Supporting the Quality of Life of the Elderly in Institutional Care through the Use of Therapeutic Techniques

Abstrakt: Oblasť kvality života seniorov v inštitucionálnej starostlivosti je ústrednou témou pre zainteresovaných odborných zamestnancov sociálnych služieb. Ako dosiahnuť optimálnu udržateľnosť, prípadne aj zvyšovanie kvality života seniorov je častá otázka, ktorú si kladú odborní zamestnanci. V sociálnej praxi sa v tejto súvislosti vytvára aj prostredníctvom štandardov kvality sociálnych služieb najmä v oblasti procedurálnych podmienok dostatočný priestor pre využitie vybraných terapeutických techník. V tomto zameraní odbornej činnosti ide najmä o kompetencie sociálnych pracovníkov a inštruktorov sociálnej rehabilitácie. Aká je pripravenosť týchto odborných zamestnancov, aké sú podmienky a aký efekt pre klienta je možné predpokladať pri využití terapeutických techník v praxi? Aj na toto sme hľadali odpoveď v našom príspevku.
Kľúčové slová: Kvalita života. Odborní zamestnanci. Sociálne služby. Terapeutické techniky.

Abstract: The area of the quality of life of the elderly in institutional care is a central topic for interested professional employees of social services. How to achieve optimal sustainability, or even increase the quality of life for the elderly, is a frequent question that professional employees ask themselves. In this context, in social practice, sufficient space for the use of selected therapeutic techniques is creating through the quality standards of social services, especially in the area of procedural conditions. In this focus of professional activity, it mainly concerns the competences of social workers and social rehabilitation instructors. What is the readiness of these professional employees, what are the conditions and what effect can expect for the client when using therapeutic techniques in practice. We were also looking for an answer to this in our contribution.
Key words: Quality of life. Professional employees. Social services. Therapeutic techniques.

Úvod

Starnutie obyvateľstva, ako všeobecný fenomén nepriaznivého demografického vývoja tejto doby vyvoláva potrebu nevyhnutnej starostlivosti o seniorov aj v inštitucionálnom prostredí. V tejto súvislosti zároveň rezonuje otázka udržateľnosti kvality života seniorov s rešpektovaním ich optimálnych potrieb s akceptáciou zdravotného stavu ako dôsledku starnutia. Je pravdou, že v súčasnosti prebieha v našom sociálnom systéme, konkrétne v zariadeniach sociálnych služieb a teda aj v zariadeniach pre seniorov uplatňovanie štandardov kvality sociálnych služieb v zmysle platnej legislatívy. Tento posun je výnimočným podnetom pre skvalitňovanie poskytovaných sociálnych služieb, ktoré významne ovplyvňujú aj kvalitu života seniorov. V kontexte uvedeného procesu by sme chceli upozorniť na oblasť procedurálnych podmienok pri poskytovaní sociálnej služby a to najmä v súvislosti s využitím terapeutických techník v inštitucionálnej starostlivosti o seniorov. Prostredníctvom výskumnej sondy sme sa zamerali na monitorovanie niektorých aspektov ktoré priamo ovplyvňujú a zároveň poukazujú na predpoklady využitia terapeutických techník v praxi odborných zamestnancov (myslíme tým sociálnych pracovníkov alebo inštruktorov sociálnej rehabilitácie). Pre obmedzený rozsah príspevku sa nebudeme zaoberať kvalitou života seniorov, aj keď na využitie terapeutických techník v rámci kvality života seniorov upozorňujeme v jednotlivých častiach príspevku.

Sociálna rehabilitácia v prostredí zariadení pre seniorov

Predpokladom využívania terapeutických techník je podľa Zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách definovanie pojmu sociálna rehabilitácia, ktorá sa zameriava na podporu samostatnosti, nezávislosti a sebestačnosti jednotlivca prostredníctvom rozvoja zručností a aktivácie schopností v rámci sociálnej práce. Mohli by sme teda tvrdiť, že sociálna rehabilitácia je odborná činnosť, ktorej cieľom je pomáhať jednotlivcom, ktorí majú rôzne typy obmedzenia, ktoré im neumožňujú dosiahnuť alebo udržať optimálnu úroveň ich telesných, zmyslových, rozumových, duševných alebo sociálnych funkcií. Ide o multidimenzionálny proces, ktorý sa zameriava na zlepšovanie kvality života jednotlivcov v jej komplexnosti v rámci rozvoja alebo udržateľnosti bio – psycho – sociálnej ale aj spirituálnej integrity jedinca. Kuzman, Palavra (2019) uvádzajú, že sociálna rehabilitácia v sebe zahŕňa rôzne stratégie, zásahy a podporné opatrenia na dosiahnutie sociálnej inklúzie, participácie a zvýšenia kvality života. Sociálna rehabilitácia je teda proces v ktorom sa umožňuje klientovi – teda aj seniorovi udržať si dobrý zdravotný stav a sociálne fungovanie. V rámci sociálnych služieb sa sociálna rehabilitácia realizuje prostredníctvom nácviku rôznych zručností na prípadné používanie pomôcok, na sebaobslužné činnosti, priestorovú orientáciu a samostatný pohyb. Formy sociálnej rehabilitácie môžu v sebe zahŕňať socioterapiu, prípadovú sociálnu prácu a terapie ako napr. ergoterapiu, muzikoterapiu a arteterapiu. (Mátel, Schavel, 2013).

Metódy sociálnej rehabilitácie sú zamerané na reedukáciu smerom k zlepšeniu jednotlivých funkcií, kompenzáciu, rozvoj nepoškodenej oblasti a schopností jednotlivca, spôsobov vyrovnávania sa so zmenami v súvislosti so starnutím. Techniky, ako je hovorené slovo, podpora a rozvoj motorických funkcií a orientácie, rehabilitácia pracovných a sebaobslužných zručností, relaxácia a povzbudzovanie súťaživosti, sú tiež súčasťou sociálnej rehabilitácie. (Štefánková, Hulínová, 2016). Sociálnu rehabilitáciu v zariadeniach sociálnych služieb spravidla poskytujú sociálni pracovníci, asistenti sociálnej práce, špeciálni pedagógovia a inštruktori sociálnej rehabilitácie. Vacková (2020) uvádza, že je dôležité, aby pracovník v oblasti sociálnej rehabilitácie bol vyškolený v konkrétnej činnosti - terapii, ako je napr. muzikoterapia, arteterapia, ergoterapia (a ďaľších), ktorá bude prispievať k rozvoju klienta

Sociálna rehabilitácia je dôležitou súčasťou sociálnej práce, ktorej cieľom je zlepšiť životy jednotlivcov, posilniť ich schopnosti a umožniť im plnohodnotnú integráciu do spoločnosti. Jej dôležitosť spočíva v tom, že ponúka klientom prostriedky a podporu na prekonanie ich obmedzení a rozvoj ich potenciálu. Sociálna rehabilitácia je súčasťou inkluzívneho a podporného prostredia, kde sa jednotlivci cítia akceptovaní, rešpektovaní a majú možnosť rozvíjať alebo udržiavať svoje schopnosti a talent. Vzhľadom na rôznorodosť a komplexnosť klientov, ktorí vyhľadávajú, alebo im je poskytovaná sociálna rehabilitácia, je dôležité, aby sa prístupy a metódy prispôsobili individuálnym potrebám a situáciám. Nástrojom pre dosiahnutie týchto cieľov sú aj samotné (v našom ponímaní z dôvodu pojmobvej nejednotnosti) terapeutické techniky.

Terapeutické techniky v sociálnej rehabilitácii

Pojmové vymedzenie terapeutických techník nie je ujasnené a aj v tomto príspevku priznávame určitú nejednotnosť vo vymedzení tohto pojmu na Slovensku. V praxi sa často vyskytujú aj v súvislosti s využívaním terapií v sociálnej oblasti pojmy ako expresívne terapie, projektívne techniky, činnostné terapie, podporné terapie, terapeutické metódy, terapie v pomáhajúcich profesiách, pričom ide o identický charakter, spoločný obsah a cieľ. Dovolili by sme si použiť tvrdenie, že princíp terapie nie je v sociálnej praxi vnímaný komplexte teda nie ako liečba napr. v psychoterapii a alebo v psychiatrickej praxi. Nie je teda možné hovoriť o liečbe prostredníctvom terapie ale o technikách, ktoré sa v terapeutickej praxi používajú ale bez vytvorenia terapeutického vzťahu (môže ísť skôr o dôveru) a liečebného efektu. V sociálnej praxi ide o činnosti, ktoré majú podporovať alebo udržiavať optimálnu kvalitu života seniorov vzhľadom k ich zdravotnému stavu a kvalite života, v našom prípade často podmienené vývinovým obdobím starnutia. Pojmová nejednotnosť a využívanie terapií v sociálnej praxi by si vyžadovalo precízne zadefinovanie a zjednotenie vzhľadom k teoretickému vymedzeniu, ako aj k samotnej sociálnej praxi. Aj z tohto dôvodu sa v súčasnosti prikláňame k pojmu terapeutické techniky. Mohli by sme potom poukázať na fakt, že medzi najčastejšie používané terapeutické techniky v rezidenciálnej sociálnej starostlivosti o seniorov patria tie ktoré sa využívajú napr. reminiscenčnej terapii, ergoterapii, terapii hrou, arteterapii, muzikoterapii a pohybovej terapii. V tejto súvislosti aj keď bez bližšieho komentovania upozorňujeme aj na tvrdenie Medňaskej (2014), ktorá hovorí, že v období starnutia má svoje postavenie aj umenie (v našom prípade najmä využitie prvkov arteterapie alebo napr. muzikoterapie), ktoré je jednou z ciest udržiavania sociálnych a spoločenských väzieb. Každý druh umenia má podľa nej svoje špecifiká, spôsob kontaktu s človekom a okruh svojich účastníkov.

V rámci nášho pojednania o pojmovej nejednotnosti len okrajovo uvádzame aj tvrdenia niektorých autorov, ktoré podporujú aj naše dilematické úvahy. Napríklad autorky Šoltésová, Bosá, Balogová (2016) poukazujú na fakt, že oblasti terapií, ako aj koncepty sociálnej práce sú často motivované či už liečebnou pedagogikou, psychoterapiou, psychológiou ako aj medicínou. Ich zahrnutím do sociálnej práce tak získavajú novú podobu, prispôsobenú na priamy výkon, ktoré sa ukazujú, ako efektívne a inšpirujúce. Ešte konkrétnejšie je tvrdenie autorov Kuzyšin, Legdan (2014), ktorí poukazujú na fakt, že sa nejedná sa o štandardné formy psychoterapeutických intervencií, napriek tomu že sa ukazujú byť čoraz účinnejšími pri práci s klientom. Ich tvrdenie korešponduje aj s našim vyjadrením, že z vedeckého hľadiska pri ich vymedzení narážame na ich teoretickú nejednotnosť, pretože existujú viaceré rôzne definície, ktoré si vzájomne často odporujú. Z jednej strany sa to považuje za nejednoznačnosť takýchto postupov, avšak na druhej strane to umožňuje podľa ich názoru systematizovať tieto postupy alebo ich časti pre reálne využitie pri práci s klientmi. Zároveň aj Rusnáková (2017) poukazuje na nejednoznačnosť pojmovej terminológie mnohých intervencií, či aktivít v sociálnej praxi, ktoré sa na jednej strane vzájomne prelínajú, avšak na druhej strane sú rovnaké pojmy inými autormi vysvetľované rôzne.

V každom zariadení sociálnych služieb podľa Hrozenskej (2011) nájdeme špecializovaných pracovníkov, respektíve ergoterapeutov, ktorých snahou je v rámci možností aktívne napĺňať voľný čas seniorov. Účasť na týchto aktivitách je dobrovoľná, čo môže u niektorých klientov vyvolať skôr opačný účinok vedúci k úpadku do nečinnosti, samoty, pocitu opustenosti až depresii. Je dobré v tejto súvislosti na tomto mieste v rámci terapeutického aspektu spomenúť, že samotná terapia je potom jedinečná v tom, že je orientovaná na proces, v ktorom jeden človek odovzdáva postoje kongruencie, empatie a kladného prijímania a druhý človek tieto postoje prijíma. (Meador, Rogers, 1991). S uvedeným tvrdením sa stotožňujú aj autorky Šoltésová, Bosá, Balogová (2016), podľa ktorých sa terapia začína dôverou medzi odborníkom a klientom. Klient, aby mohol začať dôverovať odborníkovi potrebuje cítiť záujem pracovníka o neho, a to prejavom uznania a rešpektu.

V sociálnej práci tento terapeutický prvok je vyjadrený najmä tým, že sa odborný zamestnanec zameriava najmä na posilnenie individuálnych zdrojov klienta, ako aj potenciálnych zdrojov, ktorých cieľom je získavanie nových, predovšetkým pozitívnych zážitkov. Obdobie adaptácie seniora v inštitucionálnej starostlivosti má byť pre odborných zamestnancov výzvou uľahčiť mu túto cestu a pomôcť mu prispôsobiť sa novým životným podmienkam. Dôležité je dbať na to, aby sa nevytratila láska k človeku, neprehlbovala sa ich osamelosť a sociálna izolácia. Ku každému klientovi je potrebné správať sa s úctou a rešpektom. Je dôležité zdôrazniť, že pri poskytovaní sociálnych služieb sa musí navzájom prepájať profesionalita s odbornosťou všetkých zamestnancov v spojení s etickým rozhodovaním. Pri využívaní terapeutických techník je nevyhnutné aby sa medzi odborným zamestnancom a seniorom pozitívny vzťah. Základom vzťahu je efektívna komunikácia verbálna, ako aj neverbálna, prezentovaná primeraným tónom hlasu, pohľadom, gestami či mimikou, ktoré vypovedajú o vzťahu často viac než slovo. Medzi základné zásady efektívnej komunikácie so seniorom môžeme zaradiť uvedomenie - prijatie, pozdrav a oslovenie, vytvorenie vzťahu láskavosti a dôvery. (Hrozenská, Dvořáčková, 2013).

Terapeutické techniky si nepochybne zaslúžia oveľa väčšiu pozornosť nielen z teoretického, ale aj praktického hľadiska. Dostatočný počet vyškolených odborných zamestnancov v týchto technikách, stanovené jasné štandardy vykonávania týchto terapeutických techník by umožňovalo efektívnejšie vykonávanie činnosti a dovolilo by lepšie porozumieť klientovým potrebám. Zariadenia sociálnych služieb na Slovensku ich čoraz viac implementujú do svojho procesu, avšak pri ich samotnej realizácií narážame na niekoľko problémov, medzi ktoré môžeme zaradiť nedostatočné legislatívne ukotvenie, ktoré nešpecifikuje ich presné zaradenie a ich detailný popis. Zákon o sociálnych službách ich spomína iba okrajovo a definuje ich ako doplnkové činnosti. Ďalším problémom je nedostatok odborníkov, ktorí by zabezpečovali využitie terapeutických techník v praxi a samozrejme aj financovanie na vzdelávanie týchto aktérov. Podľa Kuzyšina a Legdana (2014) vzdelávanie v podporných terapiách (z nášho pohľadu terapeutických technikách) na Slovensku nie je systémovo usporiadané ani pevne ukotvené. V oblasti ďalšieho vzdelávania je niekoľko akreditovaných subjektov, ktoré ponúkajú vzdelávanie v terapeutických technikách arteterapie, ergoterapie, psychomotorickej terapie, dramatoterapie, terapie hrou, tanečnej a pohybovej terapie ako aj ďalších, ich obsahové zameranie ale aj úroveň vzdelávania môže byť podľa nášho názoru rôzna.

Aj z týchto vyššie uvedených dôvodov sme sa podujali realizovať výskumnú sondu, ako nástroj na zisťovanie niektorých aspektov súvisiacich s využívaním terapeutických techník v praxi.

Výsledky výskumnej sondy zameranej na využitie terapeutických techník v zariadeniach pre seniorov

Našou ambíciou bolo sledovať niekoľko aspektov pri uplatnení terapeutických techník v subjektoch sociálnych služieb – konkrétne v zariadeniach pre seniorov. Základným cieľom bolo preskúmať aké sú možnosti využívania terapeutických techník sociálnymi pracovníkmi a inštruktormi sociálnej rehabilitácie v zariadeniach pre seniorov a akú hodnotu prinášajú tieto techniky klientom. Taktiež sme sa zaoberali legislatívnym ukotvením terapeutických techník v našich podmienkach. Vychádzajúc z cieľa nášho výskumu sme si stanovili základnú výskumnú otázku zameranú na zistenie využívania terapeutických techník v zariadeniach pre seniorov, odbornú spôsobilosť sociálnych pracovníkov a inštruktorov sociálnej rehabilitácie pri realizácii týchto techník v praxi.

Na získanie odpovedí sme používali štandardizovaný rozhovor s otvorenými otázkami, k nim sme následne pripravili detailnejšie sondážne otázky, ktoré priamo súvisia k hlbšiemu zamysleniu sa participantov tak, aby sme získali čo najvýstižnejšie a najpresnejšie odpovede.

Z hľadiska účasti participantov sme pre užší výber použili náhodný výber v ktorom sme sa zamerali na zariadenia pre seniorov v Bratislavskom a Nitrianskom kraji, ako vzorku sme oslovili všetky typy zariadení pre seniorov, či už ide o verejných poskytovateľov, ako aj neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Z uvedených subjektov sa nám podarilo získať 14 participantov.

Prostredníctvom výskumnej sondy sme sa usilovali sprostredkovať pohľad na využívanie terapeutických techník v zariadeniach pre seniorov, ktorých cieľom je predovšetkým zvyšovanie kvality života tejto cieľovej skupiny v rezidenciálnej starostlivosti.

Pre vizualizáciu jednotlivých oblastí výskumu uvádzame nasledujúci obrázok, ktorý korešponduje s formulovanými otázkami v rozhovore.

Obrázok 1 Jednotlivé oblasti výskumu

Pri reinterpretácii získaných odpovedí sme v oblasti vzdelania zisťovali, aké majú naši participanti najvyššie dosiahnuté vzdelanie a ktorí z nich majú absolvovaný kurz inštruktora sociálnej rehabilitácie. Stredoškolské vzdelanie má ukončený jeden participant a to v zdravotníckom odbore. S ukončeným 1. stupňom vysokoškolského vzdelania je taktiež jeden participant, ktorý má vyštudovaný odbor sociálna práca. Až 12 participantov má ukončený 2. stupeň vysokoškolského vzdelania, z čoho 8 participantov uviedlo, že má vyštudovaný odbor sociálna práca, 2 participanti vyštudovali sociálne služby a poradenstvo a 2 participanti majú vyštudovaný iný odbor, a to psychológiu a evanjelickú teológiu.

V oblasti zameranej na zisťovanie údajov o ďalšom vzdelácvaní sme zistili, že šesť participantov malo absolvovaný kurz inštruktora sociálnej rehabilitácie. Absolvovanie kurzu inštruktora sociálnej rehabilitácie bolo najmä z dôvodu určitého napredovania, získania nového pohľadu a inšpirácií na skvalitnenie výkonu svojej odbornej činnosti, pričom sa len okrajovo oboznamovali aj s terapeutickými technikami.

Druhá oblasť bola venovaná získavaniu informácií o možnostiach k ďalšiemu vzdelávaniu v oblasti terapeutických techník. Každý z participantov vedel o možnosti ďalšieho vzdelávania, pričom boli pomenované len tri subjekty, ktoré vzdelávanie pre využitie terapeutických techník poskytujú. Participanti zároveň uviedli, že im chýba nejaký komplexný prehľad možností na ďalšie vzdelávanie. Vedomosť, respektíve nevedomosť o inštitúciách realizujúcich vzdelávanie v oblasti podporných terapeutických techník potvrdzuje aj výskum Kormaníka a Kuzyšina (2019), podľa ktorého až 57,93 % zariadení sociálnych služieb zúčastnených vo výskume nevie, že na Slovensku fungujú vzdelávacie inštitúcie zamerané na prípravu kvalifikovaných terapeutov pre sociálnu prax. Zároveň títo autori uvádzajú, že je značne finančne náročné vyškoliť pracovníka na kvalifikovaného odborníka, pretože zariadenia sociálnych služieb nedisponujú dostatočnými finančnými prostriedkami na ich vyškolenie. Za snáď najväčší problém pri rozhovoroch sme zachytili práve skutočnosť, že naši participanti častokrát ani nevedia, či pri práci so seniormi s jednotlivými technikami správne pracujú. Tu si dovolíme tvrdiť, že počas vysokoškolského štúdia v odbore sociálna práca sa len okrajovo oboznamujú s terapeutickými technikami, a aj to len s niektorými. Uvedené nám potvrdzuje aj informácia z Inštitútu ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov (2020), ktorá je zverejnená na webovej stránke, kde je uvedené, že sociálni pracovníci vo svojej praxi často používajú terapeutické techniky intuitívne, pretože počas štúdia získavajú minimum informácií o týchto technikách. Súčasne aj Kuzyšin a Legdan (2014) tvrdia, že vzdelávanie v podporných terapeutických technikách nemáme na Slovensku pevne ukotvené a ani nejakých spôsobom systémovo usporiadané. Za ďalší problém súvisiaci s realizáciou terapeutických techník vidia naši participanti zdroje inšpirácií. Tým, že na ich realizáciu majú v podstate „voľné ruky“ a neexistuje nejaký postup, jasné pravidlá, chýba odborná literatúra, nápady či inšpirácie hľadajú najmä na internete, prípadne od starších skúsenejších kolegov.

Ďalšia v poradí tretia oblasť – podmienky realizácie, bola zameraná na zisťovanie podmienok výkonu podporných terapeutických techník v praxi. Potvrdené boli vhodné podmienky ako priestorové, materiálne ale aj časové. Finančné podmienky k zabezpečeniu realizácie niektorých terapeutických techník sú závislé od finančných prostriedkov z rozpočtu zriaďovateľa. Problém s financiami aj v širšom kontexte potvrdzuje aj výskum Kormaníka a Kuzyšina (2019), podľa ktorého až 70 % subjektov poukazuje na dôvody nedostatočnej kvalitné služby spolu s nedostatkom kvalifikovaného personálu podmieneného práve dostatočnými finančnými zdrojmi.

Oblasť zisťovania záujmu o jednotlivé druhy aktivít zo strany klientov poukázala na preferovanie reminiscenčnej terapie a muzikoterapie. Janečková, Vacková (2010) v tejto súvislosti konštatuje, že reminiscenčná terapia pomáha zamestnanom lepšie poznať a porozumieť klientom, čo je možné považovať za multiplikačný efekt pre následnú, kvalitnú starostlivosť o seniora. V tejto súvislosti poukazujeme aj na fakt, že záujem o rôzne aktivity je podmienený zdravotným stavom klientov, samotným charakterom subjektov, ako aj odborným potenciálom, technickým a materiálnym vybavením v zariadeniach pre seniorov. Podľa odpovedí participantov klienti v zariadeniach pre seniorov majú často pohybové obmedzenia, slabší zrak, z toho dôvodu klienti majú o receptívne zložky realizovaných terapeutických techník.

V oblasti nášho záujmu zameranej na vplyv realizovaných podporných terapeutických techník na kvalitu života seniorov participanti potvrdili, že terapeutické techniky majú pozitívny vplyv na kvalitu života klientov, pričom najviac frekventované odpovede poukazovali na pocit ich vlastného uspokojenia, pocit bezpečia, užitočnosti, podpory pamäťových a psychomotorických schopností. Ružička (2010) v tejto súvislosti hovorí, že vhodné aktivity pomáhajú klientom zvládať pocit osamelosti a nájdenie nového zmyslu života. Zároveň aj výsledky výskumu Kormaníka a Kuzyšina (2019) potvrdzujú, že podporné terapie majú pozitívny vplyv na klientov, čo v ich výskume potvrdilo až 91,60 % respondentov. V rámci jednotlivých oblastí života seniorov participanti vo výskume poukázali, že terapeutické techniky ovplyvňujú najmä psychickú pohodu, sociálnu a emocionálnu pohodu. Súčasne to potvrdzuje aj spomínaný výskum autorov Kormaníka a Kuzyšina (2019), podľa ktorého až 45,12 % sociálnych subjektov je presvedčených, že terapeutické techniky majú pozitívny vplyv na sociálnu pohodu a 44,51 % na psychickú pohodu klientov.

Posledná oblasť nášho záujmu bola orientovaná na zisťovanie podnetov v rámci legislatívy, odbornej prípravy alebo väčšieho záujmu o terapeutické techniky zo strany poskytovateľov.

V odpovediach bolo potvrdené, že nejasnosť, rôzne chápanie pojmov, ako aj nedostatočná metodológia využitia jednotlivých intervencií a aktivít ovplyvňuje okrem iného aj legislatíva. Reflexie účastníkov vzdelávania v kurzoch pre inštruktorov sociálnej rehabilitácie poukazujú na absentovanie praktických úloh s možnosťou využívania terapeutických techník.

Záver

Z výsledkov našej výskumnej sondy, ako aj analýzou tvrdení jednotlivých autorov, ktorí sa danou problematikou zaoberajú, sme dospeli k záverom, ktoré vnímame ako podnet do ďalšej diskusie k danej problematike. Konštatujeme, že odborní zamestnanci zariadení pre seniorov pracujú s klientmi v rámci využívania terapeutických techník na základe vlastnej intuície, prípadne v spolupráci s pracovne skúsenejšími kolegami, ktorí ich usmerňujú. Súčasne nie je ani dostatočne spracovaná a dostupná odborná literatúra k využitiu terapeutických techník pri práci odborných zamestnancov so seniormi. Následné absolvovanie ďalších kurzov a vzdelávacích aktivít je napriek záujmu pracovníkov ťažko realizovateľné, poskytovatelia sociálnych služieb nemajú dostatok finančných zdrojov na pokrytie kurzov pre všetkých zamestnancov, ktorí by mohli pri svojej práci využívať terapeutické techniky, problematické je aj personálne zabezpečenie chodu zariadenia sociálnych služieb v prípade účasti zamestnancov na vzdelávaní.

Legislatíva v našich podmienkach v súvislosti s poskytovanými terapeutickými technikami nie je konzistentná a jasná. Zariadenia nemajú k dispozícii jednotnú metodiku na praktické využívanie terapeutických techník. S uvedeným súvisí aj ponuka akreditovaných vzdelávacích kurzov tak, aby záujemci o akreditované kurzy mohli ľahšie nájsť ponuky viacerých vzdelávateľov, dostupné napríklad na jednom webovom mieste. Z výsledkov našej výskumnej sondy sme zistili, že využitie terapeutických techník v praxi má pozitívny vplyv predovšetkým na duševné a fyzické zdravie seniorov.

Sme toho názoru, že téma realizácie terapeutických techník v spojení s ich pojmovou nejednotnosťou by si zaslúžila systematickú odbornú diskusiu medzi odborníkmi v akademickom prostredí a medzi odborníkmi v praxi.

Autor: prof. PaedDr. Milan Schavel, PhD.
Prešovská univerzita v Prešove, Pravoslávna bohoslovecká fakulta, Katedra kresťanskej antropológie a sociálnej práce

Tento príspevok je jedným z výsledkov riešenia vedeckovýskumného projektu „Vplyv implementácie podmienok kvality sociálnych služieb a ich hodnotenia v ZSS pre seniorov na kvalitu života ich prijímateľov“.
(VEGA 1/0339/22)

Zoznam použitej literatúry:

HROZENSKÁ, M. – DVOŘÁČKOVÁ, D. 2013. Sociální péče o seniory. Praha : Grada Publishing, a.s. 192 s. ISBN 978-80-247-4139-0.

HROZENSKÁ, M. 2011. Kvalita života starších ľudí v priestore spoločenských vied. Nitra : EFFETA – Stredisko sv. Františka Saleského. 155 s. ISBN 978-80-89245-24-6.

INŠTITÚT ĎALŠIEHO VZDELÁVANIA SOCIÁLNYCH PRACOVNÍKOV. 2020. Terapeutické techniky v sociálnej práci. [online]. [citované 2020-03-26]. Dostupné na internete: http://www.ivsp.sk/?q=terapeuticke-techniky-v-socialnej-praci

JANEČKOVÁ, H. – VACKOVÁ, M. 2010. Reminiscence. Využití vzpomínek při práci se seniory. Praha : nakladatelství Portál, s.r.o. 152 s. ISBN 978-80-7367-581-3.

KORMANÍK, M. – KUZYŠIN, B. 2019. Expresívne terapie v sociálnej práci na Slovensku. [online]. Prešov : Prešovská univerzita. [citované 2023-09-09]. Dostupné na internete: https://www.pulib.sk/web/pdf/web/viewer.html?file=/web/kniznica/elpub/do... 87 s. ISBN 978-80-555-2192-3.

KUZYŠIN, B. – LEGDAN, R. 2014. Arteterapia v sociálnych službách na Slovensku. In: Nová sociálna edukácia človeka III. Terapie v pomáhajúcich profesiách. Zborník príspevkov z medzinárodnej interdisciplinárnej vedeckej konferencie. [online]. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove, Pravoslávna bohoslovecká fakulta. [citované 2024-03-26]. Dostupné na internete: https://www.prohuman.sk/files/ZBORNIK-NSEC-2014.pdf ISBN 978-80-555-1155-9. s. 138-146.

MÁTEL, A. – SCHAVEL, M. 2015. Teória a metódy sociálnej práce I. 3. vyd. doplnené a aktualizované. Bratislava : Spoločnosť pre rozvoj sociálnej práce, 420 s. ISBN 978-80-971445-6-2.

MEADOR, B. D. – ROGERS, C. R. 1991. Prístup zameraný na človeka. Bratislava : Dom techniky ZSVTS, 49 s. ISBN 80-233-0153-5.

MEDŇANSKÁ, I. 2014. Profesijná kompetentnosť jubilujúcej storočnej hudobno-pohybovej pedagogičky Boženy Viskupovej. In Sociálny kapitál starnutia – prítomnosť nikdy nestarne. Zborník príspevkov. Prešov : Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 2014. ISBN 978-80-555-1083-5. s. 344-351.

RUSNÁKOVÁ, A. 2017. Hudba v sociálnej práci so staršími ľuďmi. Kvalitatívna sonda do vzdelávacieho procesu a praxe. Prešov : Prešovská univerzita. 100 s. ISBN 978-80-555-1914-2.

RUŽIČKA, V. 2010. Sociálny pracovník v zariadení pre seniorov. In Aplikovaná etika v sociálnej práci a ďalších pomáhajúcich profesiách. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. [online]. Bratislava : VŠZaSP sv. Alžbety, 2010. [citované 2024-02-01]. Dostupné na internete: https://www.prohuman.sk/files/ZBORNIK_etika_konferencia_Piestany.pdf. ISBN 978-80-89271-89-4. s. 325-331.

ŠOLTÉSOVÁ, D. – BOSÁ, M. – BALOGOVÁ, B. 2016b. Terapeutické inšpirácie v socioterapii : Gestalt terapia, feministická terapia, rodinná terapia V. Satirovej. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove, 240 s. ISBN 978-80-555-1732-3.

ŠTEFÁNKOVÁ, L., HULÍNOVÁ, V. 2016. Metódy a metodika sociálnej práce. Ružomberok: Verbum,. ISBN 978-80-5610-400-2.

VACKOVÁ, J. 2020. Sociální práce v systému koordinované rehabilitace: u klientů po získaném poškození mozku (zejména (CMP) se zvláštním zřetelem na intervenci z hlediska sociální práce, fyzioterapie, ergoterapie a dalších vybraných profesí. Praha: Grada Publishing. ISBN 978-80-2712-434-3.

Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.