Malé divy v galérii

júl 9 2019

Little wonders in the art museum

Abstrakt: Článok sa zameriava na rodinné programy pre najnižšiu vekovú skupinu – batoľatá a ich rodičov, ktorí sa rozhodnú aktívne stráviť čas v múzeách umenia pod vedením galerijných pedagógov. Podrobnejšie opisuje formát Malé divy odohrávajúci sa v Slovenskej národnej galérii a na základe vývinu dieťaťa vo veku 1 až 4 roky poukazuje na význam realizácie takéhoto typu programu v kultúrnych inštitúciách.
Kľúčové slová: Edukácia, galéria, rodina, skorý raný vek

Abstract: The article focuses on family programs for the lowest age group - toddlers and their parents who decide to actively spend time in art museums led by museum educators. It describes the format entitled Little Wonders in the Slovak National Gallery in more detail and, based on the development of a child aged 1 to 4, points out the importance of implementing such a program in cultural institutions.
Key words: Education, art museum, family, early childhood age
SNG Bratislava, Boris NémethSNG Bratislava, Boris Németh

Galéria ako kultúrnotvorná inštitúcia umožňuje okrem uchovávania a prezentácie umeleckých diel a artefaktov i neformálnu podobu vzdelávania pre širokú verejnosť. Jednu z jej cieľových skupín tvorí i rodina. Profesor Lynn Dierking (1989) zaoberajúci sa rodinnými návštevníkmi v múzeách poukazuje na to, že rodiny predstavujú hlavnú časť návštevníkov v neformálnych vzdelávacích prostrediach. Podľa neho rodiny považujú múzeá z pohľadu trávenia voľného času za socializačný a vzdelávací priestor.

Rodinné programy vo voľnom čase sa orientujú predovšetkým na rodiny s deťmi predškolského a mladšieho školského veku. Rodičia vo výraznej miere ovplyvňujú aktivity a činnosti detí, či už pozitívne alebo negatívne. Výchova je neustály, náročný proces počas celého života jedinca. Rodičovská výchova formuje dieťa v ranom období najvýraznejšie. Prostredie galérie sa stáva aj pre rodinu prirodzeným miestom, kde môže spoločne a aktívne stráviť svoj voľný čas. Pat Sterry a Ela Beaumont (2006) vo výskume zameranom na metódy pre štúdium rodinných návštevníkov v galériách vyzdvihujú galerijnú edukáciu, prostredníctvom ktorej môžu návštevníci pochopiť postoj, motiváciu, učenie, vnímanie a kultúru. Efektívnejšie výsledky je možné dosiahnuť pri zapojení rodiny do edukačných aktivít, ktoré galéria ponúka.

Vzdelávacie oddelenie galérie vytvára jednorazové akcie i pravidelné programy prebiehajúce na týždennej alebo mesačnej báze. Pravidelné programy môžu mať podobu uceleného cyklu s homogénnou skupinou alebo sa odohrávajú pravidelne v istom čase s heterogénnou skupinou. Takéto programy bývajú rozdelené podľa odporúčanej vekovej kategórie účastníkov. Rodinné programy nerealizuje každá galéria, ale v poslednom čase sa o ne zvyšuje záujem a slovenské galérie sa postupne pridávajú k trendu zahraničných a to práve realizáciou programov určených najmenším návštevníkom od jedného roku. Ak už od útleho detstva dieťa navštevuje s rodičmi galériu a zúčastňuje sa galerijných programov, jej prostredie mu prestáva byť cudzie. Častokrát sa pri pravidelnom programe stáva, že dieťa po vychodení kurzu chce pokračovať kurzom ďalšej vekovej kategórie. Galéria si týmto spôsobom postupne vychováva budúceho návštevníka.

SNG Bratislava, Šimon LuptákSNG Bratislava, Šimon Lupták

Vo verejných galériách na Slovensku nie sú ponuky pre rodiny s deťmi vo veku 1 až 4 roky časté. Z 29 galérií zapísaných v Registri múzeí a galérií Slovenskej republiky realizuje 5 galérií kurzy pre rodičov s batoľatami. V nasledujúcej časti sa pozrieme na jeden z týchto programov – Malé divy v Slovenskej národnej galérii. Ten prebieha od septembra 2017 raz mesačne. Pre veľký záujem zo strany účastníkov sa rovnaký program realizuje dvakrát do mesiaca. Už fakt, že sa rodičia prihlasujú na program s dostatočne dlhým časovým predstihom a rezervujú miesta na niekoľko programov dopredu, dáva signál o potrebách rodičov s batoľatami navštevovať kultúrne inštitúcie a zapájať sa do tvorivých aktivít. Aj v galérii môžu spoločne zažiť a vnímať tvorivé podnety, nové zážitky a príležitosti pre spoznávanie sveta prostredníctvom umeleckých diel a budovať tak odmalička pozitívny vzťah k umeniu, rozvíjať fantáziu a kreatívne myslenie. V galérii je im to naplno umožnené.

Program Malé divy trvá 45 minút. Tento čas je plne dostačujúci na udržanie pozornosti detí. Trojročné dieťa dokáže udržať pozornosť 20 až 30 minút, ak ho činnosť zaujme. Rodiny sa stretnú v úvodnej miestnosti výstavy, kde zároveň program začína a pri čakaní na ostatných účastníkov je pripravená prvá aktivita fungujúca samostatne – s pomocou krátkej inštrukcie galerijnej pedagogičky na splnenie úlohy. Hravou formou má jednoduchá aktivita navnadiť deti a uviesť tému stretnutia. Napríklad obkresľovanie rúk na veľkorozmerný papier nalepený na podlahe k téme o rukách, priraďovanie prírodných a človekom vytvorených predmetov na obkreslené tvary týchto predmetov na papieri k téme o prírodninách, alebo hľadanie vrchnáka k nádobe a chytanie vzduchu uzavretím nádoby pri téme o vzduchu. Tu je dobre vidieť ako sa deti s mamami a otcami zoznamujú s prostredím galérie a spolu s ostatnými účastníkmi. Lektorka zhodnotí aktivitu a uvedie tému. Zvyčajne celý program sprevádza rozprávka súvisiaca s témou v podaní lektorky. Príbeh zjednocuje tému a neustále sa k nej vracia, tým udržiava detskú pozornosť. Pamäť batoľaťa je krátkodobá, ale zapamätá si to, čo ho zaujme. Ak je to pre neho niečo nové, lepšie si zapamätá, ak je to podané v zaujímavom kontexte. V oblasti pamäte charakterizuje Ľuba Končeková (2014, s. 101) základné znaky pamäte batoľaťa na uchovávanie a vybavovanie zážitkov, ktoré na neho citovo zapôsobili. Tvrdí, že dieťa si zapamätá a vybaví konkrétne obrazy, vlastné zážitky a skúsenosti skôr ako slová a pojmy. Dvojročné dieťa dokáže spoznať osobu i po dlhšej dobe. Predstavy a fantázia sú konkrétne, a práve v hrách alebo v kresbe sa naplno uplatňujú.

Každé stretnutie obsahuje pohybové, senzomotorické a tvorivé prvky. V jednoduchých pohybových aktivitách sa rozvíja lokomócia, udržiavanie rovnováhy, jemná motorika. Tým, že sa dieťa sústredí na činnosť, súčasne sa rozvíja jeho intelekt. Zdolávanie prekážkovej dráhy (chôdza, skákanie, podliezanie), nasledovanie vyznačených značiek, zbieranie predmetov v priestore či chodenie po rôznych povrchoch sa plne uplatňujú aj v galérii. Deti si precvičujú jemnú motoriku krátkymi výtvarnými aktivitami a elementárnymi úchopovými pohybmi, ktoré sú často spojené s funkčnosťou predmetu alebo náradia. Nástroje, výtvarné pomôcky a materiály sa najviac vyžívajú pri tvorbe v záverečnej časti. Keďže sa program uskutočňuje priamo v priestoroch výstavy, z dôvodu ochrany vystavených diel je technika a práca s materiálom obmedzená. Ak je „mokrá technika“ pre tému dôležitá, celý program prebieha v ateliéri. Tvorba vždy vychádza z cieľov témy alebo z príbehu. Napríklad téma o počasí môže vyústiť do snovej roviny s vytváraním čelenky z oblakov. Aké je to mať hlavu v oblakoch? Výrobe ruksaku predchádzajú činnosti skúmania predmetov a ich zbieraním a chytaním rôznymi spôsobmi. Do ruksaku môže dieťa vkladať zbierané predmety a vôbec neprekáža, ak sú fiktívne – zbierané z obrazov. Počas programu by sa malo myslieť na spojenie zážitkov s výstavou. Prepájanie tvorivej činnosti s umeleckými dielami je neoddeliteľnou súčasťou galerijného vzdelávania. Pre deti vo veku do 6 rokov sa interpretácia výstavy sústredí najmä na konkrétne zobrazovacie zložky a pracuje sa s témou výstavy. Podstatné je spoznávanie obrazových vnemov, ktoré deti môžu pozorovať nielen v galérii, ale aj vo svojom okolí. Katarína Sokolová (2010, s. 12) považuje za zásadu galerijných interpretácií umenia so vzdelávacím zámerom väzbu slova a obrazu. Galerijný pedagóg umožňuje bezprostredné vnímanie, poznávanie a dekódovanie diel. Zároveň umožňuje, aby boli diela vnímané v kontexte galérie, ale aj v kontexte života a aby sa vzdelávací proces prispôsobil individuálnym kognitívnym dispozíciám percipientov.

SNG Bratislava, Boris NémethSNG Bratislava, Boris Németh

V galérii sa uplatňuje najviac zmyslové poznanie. Podľa Šobáňovej (2014, s. 59-62) je práve to označované za výhodu galerijnej pedagogiky oproti učeniu v škole prebiehajúcemu prevažne prostredníctvom verbálnych schém, ktoré nemajú dostatočnú oporu v konkrétnych predstavách detí. Prostredníctvom edukácie, didaktických exponátov a prostriedkov dochádza k efektívnemu a zmysluplnému poznávaniu a osvojovaniu nového vedenia. Dochádza k transformácii určitého aspektu návštevníkovej osobnosti – jeho záujmov, postojov či hodnôt.

Věra Mišurcová a Marie Severová (1997, s. 9-10) považujú vývojové zmeny v ranom detstve za trvalé a veľmi významné pre celý vývoj človeka. Deti majú veľmi dobre rozvinutú citlivosť zmyslových orgánov, prostredníctvom ktorých sa rozvíja zmyslové vnímanie. Veľmi dobre prijímajú informácie z vonkajšieho prostredia a sú schopné sa rýchlejšie adaptovať na podmienky výchovy a životným situáciám. Už od narodenia sa učia spontánne, rýchlo a produktívne. Chcú spoznávať nové veci, ktoré sú pre nich príťažlivé, prejavujú radosť z každého úspechu. Jitka Oravcová (2006, s. 42) opisuje vnímanie batoľaťa (zrak a sluch) za dôležitý poznávací prostriedok (predtým bol dôležitý najmä hmat). Zmysly sa dopĺňajú, vďaka nim dieťa spoznáva predmety okolo seba – ak vidí jablko, dokáže si predstaviť i jeho vôňu a chuť. Učí sa pomenovať základné i doplnkové farby, dokáže priradiť časť k celku a naopak, čím sa zdokonaľuje analyticko-syntetické vnímanie. Na kurzoch pre deti v období prvých 6 rokov sa intenzívne pracuje so spoznávaním a utrieďovaním predmetov a ich častí. Výhodou prostredia galérie je, že deti majú priamy kontakt s umeleckými dielami, ktoré sa môžu podporovať výberom iných predmetov v aktivitách programu.

Podľa Jeana Piageta (1993, s. 11-21 a 51-59), zaoberajúcim sa vývinom poznávacích procesov, označovanie niečoho iným symbolom, slovom alebo gestom sa objavuje v 2. roku života. Vývin myslenia prebieha od senzomotorickej fázy, ktorá trvá prvých 18 mesiacov, cez symbolickú, predpojmovú, a vedie k názornému mysleniu. V senzomotorickom období sa netvoria predstavy a procesy myslenia, dieťa vníma vizuálne podnety, na ktoré vie reagovať a zároveň sa asimilovať a získavať návyky. Koncom prvého roku začína hľadať nové prostriedky na základe diferenciácie známych schém, napríklad ťahanie predmetu k sebe, čo ústi do procesu chápania a vytvárania vzťahov medzi schémami. Symbolickú funkciu, ktorá je základom pre neskoršie konanie, predstavuje vznik reči a logiky, obrazových predstáv, pamäte.

Deti si rýchlo osvojujú reč, myslenie dosahuje vyššiu úroveň. Vytvárajú prvé symboly pre rôzne objekty a prostredníctvom iných prostriedkov dokážu označiť realitu, napríklad prostredníctvom výtvarného prejavu. Malé deti často v hrách nahrádzajú veci, ktoré nemajú k dispozícii inými symbolickými zobrazeniami. (Mišurcová & Severová, 1997, s. 11-13) Umelecké diela pôsobia na deti, podporujú vytváranie predstáv a komunikujú s nimi prostredníctvom vedenia galerijného pedagóga. Dôležitými formami symbolickej funkcie sú hra a kresba. Prostredníctvom symbolickej hry sa dieťa adaptuje svetu, ktorý spoznáva. Ľuba Končeková (2010, s. 130) opisuje u dvojročného dieťaťa prevládanie manipulačnej hry, prenášanie predmetov, ťahanie pohyblivých hračiek, vyťahovanie vecí zo skriniek, manipulácia s predmetmi. Napodobňovacie hry sú v treťom roku zdokonalené a dieťa zvládne urobiť viac vecí naraz. Medzi ďalšie hry batoliat patria receptívne hry a úlohové hry, vychádzajúce z napodobňovacích. Tie sa spolu s konštruktívnymi hrami naplno osvedčujú na programe Malé divy. V receptívnych hrách sa pracuje s vnímaním podnetov v galérii s presahom vnímania osobného priestoru a okolia. Konštruktívne hry rozvíjajú myslenie, fantáziu, pozornosť a systematickosť. Dieťa si zdokonaľuje zručnosť s rozličným materiálom. Hra podporuje socializáciu a uvoľňuje atmosféru, deti sa prestávajú ostýchať. Pri všetkých aktivitách je na programe veľmi dôležitá funkcia rodiča, ktorý dieťa nielen usmerňuje a pomáha mu v napĺňaní úloh, ale spoločne s ním sa zapája do aktivít a zlepšuje socializáciu s inými deťmi. Podľa Končekovej (2014, s. 104 - 105) má batoľa silný citový vzťah k matke a otcovi, postupne sa začína tvoriť puto k ostatným blízkym a neskôr i k rovesníkom. Koncom druhého roka začína nadväzovať hravý kontakt s inými deťmi. Susie Wilkening (Wilkening, 2011 in Herman, 2012) zistila, že návšteva múzea rodičov s deťmi sa stáva úspešnou práve vďaka kvalitnej spolupráci medzi nimi. Naomi Lifschitz-Grant (2018) sa zamerala na rodinný program pre najmenšie deti (3-5 rokov) v múzeu amerického umenia Reynolda House of American Art v Severnej Karolíne. Ten sa stal úspešným vďaka tomu, že lektori aktívne zapojili do neho rodičov. Rodinné vzdelávanie pozostáva z učenia, kedy sa členovia rodiny spoločne podieľajú na aktivitách. Dospelí môžu pomôcť deťom reagovať na umelecké diela tým, že rozširujú rozhovor s nimi a zároveň im pomáhajú budovať vedomosti.

SNG Bratislava, Šimon LuptákSNG Bratislava, Šimon Lupták

Záver

Vývin dieťaťa do 6 rokov je veľmi dôležitý v osvojovaní nových zručností a návykov, dochádza k vybavovaniu predstáv, vzniku nápadov a prianí. Vzdelávacie stretnutia v kultúrnych inštitúciách tieto procesy podporujú a poskytujú členom rodiny s malými deťmi možnosti učenia sa zážitkovou formou. Rodičia sa nemusia obávať prísť s kočíkom do galérie a vďaka špeciálnym programom môžu zabudnúť na strach z narúšania iných návštevníkov, pretože program je vyhradený v konkrétny čas v konkrétnej výstave pre nich a prispôsobený ich potrebám. Spoločne s deťmi sa môžu zabaviť v hravých výtvarných, zmyslových či pohybových aktivitách v príjemnom prostredí galérie a prijímať zmysluplnú edukatívnu zložku programu pod vedením galerijného padagóga. Galéria sa môže stať pravidelne navštevovaným miestom pre rodiny a zároveň i miestom čerpania inšpirácie pre aktivity odohrávajúce sa i mimo galerijného prostredia.

Informácie o programe Malé divy: (zdroj: https://www.sng.sk/sk/programy/1416_male-divy)
Malé divy sú novým formátom SNG umožňujúci najmenším podnetné trávenie času v galérii. Séria 45-minútových stretnutí pre deti vo veku 1-4 roky a ich rodičov je zameraná na spoznávanie okolitého sveta cez umelecké diela. Koná sa každú prvú a druhú stredu v mesiaci o 10:15. Galerijná pedagogička: Barbora Danišová

Autorka: Mgr. art. Soňa Patúcová
Soňa Patúcová pôsobí ako výtvarná pedagogička v Slovenskej národnej galérii od roku 2016 a ako doktorandka na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave s dizertačnou témou zameranou na rodinné programy realizované v múzejných a galerijných inštitúciách. Súčasne sa vo svojej tvorbe vyjadruje prostredníctvom maliarskeho média, v ktorom rozvíja tému krajiny. V rokoch 2004 – 2010 študovala učiteľstvo výtvarnej výchovy na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského a v rokoch 2008 – 2014 odbor maľba a iné médiá na VŠVU v Ateliéri ±XXI pod vedením Daniela Fischera.

Zoznam bibliografických odkazov

DIERKING, L. D. 1989. The Family Museum Experience: Implications from Research. Journal of Museum Education, 14(2), 9-11, DOI: 10.1080/10598650.1989.11510106
STERRY, P., BEAUMONT, E. 2006. Methods for studying family visitors in art museums: A cross-disciplinary review of current research. Museum Management and Curatorship, 21(3), 222-239. DOI: 10.1016/j.musmancur.2005.11.003
KONČEKOVÁ, Ľuba, 2010. Vývinová psychológia. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 2010, 312 s. ISBN 80-7165-811-5
KONČEKOVÁ, Ľ. 2014. Vývinová psychológia. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 2014, 295 s. ISBN 80-7165-945-7
LIFTSCHITZ-GRANT, N. 2018. Mornings at the Museums: A Family Friendly Early Childhood Program. Journal of Museum Education, 43(3), 260-273, DOI: 10.1080/10598650.2018.1483159
ORAVCOVÁ, J. 2006. Vývinová psychológia (vysokoškolské učebné texty). Žilina: EDIS, 2006, 102 s. ISBN 80-8070-510-0
PIAGET, J., INHELDEROVÁ, B. 1993. Psychológia dieťaťa. Trnava : LIAMA, 1993, 144 s. ISBN 80-85752-33-6
SOKOLOVÁ, K. 2010. Galerijná pedagogika – stručný nárys jej vývoja, teórie a praxe. Banská Bystrica : PF UMB, 2010, 131 s. ISBN 978-80-8083-981-9
ŠOBÁŇOVÁ, P. 2014. Muzejní expozice jako edukační médium. Přístupy k tvorbě a jejich inovace. 1. díl. Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci, 2014, 361 s. ISBN 80-244-4302-7
MIŠURCOVÁ, V., SEVEROVÁ, M.. 1997. Děti, hry a umění. Praha: ISV, 1997, 195 s. ISBN 80-85866-18-8
WILKENING, S. 2011. Mother Lode: Five Ultra Moms and Why You Want Them to Visit Your Museum. In: HERMAN, A. 2012. Bringing New Families to the Museum One Baby at a Time, Journal of Museum Education, 37(2), 79-87, DOI: 10.1080/10598650.2012.11510733