Membership in youth subcultures

Abstrakt: Príspevok za zaoberá špecifickou skupinou mladých ľudí – členmi rôznych subkultúr mládeže. Jeho cieľom nie je venovať sa konkrétnym subkultúram, ale pozrieť sa na ne ako na celok, na ich definovanie, vymedzenie a vo svojej druhej časti na členstvo v mládežníckych subkultúrach a jeho druhy. Považujeme za dôležité poznať práve druhy členstva v subkultúrach a to, ako sa prejavujú, nakoľko od toho často závisí aj správne nastavenie prevencie rizík, ktoré sa môžu so subkultúrami spájať.
Kľúčové slová: členstvo v subkultúre, kultúra, mládež, subkultúra, znaky subkultúr

Abstract: The contribution deals with a specific group of young people - members of different youth subcultures. Its aim is not to focus on concrete subcultures, but to look at them as a whole, at their definition, and in its second part on membership in youth subcultures and its types. We consider it important to know the types of membership in subcultures and how they manifest themselves, as the correct setting of risk prevention that may be associated with subcultures often also depends on this.
Key words: membership in subculture, culture, youth, subculture, features of subcultures

Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2020)

Subkultúry mládeže sú fenoménom, ktorý je prítomný v každej spoločnosti a ktorý na danú spoločnosť aj vplýva. Mohli by sme ich definovať ako kultúru určitej skupiny ľudí, ktorú chápeme ako súčasť kultúry ako takej, ktorá však obsahuje určité odlišnosti od dominantnej kultúry, má svoje špecifiká. Veľmi jednoduchú definíciu subkultúry ponúka Baldwin (2006). Tvrdí, že subkultúra je vlastne iba odklon od dominantnej kultúry. Takáto definícia samozrejme nemôže stačiť. Preto ho doplníme o ďalšie definície rôznych autorov. Oprieme sa napríklad o Strieženca (1996). Subkultúry považuje za označenie čiastkových kultúr ako súčasti celkovej kultúry spoločnosti, ktoré majú svoje odlišné normy, hodnoty, životný štýl atď. Pozostávajú z kombinácií sociálno - situačných zložiek, napr. pôvod, štatút triedy, sociálne pozície (študentská kultúra), etnický pôvod, mestské osídlenie, náboženská príslušnosť (sekty, rituály), vek (kultúra mládeže), chudoba atď. Miera rozmanitosti alebo identity subkultúr od hlavnej kultúry je rôzna , od identifikácie až po odpor. Môže medzi nimi dochádzať ku konfliktom napríklad na národnostnom, etnickom pozadí, ale aj na sociálnom pozadí. Pri pohľade na túto definíciu zas môžeme vidieť, že definuje skôr alternatívne kultúry ako celok, a nie subkultúry ako samostatnú kategóriu. Pojem subkultúra sa viac používa na opísanie súboru špecifických prvkov kultúry, ktoré charakterizujú konkrétnu skupinu v rámci širšej komunity, alebo dominantnú či hlavnú kultúru, ktorej je táto skupina konštitutívnou súčasťou. Čím je spoločnosť komplikovanejšia a zložitejšia, tým je pravdepodobnejšie, že vzniknú rôzne subkultúry. Subkultúry môžu vzniknúť na základe etnického alebo náboženského vyznania, miesta bydliska, veku, triedy a ďalších faktov. Aby sme však mohli hovoriť o určitej skupine ľudí ako o subkultúre, musíme v nej identifikovať niekoľko základných znakov. Jusko (2005) ich uvádza nasledovne: Subkultúry sú menšie, dobre definované skupiny, ktoré sú súčasťou vyššieho celku. Vnútorná štruktúra subkultúry pritom musí zahŕňať rovnaké zložky ako väčšinová kultúra, to znamená zložku materiálnu, duchovnú a normatívnu. Aspoň v niektorých elementoch týchto zložiek sa subkultúra musí líšiť od majoritnej kultúry. A posledný znak je, že subkultúra musí byť relatívne stabilná v čase. Pre lepšie pochopenie tieto znaky rozoberieme a vysvetlíme bližšie. Prvý znak je pravdepodobne najľahšie vyplniť. Pretože subkultúra v spoločnosti funguje ako subsystém kultúry ako celku, zatiaľ čo dominantná kultúra je väčšinová, takmer vždy hovoríme o menších skupinách jasne definovaných ich špecifikami, ktoré fungujú v rámci celkovej kultúry (vyšší celok). Čo však znamenajú jednotlivé zložky, ktoré každá kultúra, a teda subkultúra, musí obsahovať? Materiálna zložka je všetko, čo je produktom danej kultúry. V tomto zmysle ide napríklad o viditeľné aspekty kultúry (subkultúry), ako je odev a jeho typické prvky, módne doplnky, predmety, ktoré kultúra používa, ale aj výstupy kultúry, ako sú básne, piesne, literatúra, umenie, účesy, symboly a tak ďalej. Napríklad pri známej subkultúre Hippies by sme sem mohli zaradiť dlhé vlasy, batikované oblečenie, kvety ako doplnok oblečenia, šatky priviazané na rôzne časti tela, znak mieru, automobil Volkswagen T1 (tzv. Hippie Van), ale tiež množstvo básní, piesní hippies, plagátov, písomných úvah alebo hudobný štýl „Acid rock“, ktorý vznikol u hudobných skupín práve generácie Hippie atď. Duchovnou zložkou kultúry (a teda aj subkultúry) je jej základné filozofické východisko. Odpovedá na otázky „Prečo to robíme?“ „Z čoho vychádzame? „Čo chceme dosiahnuť?“ „Aký je náš cieľ?“ V spomínanej subkultúre Hippies je to napríklad propagácia voľnej lásky, protivojnové snahy, poukazovanie na neduhy konzumnej spoločnosti atď. Normatívna zložka odpovedá na otázku „Čo musím urobiť, aby som bol členom danej kultúry?“ Ide teda o súbor písaných a nepísaných pravidiel danej kultúry. V dominantnej kultúre sú to napríklad zákony, vyhlášky ministerstiev, všeobecne uznávané hodnoty a hodnotový rámec spoločnosti, všeobecne platné morálne normy atď. Každá subkultúra si stanovuje vlastné pravidlá, ktoré musia jej členovia dodržiavať. Tretím znakom subkultúr je, že aspoň v niektorých elementoch sa tieto zložky musia odlišovať od dominantnej kultúry. Už len v tom, že majú svoje špecifiká v podobe vlastných pravidiel, rozdielov vo vonkajších prejavoch, vo vnímaní životnej reality a životnej filozofie, teda že majú svoje špecifiká v materiálnej, duchovnej a normatívnej zložke, sa líšia od dominantnej kultúra. Najťažšie je však splniť posledný znak - relatívnu stabilitu v čase. To znamená, že subkultúry by sa nemali meniť pod vplyvom „módy“. Inými slovami, keď spomenieme slovo Hippies alebo Emo alebo Punk alebo hociktorú inú subkultúru, členovia tejto subkultúry by mali mať v súčasnosti rovnaké alebo prinajmenšom veľmi podobné znaky ako v minulosti, keď subkultúra vznikla, ako budú mať aj v budúcnosti. Pretože túto vlastnosť je skutočne ťažké splniť, mnoho mládežníckych skupín sa nedá označiť týmto pojmom, ale v skutočnosti ide iba o mládežnícke skupiny, alebo by sme ich mohli označiť iba ako pseudo-subkultúry. Sackmann (1992) ešte uvádza, že subkultúra musí obsahovať ideológie, súvislý súbor presvedčení alebo základných predpokladov, súbor zdieľaných základných hodnôt, kolektívnu vôľu alebo kolektívne programovanie ľudskej mysle.

Tak ako samotné subkultúry, tak aj členstvo v nich má svoje pravidlá a špecifiká. Mladí ľudia často veria, že na to, aby sa mohli stať členmi subkultúry, stačí, ak sa vyhlásia za jej člena. Nie je to však celkom tak. Samotné vonkajšie prejavy nestačia na to, aby bol mladý človek považovaný za člena subkultúry. Členstvo v subkultúrach možno rozdeliť na niekoľko úrovní, respektíve druhov. Delíme ho hlavne z aspektu „subkultúrnosti“ ktorú môžeme chápať ako mieru implementácie všetkých aspektov subkultúry do vnútorného prežívania človeka a jeho celkového životného štýlu.

Prvá skupina sú členovia subkultúr. Prijímajú subkultúru ako celok, stáva sa neoddeliteľnou súčasťou ich života a prispôsobujú myšlienkam subkultúry tak svoje vonkajšie, ako aj vnútorné prejavy. Subkultúru teda dobre poznajú, poznajú jej históriu, predstavy, ciele, ale tiež vedia rozpoznať mýty o svojej subkultúre a popierať ich. Neprispôsobujú svoje vnímanie, správanie, vyjadrovanie, názory alebo činy aktuálnej situácii, v ktorej sa nachádzajú, ale vždy zostávajú v myslení, správaní, vyjadrovaní, svojich názoroch a činoch verní koreňom subkultúry. Často dostávajú prívlastok „Old school“. Je dôležité, aby ich za členov uznala samotná subkultúra a jej ďalší členovia.

Druhou skupinou sú takzvaní kvázi členovia subkultúr. Jedná sa o mladých ľudí, ktorí preberajú iba niektoré aspekty subkultúry, väčšinou podľa toho, čo sa im páči. Svoj život neprispôsobujú subkultúrnym predstavám, najčastejšie preberajú iba vybrané vonkajšie prvky subkultúry (účes, oblečenie, slovný prejav,...) bez toho, aby poznali jej základné filozofické východiská. Tieto vonkajšie prejavy nemajú veľa spoločného s myšlienkou a symbolikou, ktorú majú predstavovať. Kvázi členovia nie sú ani akceptovaní členmi subkultúr ako ich súčasť.

Tretia skupina sa nazýva sympatizanti subkultúry. Jedná sa o tých, ktorí nie sú priamo členmi subkultúry a nechcú byť členmi, nepreberajú subkultúrne prvky, nesnažia sa v čomkoľvek napodobňovať konkrétnu subkultúru, ale napriek tomu nielen súhlasia s jej myšlienkami, ale sa ju aj snažia brániť a podporovať. Napríklad, ak by sme lesbičky, gayov, bisexuálov, transsexuálov a intersexuálov chápali ako subkultúru (často sú uvádzaní ako LGBTI komunita, ale niekedy aj LGBTI subkultúra), potom by sympatizantom tejto subkultúry bol niekto, kto navonok bojuje za elimináciu ich diskriminácie, verejne podporuje registrované partnerstvá, zúčastňuje sa petícií za ich legalizáciu, pomáha im napĺňať a domáhať sa ich ľudských práv, aj keď sám nie je LGBTI zameraný.

Z hľadiska subkultúrnych rizík sú najviac ohrození najmä kvázi členovia subkultúr. Sú to ľudia, ktorí často danú subkultúru nepochopia správne a preto preberajú hlavne jej negatívne stránky. Z hľadiska kvantity sú kvázi členovia subkultúr najpočetnejší. Z toho dôvodu je dôležité, aby odborníci a pracovníci s mládežou venovali špecifickú pozornosť práve tejto skupine mladých ľudí.

Záver

Cieľom príspevku nebolo pozrieť sa na subkultúry mládeže z pohľadu ich prejavov, konkrétnych cieľov, špecifických znakov, či výzoru jej členov a podobne. Cieľom bolo ponúknuť pohľad na niečo, o čom sa v literatúre tak často nepíše, ak vôbec a to z pohľadu druhov členstva v nej. Ak totiž budeme vedieť identifikovať to, v akom variante členstva v subkultúre sa mladý človek nachádza nám vie napovedať veľa o tom, do akej miery sa u neho môžu vyskytnúť rôzne patológie danej subkultúry, nevyvážené jej prínosmi. Ako sme povedali, najviac rizikoví sú práve kvázi členovia, nakoľko títo nepoznajú skoro žiadne jej pozitívne stránky a preberajú len tie jej aspekty, ktoré im umožňujú prejaviť svoju revoltu, tak úzko spojenú s obdobím dospievania, konkrétne obdobím pubescencie a adolescencie. Veríme, že na základe napísaného sa nám podarilo aspoň v základnej miere vám túto problematiku priblížiť.

Autor: PhDr. Peter Papšo, PhD.
Katedra sociálnej práce PF UMB v Banskej Bystrici

Zoznam bibliografických odkazov

BALDWIN, D. 2006. Subculture. In: http://www.urbandictionary.com/define.php?term=subculture

JUSKO, P. 2005. Riziká súčasnej mládeže z pohľadu sociálnej pedagogiky a sociálnej práce. In Mládež a spoločnosť, Vol. 11, 2005, č. 3, ISSN 1335-1109

SACKMANN, S. A. 1992. Culture and Subcultures: An Analysis of Organizational Knowledge. In: Administrative Science Quarterly, vol. 37, Issue 1, 1992. ISSN 0001-8392

STRIEŽENEC, Š. 1996. Slovník sociálneho pracovníka. Trnava: AD, 1996. ISBN 80-967589-0-X