Code of Ethics mediator and social work
Abstrakt: Etický kódex mediátora predstavuje záväzok kompetentnosti, zodpovednosti a profesionalizmu členov našej asociácie voči klientovi. Etický kódex je všeobecným určením hodnôt, princípov pre každodennú prácu. Dodržiavanie etického kódexu nie je len osobná záväznosť. Je to záväznosť, ktorá priamo ovplyvňuje aj celú organizáciu. Neprofesionálny krok mediátora, nedodržiavanie etického kódexu oslabuje, poškodzuje seba a v neposlednom rade aj celkový imidž každého člena aj asociácie. Dodržiavať, akceptovať etický kódex je jednou z podmienok mediátora. Riešiť etiku v praxi mediátora znamená riešiť etiku aj na ostatných úrovniach ako je sociálna práca, psychológia, sociológia, ekonómia a právo. Mediátor je osoba, ktorá je nestranná. Neustále rozvíja svoju profesionálnu kompetenciu. Rešpektuje vo svojej práci klienta, zachováva všetky hodnoty a princípy etického kódexu.
Kľúčové slová: Etika, etický kódex, mediátor, mediácia, morálka, spor, zákon, sociálna práca, sociálny pracovník.

Abstract: Code of ethics for mediator represents commitment of competence, accountability and professionalism of the members in our association towards client. Code of Ethics is a general determination of values, principles for everyday work. Adherence to the Code of Ethics is not just a personal binding. It is obligation that directly affects the entire organization. Mediator can by non-professional step or by not following Code of ethics harm himself and the overall image of each member of the Association. Each mediator needs to respect and accept a code of ethics as a basic condition. For mediator solving ethics in practice means handle ethics also from the other aspects such as psychology, sociology, economics and law. The mediator is a person who is impartial and objective. We are constantly developing our professional competence. Mediator, in his work, respects client on the first place, he maintains all the all the values and principles of the Code of Ethics.
Key words: Ethics, code of ethics, mediator, mediation, morality, the dispute, the law, social work, social worker.

Úvod

Mediácia ako mimosúdna činnosť a probácia ako alternatíva pred prísnejším trestom (prevenčný charakter) odráža aktuálne požiadavky našej spoločnosti. Ako mediácia, tak i probácia pracuje s metódami sociálnej práce, práva, psychológii, sociológii a mnohých iných humanitných vied. Tak multidisciplinárne zameranie dáva veľké možnosti k realizácii spoločných cieľov. A verím, že spoločný cieľ je klient, ktorý nájde u nás pomoc vo svojej zdanlivo nevyriešiteľnej situácii.

Asociácia mediátorov Slovenska (AMS) vznikla na základe skúseností odborníkov s alternatívnym riešením sporov ako občianske združenie PDCS, ARK (nedá mi nespomenúť doc. Labáth, PhDr. Ondrušek a iní).
AMS hľadá riešenia, ktoré vedú k stavu výhra – výhra. Asociácia združuje ľudí, ktorí pracujú ako mediátori alebo ako sympatizanti mediácie, ktorým sa páči myšlienka alternatívneho mimosúdneho riešenia sporu. Asociácia vytvára odborné fórum pre otázky práva a legislatívy, vzdelávania, psychológie, sociálnych otázok a etiky prostredníctvom etickej komisii.
Veríme, že alternatívne riešenie sporov formou mediácie za súčinnosti sociálnych pracovníkov, psychológov, právnikov a iných odborníkov bude prístupná pre občana k spravodlivosti.

Teoretické východiská

Etika ako filozofická disciplína skúma morálku, morálne konanie a normy. Etika je zaradená ako disciplína praktickej filozofie. Praktická filozofia sa zaoberá tvorbou a ľudským konaním. Pojem etika pochádza z gréckeho slova ethos – zvyk, obyčaj, spôsob myslenia, ale postoj jednotlivcov a skupín. Etika tiež predstavuje nástroj na skúmanie toho, čo je pre človeka dôležité a tiež na skúmanie morálky.

Etika vyčleňuje etický kódex. O etickom kódexe môžeme hovoriť ako o súhrne pravidiel správania sa v spoločnosti, v organizácii. Takýto etický kódex má aj mediátor. Etický kódex mediátora je základný kameň pravidiel profesionality mediátora.
Keď hovoríme o etike ruka v ruke s ňou súvisí i morálka. Morálku charakterizujeme ako spoločenský jav. Morálka mediátora odráža medziľudské vzťahy a ľudskú činnosť, kde je dobro a zlo. Etika je teóriou morálky a mravnosti. Ak sa mediátor vo svojej profesii neriadi morálnymi zásadami, môžeme povedať, že je prvom rade ľahostajný k sebe a k okoliu. Takže ľahostajnosť k sebe, vedie k ľahostajnosti k ostatným. A to už nemá priestor v spoločnosti a už vôbec nie v riešení medziľudských vzťahov. Od mediátora sa očakávajú hodnoty zamerané na dobro. „Dobrom je všetko čo prispieva človečenstvu ako celku.“ (Vajda, 1995). Mierou morálky v spoločnosti je mravnosť.
Etika skúma vzťahy ľudí k iným ľuďom, k spoločnosti i k sebe samému. Skúmaním vzťahov tak poskytuje praktické návody na správanie a konanie ľudí v súkromnom, pracovnom a verejnom živote. „Hoci bývajú etika a morálka v bežnej reči zamieňané a používané ako synonymá, je potrebné ich rozlišovať.“ (Mátel, 2010, s. 10).

Signifikantné atribúty, ako je nezávislosť, dobrovoľnosť a sloboda sú základnými podmienkami morálky. Etika nemôže rozhodnúť za mediátora ako sa ma správať. Je to vec jeho osobnej slobodnej voľby, keďže etika, etické správanie a konanie je predovšetkým metódou myslenia. Ponúka možnosti vo svojom spektre konania, myslenia, ale nikde nerozhodne za nás. Rozhodnutie je vždy na našej strane. Ak sme hovorili o atribútoch ako nezávislosť, dobrovoľnosť, sloboda, v systéme etiky majú svoje miesto tiež česť, svedomie, dôstojnosť. Kvalitné plnenie morálnych záväzkov a požiadaviek predstavuje čestnosť. Kategória dôstojnosť, osobnosť mediátora, vzťah k sebe a vzťah k spoločnosti. Spomínané svedomie vystupuje ako samohodnotiaci cit, vnútorný hlas, hodnotenie seba samého – sebareflexia.
Etický kódex mediátora stanovuje požiadavky kladené na profesionálny a morálny kredit mediátora. Mediátor, vykonávateľ mediácie vystupuje ako jeden z najefektívnejších alternatívnych prostriedkov riešenia konfliktov a sporov.

Etický kódex mediátora

Článok 1 etického kódexu upravuje vzťah mediátora k sporiacim stranám. Mediátor pred začatím samostatného procesu poučuje strany o dobrovoľnosti a dôvernosti. Tým dáva stranám možnosť kedykoľvek a v ktorejkoľvek časti mediáciu prerušiť, ba dokonca aj ukončiť, čím sa jedná o slobodné rozhodnutie jednej alebo druhej strany. Sloboda rozhodovania a sloboda vôle zúčastnených strán vedie a posúva mediátora k úspešnému koncu riešenia. Mediátor nerozhoduje, nevynáša verdikt. Jeho úloha je riadenie celého procesu, kde finálna časť je uzatvorenie dohody. Celý proces je založený na dôvere. Bez akceptácie dôvery zo strany mediátora nemožno objektívne reagovať na sporiace strany.

Aby mediácia bola úspešná, transparentná, mediátor sa riadi podľa zásad ako o nich hovorí etický kódex v článku 2. Článok 2 okrem iného pojednáva o nestrannosti mediátora, vedie ho k profesionalite a pre obe strany sporu je faktorom k objektívnemu výsledku. Obe strany sporu vedie k zodpovednosti za celý spor. V sociálnej práci sa sociálny pracovník správa zodpovedne k svojim klientom a vedie ich takisto k zodpovednosti. Nároky na profesionalitu mediátora v jeho príprave a ďalej v jeho pôsobení sú neustále zvyšované. „Nároky na osobnosť sociálneho pracovníka v poradenskom procese sú vysoké, rovnako ako očakávania klienta. Nemali by sme preto spúšťať zo zreteľa, že i poradca nech je akokoľvek cieľavedomý, uvedomelý a zdokonaľujúci sa, je „len“ človek a ako taký má nárok na nedokonalosť“. (Schavel, Oláh, 2010, s. 82). Usmerňuje strany, aby pristupovali k svojmu problému a tak hľadali východiská pre riešenie sporu zodpovedným konaním tak ako jednej tak i druhej strany. Mediátor vedie strany k výhre. Od zodpovedného konania k návrhu mediačnej dohody je len krôčik. Pri koncipovaní mediačnej dohody je mediátor nestranný a len usmerňuje strany sporu, aby mediačná dohoda bola pre oboch výhra – výhra. Mediátor pri mediácii zvažuje každý svoj zásah do celého procesu, aby ani jedna strana sporu nemala pocit, že je znevýhodnená. Rovnaké podmienky pre obe strany robia mediátora nestranného a objektívneho.

Nakoľko mediácia je dôverná, mediátor vytvára ovzdušie dôvery pre obe strany. Dôvera, úcta a profesionalita vytvárajú pozitívnu atmosféru a tá vytvára priestor pre dohodu. To isté zaväzuje aj etický kódex sociálneho pracovníka v čl. 2 v bode 2 písmeno h, kde hovorí: „Sociálny pracovník rešpektuje klientovo súkromie a zachováva dôvernosť informácii získaných pri svojej práci.“ (In Mátel, 2010, s. 69)
Ak sporiace strany sú emocionálne napäté a tenzia emócii graduje, tak sporiace strany nedokážu spolu komunikovať a mediátor citlivo rokuje s každou stranou sporu zvlášť. Následne transferuje získané poznatky jednej strany druhej strane. Mediátor je školený v rámci odbornej prípravy v komunikačných a sociálno – psychologických zručnostiach aj na také situácie, aby dokázal adekvátne reagovať.
Ako som už vyššie uviedol, že mediácia je dôverná, tak všetko sa deje na základe súhlasu dotknutej strany sporu.
Ďalším veľmi podstatným atribútom pre mediátora je mlčanlivosť. Mlčanlivosť mediátora je zakotvená aj zákone 420/2004 Z. z. o mediácii, kde v §5 sa píše: „ Mediátor, osoby zúčastnené na mediácii a iné fyzické osoby prizvané mediátorom alebo osobou zúčastnenou na mediácii k mediácii sú povinné zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli v súvislosti s mediáciou“ (Zákon 420/2004 Z. z.). Sú aj prípady, kedy je mediátor zbavený mlčanlivosti čo upravuje už citovaný zákon v §6.
Profesionalita, kolegiálnosť k ostatným kolegom mediátorom je zadefinovaná v článku 3 etického kódexu mediátora. Pre profesionála je samozrejmé, že by bolo neetické vstupovať do mediovaného sporu, alebo sa kriticky vyjadrovať k mediačným dohodám. Každý mediátor sa snaží, aby mediačná dohoda bola výhrou pre obidve strany sporu.
Je spochybňovanie dohody profesionálne? Hrubou neprofesionalitou by bolo, keby mediátor kritizoval ba spochybňoval mediačnú dohodu iného kolegu. Každý mediátor sám dobre vie, že dohoda je prejavom vôle oboch strán, inak by sme nemohli hovoriť o dohode. Mnohokrát kritizujúci mediátor nepozná pozadie dohody, čo viedlo sporiace strany k dohode. Cesta k dohode dvoch sporiacich sa strán je často krát náročná a preto spochybňovanie dohody kritizujúcim mediátorom je útokom na podstatu mediácie a samozrejme porušením etického kódexu.

Tak ako v každej profesii sú záväzky tak je tomu i v kódexe mediátora, kde v článku 4 sa očakáva od mediátora profesionálny prístup, kvalitný výkon povolania.
Edukácia v profesii mediátora je celoživotný proces. Rýchly trend zmien a tým aj rozvoj si vyžaduje neustálu potrebu prijímať a rozširovať profesionálnu kompetenciu, rásť vo svojej odbornosti a neustále sa zdokonaľovať. V raste a v napredovaní sa od mediátora očakáva neustále vzdelávanie v psychologicko-sociálných zručnostiach, v komunikačných zručnostiach a v právnom prehlbovaní.

Nie každý vieme robiť všetko a samozrejme nemusíme byť odborníkom na všetko. Je to predsa nemysliteľné. To isté platí aj u mediátora. Preto je vhodné, aby každý mediátor dokázal posúdiť pri prijatí návrhu na mediáciu náročnosť sporu kontra jeho schopnosti a znalosti. Nie je vôbec neprofesionálne, ak daný prípad vyhodnotím z môjho pohľadu ako neakceptovateľný. Sila profesionality sa preukáže, keď mediátor vie pomenovať daný prípad a dokáže vyhodnotiť sám pred sebou, že by nedokázal sporiacej strane pomôcť. A tak dokáže prípad posunúť ďalej kolegovi. Záväzok mediátora z etického kódexu je propagácia mediácie ako procesu mimosúdného riešenia sporov. Mediátor vo svojej profesionalite dokáže využívať svoje znalosti v oblasti sociálno - psychologického poradenstva, komunikačných a právnych zručností.

Záver

Etický kódex predstavuje súhrn morálnych noriem, hodnôt a princípov, ktoré by mal dodržiavať každý mediátor. Etický kódex udáva štandardy a usmerňuje interakciu správania sa k sporiacim stranám, ku kolegom.
Mediátor sa stáva akceptovaním etického kódexu profesionálom, ktorý ctí mediáciu, spoločenské normy, hodnoty a princípy. Mediátor ako subjekt spoločnosti si našiel miesto v profesionálnom pôsobení. Spoločnosť potrebuje mediátora a mediátor má svoje miesto v spoločnosti. Ľudia vždy budú vyhľadávať profesionálov a očakávať od nich pomoc v ich problémoch. Potreba mediácie na Slovensku priniesla nový rozmer pri riešení sporov, resp. alternácii v mimosúdnom riešení sporov. I keď rozmanitosť sporov je rôzna, neexistuje univerzálnosť pri riešení sporov. Takáto diferenciácia dáva mediátorovi možnosť rozvoja. Verím, že každému mediátorovi leží na srdci, aby sa mediácia na Slovensku t.j. mimosúdne riešenie sporov rozvíjala, upevnila si svoje miesto v spoločnosti a napredovala.

Pôsobenie sociálnej práce a sociálnych pracovníkov v celej sfére pôsobnosti je samozrejmé, že „disciplína, ktorá sa pohybuje v takom širokom spektre činností od mikro až po makrosituácie s využívaním príslušných metód (mikro, mezo a makrometódy), musí nutne do svojej teoretickej výbavy priberať i poznatky z iných vied.“ (Tomka, 2005, s. 161). Na druhej strane mám za to, že práve rádius pôsobnosti sociálnej práce v mediácii, probácii, restoratívnej justícii precizuje aplikáciu sociálnej práce a praktickú dimenziu pôsobenia sociálnej práce. Preto sa domnievam, že mediácia má svoje miesto na Slovensku i keď Slováci sa radi súdia.

Autor: Mgr. Ernest Kováč
Asociácia mediátorov Slovenska

Zoznam bibliografických odkazov

[1] MÁTEL, A. a kol. 2010. Etika sociálnej práce. Bratislava : VŠZaSP sv. Alžbety, 2010, ISBN: 978-80-89271-85-6.
[2] SCHAVEL, M. – OLÁH, M. 2010. Sociálne poradenstvo v sociálnej práci. Bratislava : VŠZaSP sv. Alžbety, 2010. ISBN: 978-80-89392-19-6.
[3] TOMKA, M. 2005. Systémové myslenie v kontexte pomáhajúcich profesií. In: Kultúra – priestor interdisciplinárneho myslenia. Zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie. Nitra : UKF v Nitre, 2005, s. 161.
[4] VAJDA, J. 1995. Etika. Nitra : Enigma, 1995. ISBN: 80-85471-23-X.
[5] Zákon č. 420/2004 Z.z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov
[6] Zákon č. 550/2003 Z.z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení v neskorších predpisov

__________________________________________

Prednáška odznela na medzinárodnej vedeckej konferencii Aplikovaná etika v sociálnej práci a ďalších pomáhajúcich profesiách, ktorá sa konala 20. – 21. októbra 2010, v Piešťanoch a bola publikovaná v zborníku z tejto konferencie:
MÁTEL, A. – SCHAVEL, M. – MÜHLPACHR, P. – ROMAN, T. 2010. Aplikovaná etika v sociálne práci a ďalších pomáhajúcich profesiách. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava : VŠZaSP sv. Alžbety. 413 s. ISBN 978-80-89271-89-4.