Forensic social work or consequences of theoretical and practical chaos in social work with offenders
Abstrakt: Forenzná sociálna práca je druh sociálnej práce, ktorý sa využíva v USA, Holandsku a Austrálii. Systémovo koordinuje a syntetizuje pole pôsobnosti pomáhajúcej a kontrolujúcej forenznej sociálnej práce. Príspevok sa zameriava na koncept forenznej sociálnej práce v kontexte Slovenskej republiky, ktorý je integrovaný v magisterskom stupni štúdia odboru sociálna práca na Katedre sociálnej práce a sociálnych vied UKF v Nitre. Dôsledkom teoretického a praktického chaosu v sociálnej práci s trestanými osobami je terminologická neujasnenosť a nesystémové sústavne zlyhávajúce nastavenie trestnej politiky vo vzťahu k recidíve trestnej činnosti. Cieľom konceptu forenznej sociálnej práce je v súlade s vedeckou diverzitou a návrhmi odborníkov z praxe zmeniť súčasné terminologické tápanie vedného odboru sociálna práca v uvedenej oblasti.
Kľúčové slová: Forenzná sociálna práca. Sociálna práca. Probácia. Sociálna práca v trestnej justícii. Páchateľ. Recidíva.

Abstract: Forensic social work is type of social work mostly used in the USA, Netherlands and Australia. Forensic social work is system of coordination and synthesized areas of helping and controlling forensic social work in criminal justice. The article is focused on concept of forensic social work in context of Slovakia, which is as a subject integrated on master level of study in social work on Department of social work and social sciences of UCP in Nitra. Consequence of theoretical and practise chaos in social work with offenders is terminological lack of clarity and non-systemic still falling settings of criminal policy in relation to recidivism. The goal of concept of forensic social work is to change contemporary terminological chaos of social work in this area in harmony with scientific diversion and suggestions from practitioners.
Keywords: Forensic social work. Social work. Probation. Criminal justice social work. Offender. Recidivism.

K teoretickým kontextom sociálnej práce

Keďže sa vyjadrujem k teoretickým kontextom sociálnej práce, považujem za nevyhnutnú aspoň stručnú zmienku o súčasnom stave vzťahu teórie a praxe v oblasti sociálnej práce, ktorú vnímam ako aktuálnu inšpiráciu k odbornej diskusii. Kompetenciou v tejto oblasti disponuje predovšetkým Asociácia vzdelávateľov v sociálnej práci, ktorej prvým krokom smerujúcim k zmenám súčasného stavu by mohla byť aktualizácia korpusu sociálnej práce.

Aký je súčasný stav teoretických kontextov sociálnej práce a ako tieto kontexty rešpektujú potrebu praxe v sociálnej sfére? Bc. Jan Syrový, ktorý bol v rozhovore publikovanom v časopise Sociální práce/Sociálna práca (Kopřivová, 2009, s. 7 - 9) nazvaný „enfant terrible“ českej sociálnej práce uvádza, že „… je třeba, aby sociální práce začala nabízet produkty jiné. Teorie, metody a techniky, které budou užitečné … přístupy, které budou přinášet užitek a lidé je budou sami chtít, protože uvidí, že jim pomáhají“. Na otázku, či vidí nejaké východisko pre žiaducu úpravu tohto stavu, odpovedal člen skupiny Prolegomena:(1) „Přestat si lhát – akademici. Přestat se bát – praktici. Kupovat si pouze užitečné věci – poskytovatele sociálních služeb. Platit pouze užitečné věci – stát. Otevřeně se konfrontovat“.

I keď s mnohými názormi publikovanými v tomto rozhovore sa ako akademik a praktik v oblasti sociálnej práce nestotožňujem, za prínosný považujem dopyt po reflexii vzťahu teórie sociálnej práce a praxi sociálnej práce. Vzťah teórie a praxe sociálnej práce ako systém (Obrázok 1) obsahuje štyri základné komponenty:

1. vedu a výskum (teoretické koncepty, paradigmy, výskumné poznatky),
2. vzdelávanie (teoretické východiská, metódy, techniky, prístupy, metodológia výskumu),
3. prax (aplikácia v praxi a zdroje k evaluácii),
4. evaluáciu (vyhodnotenie, zmena východísk, vo vzťahu k efektívnosti).

Analýza týchto komponentov by si vyžadovala samostatný workshop, ale keď použijem „otázku na zázrak“, tak by v tomto kontexte znela: „Ako by to malo byť?“. Odpoveďou je príklad. Keď identifikujem resocializáciu páchateľa trestnej činnosti ako oblasť záujmu sociálnej práce, tak je determinovaná odpoveďami na nasledovné otázky:

a) aké sú teoretické koncepty, paradigmy a výskum z oblasti sociálnej práce, týkajúci sa resocializácie páchateľa trestnej činnosti? (napr. paradigma výskumom riadenej praxe „evidence based practice“),
b) aké teoretické poznatky, konkrétne metódy, techniky, prístupy a metodológiu výskumu v oblasti resocializácie páchateľa trestnej činnosti ponúka v rámci vzdelávania odbor sociálna práca a v rámci ktorých konkrétnych predmetov? (napr. predmet forenzná sociálna práca, metódy ako napr. svojpomocná skupina, motivačné interview a i.),
c) čo z oblasti sociálnej práce (aké metódy, techniky, prístupy, metodológia výskumu) sa realizuje v praxi? (napr. systém hodnotenia páchateľa, ktorý neexistuje v podmienkach Slovenskej republiky),
d) ako sa jednotlivé metódy a techniky atď. prehodnocujú vo vzťahu k výskumu a vede? (napr. reflektujú sa v oblasti sociálnej práce zmeny vo vzťahu k metódam, ktoré je možné na základe súčasných vedeckých trendov považovať za neefektívne?).

Uvedený vzťah teórie a praxe sociálnej práce ako systému obsahuje kauzalitu, ktorá by nemala byť narušená a vyjadrujem presvedčenie, že keď cez odpovede na otázky jednotlivých komponentov uvedená oblasť neprechádza, len ťažko ju možno charakterizovať ako oblasť záujmu sociálnej práce. Samozrejme, je nevyhnutné rešpektovať multidisciplinaritu sociálnej práce, praktické zameranie sociálnej práce a sociálnu prácu ako reakciu na sociálne problémy. Keď uvažujeme o vízii sociálnej práce, tak výstupom z komponentov systému vzťahu teórie a praxe sociálnej práce by malo byť napríklad to, že študent/ka magisterského štúdia odboru sociálna práca bude úzko špecializovaným/nou odborníkom/čkou na vybranú oblasť sociálnych problémov a v praxi (už počas štúdia) sa bude konfrontovať s efektívnym využívaním metód, techník, prístupov, ktoré získal/la počas vysokoškolského štúdia. Zároveň sa tieto oblasti budú reflektovať vo vede a výskume a budú evaluované. A práve v tomto je sociálna práca (čo je vzhľadom na jej etablovanie sa v podmienkach Slovenskej republiky v 90. tych rokoch akceptovateľné) ešte na svojej ceste. Nie je preto prekvapením, keď sme v kontakte s absolventmi iných vysokých škôl alebo univerzít poskytujúcich vzdelávanie v oblasti sociálnej práce v zahraničí konfrontovaní s vedomosťami bakalára/ky zo sociálnej práce, ktorý/á sa úzko profiluje napr. na oblasť domáceho násilia ako predmetu záujmu sociálnej práce. Za tri roky štúdia špecializovaného na danú problematiku sa študent dokonale orientuje vo všetkých štyroch vyššie uvedených komponentoch vzťahu teórie a praxe sociálnej práce a jeho/jej vzdelávanie bolo orientované predovšetkým na využitie vedomostí nadobudnutých počas štúdia v praxi. Ako príklad možno uviesť Glasgow School of Social Work, University of Cambridge a i.

Obrázok 1 – Teória a prax sociálnej práce ako systém

Forenzná sociálna práca

Aké sú dôsledky teoretického a praktického chaosu v sociálnej práci s trestanými osobami? Čo je to terminologická neujasnenosť a nesystémové sústavne zlyhávajúce nastavenie trestnej politiky vo vzťahu k recidíve trestnej činnosti? Obe tieto otázky sú úzko prepojené a zároveň identifikujú potrebu zmien v rámci vzdelávania a praxe.

Návrh konceptu sociálnej práce v trestnej justícii alebo forenznej sociálnej práce som prezentoval na viacerých vedeckých podujatiach počas rokov 2009 – 2010(2). Tento koncept s identifikáciou jedného z nových druhov sociálnej práce pôsobiacej v oblasti trestnej justície považujem za krok smerom k naplneniu kritérií funkčného systému teórie a praxe v oblasti sociálnej práce, ktorému som sa venoval v predchádzajúcej kapitole príspevku. Z môjho pohľadu si súčasná prax a poznatky z vedy a výskumu vyžadujú prehodnotenie súčasného stavu v oblasti sociálnej práce, čo sa netýka len forenznej sociálnej práce alebo sociálnej práce v trestnej justícii, ale i iných „nových“ druhov sociálnej práce. To, čo v súčasnosti absentuje, je predovšetkým komplexná (a aktuálna) vysokoškolská učebnica pre študentov odboru sociálna práca so základnými poznatkami z odboru, a zároveň encyklopédia z oblasti sociálnej práce v našich podmienkach, a to na spôsob Blackwellskej encyklopédie(3), kde študent získava ku konkrétnemu odbornému termínu základné vedomosti v rozsahu jednej strany, kontakt na experta z danej krajiny a široké spektrum základnej literatúry k danej oblasti.

Americkí autori Roberts a Springer (2007, s. 5) sa v publikácii, na tvorbe ktorej sa podieľali autori americkej proveniencie z oblasti trestnej justície, venujú forenznej (súdnej) sociálnej práci v prvej hlavnej kapitole s názvom Vznik a súčasný vývoj vo forenznej sociálnej práci. Forenzná sociálna práca zahŕňa napr.:

• politiku restoratívnej justície a jej prax,
• krízovú intervenciu s obeťami násilnej trestnej činnosti,
• multisystemický prístup k práci s mladými páchateľmi trestnej činnosti a ich rodinami,
• hodnotenie rizika recidívy páchateľa a i.

Iná skupina amerických autorov( Maschi, Bradley, Ward, 2009) zdôrazňuje širšie poňatie forenznej sociálnej práce a uvádza, že forenzná sociálna práca sa zameriava nielen na špecifickú cieľovú skupinu obetí a páchateľov v rámci trestnej justície(4), ale presahuje do iných rôznych činností, keď sa klienti dostávajú do kontaktu s právom.

V rámci magisterského štúdia odboru aplikovaná sociálna práca je predmet Forenzná sociálna práca implementovaný v študijnom pláne ako seminár s počtom 4 kreditov. Cieľom tohto predmetu je nadobudnutie teoretických vedomostí a praktických zručností z oblasti teórie a aplikácie forenznej sociálnej práce. Predmet sa zameriava na právne aspekty (výkon trestu odňatia slobody, výkon väzby, sociálna kuratela s plnoletými fyzickými osobami, probácia a mediácia v trestných veciach, základy penológie, kriminológie a viktimológie), teoretické a aplikačné oblasti v súlade s najnovšími vedeckými poznatkami (forenzná sociálna práca, paradigma výskumom riadenej praxe, prístup „what works“, efektívne probačné programy, redukcia recidívy, systémy hodnotenia páchateľa, postpenitenciárna starostlivosť, prípadový manažment páchateľa trestnej činnosti). Sylabus predmetu obsahuje nasledovných 11 téz:

1. Forenzná sociálna práca,
2. Výkon trestu odňatia slobody a výkon väzby,
3. Prípadový manažment páchateľa trestnej činnosti,
4. Probácia a mediácia v trestných veciach,
5. Základy penológie, kriminológie a viktimológie a ich význam vo forenznej sociálnej práci,
6. Postpenitenciárna starostlivosť,
7. Prístup „what works“ a paradigma výskumom riadenej praxe,
8. Systémy hodnotenia páchateľa,
9. Metódy, techniky a programy forenznej sociálnej práce s páchateľmi trestných činov,
10. Multisystemický prístup vo forenznej sociálnej práci,
11. Súčasné trendy a výskumné poznatky z oblasti forenznej sociálnej práce.

Predpokladám, že v nasledujúcich dvadsiatich rokoch bude doménou odboru sociálna práca príprava špecializovaných odborníkov orientovaných na špecifické sociálne problémy, a zároveň predpokladám narastajúci tlak z akademického prostredia a praxe na prakticky orientované vzdelávanie. Predmet forenzná sociálna práca a jeho štruktúra ako i realizácia v praxi by z môjho pohľadu (a to nielen ako seminár ale možno i ako samostatná špecializácia v magisterskom stupni štúdia) naplnil primerané očakávania vyjadrené slovami v úvode „…metody a techniky, které budou užitečné … přístupy, které budou přinášet užitek a lidé je budou sami chtít, protože uvidí, že jim pomáhají…“.
Autor: PhDr. Martin Lulei, PhD.
____________________________
(1) Prolegomena je neformálna diskusná skupina iniciujúca zmeny v oblasti sociálnej práce ako i v iných pomáhajúcich profesiách v Českej republike (pozn. a.).
(2) napríklad:
Paradigma výskumom riadenej praxe v sociálnej práci v trestnej justícii, 2010.
In. Súčasnosť a perspektívy probácie a mediácie: Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie, Prešov - 12.- 13. apríl 2010;
Sociálna práca v trestnej justícii a forenzná sociálna práca - trendy a perspektívy v zahraničí, 2010. In. Lenka Haburajová-Ilavská Dni sociálnej práce a InteRRa 8. III: Sociálna sféra Slovenskej republiky a sociálna práca (Európa, právo a prax) a rómske osobnosti. III. časť. Zborník príspevkov z konferencie s medzinárodnou účasťou konanej na Univerzite Konštantína Filozofa, Nitra - 11. - 12. novembra 2009;
Sociálna práca v trestnej justícii a forenzná sociálna práca ako terra incognita teórie a praxe sociálnej práce v Slovenskej republike, 2010. In. Nové aspekty v sociálnej práci II: Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie konanej na Teologickom inštitúte v Spišskom Podhradí 16. marca 2010. – Ružomberok;
Sociálna práca v trestnej justícii ako nástroj sociálnej inklúzie marginalizovanej skupiny trestaných osôb v SR a v zahraničí - teoretický entuziazmus a praktická skepsa, 2009. In. Sociálna a ekonomická núdza – bezpečnosť jedinca a spoločnosti: Zborník príspevkov z 1. česko-slovenskej vedeckej konferencie konanej v dňoch 22. a 23. 5. 2009 v Bratislave.
(3) konkrétne: DAVIES, Martin. 2000. The Blackwell Encyclopaedia of Social Work. Oxford: Blackwell Publishing 2000. 412 s. ISBN 0-631-21451-8.
(4) Takéto poňatie forenznej sociálnej práce obsahuje i cieľové skupiny klientov, ktorým sociálni pracovníci poskytujú advokáciu a právnu ochranu

Literatúra:

MASCHI, Tina – BRADLEY, Carolyn – WARD, Kelly. 2009. Forensic social work: psychosocial and legal issues in diverse practice settings. Springer Publishing Company: New York, 2009. 398 p. ISBN 978-0-8261-1857-8.
KOPŘIVOVÁ, Jana. 2009. Česká sociální práce jako obor naprosto selhala. In: Sociální práce/sociálna práca, č. 3, roč. 2009, s. 7 - 9. ISSN
ROBERTS, Albert R.; SPRINGER, David W. 2007. Social Work in Juvenile and Criminal Justice Settings. Springfield, Illinois: Charles C Thomas, 2007. 438 s. ISBN 13978-0-398-07676-4.

____________________________

Publikácie autora: PhDr. Martin Lulei, PhD. - Sociálna práca v trestnej justícii a probácia