study. In Journal of Nursing Management. ISSN 1365-2834, 2022, roč. 30, č. 7, s. 3273–3285.

FRANKOVSKÝ, Miroslav – BIRKNEROVÁ, Zuzana. 2014. Measuring Social Intelligence – The MESI Methodology. In Asian Social Science. ISSN 1911-2017, 2014, roč. 10, č. neuvedené, s. neuvedené.

HAPSARI, Restiana. 2025. Analysis of the Relationship Between Age, Gender, and Length of Employment with Work-Related Stress Among Nurses. In Jurnal Kesehatan Kusuma Husada. ISSN 2549-371X, 2025, č. 2, s. 64–73.

HARTONO, Muhammad – SIWANTO, H. 2017. Faktor-Faktor Yang Berhubungan Dengan Tingkat Stres Kerja Pada Perawat Bagian Rawat Inap Di Rumah Sakit Haji Jakarta. In Kesehatan Masyarakat. ISSN 2809-9702, 2017, roč. 1, č. 1, s. 11–22.

HE, Xu – MAO, Yan – CAO, Hui – LI, Li – WU, Yi – YANG, Hua a kol. 2024. Factors Influencing the Development of Nursing Professionalism: A Descriptive Qualitative Study. In BMC Nursing. ISSN 1472-6955, 2024, roč. 23, s. 283.

MELLETT, Ciara – WHITE, Bridie A. – KUSTENBAUDER, P. 2025. Becoming a Nurse: The Professional Identity of Nursing Students Before Obtaining Their License. In Nurse Educator. ISSN 1538-9855, 2025, roč. 50, č. 2, s. 100–105.

PAROVÁ, Valéria. 2026. Analýza dispozičných a funkčných dimenzií sociálneho fungovania sestier v klinickej praxi. In Prohuman. ISSN 1338-1415, 2026.

PIIRAINEN, P. – PESONEN, H.-M. – KYNGÄS, H. – ELO, S. 2021. Challenging situations and competence of nursing staff in nursing homes for older people with dementia. In International Journal of Older People Nursing. ISSN 1748-3743, 2021, roč. 16, s. e12384.

SILVERA, David H. – MARTINUSSEN, Monica – DAHL, Tove I. 2001. The Tromsø Social Intelligence Scale. In Scandinavian Journal of Psychology. ISSN 0036-5564, 2001, roč. 42, č. 4, s. 313–319.

TRISTANTI PUSPITASARI, S. – ARIFIN, S. – FARIDA TANTIANI, F. – WISHNU WARDHANA, L. 2020. The Differences in Stress Levels of Male and Female Nurses at Hospitals. In KnE Social Sciences. ISSN 2518-668X, 2020, č. 2, s. 417–422.